Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola prvá

Buch!

Zvuk toho, ako niečo vrazilo do dverí komory na metly sa odrážal tou komorou, aj vonkajšou chodbou.

„Do riti,“ zašepkal Harry, keď tam ostal úplne stuhnutý, chrbtom pritisnutý na vnútornú stranu dverí, roztvorené dlane opierajúce sa proti drevu, sústredene načúvajúci, či sa k nemu neblížia nejaké kroky. Vonku, na rušnej chodbe sa rozhostilo ticho, keď sa každý za tým zvukom obzrel. Keď nič nevideli, tie zvuky známe od počiatku sveta začali znova a vyvolali u Harryho povzdych a u blondiaka, ktorý sa na neho celým telom tlačil, úškrn.

Harry bol celkom rád, že boli všetci príliš ľahostajní a nestarali sa o okolitý svet natoľko, aby preskúmali to neobvyklé ´buch.´ Pretože keby sa pokúsili, bolo by to veľmi zaujímavé vysvetľovanie. Harryho práve veľmi silno pritláčal o dvere jeho jedinečný, jeho úhlavný nepriateľ, jeho sarkastický malý darebák, jeho veľmi obľúbená sexbomba, jeho Malfoy, ale hlavne, jeho Draco.

O niečo vyšší blondiak priprel Harryho pomerne drsne o stenu. Ruky na Harryho ohnutých lakťoch, jedna noha medzi Harryho. Bol totálne nadšený a dôkladne uväznený vo svojom nádhernom brunetkovi, pričom to vyzeralo, že sa cez neho snaží prejsť, pretože iba tak ho mohol plne precítiť. Ich telá boli v absolútnom súlade. Nos pri nose, hruď na hrudi, nabudené vzrušením... Obaja chlapci namáhavo dýchali.

„Jedného takého dňa, Draco... Niekto príde skontrolovať, odkiaľ prichádzajú tie neobvyklé zvuky. A čo budeme robiť potom? Ha? Čo potom?“

„Zahrám im divadlo, samozrejme,“ zamrmlal Draco, keď sa vnoril späť do Harryho krku a snažil sa pri bozkávaní nevynechať ani miestočko.

„Och, ale...“ bol prerušený, keď Draco natrafil na obzvlášť citlivú oblasť. „Ale, my stojíme za viac, než za bezplatné divadielko...“ Zalapal po dychu. „Mali by sme vyberať vstupné...“

Draco vsunul ruky pod Harryho košeľu a posúval ich smerom od jeho hrdla nadol, pričom mu hľadel do túžbou zahmlených očí. Jeho prsty sa túlali po všetkých miestach tej pevnej, opálenej pokožky, napätých svalov a malých kvapôčiek potu, ktoré rozmazával končekmi prstov, až splynuli do jednej hladkej vrstvy. Vycítil, ako sa Harry ticho a nenápadne nadýchol a on okrem žiadostivosti valiacej sa jeho žilami cítil aj lásku.

Alebo prinajmenšom hlbokú, prehlbokú náklonnosť.

Momentálne nebol z myšlienky na ´lásku´ práve nadšený.

„Harry...“ začal Draco, pritúlený svojou lesknúcou sa tvárou o Harryho rozpálenú. 

„Áno?“ povzdychol si, keď mu Draco nežne prešiel štíhlou rukou cez bradavku a spočinul ňou na jeho srdci.

„Ty si k nezaplateniu,“ dokončil Draco a pozrel do tých zelených očí s ľahkým úsmevom.

„Sklapni, Draco.“

S tým Harry vysal to, čo by bol iste duchaplný komentár, rovno z Dracových úst.

***

Ron sa odtiahol, aby sa nadýchol vzduchu.

Hermiona stála pred ním, červenajúca sa natoľko, že by bola chrabromilská fakulta hrdá. Presne ako bol Ron, samozrejme. Ryšavec sa zazubil na svoju priateľku a pohol sa, aby sa jej zmocnil v ďalšom bozku, ale ona sa mu vymanila z rúk, zastavila ho a zahryzla si do pery.   

Momentálne obaja stáli v nejakej zabudnutej uličke v knižnici a ani nezačali s hľadaním knihy na nejaký bezmenný, nepotrebný elixír.

Ron zvraštil obočie.

„Hermiona, čo je?“ Vyzeral mierne vystrašený. „U-urobil som niečo zle?“

Pozrela sa do jeho nebesky modrých očí s láskou, ale bola rozrušená.

„Nie, nie Ron. Som iba... Pozerám do tvojich očí s láskou, ale som rozrušená.“

„Rozrušená z čoho? Že som nudný pri bozkávaní?“ opýtal sa, trochu podráždene.

Pozrela sa naňho.

„Nie Ron, ty si nesmierne vzrušujúci. Iba teraz nemôžem dovoliť, aby som podľahla vlastnému vzrušeniu. Je to iba preto, že nemôžem prestať myslieť na Harryho.“  

„Harry? Ty myslíš na Harryho zakiaľ bozkávaš mňa?“

„´Zakiaľ´?“              

„Teraz premýšľaš o mojej angličtine?“

„Ron, ty si idiot.“

Ron zvesil hlavu.

„Vari si si nevšimol, že Harry stále mizne? Chcem povedať, že mal vždy sklony k tým svojím príležitostným emo - pochôdzkam , ale po tieto dni sa zdá, že od nás vykĺzne preč a to zakaždým, keď sa mu naskytne šanca.“

„Ja, ehm, vlastne som si to všimol. Ale myslel som si, že sa iba pri nás cíti trápne.“ Ukázal na seba a Hermionu.

„Áno, tiež som si najprv myslela, že je to na neho príliš... ale on sa zdal byť duchom neprítomný. Nikdy nevenuje pozornosť čomukoľvek, čo povieme. A, vyzerá... šťastný. Keby sa nám bol iba vyhýbal, nemyslím, že by bol z toho taký spokojný.“ 

Ron si povzdychol. Nepochybne sa nevrátia späť k jeho obľúbenej činnosti, pokým sa nevloží do témy problému svojho najlepšieho priateľa.

„Možno sa vytráca cukrovať s nejakým dievčaťom.“ Hermiona sa naňho pozrela. „Hm, Hermiona? Možno sa iba baví. Pomyslela si na to niekedy? Pomyslela si si možno, čo i len jediný raz, Harry je šťastný a my by sme mohli byť z toho oprávnene šťastní a neboli podozrievaví?“  

Hermionina tvár náhle vyzerala byť úplne zbavená akejkoľvek emócie. Pre Rona to bolo neuveriteľne desivé. Bola naštvaná? Zúrivá? Nasrdená? Mrzutá? Rozzúrená? Dohnaná do šialenstva? Pobúrená? Urazená? Nahnevaná? Hnevlivá? Ostatné synonymá? Nemal sakra žiadne tušenie.

„Ron?“

Snažil sa zastaviť svoje ruky pred chvením.

„Myslím, že to bola tá najinteligentnejšia vec, čo som ťa kedy počula povedať. Máš úplnú pravdu.“

„Č... Si si istá? Pretože by som sa nechcel mýliť a potom mi to budeš dávať za vinu. Pretože som zvyknutý na to, že ťa mám ako záchrannú sieť, vieš?“

Nevšímala si ho a pokračovala v rozprávaní.

„Dobre, takže od teraz budeme skrátka nechávať Harryho osamote. Nie je zlomený, takže sa ho nebudeme pokúšať dávať do poriadku.“

„Od-teraz?“

„No, budeme musieť naňho stále dávať pozor, či nie?“ Pozrela sa na svojho priateľa, akoby bol idiot. „Iba mu nechcem ublížiť. Veď vieš, že mal problémový život. Ak by išlo o mňa, pravdepodobne by som si teraz podrezala zápästia.“

„Teraz, keď to spomínaš, pravdepodobne by som to spravil tiež.“

Chvíľu sa pozerali jeden druhému do očí, kým neboli vyrušení.

„No, to je upokojujúce.“

Obaja sa otočili, aby zbadali kamaráta, ako pochybovačne postáva na konci uličky, drží knihy a divne na nich zazerá.

Obaja Harryho najlepší priatelia sa pôvabne začervenali.

„Och, Harry, je nám to ľúto...“ začala Hermiona, no bola prerušená Ronom.

„Ehm, koľko presne si toho počul, kamoš?“

Harry si siahol rukou na vlasy a odhrnul si ich z očí.

„Veľa nie, práve som prišiel. Iba tú časť, kde ste hovorili, že by ste sa sami zabili, keby ste boli mnou.“

Nasledovalo krátke ticho, v ktorom Ron a Hermiona chceli sami skolabovať a zomrieť. Pretože to znelo hrozne, keď to takto Harry povedal! Naozaj to povedali, že? Naozaj to počul? Och, bože! To bolo tak...  

Sakra, čo?

Harry sa rozosmial.

Harry Potter, ktorý nikomu nezávidel, sa smial tak silno, že mu skoro odpadol jeho sexy zadok. Ohnal sa knihou a začal ňou rytmicky búchať o vedľajšiu policu, akoby sa snažil zbaviť nadmernému pocitu smiechu.

Hermiona nadvihla obočie a Ron si dovolil uľaviť chichotaním. Ale Harry sa veľmi náhle smiať prestal. Vzpriamil sa a pozrel každému zo svojich priateľov do očí.

„Oboch vás mám veľmi rád. Oboch vás mám sakramentsky veľmi rád. Nezáleží mi na tom, aké zlé je to, čo som práve počul. Och, ale mali by ste vidieť svoje tváre, keď ste zbadali, že tu stojím! Bolo to nádherné. Máte ma radi. Máte ma radi. Ja mám rád vás!“ A s tým podišiel brunet k svojim najlepším kamošom a vtiahol ich oboch do náručia. Každého z nich pobozkal na temeno hlavy.

Ron sa mu vymanil a rozcuchal si vlastné vlasy, akoby si vytriasal Harryho vši.

Hermiona sa usmiala.

Harry sa usmial.

Ron sa usmial.

To je ale krásny okamih, že? Táto kapitola prakticky určuje brept. Och, ale bude pre Harryho život stále ako v bavlnke i potom, keď jeho priatelia zistia, že je zamilovaný do svojho vlastného soka a opačne orientovaných síl?