DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/37/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola tridsiata siedma - Neodolateľne
Hermiona sa vrátila do Veľkej siene a pokúsila sa ovládnuť svoj hnev. Nebolo nutné pred všetkými začať súboj v kriku.
Ron sa rozprával s Lunou. Susan Bonesová a Neville sa zjavne vehementne hádali. Blokovali Hermione cestu k Ronovi, takže krátky kúsok ich rozhovoru započula.
"... ho môžeš brániť?" zasyčala Susan. "Raz smrťožrút, navždy smrťožrút!"
"Viem jedine to, že mi Draco Malfoy zachránil život," trval na svojom Neville.
"Si si tým istý? Alebo ti len povedali, že sa to tak stalo?"
Neville sa nahnevane vztýčil.
"Obviňuješ mojich priateľov, že úmyselne klamú? O niečom takom?"
Hermiona zastala a zvedavo sa na nich pozerala. Prižmúrila oči na Susan, ktorá sa začervenala, hoci jej tvár mala stále vzdorný výraz.
"Možno na nich použil Imperius."
Hermiona sa bez štipky humoru zasmiala, hoci mala chuť jednu jej vylepiť. Kvôli Nevillovi odpovedala. "Vážne? Ak áno, potom bolo od neho veľmi múdre zlomiť si vlastnú nohu a skoro na smrť vykrvácať. Som si istá, že to urobil kvôli tomu, aby prinútil Harryho Pottera zachrániť ho a z nejakého hanebného úmyslu ho hnal ku Svätému Mungovi. A zvládol sa dať sa zajať a zatiahnuť do lesa, kde sa nechal v pohodičke umlátiť Fenrirom Greybackom, ktorého mimochodom následne zajal. Som si istá, že to všetko bolo jedine akýmsi komplikovaným sprisahaním!"
Hermionin hlas sa priblížil ku kriku. Susan s Nevillom na ňu zízali, ako keby jej narástli dve hlavy. Pocítila, ako jej vbehli do očí slzy frustrácie a stočila sa preč. Niet divu, že tu Draco nechcel byť!
"Čo to do nej vošlo?" začula Susan, ako sa pýta za jej chrbtom. "Myslela som si, že nenávidí Malfoya viac než ostatní."
Nepočula Nevillovu odpoveď, pretože sa hnala vpred. Ledva si dokázala spomenúť na to, ako Draca nenávidela. Pripadalo jej to ako v minulom živote. Teraz ho chcela jedine objať a chrániť ho pred tými, ktorí nechápali, aké obete priniesol. Ako človek, ktorý stál pred ňou.
"Ronald?" sladko sa spýtala, keď sa prinútila použiť maximálne možný normálny tón, pri ktorom by neškrípala zubami. "Môžem s tebou na chvíľočku hovoriť? Súkromne?"
Ron sa usmial od ucha k uchu, pretože nevycítil to úsilie, ktoré Hermiona vynaložila, aby ho neschmatla za červené vlasy a nevytiahla ho z miestnosti. Stále sa pozerala na Lunu, aby si v jej pohľade nevšimol ten bublajúci hnev. Luna ho ale zachytila a prekvapene na ňu zažmurkala.
"Musím sa spýtať otca, ako sa dajú zahnať snovlezci plaziví. Zdá sa, že sme nimi zamorení. Hneď mu pošlem sovu," neprítomne prehovorila Luna.
Hermiona sa prinútila usmiať. Ako zvyčajne absolútne netušila, o čom Luna rozpráva. Ani ju to nezaujímalo.
"Dobrý nápad. Poďme, Ronald," povedala Hermiona a viedla ho okolo Susan a Nevilla, ktorí mlčali a zvedavo ju sledovali. Vyviedla Weasleyho dverami a pátrala po mieste, kde by boli sami a kde ho nikto nebude počuť kričať o pomoc. Zlomyseľne sa pri tej myšlienke uškrnula, ale odstrčila ten nápad nabok. Bude sa musieť ovládnuť. Ron klusal popri nej, aby udržal krok s jej rozhodným tempom.
"Kam ideme?" spýtal sa zmätene.
"Priamo sem," rozhodla sa a zamierila do malej komnaty, v ktorej čakávali prváčence, kým ich zatriedia po ich príchode na Rokfort. Hermionu si nemyslela, že od toho dňa navštívila túto miestnosť. Miesto bolo dosť zaprášené. Podľa všetkého tu neupracú, až kým sa nepriblíži prvý deň ďalšieho semestra.
Prešla do stredu miestnosti a pokúšala sa usporiadať si svoje myšlienky. Ron zastavil, keď sa dvere zatreskli. Pravdepodobne konečne vycítil čosi z jej napätia. Múdro zostal potichu, hlavne keď sa otočila a venovala mu zničujúci pohľad.
"Niečo mi povedz, drahý Ronald," mierne prehovorila. "Je pravda, že ti Draco Malfoy dlhuje láskavosť?"
Ronov pohľad strelil k podlahe súčasne s jasne červeným rumencom na jeho lícach, ktorý pohltil jeho pehy.
"Kde... kde si to počula?" koktal. V duchu skoro dokázala vidieť, ako sa jeho mozog snaží nájsť cestu von, nevypočítateľne rotujúc.
"Vrabce čvirikali. Je to pravda?" dožadovala sa.
"No... predpokladám, že viac menej áno."
"Ty predpokladáš, že viac menej? Nepožiadal si náhodou Draca o niečo? Na oplátku za túto ´viac menej´ láskavosť?"
"Na čo narážaš?" opýtal sa. Prebodla ho pohľadom. Typický Ron. Bráň sa a popieraj. Napochodovala vpred, až kým nestála tesne pred ním. Musela trochu vzhliadnuť, aby mu hľadela do očí, ale nedala sa zastrašiť.
"Vyzval si alebo nevyzval Draca Malfoya, aby sa mi vyhýbal?" položila mu otázku. S každým slovom ho prudko ďobla ukazovákom do hrude. Keď tá veta končila, už ustupoval.
Nastalo dlhé mlčanie a potom Ron vybuchol: "To ti povedal Malfoy? Je to prekliaty klamár!"
Hermiona schmatla Rona za košeľu a pritiahla si ho bližšie.
"Nie, Ron. Malfoy mi nič nepovedal. Len sa správal tak prekliato čudne, a tak som sa začala pýtať prečo. Keď Harry spomenul, že ti Malfoy dlhuje láskavosť, všetko zdá sa zapadlo na správne miesto. Takže predpokladáš, že mi povieš pravdu skôr, než na teba použijem jedno z Ginniných odpaľovacích kúzel (cz: nestvůrné netopýří zaklínadlo), na ktoré do smrti nezabudneš?"
Jeho modré oči sa rozšírili a snažil sa uvoľniť z jej zovretia. Voľnou rukou zdvihla prútik a on sa na ňu ustrašene pozrel.
"Nie!" vykríkol. "To by si mi neurobila!"
"Ach, vážne?" zaškrípala zubami.
"Fajn, máš pravdu! Povedal som Malfoyovi, aby sa ti vyhýbal. Ale bolo to kvôli tvojej vlastnej ochrane, nechápeš?"
Pustila ho a odstrčila. Ron sa zapotácal, ale zachytil sa skôr, než spadol.
"Kvôli mojej vlastnej ochrane?" zajačala. "Pred čím ma asi tak môžeš ty uchrániť, Ron? Mám skoro osemnásť, Ronald! Už mesiace som plnoletá. Nesnažíš sa ma chrániť pred ničím! Si len prekliato sebecký a ty to vieš!"
Ron na ňu zazrel. "Nie, snažím sa ťa ochrániť pred tebou samotnou! Zjavne si teraz myslíš, že Malfoy je och-taký-dobrý! Ako si to môžeš myslieť po tom, ako sa k tebe správal? Po tom, ako sa správal k nám? Je skrz naskrz skazený a vždy bude!"
Pokrútila hlavou. "Mýliš sa. Obviňuješ ma, že som slepá, a predsa ty si ten, čo odmieta uveriť svojim vlastným očiam. Pozri na to, čím prešiel a povedz mi, či si stále myslíš, že je smrťožrút!"
"Už ma predtým oklamali a neplánujem na to skočiť znova!" vykríkol Ron. "Sakra, Peter Pettigrew predstieral dvanásť rokov, že je môj domáci maznáčik, takže nie! Neuverím, že sa Draco Malfoy po šiestich rokoch tak náhle zmenil na nášho najlepšieho priateľa!"
"Vravíš mi, že všetko, čo urobil, bolo súčasťou nejakej komplikovanej lži?"
Ron zastonal a pokrútil hlavou. "Asi nie všetko. Myslím, že neočakával, že narazí na Greybacka, ale áno, myslím, že sa mu poriadne hodilo, že ho Červochvost vzal do lesa. Je možné, že to celé bolo vopred pripravené."
"Hoci Draco v tom čase vyzeral viac než Harry, rovnako ako fakt, že Červochvost mohol rovnako ľahko schmatnúť samotného Harryho Pottera? Premýšľaj chvíľu, Ronald. Prestaň sa snažiť ospravedlniť svoju nenávisť."
"Ja nepotrebujem ospravedlniť nič!" zavrčal Ron. "Ja ho môžem nenávidieť bez nejakého ospravedlňovania! Ale nepovažuješ za zaujímavé, že sa mu podarilo varovať teba a tvojich rodičov, ale nemohol urobiť nič, aby nám povedal o Brlohu?"
To Hermiona nemohla vysvetliť, takže sa o to ani nepokúšala. Možno im to Malfoy mohol povedať a rozhodol sa, že to neurobí. Mala jedine Dracovo slovo, že to nevedel včas. Vzdychla si.
"Neviem, Ron. Ak si rozhodnutý nenávidieť ho, tak si buď. Ale odteraz ma vynechaj zo svojich manipulácii."
"Manipulácii? Takže teraz som tým zlým ja kvôli tomu, že sa snažím zabrániť tomu, aby si si ublížila?"
"Ako to, že som v nebezpečenstve, že si ublížim, Ron?" pokojne sa spýtala. Ron sa zamračil a kopal do neviditeľného úlomku na podlahe.
"Neviem," zamrmlal. "Len sa zdá, že tráviš hrozne veľa času s Malfoyom. Čo sa stane ak... sa do toho bastarda zamiluješ alebo niečo podobné?"
"Potom myslím, že budem mať svoje srdiečko pobláznené, však?" Prešla dopredu a položila ruky Ronovi na plecia. "Je to môj risk, Ron. Nemôžeš nútiť ľudí cítiť to, čo chceš, aby cítili."
Ronove modré oči odrážali bolesť a porážku.
"Takže mňa nikdy nebudeš mať rada?" spýtal sa smutne.
"Vážne ťa mám rada," tvrdila a mocne ho zovrela. "Veľmi. Len nie tým romantickým, vášnivým spôsobom."
"Nikdy som nemal chodiť s Lavender Brownovou," mrzuto prehovoril. "Urobil som to len preto, aby som u teba vyvolal žiarlivosť."
Zaškerila sa. "Nuž, zjavne si si v tej dobe svoj nekonečný muchľofest užíval, Won (cz: Lonánek)."
Začervenal sa. "Vôbec to nebola ona, koho som chcel bozkávať. Bola si to ty."
"Viem." Vzdychla si. "Čas vie, ako všetko zmeniť, však?"
Ron zrazu priložil ruky na jej pás, sklonil sa a pobozkal ju. Vložil do toho všetko, čo mal, prekĺzol rukami nahor, aby si ju pritiahol pevne k sebe. Nebránila sa, ale tiež necítila nič okrem podivnej ľahostajnosti. Pustil ju s veľavravným povzdychom ľútosti.
"Nič, há?" spýtal sa, keď ukročila späť.
"Je mi to tak ľúto," po pravde odvetila.
"Skláňam sa pred Malfoyovou vyššou mocou príťažlivosti, nech ide rovno do pekla."
"Prepustíš ho z akéhokoľvek hlúpeho sľubu, ktorý zložil?"
"Áno. Bez obáv si uži vlastný muchľofest alebo čokoľvek," trpko povedal. Otočil sa a vyrazil preč. Keď sa dostal k dverám, zavolala na neho.
"Ron?"
Zastavil. "Áno?"
"Vďaka."
Nepovedal nič a dvere sa za ním potichu zatvorili.
ooOoo
Prieskum pracovne McGonagallovej neodhalil žiadne už predtým nenájdené chrabromilské artefakty. Harry dokonca vytiahol Chrabromilov meč a pokusne s ním niekoľkokrát švihol. Ohnal sa smerom na Draca a poskočil vpred v predstieranej finte.
Draco schmatol ostrie oboma dlaňami a rýchlou otočkou ho vytrhol Potterovi z ruky. Harry sa na okamih zatváril otrávene. Draco ho ignoroval a vyhodil meč do vzduchu. Zachytil ho za rukoväť a zvedavo si ho prezeral.
"Typická chrabromilská okázalosť. Prečačkaný dizajn," komentoval Draco. Hodil ho nazad Potterovi, rukoväťou napred. "Ale nie je to viteál." Harry sa zamračil a vrátil ten predmet do jeho ochranného puzdra.
"Dobre, Dumbledore si myslel, že Voldemortov had by mohol byť viteálom," poznamenal. Draco si odfrkol.
"Bolo by prekliato hlúpe urobiť viteál zo živej bytosti. Ak je to tento prípad, tak starý Hadí ksicht je strelenejší, než som si myslel. Len pre istotu navrhujem, aby sme toho hada rozsekali na kúsky." Striasol sa. "Nenávidím toho prekliateho plaza."
"Najprv ho musíme nájsť," poznamenal Harry.
"Poskytni Temnému pánovi čas. Skôr či neskôr ťa nájde."
"Radšej by som tu nesedel a nečakal na ten deň."
"Aj tak musíme nájsť Bystrohlavovej náramok."
"Možno má Hermiona nejaký nápad," povedal Harry.
"Môžeš jej poslať jednu z tých patronusových správ? Ako to vôbec robíš?"
"Asi by som ťa to mal naučiť. Mohol si nám poslať odkaz z lesa. Radšej by som sa nabudúce nespoliehal na Veštenie. Je dobré, že Hermiona našla tvoj hrebeň, inak by sme ťa nikdy nenašli."
"Ona vzala môj hrebeň?"
"Ja vo Firenzeho izbe. Myslím, že ho sme ho tam akosi zabudli, keď sme sa hnali zachrániť ťa."
"Krucinál. Takže teraz kontaminovaný kentaurom!"
"Pochybujem, že by Firenze použil tvoj hrebeň," sucho odvetil Harry.
"Ak áno, kúpiš mi nový, Potter."
"Kúpim ti tri, ak o tom prekliatom hrebeni budeš čušať."
"Fajn. Prejdeme k tomu kúzlu?" dožadoval sa Draco. V duchu si poznamenal, aby získal svoj hrebeň späť a aby hodil reč s Hermionou Grangerovou o tom, ako nekradnúť človeku jeho osobné veci. Ten hrebeň miloval.
Potter s ním prešiel zložitosti toho kúzla a ukázal mu, ako v správnom okamihu vložiť odkaz. Aby to predviedol, Harry vrhol svojho Patronusa a strieborný jeleň na chvíľu zahalil Draca, kým prijímal jednoduchú správu.
Draco prikývol. "Dosť šikovné."
"Dumbledore to vynašiel. Teraz to skús ty."
"Nie, vďaka. Pochopil som, ako to funguje. Mala by to byť brnkačka, keď na to príde."
Harry sa zatváril zmätene.
"Prečo si ho skrátka neprecvičíš?"
"Som príliš unavený," ledabolo odvetil Draco. Nebol to skutočný dôvod, ale cítil sa dosť vyčerpane, hoci prespal väčšinu dňa. "Myslím, že to zabalím."
Harry sa stále tváril zmätene, ale Draco nemal v úmysle niekedy umožniť Potterovi, aby zazrel jeho Patronusa. Musel by ležať vystretý na zemi s vlkolakom vyrezávajúcim brázdu jeho hruďou, aby ho vôbec napadlo nejakého vrhnúť. Zaškeril sa pri tej spomienke.
"Zajtra na niečo prídeme, há Potter?"
"Malfoy, ak chceš... môžeš zostať v chrabromilskej veži. Všetci tam budú. Luna nemôže zostať v bystrohlavskej, pretože je tam Rád a bifľomorské podzemie je zaplnené smrťožrútmi, takže..."
Draco zastal v pohybe a otočil vydesené oči na Harryho.
"Bože, nie! Zostanem v mojom peknom, tichom, prázdnom žalári, ak ti to nevadí. Ale... vďaka za ponuku."
ooOoo
Draco zamieril dole schodmi nazad do svojej izby.
Ohromilo ho, keď skoro vbehol v slizolinskej spoločenskej miestnosti do Hermiony Grangerovej. Vyšla z jeho izby, keď vstúpil. Chvíľu na seba hľadeli v užasnutom prekvapení.
"Takže si sa rozhodla prestúpiť do Slizolinu?" spýtal sa.
"Vlastne som ti priniesla nejaké oblečenie. Dala som ti ho na posteľ," odpovedala.
"Aké oblečenie? Myslel som, že mi poriadne došlo. Nejaké som zrazu získal?" Draco prešiel okolo nej a pozrel sa na niekoľko v novinách zabalených balíčkov, ktoré boli navrstvené na konci jeho postele.
"Áno. Vedela som, že si nedokážeš zohnať vlastné a pretože s Harrym máte skoro rovnakú veľkosť... nuž, objednala som niekoľko kúskov zo Šikmej uličky. Práve prišli."
Draco si ju premeral od hlavy po päty a potom otvoril jeden z balíkov. Odhalilo sa niekoľko hodvábnych košieľ v rôznych farbách: bledozelená, šedá, čierna a krémovo žltá. Túto spýtavo zdvihol.
"Žltá?"
"Napadlo mi, že bude pri tvojich vlasoch vyzerať pekne," potichu prehovorila. Nadvihol obočie pri pomyslení na to, že Hermiona uvažuje o tom, ako bude v rôznych farbách vyzerať. Šibalský úsmev zaihral na jeho perách. Hermionin pohľad poletoval po izbe, pretože sa pozerala všade, len nie na Draca.
"Ešte ti za ne nemôžem zaplatiť," povedal.
"Viem. V skutočnosti ich viac menej zaplatil Harry zo svojho účtu."
Pustil košeľu a strelil po nej vyčítavým pohľadom. "Harry Potter. Nádhera. Neznášam byť chrabromilským dlžníkom."
"Ja som chrabromilčanka!" protestovala.
"Áno, ale ty si odlišná."
"Takže teraz som odlišná chrabromilčanka? Ty si ten, kto mi ustavične vraví, aká som typická chrabromilčanka. Tak čo z toho?"
"Zjavne sa to z okamihu na okamih mení," rozhodol uštipačne.
Zhlboka si vzdychla. "Mala by som ísť. Prišla som sem len preto, aby som ti ho priniesla a nie aby som zostala frustrovaná tvojou zvrátenou logikou."
"Moja logika je dokonale priama."
Rozhodila rukami. "Odmietam sa s tebou hádať. Dobrú noc."
"Grangerová... počkaj."
Hermiona zastala, čiastočne otočená a s očakávaním sa na neho pozrela. Rýchlo podišiel vpred a postavil sa príšerne blízko k nej - tak, ako vedel, že neznáša. Váhavo vzhliadla.
"Vďaka za to oblečenie," zamrmlal.
Začervenala sa a odvrátila sa. "Niet za čo." Zmĺkla. "Vieš, mám niečo, čo ti patrí."
Vytiahla medailón z vrecka a zdvihla ho za zapletený povrázok z jej vlasov. Zažiaril v blikajúcom svetle lámp, keď sa pomaly roztočil.
"Chceš ho späť?"
"Áno."
Vytiahla prútik a potom sa načiahla, aby povrázok prekĺzol okolo jeho krku. Skoro zabudol dýchať, keď sa k nemu naklonila. Jej zápästie sa obtrelo o jeho krk a jednou rukou zovrela roztrhnuté konce spolu. Poťapkala ich svojím prútikom a zamrmlala opravné kúzlo. Jej prsty pohladili jeho pokožku, ako keby sa ich dotklo pierko, keď púšťala ten povrázok.
"Vieš, práve som sa o niečom rozhodol," zastrene povedal.
"O čom?"
"Do pekla s Weasleym."
Jeho ruky ju objali a perami sa pritlačil na jej. Vzdychla si v tom, čo znelo ako čistá úľava a vycítil, ako jej ruky prekĺzli nahor jeho vlasmi. Bože, chutila neuveriteľne. Dráždil jej pery svojimi, snažiac sa spomaliť a odolať nutkaniu otočiť ju a vtiahnuť ju do svojej postele. Rukami ju hladil po chrbte a cítil, ako rozkošná triaška prešla jej telom.
Ona mala ruky v jeho vlasoch a pritlačené na jeho zátylok, pridŕžajúc si ho pri sebe, keď horlivo opätovala jeho bozky. Dych mala horúci, keď sa zmiešaval s jeho. Krucinál, chcela ho tak veľmi ako on chcel ju! Uháňajúci pulz dunel v jeho spánkoch.
Prerušil ich bozk a náhle sa voči nej zapotácal, ohromený slabosťou. Zalapala po dychu a podopierala ho, kým znova nadobudol rovnováhu.
"Draco! Ty idiot, kedy si naposledy niečo jedol?"
Páčil sa mu zvuk jeho mena, hoci ho nasledovala urážka. "Nespomínam si. Naposledy ma nakŕmila Pomfreyka, myslím."
"Do pekla, musíš jesť, aby si znova získal svoju silu. Tiež by si asi mal brať elixíry. Okamžite si ľahni."
"Radšej by som pokračoval tam, kde sme pred chvíľou prestali."
Začervenala sa. "Ja tiež, ale naozaj nepotrebujeme, aby si odpadol, keď sa ti odkrví mozog, že nie?"
"Malfoyovci neodpadávajú," zafrflal, ale posadil sa na kraj postele. Mal pocit, že mu čiernota olizuje okraje jeho videnia. Bol hladný, keď už spomenula jedlo.
"Vyzleč sa a ja ti zoženiem podnos."
Nad jej slovami nadvihol obočie a potlačil úškrn. "Nemyslím, že sa dokážem vyzliecť sám. Cítim sa dosť slabý."
Podozrievavo sa na neho pozrela. Pokúsil sa tváriť bezmocne.
"Vôbec ti neverím," povedala, ale aj tak sa načiahla po rukávoch jeho košele. Uspela v naťahovaní tej látky a nakoniec si trochu kľakla, aby chytila látku okolo jeho pása. Hermiona vytiahla bielu košeľu dohora a cez jeho hlavu a potom na neho chvíľu hľadela. Draco sa na ňu lišiacky škeril, keď jej oči preleteli po jeho postave a nazad k jeho vlasom, ktoré mu práve praskali okolo hlavy v elektrizujúcom kruhu. Pozerala na neho v niečom podobnom panike.
"Teraz neprestávaj, vedieš si veľmi dobre."
"Nemôžem," zašepkala.
Zachichotal sa. "Viem; pohľad na mňa spôsobí, že stratíš všetku kontrolu a skočíš po mne v šialenej žiadostivosti, správne?"
"Hneď sa vrátim s tvojim podnosom," chrapľavo prehovorila a utekala preč.
Draco sa vyzliekol z nohavíc a uvoľnil sa na vankúšoch. Uhladil si vlasy a želal si, aby si spomenul a šiel si po svoj hrebeň. Vytiahol si prikrývky zdržanlivo až k hrudi a potom ich zatlačil na dlaň pod pupok, vďačný, že má brucho ploché ako doska. Dal si obe ruky pod hlavu a bez melódie si pískal, kým čakal na Hermionin návrat.
Skoro pustila tácku, keď ho uvidela.
"Nemáš pyžamo?" spýtala sa.
"Malfoyovci nespávajú v pyžame."
"Malfoyovci musia v zime mrznúť." Dosť prudko mu pustila tácku do lona. "Všetko zjedz. Tieto mala madam Pomfreyová pre teba pripravené. Poslala ich do kuchyne, aby ti ich dali na večeru." Ukázala na dve fľaštičky s elixírmi, ktoré zacinkali o misu.
"Odmietam ich brať bez pohára La Romance-Conti. Chutia odporne."
"Bez čoho?" neprítomne sa spýtala.
Zrazu sa v izbe zjavil domáci škriatok a držal pohár červeného vína. Hlboko sa uklonil a podal pohár Dracovi, ktorý si ho vzal. Domáci škriatok zmizol.
"Občas užitočné malé stvorenia," poznamenal a odpil si z pohára. Hermiona prevrátila očami.
"Vôbec nechci, aby som spustila o tvojom strašnom zaobchádzaní so škriatkami," povedala upäto a začala mu skladať jeho nové oblečenie. Otvorila jeho kufor a začala mu vykladať veci. Draco sa pustil do jedla s uvedomením, že umiera hladom. Hermiona mu priniesla obrovské množstvo pečeného hovädzieho a varenej zeleniny.
"Čo je toto?" spýtala sa, keď sa vrátila od jeho kufra so zdvihnutou malou čiernou knižkou. Draco sa na ňu prekvapene pozrel. Úplne na ňu zabudol po tom, čo ju tam zastrčil, keď prišiel.
"Snape mi ju dal. Povedal, že sú tam kúzla, ktoré ma nemal čas naučiť."
Hermiona sa posadila na kraj Goylovej postele a začala ohmatávať tú knihu.
Draco ju varoval: "Na tvojom mieste by som tam nesedel. Keby si len vedela, čo Goyle na tej posteli robil..."
Vyskočila na nohy a rýchlo sa presunula, aby sa posadila na Dracovu posteľ blízko jeho kolena. Okamžite ju tá kniha kúziel pohltila. Draco vyčistil tanier, vypil elixíry a usrkával si z posledného vína, kým ju sledoval. Bol príjemne plný, slušne zahriaty alkoholom a dokonale spokojný po prvý raz za dlhý čas.
"Sú vážne pokročilé. Väčšina z nich je hrozná," poznamenala. Predklonil sa a vytrhol jej tú knihu z ruky. Hodil ju na nočný stolík.
"Dočítame neskôr. Odlož ten podnos, dievčička a vráťme sa k bozkávaniu."
Zamračila sa na neho, ale zdvihla ten podnos a položila ho na Goylovu posteľ.
"Žiadne ďalšie bozkávanie. Potrebuješ odpočívať."
"Nezostaneš so mnou? Len na chvíľu?" spýtal sa potichu. Vyčítal muky váhavosti z jej tváre a jej zuby ohrýzali spodnú peru. Dodal: "Sľubujem, že sa ťa nedotknem. Som vážne unavený."
"Sľubuješ?" pochybovačne sa spýtala.
"Absolútne."
"Neznášam, keď dokážeš, aby šialené nápady zneli dokonale rozumne."
"Je to rozumné. Som slabý ako mačiatko. No tak, poď sem." Lákavo nadvihol prikrývky. Prekvapivo skopla topánky a vkĺzla do postele vedľa neho. Oprela si hlavu o jeho hruď. Jednu ruku roztiahla po jazve, čo mu zanechal Greyback. Draco ju objal rukou okolo pliec a spokojne si vzdychol. Nežne prešla po začervenanej čiare.
"Bolí to?"
"Ani trochu. Užitočné vtáčiky, tí fénixovia."
Pritlačil pery na jej vlasy a nadýchol sa tej jej prekliatej jablkovej vône, uvažujúc, aké dôsledky by malo, keby porušil dva sľuby za jednu noc. Nakoniec bol jednoducho príliš unavený, aby porušil akýkoľvek ďalší sľub a upadol do spánku s upokojujúcim pocitom Hermiony pritlačenej k nemu.