Autor : Lily in a Pond
Preklad: Jimmi
Beta: Eli
PAIRING: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
http://www.fanfiction.net/s/2897355/15/Once_Upon_a_Hogwarts
Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...
15. Prípravy na pohreb a sladké potýčky
"Bojujú v Rokville?" zašepkal Ron, keď zdesený hľadel na tú scénu. Smrťožrúti a členovia Rádu rovnako ako aurori vystreľovali kúzla tak rýchlo, že obloha vyzerala, ako keby bola natrvalo osvetlená farbami. Občas ponad krovie, za ktorým sa skrývali, preletela krv. "To je také typické, bojovať rovno pod našimi nosmi!"
"Pššt!" zasyčal na neho Harry. "Čo ak nás začujú?"
Ale bolo to príliš neskoro. Maskovaný smrťožrút vystrelil purpurové kúzlo na aurora, s ktorým bojoval a začal kráčať smerom k nim.
Morag MacDougal si zahryzol do pery. "Er... mali by ste pokračovať, ja sa o toto postarám."
Lisa Turpinová sa zatvárila znepokojene. "Bez urážky, Morag, drahý, ale... nie si tým najtalentovanejším duelantom."
"Viem," odvetil Morag, "ale mám pocit, že toto dokážem zvládnuť."
"Dokážeš?" skepticky sa spýtala Pansy. Morag ju prebodol pohľadom.
"Áno."
Keď Morag vyskočil spoza kríka, za ktorým sa skrývali a zvalil toho smrťožrúta k zemi, Pansy zastonala. "Skvelý spôsob ako upozorniť ostatných, že sa tu niekto skrýva."
"Dúfam, že po tom boji bude v poriadku," ozval sa Ernie Macmillan.
"Ach, myslím, že bude v poriadku," usmiala sa Hermiona. Ukázala rukou. "Pozrite."
Morag ceril na tú skupinu zuby a otieral si ruky. Ich oči sa stočili k smrťožrútovi v bezvedomí a k pokrčenému papierovému vrecku, ktoré ležalo vedľa neho.
"Ako si to urobil?" spýtala sa udivená Pansy. "Nikdy si nebol schopný niekoho odzbrojiť, a to nehorím o omráčení!"
"Jednoducho," uškrnul sa Morag. "Natiahol som mu to vrecko na hlavu."
Pansy onemela.
"A...?" postrčila Lisa.
"A on omdlel," pomaly povedal Morag, ako keby hovoril s malým dieťaťom.
"ACH," odvetila Pansy. "Strach z tmy... dobre, v tomto si mal určite šťastie, Morag." Morag sa zamračil. "Tak či tak," pokračovala, "vráťme sa k veci," povedala vážne.
Hermiona vytiahla prútik. "Myslím, že je čas bojovať."
Harry sa zhlboka nadýchol. "Čas dokončiť, čo Dumbledore zanechal."
"Čas buď zabiť alebo byť zabitý," temne sa ozval Blaise. "Čas na boj."
- - -
Bojové pole v Rokville bolo v chaose. Všade lietali kúzla, ľudia sa uhýbali a utekali, na zemi krv, a občas ste mohli naraziť na padnuté telo.
Keď sa Blaise uhol odpornému Odsekávaciemu zaklínadlu, zrazil sa s Mandy a obaja spadli na zem.
"Avada Kedavra!" vykríkol na nich smrťožrút, s ktorým Blaise bojoval.
"Nie!" Skôr než Blaise vedel, čo sa deje, Mandy ho odtlačila z cesty a kliatba preletela vzduchom, nad hlavou Ernieho Macmillana, keď sa rýchlo zohol, pod ľavou rukou Pansy Parkinsonovej a zasiahla nejakého smrťožrúta.
"Stupefy!" zajačal Blaise a ten smrťožrút sa zvalil k zemi. "Vďaka," potichu povedal Mandy. Mandy sa usmiala.
"Kedykoľvek."
Medzitým blízko Medových labiek Ron s Hermionou mali úplne iný problém...
"Nie! Vypadni od tých praliniek!" jačal Ron na toho smrťožrúta.
Hermionine oči sa rozšírili, keď smrťožrút, s ktorým bojovala (o ktorom mala silné podozrenie, že je Crabbe alebo Goyle senior) vyhodil do vzduchu skrinku s cukrovými perami.
"Dobre, pane, tak to ste práve urobili chybu! Nezahrávajte sa cukrovými perami Hermiony Grangerovej!"
Smrťožrút na ňu prekvapene zažmurkal.
"Diffindo Maximus!" zakričala Hermiona a pokryla mužove telo malými reznými ranami.
"Hermiona, ak dnes zomriem, chcem len, aby si vedela, že je mi ľúto, že som v treťom ročníku urazil tvoju mačku!" zajačal Ron, keď sa uhol Cruciatu.
Hermionine oči sa zaliali pohnutím, keď si dala prechodnú prestávku v boji. "Je mi ľúto, že som ťa minulý rok napadla vtáčikmi."
"Je mi ľúto - hej! Superžuvačky do vzduchu nevyhodíš!" Ron prakticky vydychoval oheň, keď svoj prútik hodil Hermione. Jedným svižným pohybom treskol, strčil a nakopol toho smrťožrúta veď viete kde. "Stupefy!" zajačal na muža, ktorý teraz ležal bez pohybu na zemi.
Hermiona na neho zízala v šoku a pobavení. "Nevedela som, že si taký nadšenec sladkostí!"
"Áno, no, sladkosti sú požehnaním a ak ich chce zneužiť, nakopem ho. Môžeš mi vrátiť prútik?"
Pri Škriekajúcej búde Theodor Nott, Anthony Goldstein a Lisa Turpinová mali ďalší zvláštny problém...
Keď hľadeli na búdu, do ktorej vbehli smrťožrúti, na ktorých narazili, Anthony si náhle vzdychol a otočil sa k Lise.
"Lisa, ak dnes zomriem, len chcem, aby si vedela, že ti nechávam svoju zbierku vrchnákov z ďatelinového piva a môj plagát Sudičiek.
Lisa sa rozrušene zaškerila. "Anthony, ak zomriem, chcem, aby si vedel, že dostaneš môj špeciálny šampón len-pre-brunety, moje nórske sokolie brká a moju tajnú zásobu muklovských sladkostí."
"Ach, a ak ja zomriem, môžeš všetkých požiadať, aby ma pochovali v sekvojovej truhle?" povedal Anthony vzrušene.
"Iste! Môžeš ich požiadať, aby ma spopolnili?"
"Keď ste vy dvaja skončili s plánovaním svojich pohrebov, môžeme už ísť dnu?" vložil sa cynicky Theov hlas.
Lisa ho prebodla pohľadom. "Nemôžeš si tam ísť sám? Plánujeme tu naše posledné vôle!"
Theo prevrátil očami. "Ach, príma! Ísť do budovy, kde som nikdy predtým nebol a v ktorej sú tiež traja nebezpeční a zabijácki smrťožrúti!" posmešne vyhlásil. "Aký nádherný nápad! Keby som to lepšie nepoznal, myslel by som si, že sa ma pokúšate dostať dnu! Viete, mohol by som skrátka zomrieť pred vami a keď zomriem, všetko zanechávam Blaisovi a Pansy! Ani jeden prekliaty cent nenechám vám!"
"Fajn!" odjačal Anthony nazad. "Nepotrebujem tvoje prekliate peniaze! Aj tak chodím s Pansy, takže nájdem spôsob, ako ju o tie prachy obrať!"
Lisa sa zatvárila zhnusene. "Ja už ti viacej svoje veci nechcem odkázať, Anthony. Oberáš ľudí."
"Fajn, budiž, Lisa. Idem dnu s Theom a keď zomriem, ani ja ti nič nenechám! Takže si môžeš zomrieť chudobná a... mŕtva!"
"To nedáva zmysel!" zajačala Lisa. "Ako môžem zomrieť mŕtva, keď už mŕtva som?"
"Budete už vy, ľudkovia, držať huby a napadnete nás konečne?" vykríkol nejaký smrťožrút z okna Škriekajúcej búdy. "Nie je žiadna sranda baviť sa o smrti, keď nikto nezomiera!"
Hlavy Thea, Anthonyho a Lisy okamžite švihli dohora. Zjavne zabudli, že hlavným dôvodom, prečo boli pred Škriekajúcou búdou, bol útok smrťožrútov.
"Ooops, zabudli sme na nich," zasmiala sa nervózne Lisa. "Occumbere Maximus Škriekajúca búda!" Keď sa Škriekajúca búda zosypala k zemi, Lisa niečo zamrmlala a trojica smrťožrútov vyletela do vzduchu a pristála blízko ich nôh. "Reparo!" Škriekajúca búda okamžite vyletela nazad a bola znova v jednom kuse.
"Vôbec som nevedel, že sa dá dom opraviť po tom, čo sa úplne zničí," poznamenal Theo po chvíľke ticha pre teraz už mŕtvych smrťožrútov.
"Ani ja nie," zamrmlala Lisa, keď Anthony povedal: "Áno, nuž, ani si nevedel, že budeš tráviť čas so svojimi priateľmi a nie s Dafné Greengrassovoou," pokrčil plecami.
"To je pravda. Je to čudné, je to ako keby som všetko o Dafné zabudol." Keď nad tým Lisa a Anthony nadvihli obočie, pokračoval a protestoval. "Nie, vážne, je to ako keby nebola nič viac než len pobláznenie, ktoré som prekonal."
Anthony Thea priateľsky poťapkal po pleci. "Som na teba pyšný, Theo. Konečne si prekonal svoju posadnutosť Dafné."
"Boh žehnaj náhodnej láskavosti anjelov," zanôtila Lisa, zopäla ruky a vzhliadla k oblohe.
Theo s Anthonym sa na seba pozreli a potom vybuchli smiechom.
Lisa sa zamračila. "A Boh žehnaj tie horúce hlbiny Pekla, v ktorých skončia Theodore Edmund Nott a Anthony Caesar Goldstein po ich mimoriadne predčasnej a bolestivej smrti."
- - -
Draco nakukol dole zo stromu, na ktorý sa vyštveral a hľadal charakteristické blond vlasy svojho otca.
Šelest v strome ho prekvapil.
"Hej," zašepkala Hermiona, keď sa posadila vedľa neho. Draco sa na ňu chladne pozrel.
"Ach, no tak, Malfoy; viem, že chceš práve teraz niekoho zaškrtiť alebo spáliť tento strom, hoci naozaj by si nemal myslieť na také veci," povedala Hermiona, trochu sa odtiahla po tom, čo si uvedomila, čo práve povedala. "... prestaň sa skrývať, neprospieva ti to."
"Nie som ovládaný hnevom. To je Weasleyho odbor," odsekol Draco.
Hermiona sa zamračila. "Fajn. Dobre, už odchádzam. Stále musím prekliať Macnaira za to, čo urobil Hrdozobcovi alebo čo mu skoro urobil." Keď šelest listov zaznel znova, Hermionina hlava vykukla odnikiaľ a jej oči sa prevŕtali do Dracových. Dracove oči sa trochu otvorili, ale zabránil si vykríknuť ako malé dievčatko vo vysokom balóne.
"Pokiaľ... nechceš spoločnosť...?"
"Nie," hneval sa Draco.
"Fajn, fajn, pochopila som; pôjdem," povedala Hermiona. O chvíľu neskôr bola jej hlava znova vo výhľade. "Si si istý - ?"
"Nie!"
Hermiona sa zatvárila ublížene. "Dobre, potom prečo ma stále nechávaš vracať sa späť?"
"To je mimoriadne dobrá otázka," vyprskol Draco. "Prečo to robím?"
Hermiona sa znova posadila na vetvu, vzdychla si a poťapkala ho po pleci. "Vieš, že toto nemusíš robiť," zašepkala potichu.
"...Viem. Ale urobím. Je to niečo, čo skrátka... musím urobiť," mrmlal Draco. "Ale tebe na tom nezáleží -"
"Záleží."
"Ach."
"Draco..." začala Hermiona. "Viem, že toto je náročné urobiť, ale musíš to dotiahnuť do konca. Daj tomu všetko, čo máš."
Draco zaklonil hlavu a pozrel sa na ňu spod svojich mihalníc.
"Viem, že toto prinesie tak veľa zlých spomienok, a že to bude bolieť, ale z dlhodobého hľadiska bude všetko dobré. Sľubujem. Dopadne to fajn. A dokonca aj keby nedopadlo, my všetci sa postaráme, aby to pre teba bolo lepšie. Všetkým na tebe záleží, Draco, dokonca aj keď si myslíš, že ťa nenávidia. Nikto nechce vidieť ako jeden z ľudí, ktorého si najviac cenia, zomrie. Sľubujem... že bez ohľadu na to, čo sa stane, budeme tu pre teba. My budeme to plece, o ktoré sa oprieš, my budeme tým vedrom zmrzliny a čokolády, my budeme pripravení prejsť ďalšiu míľu. Naozaj nám na tebe záleží. A mne - mne záleží najviac. Keby si zomrel..." zmĺkla, váhavo sa na Draca pozrela.
Draco sa pozrel Hermione do očí. "Nikdy by ma nenapadlo, že toto poviem, ale ty si možno jediným človekom, ktorý mi naozaj rozumie. Nie Blaise, nie Pansy, dokonca ani Potter. Ty to dokážeš."
Draco sa na ňu chvíľu pozeral a potom sa naklonil k Hermione a venoval jej perám ten najnežnejší z bozkov. "Ďakujem ti... Hermiona."
Keď vietor preletel okolo a rozfúkal Hermionine vlasy, Draco zmizol v záplave lístia.
Hermiona sa slabúčko dotkla svojich pier. "Draco..."
Jasný záblesk bieleho svetla prerušil jej myšlienky.
"Voldemort..." vydýchla Hermiona.