Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/36/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola tridsiata šiesta - Zakladatelia

Hermiona zdvihla mincu zo zeme a zdesene sa pozerala za Dracom. Premýšľala, čo mohlo vyvolať takýto výbuch. V poslednej dobe sa Draco choval čudne. Vzdychla si a kým dumala nad jeho slovami, prechádzala prstami po minci. Naozaj sa snažila zmeniť Draca na Harryho Pottera v bledom? Zamračila sa. Prečo musel byť tak prekliato komplikovaný? Dnes absolútne liezol na nervy a pichal ako ježko. Dokonca sa jej vyhýbal aj v nemocničnom krídle, až kým ho zjavne nevytočila tým, že ho nazvala Malfoyom.

Ja tam nepatrím.

Jeho slová ťali do živého. Vždy si bude Draco pripadať ako vydedenec? Začula, ako sa približujú kroky a potom vedľa nej zastal Harry.

"Je Malfoy v poriadku?" spýtal sa.

Vážne sa na neho zadívala a pokrútila hlavou. "Myslím, že nie. Zdrhol do slizolinskej spoločenskej miestnosti."

"Pôjdeš sa s ním porozprávať?"

"Zjavne ma vo svojej blízkosti nechce. Kiežby mi tak dokázal povedať, čo ho v skutočnosti trápi."

"Susan Bonesová ho práve obvinila, že je smrťožrút a že zavraždil Dumbledora," poznamenal Harry. Chvíľu to zvažovala a potom zamietla ako príčinu Dracovho trápenia.

"To počúva celý čas. Moody ho stále chce premeniť na vianočný puding. Nikdy predtým mu urážky nevadili. Teda okrem tých tvojich."

"Nie, myslím, že v skutočnosti má moje urážky rád. Poskytujú mu skvelú zámienku, ako sa odplatiť rovnako."

Hermiona si vzdychla. "Myslím, že ho už začína zmáhať napätie. Nie je vo svojom živle. My všetci máme jeden druhého a on si pripadá sám. Kedysi ho vnímali ako neznesiteľného tyrana a teraz, keď ho považujeme za blížnu ľudskú bytosť, si nie je istý, ako reagovať."

"Takže mláti okolo seba v tom jeho typickom malfoyovskom štýle."

"Áno. Myslím, že zúfalo chce spustiť svoje ochrany, ale je vydesený, že mu bude ublížené."

Harry si ju užasnuto prezrel. "Ako baby vôbec napadnú takéto veci? Ja som si myslel, že je len jednoducho naštvaný, pretože nemôže vrčať hnusné urážky a robiť sa nadradeným."

"To je tak typicky mužské," povedala Hermiona a prevrátila očami. "Okrem toho, vážne sa nemusí veľmi krotiť, ak chce niekoho uraziť. Vždy je tu Ron."

"Áno, vždy je tu Ron," zopakoval Harry, ale niečo v jeho hlase ju prinútilo ostro sa na neho zadívať.

"Čo sa deje?"

Harry pokrčil plecami. "Nič," ale jeho zelené oči sa od nej odvrátili. Dala si ruky vbok.

"Harry James Potter, ak niečo o tomto všetkom vieš, radšej by si to mal okamžite vysypať."

Určite sa tváril previnilo.

"Pozri, neviem nič. Je to len podozrenie založené na niečom, čo Malfoy povedal, keď sme boli U kančej hlavy."

"Čo povedal?"

"Malfoy spomenul, že dlhuje Ronovi láskavosť. Pretože ho Ron v Snapovom dome zachránil pred Carrowovcami."

"Draco dlhuje láskavosť Ronovi?"

Harry prikývol, ale Hermione celkom nedochádzalo spojenie s Harryho podozrením.

"A o čo Ron požiadal?"

Harry sa začervenal. "Neviem. Malfoy nič nepovedal. Ako som ti už hovoril, je to len tušenie."

Hermiona nepočúvala, keďže vedela, že by bolo treba obrovské množstvo páčenia, aby Harry vyklopil jasnú odpoveď. Čo mohol asi tak Malfoy mať, aby to Ron chcel? Dobre, zrejme peniaze, ale nedokázala si predstaviť, že by ich Ron žiadal, ani keby ho mučili. Bolo príliš pyšný. Čo iné? Dracovu metlu?

Zamračila sa. Nie, muselo to byť niečo, čo spôsobilo, že Draco vyletel ako líška zahnaná do kúta. Čo ak to nebolo niečo, čo Draco mal, ale niečo, čo mohol urobiť? Čo mohol Ron žiadať od Draca? Sám sa zaavadiť, samozrejme, ale okrem toho... Šibla pohľadom po Harrym, ktorý netrpezlivo čakal. Konečne jej to docvaklo.

"To neurobil," prehovorila, keď pochopila. Harry ju vnímavo sledoval, ale nič nepovedal. Prižmúrila na neho oči a vyrovnane pokračovala.

"Nehovor mi, že Ron prikázal Malfoyovi, aby sa mi vyhýbal."

Harry pokrčil plecami a potom váhavo prikývol. "Mňa by to neprekvapilo."

Hermiona pocítila taký nával zúrivosti, že bola prekvapená, že jej z jeho sily nepraskajú vlasy.

"Ja. Ho. Zabijem," vyslovila a otočila sa na päte.

Harry ju schmatol za ruku a zadržal ju. "Neurob nič unáhlené!"

"Unáhlené? Kto si Ron do pekla myslí, že je? Ja nie som jeho majetok!"

"Ron sa bojí, že ťa stratí," nepresvedčivo zahlásil Harry.

"Nikdy ma nemal, takže ma nemôže stratiť, Harry!"

"Ja to viem, ale myslím, že Ron nie." Zastal a potom vyrazil vpred. "A čo vôbec cítiš k Malfoyovi?"

Hermiona nadskočila z tej otázky. Nebola pripravená skúmať svoje city k Dracovi, hlavne nie pred Harrym Potterom. "Neviem. Všetko je práve teraz také mätúce. Okrem toho, myslím, že najdôležitejšia otázka, ktorú si musíme klásť, je tá, čo cíti Malfoy k nám."

"K nám?" Harry vyzeral zmätený.

"Áno! On sa k nám rozhodol prísť. Pozri na všetko, čo urobil! Nikdy by sme neboli uverili, že nám pomôže, ale boli by sme teraz zničení, keby ho nebolo. Moji rodičia by asi boli mŕtvi; Neville a Luna by boli zajatí a asi tiež mŕtvi. Neboli by sme našli a zničili ten pohár. Nemali by sme v žalári štyroch smrťožrútov! Na rovinu, Malfoy pre nás za posledný týždeň urobil viac, než sa nám za minulý rok podarilo s celým Rádom."

Harry sa tváril pochmúrne.

"Fajn, zjavne si to Malfoy neuvedomuje."

"Možno by mu to mal niekto vysvetliť," navrhla zľahka. Harry sa na ňu s nádejou pozrel.

"Nie, ja nie. Podľa všetkého zložil akýsi vznešený sľub, ktorý mu v tejto chvíli bráni prijímať moju spoločnosť. Ty sa s ním choď porozprávať. Ja hodím malý pokec s naším kamošom Ronom."

"Neublížiš mu?"

"Tak to sotva," odpovedala oceľovým hlasom. Harry si zhlboka vzdychol, ale poslušne zamieril do slizolinského žalára. Hermiona za ním zavolala.

"Pokiaľ nezmenil heslo, je to jablko."

"Jablko?"

"Chápeš -záhrada, strom, had... jablko. On ti to vysvetlí."

Harry zmätene pokrútil hlavou a zmizol. Hermiona zaťala zuby a šla pohľadať Ronalda Weasleyho.

ooOoo

Draco ležal na gauči v slizolinskej spoločenskej miestnosti a cítil sa dokonale mizerne. Nemal na Hermionu tak vyletieť. Jeho súčasná čierna nálada určite nebola jej chyba. Ak mu niekto rozhodne dokázal, že je na jeho strane, bola to ona. Mal nemalé pochybnosti o tom, že ona nebola tou jedinou, ktorá iniciovala jeho záchranu v lese. Stále nevedel, ako ho dokázala nájsť.

Vzdychol si, už ľutoval, že prišiel o ten galeón. Čo ho to posadlo, že ho odhodil na zem ako rozmaznané decko? Mal by ju asi ísť pohľadať a ospravedlniť sa. Až na to, že on ospravedlňovanie sa nenávidel. A Ron Bastard Weasley by si ho za to vzal na paškál. Krucinál, mal nechať Carrowovcov, aby ho mučili. Z dlhodobého hľadiska by to bolo menej bolestivé.

Draco začul, že sa približujú kroky a uvedomil si, že mal zmeniť heslo. Naozaj neočakával, že Hermiona pôjde za ním. K jeho prekvapeniu sa na konci gauča objavil Harry Potter.

"Čauko, Malfoy," uvoľnene prehovoril Potter, ako keby potulovať sa po slizolinskej spoločenskej miestnosti bola pre Vyvoleného každodenná udalosť.

"To ma naučí dávať nejakému chrabromilčanovi heslo," sucho odvetil Draco. "To ho vycapila na nejakom letáku?"

"Zvoľni. Povedala ho len mne, pretože si myslela, že ju nablízku nechceš."

"Bystrá ako vždy," povedal Draco. Zvedavo sledoval Harryho a premýšľal, prečo tu je. Poslala ho dole Grangerová, aby mu kecami pozdvihol náladu? Ak áno, Potter to zjavne robil bez nadšenia, čo nebolo prekvapujúce. Harry sa bezcieľne ponevieral a pokukoval po slizolinských tretkách.

"Je tu odporne tmavo," poznamenal Potter. "Ako to vydržíte?"

"Slizolinčania si cenia temnotu."

"Ja tiež, ale v primeranej miere."

Draco ukázal na steny. "Normálne sú očarované, aby sa podobali na okná, ktoré zobrazujú aktuálnu situáciu vonku. Je tu zvyčajne rovnako jasne ako v chrabromilskej veži. Pretože som tu jediný obyvateľ, zjavne sa rozhodli, že sa bez takých prkotín obídu."

Harry vydal neutrálny zvuk a vyčaroval asi tak tucet sviečok a svietnikov, aby tam bolo svetlejšie.

"Cítiš nejaké dôsledky Greybackovho útoku?" nedbalo sa spýtal Harry.

"Nie. Nič."

"Bill Weasley vravel, že sa necítil nijako inak, až na to, že lačnel po polosurovom mäse."

"Ja už také svoje steaky jem, takže si nič nevšimnem. Aké sú šance, že ma necháš na pokoji?"

"Určite nie, aby som ti urobil radosť."

"Nemal by si byť tam hore so svojimi kamošmi?"

"Môžu počkať. Toto nie."

Draco si nebol istý, či chce vedieť, čo to ´toto´ predstavovalo. V predstieranej nude si založil ruky za hlavou. Harry sa posadil do blízkeho kresla a prehrabol si rukou vlasy.

Jedna, automaticky počítal Draco.

Harry povedal: "Spomínaš si na náš prvý ročník, skôr než nás roztriedili? Chcel si byť môj priateľ len preto, že som bol slávny."

Draco sa zamračil, neoceňoval pripomenutie tejto konkrétnej spomienky. "To bolo skôr, než som zistil, aký si blb."

"To bolo skôr, než si ma naštval tým, že si urážal Rona Weasleyho. Vieš, často som premýšľal, čo by sa stalo, keby som nikdy nestretol Rona a nemal predsudky ohľadom rôznych fakúlt. Vedel si, že ma Triediaci klobúk chcel zaradiť do Slizolinu?"

Draco sa krátko zasmial a užasnuto pokrútil hlavou.

"Teba? Stopercentného chrabromilčana? To by bola sranda."

"Vážne, skoro sa to stalo. Keby sa to stalo, s kým myslíš, že by som sa najpravdepodobnejšie spriatelil?"

"S Montagueom?" šibalsky sa spýtal Draco. Harry to ignoroval.

"A premýšľaj o tomto. Keď príde na Voldemorta, zjavne na mne spočíva nevyhnutný osud. Nemyslím, že by som unikol len preto, že by ma zatriedili do inej fakulty. Verím, že by som musel zastaviť Quirrella a Toma Riddla, a urobiť všetko iné, čo som bol prinútený urobiť."

Napriek sebe bol Draco fascinovaný Harryho dohadmi.

"Vážne si myslíš, že by si zažil tie isté dobrodružstvá ako slizolinčan?"

Harry prikývol. "Som si istý. Mám podozrenie, že Dumbledore mnohé z nich pripravil ako test mojich schopností. Bol by som potreboval pomoc, samozrejme, hlavne, aby som prešiel pascami, ktoré stáli v ceste ku Kameňu. Si rovnako bystrý ako Hermiona. Bol by si rozriešil pascu z Diablovho osídla a Snapov záhadný elixír - a si jediný človek, ktorého som kedy videl poraziť Rona v čarodejníckych šachoch..."

Draco sa posadil a švihol nohami k zemi - nepáčilo sa mu, kam smerovali Harryho myšlienky. "Ty si myslíš, že by som ti ja pomohol poraziť Voldemorta?"

"Kto iný? Vieš, že by som nikdy neskočil na tie čistokrvné blbosti, aj keby ma zaradili do Slizolinu. A myslím si, že ani ty im už viacej neveríš. Ak si niekedy skutočne veril."

Draco mlčal. Pokrútil hlavou a pozrel sa na Harryho. "Takže myslíš, že by sa z nás stali dobrí kamoši?" povedal po chvíli, keď sa pokúšal zabrániť sarkazmu vo svojom hlase. "Ty a ja?"

"Myslím, že by to bolo nevyhnutné," potichu odvetil Harry. Zelené oči mal široké a úprimné. Draco si ukryl tvár v rukách. Krucinál! Prečo Potter so svojimi priateľmi stále trvajú na tom, aby z človeka vymačkali akúkoľvek nechcenú emóciu? Draco potlačil cudzí nárast sentimentu, ktorý vyvolali Harryho slová. Vzhliadol a uškrnul sa na Pottera, ale to gesto nemalo svoju zvyčajnú silu.

"Nie som tvoj kamarát, Potter."

Harry sa usmial v tom, čo vyzeralo ako úprimné pobavenie.

"Do kelu s tým, že nie si. Zapísal si sa na to miesto v tej minúte, čo si varoval Hermionu, že sú jej rodičia v nebezpečenstve. A najlepšia časť je, že si to urobil sám od seba. Ako Hermiona poukázala, v poslednej dobe si pre našu vec urobil viac, než ktokoľvek iný. A tiež si za to zaplatil."

Draco sa postavil, rozrušený Potterovým naznačovaním. Zazrel na Harryho a pokúšal sa vydolovať staré pocity nenávisti k svojmu nepriateľovi. Potterov kŕčovitý úsmev pomohol, ale nestačilo to. Draco si stále spomínal na Harryho tvár u Sv. Munga, zachmúrenú obavami, keď jemne podal Malfoya nemocničnému personálu. Do čerta, Draco nechcel byť jedným z Potterových verných stúpencov!

"Si šialený, vieš to?" ostro prehovoril.

Harry pokrčil plecami. "Áno, nuž, je to celé Hermionina chyba. Zjavne ťa má rada. Samozrejme, proti gustu žiaden dišputát."

"Čo potvrdzuješ ty a tá červenovlasá tyčka," skočil Draco po zmene témy.

"Z tohto Ginny vynechaj. Rozprávame sa o tebe a Hermione."

"Nie je žiadne ja a Hermiona."

"Chceš, aby bolo?"

"Vážne čakáš, že ti na toto odpoviem?"

"Nie. Vlastne nie." Harry sa zasmial a postavil sa. "Poď. Nemá zmysel trápiť sa tu dole, teraz keď nám začína chýbať tvoja protivná prítomnosť, keď nie si nablízku."

"Netrápil som sa." Draco sa pokúsil nájsť spôsob, ako Harryho odmietnuť.

"Váľal si sa v sebaľútosti?"

"Dúfam, že sa považuješ za zábavného."

Harry sa zachichotal a prešiel k ohnisku, aby sa pozrel na obrovský obraz Salazara Slizolina, ktorý na neho zazeral zvrchu v len tak-tak potlačenom hneve.

"Myslíš, že sa obracia v hrobe?" spýtal sa Harry. Draco sa už poriadne dlho na ten obraz nezadíval. Slizolin mal na sebe šedivo-modrú tuniku, prepásanú čiernym pleteným opaskom. Veľký čierny plášť, lemovaný jasne zelenou, prehodený dozadu cez jedno plece, kde bol pripevnený jednoduchou haďou sponou z tepaného striebra. V protiklade k prostej spone na jeho hrudi majestátne iskril Slizolinov medailón. V jednej ruke zvieral drevenú tyč a v druhej prútik. Keď sa Salazar pohol, nakrátko zažiaril pečatný prsteň. Stratil sa, ako keby otrávený ich skúmaním.

Harry pokrčil plecami a otočil sa znova k Dracovi. Bolo všeobecne známe, že Zakladatelia nikdy zo svojich obrazov neprehovorili, hoci nikto nevedel prečo. Draco chcel niečo povedať, ale potom sa jeho oči roztvorili, ako keby mu niečo prišlo na myseľ.

"Krucinál! Poď za mnou, Potter, práve ma niečo napadlo!"

Bez čakania sa otočil a vybehol zo slizolinskej spoločenskej miestnosti.

ooOoo

Draco bral schody po dvoch. "Kam ideme?" zavolal Harry.

"Bystrohlavská veža," odpovedal Draco.

Zdalo sa, že to trvá celú večnosť a obaja dychčali od vyčerpania, kým sa dostali do západnej veže. Vlna závrate v polovici cesty takmer Draca zložila. Prinútila ho zastaviť, aby si odpočinul a bral schody pokojnejším tempom. Súčasne sa mu uľavilo, ale aj naštvalo, keď Potter nič nepoznamenal. Keď sa priblížili k cieľu, Harry spomenul, že ešte nikdy nebol v bystrohlavskej veži, čo Dracovi pripadalo čudné vzhľadom na to, koľko času strávil Potter potulkami po Rokforte.

"Nikdy? Ani ako čestný hosť svoje bývalej priateľky Čcho?"

Harry sa začervenal. "V skutočnosti nikdy nebola mojou priateľkou."

"Blbé, že si nebol zaradený do Slizolinu. V babskej oblasti by som ti mohol pomôcť. Naliehavo potrebuješ pomoc."

"Strč si to niekam, Malfoy," bez presvedčenia odvetil Harry. Draco sa zaškeril. Potterovi muselo byť jasné, že je to pravda. Čcho Čchangová a Ginny Weasleyová? Potter sa pravdepodobne nedostal ani s jednou ďalej než po bozkávacie štádium. Draco by stavil polovicu svojho majetku, že Chlapec-Ktorý-Prežil je ešte stále panic. Rozhodol sa ušetriť si túto tému na neskôr, keď bude mať viac času prinútiť Pottera peniť.

Podobne ako u chrabromilskej veže, vchod do bystrohlavskej spoločenskej miestnosti blokoval obraz. Nehľadela na nich žiadna osoba, ale na púštnom piesku sa krčila sfinga. Bezvýrazne na nich hľadela. Keď Draco dokázal normálne dýchať, povedal: "Hľadáme vchod."

Sfinga naklonila hlavu a prehovorila: "Minca je vo fľaši; fľaša má zátku. Vyberte mincu, ale nie zátku; a nerozbite fľašu."

"Hádanka?" zadychčane sa spýtal Harry.

"Samozrejme, že hádanka. Je to sfinga. Poznáš odpoveď?"

"Ako odstrániť mincu zo zazátkovanej fľaše bez toho, aby si zátku vytiahol alebo rozbil fľašu?"

"To bola otázka, nie odpoveď," Draco sa zaškeril. "Vážne si bez Grangerovej bezradný, čo?" Harry sa zamračil a Draco odpovedal sfinge. "Jednoduché. Vtlač zátku dnu do fľaše a vyber mincu."

Obraz ľahko uhol nabok.

"Žiadne heslo, ale hádanka?" spýtal sa Harry.

"Bystrohlavčania. Milujú zdôrazňovať svoju inteligenciu."

Draco sa pohol dnu a Harry ho nasledoval.

"Ako si to vedel? O tých hádankách, myslím."

"V treťom ročníku som strávil zábavný večer s jedným bystrohlavským dievčaťom," odpovedal Draco. "V skutočnosti vynašla mapu, ktorá ukazovala aké rôzne polohy -"

"Zabudni, že som sa pýtal!" rýchlo sa do toho vložil Harry.

"Tvoja škoda," odpovedal Draco a zachichotal sa. "Nanešťastie ju premiestnili nasledujúci rok do Beauxbatonsu. Jej rodičia asi zistili, že jej primárna oblasť štúdia je mužská anatómia."

Bystrohlavská spoločenská miestnosť bola aktuálne prázdna. Väčšina členov Rádu bola asi vo Veľkej sieni. Draco prešiel k obrovskému portrétu Roweny Bystrohlavovej.

"Presne ako som si pamätal," spokojne povedal. Harry sa postavil vedľa neho, zmätený. Rowena mala na sebe oblečenie podobné Slizolinovmu, až na to, že farby boli modré a čierne. Draco ukázal na jej zápästie. "Nemal si podozrenie, že Temný pán chce veci od každého zo Zakladateľov? Všimol som si ten medailón a prsteň dole na Slizolinovi a spomenul som si na tento náramok."

Zápästie Roweny Bystrohlavovej zdobil veľký zlatý náramok s príveskom, vykladaný žiariacimi zafírmi. Zľahka sa na nich usmiala a zdvihla ruku. Z náramku visel malý zlatý okúzlený havran.

"Stavím sa, že máš pravdu," vydýchol Harry. "Tom Riddle ho mohol nájsť rovnako ako našiel Bifľomorovej pohár, keď pracoval u Borgina a Burkesa." Vzdychol si. "Teraz vieme, čo hľadať, ale nevieme kde. A toto nám nepovie, čo asi má a patrilo to Godrikovi Chrabromilovi. Dumbledore prisahal, že má jediné dva Chrabromilove artefakty bezpečne vo svojej pracovni - meč a triediaci klobúk."

"Možno by sme sa mali ísť na ne pozrieť."

Harry prikývol. "Aspoň musíme absolvovať len pár schodísk. Nepotrebujem, aby si na mňa omdlel."

Draco si odfrkol. "Som prekvapený, že si ešte neponúkol, že ma odnesieš, keď sa tak zjavne vytešuješ, keď sa ma môžeš dotýkať."

"Môžeš snívať, Malfoy." Draco tento konkrétny výraz na Potterovi nevidel odo dňa, čo prišiel. Výraz čistého zhnusenia spôsobil, že sa nahlas rozosmial.

Možno celá tá vec s kamarátstvom nebude koniec-koncov taká zlá.