Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 34:  Draco Mala Fides - Drak so zlými úmyslami

V izbe bolo teplo.

Hermiona mala príjemný pocit, že leží v mäkkej posteli a je zakrytá hebkými prikrývkami. Pripadala si, ako keby bola na hranici sna... akéhosi sna o nosení bielej uniformy a hraní sa s blonďavým dieťatkom... ale ako u väčšiny snov, keď sa k nemu pokúsila vrátiť, vytratil sa.

V izbe bola povedomá vôňa - niečo ako horiace borovicové polená a vyleštené drevo. Bolo jej tak príjemne, že sa nechcela prebudiť, ale nakoniec otvorila oči.

Prvá vec, ktorú uvidela, bolo okno zaplavené šedým ranným slnkom. Lemovali ho tmavozelené záclony. Okolo postele s nebesami viseli závesy, ktoré boli tiež z tmavozeleného zamatu. Na boku izby čelom k oknu bol stôl, na ktorom knihy a brká a pergameny pokrývali ledabolo položené knihy.

Tá vôňa borovice a lešteného dreva bola taká povedomá - potom si uvedomila, kde je. Rokfort. Toto bola izba hlavného prefekta - Dracova izba. Bola zvedavá, koľko je hodín... čoskoro budú raňajky a ona bude mať službu pri chrabromilskom stole.

Automaticky sa načiahla po hodinách a zistila, že je pol siedmej... ešte zostávala celá hodina a pol do raňajok.

Uvedomila si, ako niekto dýcha vedľa nej. Na bielom vankúši vedľa nej boli rozprestreté jeho strieborno-blonďavé vlasy, jeho bledý, ale svalnatý trup mierne žiaril v rannom svetle Znova sa zamuchlala do prikrývok a pohla sa smerom k nemu tak, aby si oprela hlavu o jeho plece. Zamrmlal a nežne ju pobozkal.

Keď sa pozrela na Dracovu bledú, ostrú tvár, nemohla si pomôcť, ale napadlo ju, že je na ňom dnes ráno niečo iné. Vyzeral trochu... unavený. Ale domnievala sa, že ho uťahal aurorský výcvik. Dúfala, že sa mu minulú noc podarilo dokončiť esej z Kúziel, profesor Flitwick bol vždy prehnane kritický pri prácach na poslednú chvíľu.

Čo sa jej to snívalo? Rada ráno rozprávala Dracovi o svojich snoch a on jej rozprával o svojich. Mala na sebe bielu uniformu... bol to smutný sen... bolo tam malé blonďavé bábätko... Prsteň v tvare hada... Všetko sa jej to v hlave premiešavalo a niekam odchádzalo...

"Bré ráno, Miona," zatiahol Draco, keď si ju pritiahol k sebe. Ovinula okolo neho nahú nohu.

"Ble rána, spáčko," zašepkala Hermiona. Tak veľa rán sa takto prebúdzali, zdravili sa rovnakým spôsobom. Vždy sa jej páčilo doberať si Draca, že je spáčko, pretože odkedy začal s aurorským výcvikom, vždy si rád dlho pospal. Bolo ťažké žiť niekoľko hodín denne s časovratom. Hermiona to vedela, pretože ho v treťom ročníku použila na dvojité hodiny.

Draco sa k nej pretočil tvárou, jeho šedé oči hodnotili jej nahé telo. Zaiskrilo sa v nich.

"Ako sa cítiš?" nečakane sa spýtal.

Hermiona sa usmiala. "Fajn. Mala som vážne snami zaplnenú noc... ale nedokážem si na veľa spomenúť... Snívalo sa mi, že som mala na sebe bielu uniformu a bolo tam blonďavé dieťa... ale nedokážem si spomenúť na nič iné."

Draco sa usmial.

"Nič iné? Ty si si vždy dokázala na svoje sny spomenúť, Miona."

Hermiona ho nežne pobozkala na líce. "Nie, nie vždy. Hovorievam ti len tie, čo si pamätám. Čudné, cítim sa dnes ráno neuveriteľne ospalá... ale myslím, že by sme mali vstať a pripraviť sa na raňajky. Ak prídeš neskoro k slizolinskému stolu, prváci by mohli začať vojnu s jedlom."

Draco sa prešvihol nad ňu a začal ju bozkávať. Hlboko a vášnivo. Šťastne sa usmievala, keď sa stiahol.

"Čo robíš, Draco? Nestačila ti minulá noc?"
"Tohto nikdy nestačí... Miona. Poznáš ma." Usmial sa a presunul pery k jej hrudi. Vzdychla si, keď sa na ňu nežne prisal.

Draco pocítil, ako na neho znova zaútočilo staré vzrušenie. Jej telo bolo také nežné a zvodné ako vždy. Napriek tomu sa pokúsil ovládnuť, hoci začínal tvrdnúť. Zalapal po dychu, keď zacítil, ako ho pevne zovrela. Pomaly prekĺzol prstami k jej bruchu, trochu jej roztiahol nohy a cítil, ako sa voči nemu otvorila. Začala stonať.

Hermiona rada myslela na Draca z rôznych dôb na Rokforte, keď sa s ňou miloval. Vzrušovalo ju spomínať na jeho bledú tvár v Rokfortskom rýchliku, keď sa na ňu pozeral - povedal jej, že od druhého ročníka si vždy našiel dôvod, aby prešiel okolo jej kupé, pretože ju považoval za nádhernú. Rada na neho myslela po metlobalových zápasoch - ako sa na neho v daždi lepila jeho metlobalová uniforma, keď ho tajne sledovala, pretože nemala odvahu umožniť ostatným charbromilčanom zistiť, že považuje slizolinského chytača za absolútneho fešáka. Samozrejme, stále bol blbec k nej a ostatným chrabromilčanom, ale teraz už poznala celý jeho príbeh a považovala to za mimoriadne erotické.

Poddala sa jeho jemným dotykom a začala upadať do hlboko uvoľneného stavu. Draco Malfoy bol veľmi dobrý milenec.

"Hermiona..." zašepkal jej. "Chcem, aby si sa cítila dobre."

"Mmm. Bože, Draco, neprestávaj."

Jeho šedé oči skúmali jej tvár. Hoci bol vzrušený, stále sa ovládal. Musel nájsť ten správny okamih. Nežne ju pobozkal.

"Hermiona, porozprávaj mi o svojom sne. Pokús sa spomenúť si."

Hermiona znova zastonala, keď si pripadala v pohodlí a bezpečí. Spomínala... "Mala som na sebe bielu uniformu... Chcela som byť čaromedičkou. Bolo to pekné."

"Pokračuj, láska moja. Vždy si chcela byť čaromedičkou."

"Niesla som blonďavé dieťa. Neviem čie - možno to bolo naše budúce dieťa, Draco."

Cítila, ako sa Draco na okamih napol a zachichotala sa. "Nemaj obavy, Draco, pochybujem, že som tehotná alebo niečo také."

Pobozkal ju. "Povedz mi viac... čo sa stalo tomu dieťaťu?"

"Nemôžem si spomenúť... počkaj... stratila som ho, na chodbách Rokfortu."

"Ako?"

"Neviem. Odniesli ho nejakí ľudia. Bolo to veľmi smutné. Nemyslím si, že si na to chcem spomenúť."

Draco ju znova pobozkal. "Je to len sen, láska moja. Povedz mi, možno to niečo znamená... môžeme sa opýtať tej babizne Trelawneyovej."

Hermiona sa usmiala. "Je to veľmi smutné... bol tam veľký prsteň... veľa ľudí... ach, poznám ich... je tam Albus Dumbledore a profesorka McGonagallová a... nie, iste nie... Neville!

Neville Longbottom bol v mojom sne! Je to hrozne smutné, nemôžem si spomenúť... Neville mi niečo nehovorí. Pýtam sa ho, prosím ho... je preč... nejaký hlas, som v pasci!"

"Dobré dievčatko."

Cítila, ako jej Draco pritlačil ruky dole, ale bola príliš slabá, aby sa bránila. Jeho zovretie bolo neprimerane tvrdé.

"Draco, to bolí..."

Cítila sa, ako sa prehupol nad ňu, jeho dych horúci na jej líci.

Bolo to, ako keby padala do čiernej diery.

***

Hermiona roztvorila oči.

"DRACO!"

Ležala na studenej chladnej kamennej podlahe v tme čiernej ako uhoľ. Znova bolo neobyčajne zima, tentoraz ešte viac, pretože si v šoku uvedomila, že je nahá. Hmatala okolo seba a zacítila pri nohách kus oblečenia. Prstami ho preskúmala a uvedomila si, že to boli nejaké šaty. Mali rukávy, zips... rýchlo si ich natiahla cez hlavu. Vôkol seba cítila odpornú vôňu väzenia, ktorú cítila aj predtým.

Čo sa stalo? Akási nočná mora alebo sen o tom, že je späť na Rokforte. Nebolo to nezvyčajné - odkedy odišla z Rokfortu, snívalo sa jej o ňom často.

"Ach nie... ach môj bože..."

Hermiona cítila, ako sa jej zamotala hlava, keď sa jej z tváre stratila všetka krv. Sedela na zemi, hlava v rukách. To nebol sen. Bolo to skutočné. Nejaký trik... akési komplikované mätúce kúzlo... a ona pochabo prezradila meno Strážcu tajomstva...

Vtedy si uvedomila to boľavé miesto. Bolo to veľmi slabé, len tupá tepavá bolesť, ale bolo jej jasné, čo s ňou Draco Malfoy robil... čo jej urobil... keď omdlela. V tom okamihu Hermione došlo, že sa Draco skutočne obrátil voči nej.  Radšej by mala vymyslieť, ako utečie, aby varovala Nevilla a zachránila svoje dieťa. Ale ako? Jej chrabromilské odhodlanie vzrástlo v jej vnútri - musela uniknúť. Prosím, bože, modlila sa, nech utečiem.

Hermiona nebola chrabromilčankou len tak pre nič za nič. Keď si vyčistila hlavu okrem myšlienok na útek, postavila sa a začala prstami preskúmavať ten temný žalár. Z toho, čo si pamätala z letmého pohľadu, ktorého sa jej včera dostalo, bol to štvorec asi o desiatich stopách a na jednej zo stien boli drevené dvere. Steny vyzerali, ako keby boli vyrobené zo silného kameňa, len sotva bola medzi nimi štrbina. Podlaha bola plynulo vydláždená. Keby len niekde dokázala nájsť štrbinu, možno by dokázala vykonať neriadené kúzlo bez prútika a odpáliť si cestu von.

Ale keď jej prsty preskúmali štrbiny na stene, zistila, že celý žalár je tesne uzavretý ako kamenný kotol. Nakoniec pod prstami zacítila drevo. Boli to dubové dvere. V zúfalstve sa Hermiona oprela o dvere. Skutočne nevyzerali ako cesta von. Kde prepánakráľa bola? Čo bolo toto za miesto?

Zrazu jej noha do niečoho kopla a to zarachotilo, keď sa prekotúľalo po zemi. Na sekundu stuhla, než sa sklonila a nahmatala to prstami. Chvíľu si myslela, že to nedokáže nájsť, ale potom jej prsty prišli do kontaktu so štíhlou drevenou paličkou.

Hermione poskočilo srdiečko. Bol to prútik! PRÚTIK! S chvejúcimi sa prstami s ním slabúčko mávla a zamrmlala: "Lumos!"

Malý žalár osvetlilo bledožlté svetlo.

Pozorne ten prútik preskúmala. Bol vyrobený z čierneho dreva a bol asi štrnásť palcov dlhý. Napadlo ju, že ho odniekiaľ pozná. Nebol to Dracov prútik, o ktorom vedela, že je z hnedého dreva ani Luciusov, ktorý mal na sebe strieborný pásik. Určite nebol jej. Ako sa sem dostal? Preplazila sa k dubovým dverám a prehmatala okolo nich prstami. Všimla si, že na spodku dverí bola malá medzera medzi drevom a kamennou podlahou. Ktokoľvek to bol, musel zasunúť ten prútik popod dvere do žalára. V cele nebolo absolútne nič iné.

Avšak Hermiona sa už cítila naplnená nádejou. Bola najbystrejšou čarodejnicou na Rokforte. S prútikom dokázala Hermiona Grangerová uniknúť prakticky odvšadiaľ. Jej myseľ prechádzala obrovskou zásobou magických vedomostí, keď plánovala svoj útek.

Prvá logická vec, čo s prútikom urobiť, bolo pokúsiť sa premiestniť. Ale ako tušila, zo žalára bolo nemožné sa odmiestniť. Zúfalo šepkala: "Rokville! Rokville!", ale nemalo to žiaden účinok. Nakoniec jej došlo, že bude musieť uniknúť tým ťažším spôsobom. Hermiona namierila na seba prútik a povedala: "Splynúť!"

Stala sa ľudským chameleónom. Jej telo vyzeralo rovnako ako stena žalára. Prešla k dverám a skúsila na ne alahomora kúzlo, ale nefungovalo. Nie, bude to musieť byť komplikovanejšie kúzlo. "Diffindo!" Dvere tvrdohlavo zostávali stále zavreté. Hermiona pokojne skúšala stále mocnejšie odomykacie kúzla, ale dvere zostávali zatvorené.

Nepanikár, pomyslela si. Ak nemôžem otvoriť dvere, musím nájsť spôsob, ako ich obísť. Namierila prútik na seba. Bolo to nepríjemné kúzlo a ona ho neznášala, ale nevidela inú možnosť. Zatvorila oči - "Reducto." Pripadala si ako na extrémne rýchlej horskej dráhe. Steny a strop sa od nej rýchlo vzdialili. Otvorila oči a uvidela tie dvere asi míľu od seba. Rýchlo začala utekať smerom k nim.

Keď bola za dverami, Hermiona na sebe zrušila Reducto a ocitla sa na tmavej chodbe. Bola v podzemí nejakej budovy. Začula povedomé škrípania a buchnutia a vzduch bol mrazivý. Ktorou cestou von?

Musí sa dostať do Rokvillu. Musí varovať Nevilla.

Požehnala komukoľvek, kto jej dal ten prútik, tuho ho zovrela a pohla sa opatrne po chodbe.

***

Madam Rosmerta zažila šok svojho života, keď bledá, krvou pokrytá dievčina vpadla do Troch metiel. Tá žena vyzerala chorá, ťažko dýchala, ako keby práve pred niečím utekala. Pot sa jej lial z tváre.

"Ach, pane na nebi!" Madam Rosmerta pribehla k dverám, aby ju zachytila, keď sa zakolísala. Našťastie bolo uprostred dňa a bar bol prázdny. "Slečna Hermiona! Ste to vy?" spýtala sa madam Rosmerta, keď to dievča spoznala z čias, keď chodilo na Rokfort. Teraz vyzerala veľmi inakšie - nielenže bola nezdravá a strapatá, ale mala špinavé šaty.

"Rokfort... rýchlo... idú po mne."

"Kto, moja drahá?" spýtala sa pekná barmanka a podozrievavo nakukla na ulicu.

Hermiona sa strhla bolesťou. V tom okamihu si madam Rosmerta všimla čerstvú krv na Hermioniných už špinavých šatách. Mala na sebe veľmi krvácajúce rany - bola veľmi vážne prekliata.

"Merlin!" vykríkla Rosmerta a rýchlo sa ponáhľala za sebou zatvoriť dvere na krčme.

Hermiona sa zrútila na zem. V ruke stále zvierala čierny prútik.

"Rokfort. Albus Dumbledore." Zašepkala. Madam Rosmerta schmatla svoju kabelku spod pultu. Toto bol naliehavý prípad. Ale ako dostať Hermionu bezpečne na Rokfort?

Madam Rosmerta vytiahla nádobku s letaxom a strčila hlavu do krbu. Modlila sa, aby tam bol Albus Dumbledore. "Pracovňa Albusa Dumbledora, Rokfortská stredná škola čarodejnícka."

Albus Dumbledore si práve čítal poštu, keď začul prásk  vo svojom kozube nasledované ženským znepokojeným hlasom, ktorý ho volal.

"Dumbledore! Dumbledore! Ach, kde pre zmilovanie božie si?"

***

Hermiona cítila, ako jej niekto natiera nohy. Okamžite sa im uľavilo. Začula dôverne známy hlas vravieť: "Prichádza k sebe, Albus, je to len strach a vyčerpanie. Musela odvrátiť oveľa hroznejšie kúzla. Úbožiatko."

"Ďakujem, madam Pomfreyová."

Hermiona sa s výkrikom prudko posadila na posteli. Nesmela strácať čas. Zbadala Albusa Dumbledora, Poppy Pomfreyovú a Minervu McGonagallovú stáť pri jej posteli. "Profesori! Vie to! Našli ma... Draco povedal Luciusovi... Vedia o Nevillovi... moje dieťa... kde je?.... pokúsila som sa utiecť... kde je Neville?...musím varovať Nevilla."

"No tak, no tak," nežne odvetila Pomfreyová a zatlačila dievča nazad do postele.

"Neville je v nebezpečenstve!" Hermiona začala plakať... neplakala od včerajška, napriek hrozným udalostiam dnešného dňa. "Dumbledore... prosím... choďte po Nevilla!"

"Potrebuje odpočívať," povedala Poppy. "Blúzni."

"NIE!" Hermiona bojovala proti rukám čaromedičky.

"To je v poriadku, Poppy," prehovoril Dumbledore. "Myslím, že potrebujeme, aby nám slečna Grangerová všetko vysvetlila. Znie to veľmi vážne."

Madam Pomfreyová sa zatvárila pochybovačne, ale Hermionu pustila. Pripravila jej niečo studené na pitie a Hermiona sa okamžite cítila lepšie.

McGonagallová sa smutne pozerala na svoju obľúbenú študentku. Bola porezaná a dobitá a zrejme prešla hrozným zážitkom.

Dumbledore sa posadil na kraj postele a chytil ju za ruku. Všimla si, že drží v ruke štrnásťpalcový čierny prútik, ktorý použila k úteku. "Slečna Grangerová, upokojte sa. Nedokážem pochopiť, čo hovoríte. Ako sa dozvedeli, že je Neville Strážcom tajomstva?"

Hermiona na neho skoro vykríkla: "Pretože ma OKLAMALI, aby som to povedala Dracovi. Musíte sa ponáhľať... Lucius chce krv dieťaťa na ten kameň... Ja neviem prečo!"

Dumbledore prikývol. "Som pripravený osobne Nevilla pohľadať hneď po tom, ako mi odpoviete ešte na jednu otázku."

"Akú?"

"Ako ste prišli k tomuto prútiku?"

Hermiona sa rozčúlene pozrela na profesorov. McGonagallová sa netvárila radostne.

"Bola som zamknutá v podzemí Malfoy Manoru... Myslela som, že som v pasci, ale našla som tento prútik v medzere pod dverami. Neviem, kto ho tam dal, ale bola to jediná možnosť ako uniknúť... Prečo? Čí je to prútik?"

Dumbledore a McGonagallová si vymenili pohľady.

"Tento prútik patrí Severusovi Snapovi," povedal Dumbledore a pretočil ho vo svojich prstoch.

"Snape!" zhíkla Hermiona. "Je na Malfoy Manor? Pomohol mi?"

Dumbledore si pozorne prezeral ten prútik.

"Nevieme, čo sa stalo Snapovi... chýba už dva týždne a nedokázal som sa s ním spojiť. Toto je prvá stopa, ktorú o ňom máme."

Hermiona pokrútila hlavou. "Čo sa deje?"

"Zaujíma ma..." povedal Dumbledore a mierne potriasol prútikom. "Priori Incantatem."

K Hermioninmu prekvapeniu vyšlo z prútika niekoľko pramienkov dymu a zažiarilo nazeleno...

"Omračujúce kúzla... rictusempra... protego... veľmi pokročilé kúzla, slečna Grangerová. Tie ste urobili vy?"

Hermiona prikývla. Na poslednej časti svojho úteku musela prekliať Draca a Luciusa, keď za ňou bežali. Fascinovane sledovala, ako z prútika vystúpili ďalšie pramienky strieborného dymu.

"Ach, reducto... no, toto bolo diffindo, otváracie kúzla... alahomora..." Ďalšie farebné pramienky dymu vychádzali z prútika, ktoré dokázal Dumbledore rozoznať, pretože prikyvoval a mrmlal si.

Zrazu  z konca prútika vystrelila spŕška prachu a v izbe sa premenila na snehové vločky než zmizla...

"The Finite Tenebrarum!" prehltla McGonagallová. "Severus zrušil Tenebrarum!"

Hermiona tomu nemohla uveriť, ale spomenula si na ten hlboký mužský hlas, ktorý na ňu jačal v jej dome Petrificus. Bol to Snapov hlas!

"Ale ak Snape zrušil Tenebrarum a odovzdal ma Malfoyovcom... prečo by mi dával tento prútik?"

Obočie Albusa Dumbledora bolo zvraštené v hlbokom zamyslení. Začal uvažovať nahlas...

"Snape nemôže utiecť... vedel, že vy by ste mohla... musel tú šancu využiť... a jeho prútik nám môže porozprávať príbeh o tom, čo sa stalo... Severus sa nám pokúša niečo povedať. Je v obrovskom nebezpečenstve!" dokončil Albus Dumbledore. Vstal z Hermioninej postele. "Minerva, prosím zožeň Remusa a Lupina. Sú niekde na hrade, požiadaj ich, aby sa pripravili o desať minút na odchod do Nevillovho domu."

McGonagallová prikývla a vybehla z miestnosti, ale predtým poťapkala Hermionu po pleci.

"Hermiona, ešte niečo iné by si mi rada povedala, než odídem hľadať Nevilla?"

Hermionine oči sa zaplnili slzami.

"Draco sa otočil voči mne. Otočil sa voči nám... urobil niečo hrozné... Neviem, čo ho k tomu prinútilo."

Albus Dumbledore ju znovu poťapkal po ruke. "Veríš, že Draco je úplne zlý, Hermiona?"

Hermiona musela chvíľu premýšľať. "Myslím, že nie."

"Potom ho vidíš rovnako ako ja. Spomínaš si na náš rozhovor na Vianoce, na to, čo som ti povedal o Dracovi?"

Hermiona prikývla. "Povedali ste, že to bude ťažké... ale aby som sa ho nikdy nevzdala."

Dumbledore prikývol. "Tiež som ti povedal, že za dobrých ľudí má vždy cenu bojovať. Stále ho ľúb, dieťa."

Keď ju riaditeľ opustil, Hermiona premýšľala o jeho slovách. Dúfala, že sa im včas podarí varovať Nevilla. Zdalo sa, že nič nevychádza.

***

"Tu nič!" Sirius Black kopol do dverí ďalšej prázdnej izby. Každý kúsok nábytku v izbe bol polámaný, obsah každej zásuvky, každej skrine rozsypaný na zemi. Albus Dumbledore zdvihol obrovskú hromadu novín a polámaných ozdôb.

"ALBUS! SIRIUS!"

Zúrivé výkriky Remusa Lupina sa ozývali cez vyplienený dom.

Sirius s Dumbledorom sa prihnali do izby, kde bol Lupin. Lupinova tvár bola biela, keď sa napäl, aby odtiahol veľkú skriňu z podlahy.

"Odstúp," povedal Dumbledore Lupinovi. "Wingardium Leviosa!" Skriňa odletela z podlahy.,

"Krucinál," zaklial Sirius, keď si kľakol vedľa veľmi pomliaždeného Nevilla Longbottoma na zemi.

Lupin sa triasol. "Je mŕtvy! Je mŕtvy, Albus!"

Dumbledore si kľakol vedľa Siriusa a prešiel rukou ponad chlapcovo telo. Nad telom sa ukázalo slabé modré svetlo, ale zmiešalo sa množstvom červeného.

"Nie, nie je mŕtvy, Remus. Ale je veľmi ťažko zranený."

"Zabijem ho," zamrmlal Sirius. "Len jediný človek mohol nechať človeka zomrieť pod skriňou... Zabijem ho... Prisahám..."

"Sirius, teraz nie je čas na pomstu, Neville potrebuje lekárske ošetrenie. Pomôž mi."

"Nenávidím ho..." Sirius stále pokračoval, oči zasklené. "Zabil môjho brata, zabil Tonksovú... zabil Andromedu... Zabijem ho. ZABIJEM ho!" Sirius vrazil päsťou do steny nad Nevillom.

"Sirius, ak sa nedokážeš ovládať, musím ťa požiadať, aby si odišiel!" nahnevane povedal Dumbledore. Sirius sa mechanicky postavil a opustil miestnosť. Ruka mu krváca na mieste, kde zasiahol stenu.

"Dum...dor...?" slabo prehovoril Neville, krv mu stekala z nosa a úst, Jeho pľúca očividne pritlačili rebrá, keď na neho dopadla tá skriňa.

"Je to v poriadku, Neville. Sme tu, aby sme ti pomohli," chlácholivo povedal Dumbledore. Lupin na Nevilla zamrmlal niekoľko kúziel proti bolesti.

"Ja... nepovedal... som..."

"Viem, že si nepovedal, Neville. Odviedol si vynikajúcu prácu. Nezaspi!"

Nevillovi oči sa zatiahli.

"Remus!" vykríkol Dumbledore na Lupina. "Strácame toho chlapca. Potrebujeme ho."

Remus Lupin mrmlal ešte zúrivejšie, jeho prútik namierený na Nevilla. Neville znova nadobudol vedomie a otvoril oči.

"Neville, môj drahý, už mi to musíš povedať. Ak nie, mohli by sme naveky stratiť identitu toho dieťaťa. Kde je Noel Malfoy?"

Neville zažmurkal, jeho tvár nadobudla trochu chorú bledozelenú farbu, prehovoriť bola pre neho mimoriadna námaha.

"... Brloh..."

Dumbledore prikývol a pohladil Nevilla po čele.

"Remus, daj chlapca pod Suspendio. Nemôže si dovoliť, aby sa to zhoršilo... teraz mu už dokáže pomôcť len madam Pomfreyová."

Remus Lupin prikývol a vykonal nad Nevillom kúzlo Suspendio. Nevillova tvár sa uvoľnila a klesol do Dumbledorovho náručia.

"Bude žiť?" spýtal sa potichu Lupin.

Dumbledore sa tváril vážne. "Podrobili ho horšiemu než len padnutej skrini. Nervové zakončenia ma spálené od kliatby Cruciatus. Tiež vidím známky prekliatia Cruoris. Má vnútorné krvácanie."

"Čo to hovoríte?" spýtal sa vystrašene Lupin, keď na Nevillove telo použil Mobilicorpus.

Albus Dumbledore si vzdychol. "Keď som požiadal Nevilla, aby bol Strážcom tajomstva, povedal mi, že by kvôli Hermione zomrel. Na Rokforte bola k nemu tou najláskavejšou osobou. Len dúfam, že za to nebude musieť takto zaplatiť... ale nevyzerá to dobre, Lupin."

"ALBUS!" začuli z druhej izby kričať Siriusa.

Tak rýchlo ako mohli s Nevillom visiacim za nimi, prišli za Siriusom Blackom s popolavou tvárou, ktorý držal malú knižku v červenej koži. "Našiel som toto... otvorené... vedia..."

Pokúsil sa pokračovať, ale nemohol. Sirius cítil, ako panika zachvátila všetky jeho zmysly. Podal ju Dumbledorovi, ktorý si tú knihu prezrel. Na prednej starne bola veselá tvár ropuchy s magickými slovami: "NEVILLOV PLÁNOVAČ", ktoré jasne žiarili a vytáčali sa z jej úst. Za daných okolností to vyzeralo trochu smiešne.

Sirius vytrhol riaditeľovi knihu a nalistoval ju na prvú časť: "DÔLEŽITÉ VECI, KTORÉ JE TREBA SI ZAPAMÄTAŤ" a vrazil ju Dumbledorovi.

V polovici stránky medzi "Objednať každý mesiac Gertrúde potravu" a "Narodeniny starej mamy 5. augusta" bili do očí slová: "Noel žije s Percym a Penelopou Weasleyovcami v Brlohu."

"Ach, bože," slabo prehovoril Lupin, keď to prečítal ponad Dumbledorovo plece.

Sirius našiel svoj hlas a očervenel. "Ten - úbohý - chalan... nedokáže si zapamätať ani takúto jednoduchú vec! Longbottom mal vždy na Rokforte najhoršiu pamäť... to ale bola hlúposť..."

Ale Siriusa umlčalo silné kúzlo z Dumbledorovho prútika. Zasiahlo ho presne medzi oči a zrazilo ho k zemi. Riaditeľ stál nad Siriusom, keď mu jeho priateľ pomáhal na nohy. Albus Dumbledore vyzeral každým kúskom ako ten mocný čarodej*, za ktorého ho považoval čarodejnícky svet, jeho ruky sa triasli zúrivosťou.

"Nikdy znova Nevilla nezhadzuj," bolo jediné, čo riaditeľ povedal, keď jemne odlevitoval Nevillovo nehybné telo z miestnosti.

* PP: možno to nič neznamená, ale nie je tam wizard, ale sorcerer, čo je černokňažník, strigôň, čarodejník. Len ma to prekvapilo.