The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/38/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
POVIEDKA JE DOKONČENÁ!
Kapitola 39: Post Occuro - Neskoršie udalosti
"... Elnath prehadzuje Woodovi, Wood prehadzovačku chytá... óóóh, odporná dorážačka od Crabba a Woodovi prehadzovačka padá... Zachytáva ju Montague, letí... prehadzuje..."
S Dňom rodičov začal Dumbledore rok po porážke Voldemorta a vyhlásenie víťazov metlobalového zápasu bývalo jedným z jeho zlatých klincov. Tento rok to bol Slizolin versus Chrabromil.
"Montague dostáva dorážačkou od Weasleyho, oj, to muselo bolieť. Znova ju má Elnath, je späť na ihrisku, ani nápad, nie je- Malfoy mu ju vytrhol, uhýba sa Weasleymu, uhýba sa Woodovi... mieri... skóruje! Ach, to ma mrzí, O'Neil."
Davy šaleli, keď sa počítadlo Slizolinu dostalo na "210". McGonagallová sa tvárila trochu sklamane. Josh Macmillan pokračoval v komentovaní.
"A to je dnes osemnásty gól, ktorý strelil Noel Malfoy! Nie je to nový rekord? Jeho brat krúži, rovnako ako Potter... Potter prudko klesá! Videl ju? Nie, falošný poplach... Sirius Malfoy stále hľadá... Prehadzovačka je späť v hre! Wood prehadzuje na Elnatha, Elnath Fletcheyovi... Fletchey letí k bránke... zamieri... za... Montague sa tam nasťahuje, héj, nie je to toto ilegálne? Montague, ty veľký, škaredý...."
"MACMILLAN!" vykríkla profesorka McGonagallová.
Montague vytrhol pálku od jedného z odrážačov a použil ju, aby odrazil Fletcheya tak silno, že ten chlapec zletel z metly. Dav napäto sledoval, ako madam Hoochová pomohla Fletcheyovi postaviť sa a dostať sa nazad na metlu. Medzitým Fletchey pustil dorážačku, ktorá bola stále v hre.
"A znova ju má Malfoy... ten chalan dnes ešte raz skóruje? Weasley posielala dorážačku na Malfoya, Malfoy je zasiahnutý! Púšťa ju, do pekla, Montague ju chytá... Elnath sa tvrdo zapojuje... Montague sa znova ženie po gól, no tak, blokuj ho O'Neil! Strieľa... O'Neil ju blokuje! ÁÁÁNO!"
Od slizolinčanov sa ozvalo zastonanie, kým chrabromilčania krikom povzbudzovali svojho strážcu.
"Znova sa hrá... počkať... čo je to... stíhači niečo zbadali... Malfoy vyštartoval, tesne ho nasleduje Potter!"
Dav zadržal dych. Ďalší dvanásti hráči zostali visieť vo vzduchu, keď dvaja stíhači uháňali za skoro neviditeľným predmetom.
"Tentoraz to nie je falošný poplach... Malfoy ju skoro dostal... nie, Potter ho silno odstrkuje... Malfoy mu to vracia... Potter sa načahuje... JAMES POTTER CHYTÁ ZLATONKU!"
Keď madam Hoochová odpískala koniec, čiernovlasý chlapec sa zrútil zo svojej metly a ležal zadýchaný na zemi. Pár krokov od neho elegantne pristál chlapec s bielo-blonďavými vlasmi a s úsmevom tam stál. Tentoraz nechytil zlatonku, ale na tom nezáležalo, pretože...
"SLIZOLIN VYHRÁVA! 210 ku 190! Smola chrabromilčania, ale dobrá práca James!"
James Potter sa vyštveral na nohy, zvyšok jeho tímu sa prihnal k nemu, aby mu zablahoželal. Medzitým vyhadzovali členovia slizolinského tíma Noela Malfoya do vzduchu... s osemnástimi gólmi na svojom triku v tejto hre bol určite hviezdou zápasu!
"Skvelá práca, Noel!" zajačal jeho brat spomedzi davu.
"Vďaka, Sirius!" zakričal nazad Noel, keď ho nadhodilo stále viacej rúk. "Ach, nie..." zrazu zastonal. "Je tu mama, beží k nám!"
"Myslel som, že otec sľúbil, že jej to už viacej nedovolí urobiť!" odvetil Sirius, absolútne zahanbený.
"Som na teba taká pyšná!" povedala Hermiona, keď uštipla Siriusa na líca a pobozkala ho.
"Mama..." zamrmlal. "Prepánakráľa, už som druhák!"
Ale Hermiona nepočúvala. Kráčala skrz slizolinský tím, ktorý sa pred ňou rozdeľoval, aby sa dostala k staršiemu synovi... Noel, jediný metamorfág na Rokforte, rýchlo zmenil farbu svojich vlasov a črty tváre a pokúsil sa vykĺznuť. Ale nanešťastie pre neho ho jeho matka dokázala rozoznať všade.
"A ty..."
Noel Malfoy sa premenil nazad a kapituloval pred obrovským objímaním a bozkávaním uprostred metlobalového ihriska, kým sa jeho slizolinský spoluhráči uškŕňali.
"Prečo toto vždycky robí?" povedal Sirius svojmu najlepšiemu priateľovi, Jamesovi Potterovi.
James pokrčil plecami a usmial sa od ucha k uchu, jeho mama s otcom na neho mávali z tribúny, spolu so všetkými ostatnými rodičmi.
"Otec! Sľúbil si mi, že to mama tento rok neurobí!" povedal Sirius svojmu otcovi, keď si starší muž našiel cestu na ihrisko.
"No, na začiatku mi to sľúbila, ale na konci na to zabudla," odvetil Draco a usmial sa na svojho syna.
"Dobrý deň, pán Malfoy. Ahojky, Narcissa," pozdravil James veľmi dobre oblečeného blonďavého muža, ktorý vyzeral presne ako staršia, vyššia verzia jeho priateľa. Mladé dievča, ktoré placho nasledovalo svojho otca, jasne očervenelo, keď ju oslovil priamo James Potter, syn slávneho Harryho Pottera.
"Ahoj, James. Tvoja mama s otcom ti odkazujú, že sa stretnete vo Veľkej sieni. Chceli sem prísť a zablahoželať ti, ale tvoj otec povedal, že mama by nemala riskovať tlačenicu tu dole."
Skoro celý Slizolin a Chrabromil bol na ihrisku. Bol to chaos, po celom tom mieste boli roztrúsené šály zelenej a striebornej a po celom ihrisku sa dali počuť márne výkriky "Accio šál", keď sa majitelia pokúšali nájsť šále, ktoré predtým vyhodili do vzduchu. Veľa rodičov metlobalových hráčov bolo na ihrisku a hľadalo svoje deti.
"V poriadku. Poďme, počul som, že olovrant na Deň rodičov je absolútne úžasný a ja umieram hladom!" povedal James Siriusovi a Dracovi.
"Hermiona! Noel! Ideme do Siene!" vykríkol Draco k miestu, kde jeho manželka obskakovala jeho prvorodeného syna. Hermiona prešla k nemu v sprievode svojho syna. Už bol skoro tak vysoký ako ona, očividne bude taký vysoký ako jeho otec.
"Ahoj otec," s úsmevom pozdravil chlapec.
Draco sa s pýchou pozrel na svojho staršieho syna. Šedé oči sa spojili s očami farby karamelu. Tieto oči práve začínali dojímať ženské srdcia v novej generácii rokfortských študentov.
"Dobrá práca, Noel. Som na teba pyšný - synu."
Hermiona sa usmiala. Draco využil každú príležitosť, aby mohol povzbudiť svoje deti a povedať im, ako veľa pre neho znamenajú. Jej dcéra vkĺzla svojou rukou do jej.
"Poďme, mami, som hladná... je čas na olovrant!"
"Kde je Sirius?" spýtala sa Hermiona, keď sa rozhliadla.
"Ach, s Jamesom pred chvíľou zmizli... asi nemali za lubom nič dobré." Draco objal svoju manželku a rodina začala kráčať smerom k Veľkej sieni.
"Tam je!" ukázala Narcissa do diaľky. Čiernovlasý a bielovlasý chlapec po sebe hádzali zlatonku. Uprostred stál červenovlasý chlapec a pokúšal sa ju chytiť.
"Ach, vidím, že našli Nickyho. No, radšej by si mali pohnúť, ak chcú mať vôbec nejaký olovrant," postrehol Draco, keď so svojou rodinou vošiel do Veľkej siene. Ich príbeh sa stal slávnym v celom čarodejníckom svete, Malfoyovci vždy vyvolávali rozruch, kamkoľvek prišli. Presne tak ako jeho rodičia bývali stredom pozornosti, kdekoľvek prišli, všetky hlavy sa otočili, aby sa pozreli na pána a pani Malfoyovcov. Avšak kým na Luciusa Malfoya a jeho manželku pozerali ľudia so strachom a úzkosťou, na Draca Malfoya a jeho ženu pozreli s rešpektom a srdečnosťou.
Pán Malfoy mal na sebe čierny, zamatom lemovaný plášť a elegantný čierny oblek. Všetky gombíky na jeho veste boli z mincového striebra. Na pravej ruke mal niekoľko drahých prsteňov, vrátane toho s pečaťou rodiny Malfoyovcov, ale na ľavej ruke mal len jednoduchú svadobnú obrúčku. Posledných trinásť rokov ju nosil každý deň.
Pani Malfoyová mala na sebe bledozelené šaty z jemného hodvábu, na hrdle a zápästiach ovinuté drahé šperky, ktoré jej za tie roky daroval manžel. Niektoré veci sa na Malfoyovcoch nikdy nezmenia. Na pravej ruke mala drahé opálové a zafírové prstene, ale ako jej manžel, jediným šperkom, ktorý nosila na ľavej ruke, bol jej svadobný prsteň.
Vyzerala veľmi mlado na to, aby bola matkou tej trojice, nemohla mať viac než tridsať.
Všetkých pozdravili, keď vošli.
"Ahoj Draco! Ahoj Hermiona!"
"Skvelý zápas!"
"Jedného dňa bude váš Noel hrať za Anglicko!"
"Aké nádherné šaty, Hermiona."
"Ako idú obchody, Draco?"
"HERMIONA!" prihnala sa k svojej priateľke Ginny cez celú miestnosť. Bola vo vysokom stupni tehotenstva a to kvôli tomu jej Harry zakázal ísť po zápase na metlobalové ihrisko.
"Ahoj, Ginny! Ahoj, Harry!" Draco sa na svojich priateľov usmial.
"Nevideli ste môjho Jamesa?" znepokojene prehovorila Ginny.
Hermiona sa zasmiala. "Je vonku so Siriusom a Nickym... hrajú sa so zlatonkou."
Ginny sa uľavilo. Harry s Dracom sa znova rozprávali o práci. Harry bol šéfom Oddelenia na presadzovanie magického práva a na budúci rok uvažovali o Dracovi ako o riaditeľovi Centra pre magický výskum a rozvoj.
Prišla k nim Ginnina švagriná. "Čauko, Hermiona, čau, Ginny."
"Ahoj, Penelope!" srdečne pozdravila Hermiona. "Percy pracuje?"
Penenelope sa zatvárila veľmi hrdo. "Je vo Francúzsku, má to niečo spoločné s medzinárodnými vzťahmi. Odkedy ho zvolili za ministra mágie, zriedka sa dostane domov pred desiatou v noci."
"Ahoj, mami!"
Penelope sa usmiala, keď k nim prišiel jej syn Nicholas Weasley so svojimi priateľmi Jamesom a Siriusom. Všetci boli v druhom ročníku.
Narcissa Malfoyová, ktorá mala na budúci rok začať chodiť na Rokfort, znova očervenela, keď na ňu James zažiaril úsmevom. Noel sa ju podujal zachrániť.
"Poďme, sestrička, zoženiem ti tvoj olovrant." Noel Malfoy chytil svoju sestru a odtiahol ju do davu.
Ženy sa rozprávali o blížiacom sa Vianočnom večierku na Malfoy Manor, ktorý mal byť budúci mesiac. Hermiona organizovala s Ginny a Penelope, ako vyzdvihnú synov na nástupišti 9 3/4 a privedú ich na Malfoy Manor.
Roky si Draco zakladal na tom, aby oslavovali Vianoce na Manore, pozýval Weasleyovcov a Potterovcov. James, Sirius a Nicholas normálne trávili všetky sviatky spoločne u niekoho z nich. Buď hrali celý deň metlobal alebo vymýšľali komplikované žarty s pomocou Nicholasových strýkov, Freda a Georgea Weasleyovcov.
Noel bol pokojnejší - rád čítal (k Hermioninej radosti práve znova čítal Históriu Rokfortu) alebo trávil čas so svojim otcom výskumom elixírov v tom novom elixírovom laboratóriu, ktoré Draco vybudoval.
Prišli k nim Hagrid a Remus, žiarili a voňali po ďatelinovom pive. Profesor Longbottom, nový učiteľ Herbológie, si prišiel placho potriasť ruku s Hermionou.
"Ach, Neville!" povedala Hermiona a vrhla sa mu okolo krku. "Skvelé, že ťa vidím... povedz mi, zvládli moji synovia Herbológiu? Dostali v poslednom eseji Vynikajúci? Ach, dobre... koľko mali bodov?"
Penelope a Ginny prevrátili očami a uškrnuli sa. Hermiona bola stále rovnaká.
"Harry, Draco..." prešiel k nim Dumbledore - vyzeral staršie, a pohyboval sa trochu pomalšie, ale stále mu iskrilo v očiach. "Ako sa máte?"
"Dobrý deň, Dumbledore," odvetil Harry. Po šestnástich rokoch stále nedokázal osloviť Dumbledora krstným menom. Ani Draco, ktorý pozdravil bývalého riaditeľa rovnakým spôsobom.
"Vidím na ceste ďalšieho Pottera," prehovoril Dumbledore.
Harry sa pyšne usmial. "Áno, ďalší chlapec... mysleli sme, že mu dáme meno Sirius, ale to by vyvolalo priveľa zmätku, takže nás napadlo, že ho..." tu sa Harry začervenal, "...ho nazveme Albus."
Dumbledore sa usmial. "Som poctený... hoci mám celú radu druhých mien, z ktorých by ste si tiež mohli vybrať... je to na vás. Ach, a mimochodom, už ste skúsili tamtú maličkosť? Domáci škriatkovia sa dnes vytiahli. Dobby odvádza skvelú prácu. Ak ma teraz ospravedlníte... vidím, že ma tamto volajú Fletcheyovci...
Draco zbadal v dave Narcissu hovoriť s chudým, tmavovlasým mužom s orlím nosom.
"Tamto je Severus," povedal Harrymu, než odišiel preč. Sledoval, ako Severus poťapkal Narcissine blonďavé vlasy, zamyslený výraz na jeho tvári. Narcissa s ním poľahky v jednom kuse džavotala, poznala Snapa celý svoj život - bol krstným otcom jej a jej bratov.
"Severus," povedal Draco.
"Draco," usmial sa Snape. Navonok sa na ňom zmenilo veľmi málo. Bol popudlivý starý mládenec, ale jeho nálada sa veľmi zlepšila po tom, čo z neho sňali bremeno bytia dvojitým agentom. Po Rokforte sa šírili reči, že Snape rozdal prvákom čokoládu v Rokfortskom rýchliku. Určite to robil práve teraz - Snape podával veľkú tabličku čokolády svojej obľúbenej krstnej dcére. Zapišťala radosťou.
"Ktorá je tvoja obľúbená?" spýtal sa jej Severus.
"S mentolovou náplňou z Medového Raja," odpovedala bez zaváhania.
Draco sa uškrnul. To bola aj Hermionina obľúbená.
"Fajn, poďakuj pánovi Snapovi a choď sa hrať."
Narcissa poďakovala svojmu krstnému otcovi. Snape sa strhol, keď sa pozrel na jej blonďavé vlásky a modré oči. Tak veľmi mu ju pripomínala. Po tom, čo odišla, sa Draco so Severusom potichu rozprávali o elixíroch. Draco žiadal profesora o pomoc s veľmi zložitým elixírom na zmenu farby, ktorý vyvíjal.
Draco pocítil, ako sa niekto dotkol jeho ruky.
"Harry sa pýta, či by si tam nechcel ísť teraz," ozvala sa jeho žena. Hermiona a profesor Snape sa vzájomne pozdravili.
Draco sa pozrel na hodinky - zvyk, ktorý pochytil od Hermiony. "Áno... ospravedlň ma, Severus."
Nasledoval svoju ženu von z Veľkej siene a zistil, že ich Potterovci čakajú vonku.
Štvorica dospelých viedla nezáväzný rozhovor, keď vyšli z Veľkej siene a kráčali k Zakázanému lesu. Ale ako pokračovali v chôdzi, rozhovor ustal. Pozemky Rokfortu boli stále rovnaké, od Veľkého jazera na nich fúkal chladný novembrový vetrík. Bola tu Hagridova chatrč. Tu sa odohral Trojčarodenícky turnaj. Tu bola skala, kde pred mnohými tými rokmi Harry odfotil Draca s Hermionou.
Začali na nich útočiť spomienky, ako sa to dialo vždy, keď minimálne raz do roka robievali toto. Každý mlčal so svojimi vlastnými spomienkami. Každý sa snažil porozumieť významu lásky a straty svojím vlastným spôsobom.
Skôr než si to uvedomili, tiché kroky ich priviedli na miesto, kam mali namierené. Stáli pred tým hladkým kameňom s nádherne vyrezávaným okrajom. Trochu ho časom obrástol mach, ale vedeli, že ho Hagrid udržiaval v takom dobrom stave, ako dokázal.
Na kameni boli vyryté tieto slová:
Sirius Black
1965-2006
Posledný zo vznešeného a najstarobylejšieho domu Blackov
V tejto chvíli práve podniká svoje ďalšie ohromné dobrodružstvo
Stáli tam a dlhý čas naň hľadeli.
"Ahoj, Sirius," prehovoril nakoniec Harry.
"Ahoj," povedala Ginny.
"Ahoj, Sirius," ozvali sa súčasne Draco a Hermiona. Draco k sebe privinul Hermionu tuhšie. Trochu sa triasla.
Harry sa rukou dotkol kameňa. "Všetko je v poriadku. Povýšili ma na šéfa Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva. Anglicko tento rok vyhralo Svetový pohár - Ron hral ako strážca. James na dnešnom metlobalovom zápase chytil zlatonku. Ginny bude mať ďalšie dieťatko."
"Chceli sme ho pomenovať po tebe, ale to by spôsobili priveľa zmätku, pretože po tebe už chlapca pomenoval Draco. Takže ho pomenujeme po Dumbledorovi," potichu pokračovala Ginny, ruka na bruchu. "Ach, áno, a pred pár mesiacmi sme obnovili tvoj dom a vzadu sme urobili bazén. To je tá muklovská vec, čo chcel Harry. Povedal, že by sa ti páčil."
Ginny sa nežne dotkla Siriusovho hrobu. Harry a Ginny ustúpili. Draco s Hermionou zatiaľ nič nepovedali, ale Harry rozumel.
"Dobre, my už pôjdeme," povedal, napoly Siriusovi, napoly Dracovi a Hermione. "Necháme vám trochu času osamote. Potom sa stretneme pri Hagridovej chatrči."
"Zbohom, Sirius, znova sa uvidíme," povedala Ginny, keď sa s Harrym pohli preč.
Draco a Hermiona sa priblížili k Siriusovmu hrobu. Kým sa Sirius zaslúžil o Harryho úspechy v minulosti, Draco s Hermionou mu dlhovali celú svoju budúcnosť. Harry vedel, že to puto, ktoré Draco zdieľal so Siriusom, bolo rovnako hlboké ako život sám.
Draco si pred hrobom pokľakol, rovnako ako Hermiona. Položil ruky na ten chladný, sivý kameň.
"Sirius..." hlas sa mu zlomil. Hermiona ho objala rukou okolo pliec. Draco sa zhlboka nadýchol a pokračoval.
"Každučký deň nášho života ti s Hermionou ďakujeme, ale zjavne to nikdy nebude stačiť." Malfoy sklonil svoju bielo-blonďavú hlavu a Hermiona ho láskyplne pobozkala. Položila ruku na Siriusov hrob.
"V dnešnom zápase Noel strelil osemnásť gólov. Znova číta Históriu Rokfortu. Sirius sa minulý semester s Jamesom a Nicholasom naučil, ako používať Záškodnícku mapu a dostal sa do takých problémov s Filchom, že som si istá, že by si bol na neho pyšný. Narcissa sa učí hrať na piano... stlačila podivnú kombináciu kláves a objavili sme záhadnú dieru v kozube. Bola prázdna, ale budem si tam nechávať Amaryu. Myslím, že to odteraz bude tajná skrýša Malfoyvovcov.
Draco vedel, že Hermiona rozpráva tak rýchlo, pretože sa pokúša rozptýliť jeho myšlienky. Vzchopil sa.
"Nikdy by sme nemali toto šťastie, keby nebolo teba, Sirius," povedal. "Kedysi som o sebe pochyboval a neveril som ľuďom okolo seba... ale ty si vo mňa veril dosť na to, aby si mi poskytol túto šancu. A Hermiona - ani ona sa ma nevzdala, už sme trinásť rokov svoji a ja ju a svoje deti milujem každý deň viac a viac. Takže chápeš - snažím sa, aby to za to stálo."
Hermiona vedela, že Draco toto hovoril každý rok. Keď zistila, že je druhý raz tehotná, Draco šiel rovno na toto miesto, aby sa poďakoval Siriusovi. A to isté urobil pri treťom dieťati. Zo smrti bol možný nový život. Ako had požierajúci svoj vlastný chvost, tajomstvo pokračovalo v kruhu radosti a bolesti.
"Draco..." povedala a vkĺzla rukou do jeho. "Myslím, že tento rok máš Siriusovi poďakovať ešte za niečo ďalšie."
Draco sa zatváril prekvapene. "Čo tým myslíš?"
Hermiona sa usmiala a stisla mu ruku. "Budeš mať ďalšiu dcéru."
Dracovi chvíľu trvalo, kým porozumel. Potom sa jeho tvár rozžiarila. Jeho šedé oči žiarili ako slnečné lúče na Veľkom jazere.
"Počul si to, Sirius?" zasmial sa a poťapkal ten kameň. "Ako som povedal, vážne sa snažím, aby to stálo za to!"
Vstal a pomohol Hermione postaviť sa.
V utešujúcej žiare jasného novembrového slnka objal Draco Malfoy svoju manželku a pobozkal ju.
Hoci mu to trvalo štrnásť rokov, ale Draco Malfoy konečne veril, že vojnu vyhrali.
KONIEC.
Kapitola 40
Autorkina poznámka:
Mojím verným čitateľom ďakujem za neustálu podporu. Je mi ľúto, že som vás tak často držala v napätí s otvorenými koncami, ale potrebovala som čas, aby som kapitoly dokončila. Dúfam, že som vás nesklamala. Vážne som tomuto venovala mnoho úsilia a som na túto poviedku primerane pyšná. Už som videla svoj príbeh na niekoľkých webových stránkach. Ak by ste radi kdekoľvek radi zverejnili Dračiu krv, prosím kontaktujte ma, nemal by existovať dôvod, prečo by som vám nemala poskytnúť súhlas, ale rada by som o tom najskôr vedela.
Takže až kým sa zase nestretneme,
DeChantal
Poznámka Jimmi: Poviedka má oficiálne 40 kapitol, ale v tej poslednej je len autorkina poznámka. Autorku nebolo možné zastihnúť, až nedávno som objavila jej nové LJ: http://soramame-kun.livejournal.com/ Naposledy aktualizované v 2008.
Bolo zaujímavé vrátiť sa k tejto poviedke skoro po dvoch rokoch. Človek aspoň zistí, o čo je náročnejší a že si všíma veci, ktoré by si predtým vôbec nevšimol. Pre tých, ktorí tu neboli v čase prekladu Tymiánu: Zensho je pojem v HP podobného razenia ako Maya. Po týchto dvoch Dramione (Tymián je jednou z top 20 Dramione príbehov) prešla k pairingu Draco/Harry a bola jednou z tých, čo založili Darkest Magic (slash). Úspech Tymiánu a moje nadšenie z preletenia originálu tejto poviedky spôsobilo, že som ukecala Jenny na preklad – odtiaľ pramenila morálna povinnosť tento preklad dokončiť. Túto poviedku zaraďujem k tzv. rozprávkam pre dospelých (predsa len v rozprávke nemusí všetko sedieť a dejú sa tam záhadné veci – takže ako rozprávka sa mi to veľmi páčilo), ale hlavný dojem z prekladu zostáva ten, že mi tam niečo chýba. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že som niečo vynechala, preskočila... a možno len moja predstavivosť časom zaplnila diery, ktoré autorka zanechala a postupne som už nedokázala rozlíšiť, čo bola moja fantázia k fantázii – bola som presvedčená, že tam ten rozhovor s Voldym bol. Spomínam si, že najviac na mňa zapôsobila smrť Narcissy a to, že Snapova láska k nej zostala nenaplnená. Teraz mi to už tak skrátka nevyznelo a ja stále neviem prečo. Dúfam, že to nie je kvalitou prekladu.
Celkovo vzato je to milá poviedka so zaujímavou zápletkou a pokiaľ vážne nejdete príliš do hĺbky, oplatí sa prečítať. Ďakujem všetkým, ktorí pri tomto preklade vydržali až do konca a umožnili mi pokračovať. Mesiac s touto poviedkou nebol ľahký, ale boli to vaše komentáre, vďaka ktorým píšem slová poďakovania. Takže ĎAKUJEM a stretneme sa pri ďalšom preklade.
A nemôžem si pomôcť, Dumbledore si touto poviedkou len upevnil svoje miesto na strane mojich neobľúbených postáv.