Preklady fanfiction Harryho Pottera

7.kapitola – prvá časť

Tretie koleso na bicykli 

Tri týždne, ktoré zostávali do večierka, utiekli rýchlejšie, ako v prípade prvej párty. Každý večer im Pansy dohodla stretnutie s nejakými ľuďmi - kvôli pozvánkam, prenájmu, hudbe (Pansy chcela najať živú hudbu), obrusom a výzdobe.

Zoznam hostí zostal zväčša rovnaký, ako bol ten prvý, až na to, že pribudol Draco a ďalší Pansyini priatelia. Tentokrát ich bude osemnásť a bude treba jednu pohovku navyše, aby ich mohli všetkých usadiť.

Pansy prežívala krušné chvíle, keď vyberala menu a Hermiona predpokladala, že to z väčšej časti spôsobili nervy súvisiace s tým, že sa jedná o nakŕmenie Draca. Pansy trvala na tom, že to musí byť prefektné, ale nie preto, že chcela jeho náklonnosť, ale preto, že tak pochopí, ako sa jej dobre darí. Hermionu napadlo, že jedna malá Pansyina časť tiež chcela, aby mu došlo, o čo prišiel.

Nakoniec – konečne – nadišiel piatok, deň večierka. Hermiona bola nervózna; myslela si dokonca, že by mohla byť ešte nervóznejšia ako Pansy. Bude tam Draco, v jej byte, bude sa rozprávať s jej priateľmi a ona to bude musieť sledovať. Správať sa k nemu, akoby sa nič nestalo, akoby v jej srdci nebolo osobitné miestečko, ktoré po ňom túžilo. Čo bude ešte horšie, čo ak sa nakoniec rozhodol, že ho nie je hodná, a s niekým sa ukáže?

Pansy bola extrémne rozrušená, ale rozvrh, na ktorom sa ona a Hermiona dohodli, im nechával len veľmi málo času na rozmýšľanie. Mali čas len na prácu. Vstali zavčasu a rovno sa vrhli do práce. Hodiny utekali a obedovať museli na striedačku. Skôr, ako si to stihli uvedomiť, mali obidve len hodinu na prípravu.

Hermione nikdy v živote nezáležalo viac na jej zovňajšku, ako keď sa na seba pozerala v zrkadle a snažila sa rozhodnúť, čo si má obliecť. Mohla si vziať tie bordové šaty, ktoré sa mu, zjavne, páčili, ale možno boli priveľmi... príliš. Mohol nadobudnúť zlý dojem, ktorý bol vlastne dobrým dojmom, ale ona to nemohla dotiahnuť do konca, takže by to bol zlý dojem. Jej ďalšou voľbou bola zelená a Hermiona si pomyslela, že tá by takisto mohla pracovať proti nej.

Nakoniec sa rozhodla pre šaty figovej farby s véčkovým výstrihom, ktoré boli z jednoduchej bavlnenej podšívky prešívanej plisovanou závojovinou. Živôtik sa zapínal vzadu a na chrbte bola mašľa z tej vzdušnej látky. Celá tkanina sa trblietala. Vybrala si svetlé zlaté sandále doplnené ozdobnými prackami a výrezmi v tvare slzičiek. Vzhľad dopĺňala jednoduchá retiazka s rubínovým príveskom, ktorý lemovali drobučké drahokamy.

S posledným pohľadom do zrkadla a s posledným povzdychom Hermiona opustila izbu, aby sa stretla s Pansy, ktorá vyzerala neskutočne prekrásne v hlboko strihaných ohnivo oranžových hodvábnych šatách.  Pansy ochkala a achkala nad Hermioninými šatami a hovorila, že si je istá, že sa dnes večer budú za ňou všetci otáčať. Hermiona zdvorilo poďakovala a trvala na tom, že také niečo neplánuje.

Harry prišiel skôr, aby pomohol so záverečnými prípravami a aby pomohol Pansy upokojiť sa. Hermiona sa usmievala, keď ich videla spolu, tak zdanlivo v pohode napriek obrovským prekážkam – Ginny a Dracovi – ktoré medzi nimi stáli. Bola spokojná s Harryho totálnou zmenou, ale nemohla si pomôcť, aby nebola obozretná v tom, že by si mohol zrazu uvedomiť, že na vzťah nie je pripravený a zlomiť tým Pansy srdce.

Čoskoro začali prichádzať hostia. Hermione prischlo otváranie dverí, keďže Pansy chcela varovanie, keď sa ukáže Draco. Prišiel Seamus s Lavender a Hermiona ich voviedla dnu. Ako zatvárala dvere, všimla si, že sa otvára výťah a počkala, pre prípad, že by vystúpil nejaký hosť. Veraje sa odsunuli a Karen, jedna z Pansyiných priateliek, ktorá sa zúčastnila ich posledného večierka, vystúpila v tmavomodrých, ledva niečo zakrývajúcich šatách. Usmievala sa a hľadela na niekoho po svojej pravici.

Hermionine srdce poskočilo, keď zbadala, že je to Draco. Smial sa na niečom, čo Karen povedala a nasledoval ju do vstupnej haly. Zdalo sa, akoby sa pohybovali v spomalenom zábere, keď Hermiona sledovala, ako sa približujú. Mohla sotva dýchať, ale dovolila si ukradnúť chvíľku, aby ho mohla poobdivovať. Kráčal so sebadôverou a pôvabom, vyzeral neuveriteľne. Mal oblečené čierne nohavice, lesklé čierne topánky, svetlosivú košeľu na gombíky a čiernu kravatu. Sledovať ho smiať sa s krásnou ženou po jeho boku takmer fyzicky bolelo.

Konečne dorazili ku dverám a keď sa ich pohľady stretli, usmial sa, len pre ňu, a jej zovrelo srdce.

"Grangerová," riekol nenútene. "Toto je Karen. Stretli sme sa vo výťahu." Uprene na ňu hľadel, a očami jej naznačoval, že sa nemá čoho báť.

Hermiona zažmurkala a nasledoval prúd vzduchu, keď konečne vydýchla po tom, čo tak dlho zadržiavala dych. On s ňou napokon predsa len neprišiel!

"Ja Hermionu poznám," povedala Karen upäto. Naklonila sa, aby Hermionu objala, ktorá jej to gesto nie príliš nadšene opätovala. "Ako sa máš?"

"Veľmi dobre, ďakujem. Nech sa páči, poďte ďalej." Karen vošla dnu, kým Hermiona držala otvorené dvere.

Keď vstúpil Draco, zastal a podal jej fľašu vína. "Pre hostiteľky,"  prehodil s jemným úsmevom.

"Ďakujem," odpovedala Hermiona. Keď natiahla ruku, aby prijala fľašu, ich dlane sa o seba obtreli a ona na kratučký moment, uväznená jeho pohľadom, cítila, ako sa celá miestnosť roztočila. Až keď odtiahol svoju ruku, uvedomila si, že čosi vkĺzlo do tej jej. Ovinula ruku okolo niečoho, čo sa zdalo byť kúskom pergamenu a usmiala sa, keď Draco pokračoval v ceste do bytu.

S hlbokým nádychom za ním Hermiona zavrela dvere a musela si zabrániť utekať do kúpeľne, aby si mohla prečítať jeho odkaz. Zaniesla fľašu Pansy, ktorá bola v kuchyni.

Pansy prevzala fľašu a usmiala sa. "Moja obľúbená! Takže... teda je tu?"

"Áno," odvetila Hermiona a pocítila bodnutie žiarlivosti.

Pansy chvíľu trvalo, kým sa duševne upokojila, a potom obe ženy vstúpili do jedálne, aby zahájili večeru. Hermiona už takmer došla k svojmu miestu, keď sa ozvalo ďalšie zaklopanie. Rýchlo skontrolovala tých, ktorí už sedeli a zistila, že jedna osoba tam nie je.

Šla ku dverám a keď otvorila, Blaise sa na ňu zoširoka usmial. V rukách mal kyticu kvetov rôznych odtieňov červenej.

"Pre teba," riekol, a vytrčil ich predtým, ako vôbec stihla prehovoriť.

"Och, bože, Blaise, tie sú nádherné," privoňala k nim, o čom predpokladala, že je očakávaná reakcia pri dostávaní kvetov. "Ďakujem. Poď ďalej, práve sme chceli začať s večerou."

"Bezo mňa?" odvetil a stále sa na ňu uškŕňajúc si vyzliekol kabát.

Hermiona sa usmiala. "Ja viem, len si to predstav. Ty ideš neskoro, aby si vedel. A v minulosti si mal tú česť s Pansyinými rozvrhmi."

"Ospravedlňujem sa," povedal.

"Dám tie kvety do vody."

ooo

Draco sa rozprával s Parvati, keď zbadal, že Hermiona vstúpila do jeho zorného uhla. Za ňou sa nevliekol nikto iný než Blaise. Všimol si, že niesla kyticu a že sa s ňou Blaise dôverne rozpráva. Usmiala sa, keď vošli do kuchyne, aby sa o chvíľku neskôr vynorili s kvetmi vo váze.

"Pansy, pozri, čo Blaise doniesol," vykríkla Hermiona a položila vázu doprostred stola.

"Och, Blaise, tie sú krásne!" zapišťala Pansy, a venovala Hermione pohľad, ktorý sa Dracovi nepáčil. Bol príliš... vševediaci.

Draco sledoval, ako si Hermiona sadla za opačnú stranu stola ako on, nechávajúc vedľa seba miesto pre Blaisa. Vážne sa mu nepáčili všetky tie myšlienky, ktoré mu vírili hlavou; vedel, že mu Hermiona povedala, aby sa pohol ďalej. Pohla sa ona?

Pansy sedela na opačnom konci stola, čo bolo niečo, za čo bol veľmi vďačný. Už dosť zlé bolo sedieť tak blízko Hermiony a nemôcť... no, držať ju, dotýkať sa jej, a presvedčiť ju, aby s ním odišla z párty skorej.  Nad tou myšlienkou sa uškrnul.

"Draco!" ozval sa Blaise, keď si sadol na svoje miesto. "Rád ťa vidím!"

Predstierať pred priateľmi svoje zvyčajné správanie ho stálo všetku jeho silu. "Nápodobne."

Počas celej večere Dracovi neušlo ani jediné šuchnutie medzi Blaisom a Hermionou. Bol taký žiarlivý, že takmer prskal oheň, ale keď sa nad tým zamyslel, musel uznať, že to mal na svedomí hlavne Blaise. Nakláňal sa k nej, aby jej šepkal do ucha, alebo sa akoby nenútene dotkol jej ruky, alebo pleca, alebo vlasov. Hermiona vždy očervenela a zaťato sa na Draca odmietala pozrieť; hoci pokiaľ vedel, červenala sa len kvôli tomu, že jej bolo teplo.

"Takže, Draco," v jednej chvíli prehodil Blaise. "Povedal som Hermione o tvojom malom tajomstve a ju to zaujalo práve tak ako mňa."

Draco zažmurkal, a tak nenútene, ako len dokázal, sa pozrel na Hermionu, ktorá rozšírenými očami hľadela na svoj tanier. "Nemám tušenia, o čom to rozprávaš, Blaise."

Blaise sa zaškeril. "Správne, pravdaže netušíš." Naklonil sa dopredu, takže ich ľudia nemohli počuť. "Ja na to prídem, vieš, že prídem. Nikdy predo mnou tieto veci neutajíš. Úprimne, som prekvapený, že si mi to stále nepovedal. Avšak, ak nám to prezradíš teraz, neskôr ti to ušetrí veľa nepríjemností."

"Čo tým naznačuješ?" spýtal sa veľmi nahnevaný Draco.

"Iba to, že ťa plánujem nemilosrdne mučiť, kým sa nedozviem, kto je tá tajomná žena. Stále si ju nepozval na rande?"

Draco z Blaisa nespúšťal oči, napriek tomu, že sa zúfalo chcel natiahnuť a zaškrtiť ho, alebo zistiť, čo robí Hermiona. Podľa toho, čo videl kútikom oka, sa zdalo, akoby nadviazala rozhovor s osobou, ktorá sedela vedľa nej.

"Musím ti pripomínať," povedal potichu, "že je to komplikované? A že to nie je niečo, o čom sa tu a teraz dá rozprávať."

Blaise sa zachichotal. "Dobre, dobre. Nechaj si svoje tajomstvo," odvetil, odklonil sa a položil ruku na Hermionine operadlo. "Nateraz."

Konečne sa to mučenie skončilo, a stôl sa upratal. Pansy oznámila, že sa zákusok a káva bude podávať vo vedľajšej miestnosti a Dracovi tak odľahlo, že sa dokonca usmial. Na Karen, ktorá sedela po jeho pravici. Počas celej večere sa pokúšala získať si jeho pozornosť tým, že sa ho vypytovala na jeho prácu, jeho život, a bežnou zdvorilostnou konverzáciou. Bol zdvorilý, pravdaže, ale nepovzbudzoval ju. Keď sa postavil, náhodou obtrela svoju ruku o jeho a rýchlo sa ospravedlnila, ale on si napriek tomu všimol výraz v jej očiach, to pozvanie, tú otázku.

Hermiona, Pansy a Harry sa stiahli do kuchyne. Draco predpokladal, že preto, aby priniesli puding. Nasledoval skupinu do obývačky a Karen sa na neho okamžite zavesila spôsobom, ako to vždy robievala Pansy. Pri nej to malo rovnaký účinok ako pri Pansy – nekonečne ho to vytáčalo.

Čoskoro boli prinesené zákusky. Hermiona aj Pansy ich nosili po miestnosti ako čašníčky, a rozdávali ich hosťom. Potter ich nasledoval s čarovnou fľašou vína, ktorá sa neustále dopĺňala.

Draco sa ospravedlnil Karen a vykročil k Pansy.

"Pansy," riekol, aby upútal jej pozornosť.

Otočila sa k nemu a žiarivo sa usmiala. "Draco, som taká rada, že si prišiel." Napriek podnosu v jej ruke ho krátko objala.

"Je to skvelý večierok."

"Ty si taký klamár."

Uškrnul sa. "Neklamem. Jedlo bolo úžasné, priam vynikajúce. Tvoju ruku vidieť všade. Môžem?" spýtal sa a ukázal na tácku.

"Och, pravdaže. Naozaj si to myslíš? Chutila ti večera?"

"Bolo to neuveriteľné. Robila si ju ty?"

"No," odvetila, očividne spokojná sama so sebou. "Väčšinu. Hermiona pravdaže pomáhala."

"Samozrejme."

"Rozprával si sa s ňou vôbec?" opýtala sa Pansy.

"Iba medzi dverami a prehodili sme len pár slov."

"Naozaj by si to mal skúsiť," riekla Pansy vážne. "Je úžasná. A Harry a Ron tiež."

"Keď myslíš," odvetil. Harry k nim pristúpil a majetnícky položil ruku Pansy okolo pása. Draco nepatrne naklonil hlavu. "Potter."

"Malfoy."

"Tento koláč je výborný."

"Rozhodne. Pansy je neuveriteľná."

Draco sa usmial na Harryho, potom na Pansy a musel potlačiť zachichotanie. Potterovi lepilo. Pre Merlina, aká smiešna myšlienka. Keby tak tušili, o kom práve Draco premýšľal. Vedel, kde celý ten čas bola, akoby mohol cítiť jej prítomnosť nejakým zvláštnym zmyslom. Celé jeho telo vďaka tomu vedelo, kde sa nachádza, prosiac ho, aby zmenšil vzdialenosť medzi nimi.

Po ďalšej chvíli debaty o počasí sa Pansy a Harry stratili v dave a zanechali ho samého. Aj keď len na malý moment. Čoskoro sa na neho zase prilepila Karen, ktorá rozprávala vysokým, priveľmi veselým hlasom, ktorý mu liezol na nervy.

Postupom času sa Dracovi rozvinula bolesť hlavy, ktorá, ako sa zdalo, naberala na intenzite s každým ďalším piskľavým smiechom, s každým ďalším drsným rehotom. Draco pozoroval miestnosť a hľadal Hermionu. Našiel ju, ako sa, znovu, dôverne rozpráva s Blaisom.

Priblížil sa, a dúfal, že pochytí niečo z ich rozhovoru skôr, než sa jej prihovorí.

"...a potom sa to auto, myslím predstaviteľov zákona, hnalo po ulici za tým modrým autom a sirény kvílili. Pripomenulo mi to ten ohavný film, ktorý sme videli."

Draco zaťal päste.

"Myslela som si, že sa ti nepáčil." počul Hermioninu odpoveď.

"Nie, nepáčil," odvetil Blaise posmešne. "Ale aj napriek tomu filmu som sa bavil."

Prekliaty idiot.

"Bola to zábava, však? Robiť si srandu z hrozných hereckých výkonov."

"A hrozných efektov."

Hermiona sa zasmiala. "A z tej smiešnej parochne, ktorú nosil hlavný hrdina!"

"Prakticky mu úplne odpadávala! Určite by mali použiť nejaké... nejaké lepiace kúzlo alebo niečo podobné."

"Blaise, toto robíš vždy. Je to muklovská záležitosť. Oni nemajú lepiace kúzla."

"Áno, nuž, mali by mať. Buď to, alebo by mali zamestnať čarodejníka, aby pracoval v oddelení kostýmov."

Hermiona sa znova zasmiala, čím vyslala jednak vlny žiarlivosti a zároveň príjemné zimomriavky po Dracovom tele.

"Nemyslím si, že je to veľmi pravdepodobné," riekla Hermiona. Blaise povedal niečo, čo Draco nemohol počuť, niečo čo prinútilo Hermionu vykríknuť: "Blaise! Si hrozný!"

"Jasne si pamätám, že tou darebáčkou si vtedy bola ty," vrátil jej Blaise hlbokým, zastretým hlasom.

Draco sa rozhodol, že toho má dosť a pritmolil sa k dvojici. Keď sa priblížil, Blaise vzhliadol a uškrnul sa.

"Bavíš sa, Draco?"

Draco zdvihol obočie. "Strašne." Otočil sa na Hermionu. "Grangerová, Pansy s tebou chce hovoriť."