Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo Komnata najviac potrebuje

7. kapitola

Čo Komnata najviac potrebuje
Vložené: Jimmi - 24.05. 2011 Téma: Čo Komnata najviac potrebuje
Jimmi nám napísal:

Čo Komnata najviac potrebuje

Autor: Alydia Rackham  

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/7/What_the_Room_Requires

Čo Komnata najviac potrebuje

Preklad: Jimmi

Beta-read: Rapidez, Doda357

 „Len potrebujem trochu viacej času...“ V tejto poviedke je Hermiona tou, ktorá nachádza Draca plakať v kúpeľni. Utečie od nej. Naháňa ho do Komnaty najvyššej potreby, kde čas nič neznamená – a Komnata ich prinúti spoločne čeliť ich najväčším obavám, aby našli dvere von.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.

Upozornenie: Kapitola obsahuje zvukovú nahrávku

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

 

AN: Všetkým vám ďakujem za nádherné komentáre! Pokračujte v nich! (Pieseň v úvode je z filmu Na vlásku a inšpirovala záverečnú scénu v tejto kapitole. Má nádhernú melódiu.

PN: Tá pieseň je naspievaná v českom aj slovenskom jazyku, ale ako to už býva, preklad vo filme nemôže byť doslovný. Preto som preložila aj pôvodný anglický text.

 

Anglická verzia: http://www.youtube.com/watch?v=j5iFxpkz40o

Česká verzia: http://www.youtube.com/watch?v=qXAOG6yNFXU

Slovenská verzia: http://www.youtube.com/watch?v=afYi5AGXDjw



Kapitola siedma

 

VVVVV

Po tie dni celé

Čo som z okna hľadela

Po tie roky celé

Čo som von pozerala

Po ten čas celý

Vôbec som nevedela

Aký som človek slepý

A teraz tu som

Žmurkám na svit hviezd

A teraz tu som

Zrazu mi to dochádza

Keď tu stojím

Och, je to tak jasné

Som tam, kde mám byť

A konečne svetlo vidím

A je to ako keby sa zdvihla hmla

A konečne svetlo vidím

A je to ako keby bola nová obloha

A je to hrejivé a skutočné a žiarivé

A svet sa dajako posunul...

Úplne naraz

Všetko vyzerá inak

Teraz, keď ťa vidím

„I See the Light“ - Tangled

 

 

VVVVVV

DRACO

Začul som ju vstať. Ale kým sa mi podarilo striasť zo seba spánok dostatočne na to, aby som otvoril oči a rozhliadol sa, bol som sám.

Vystrelil som na nohy. Kam šla tentoraz? Snažila sa nechať zabiť?

"Prisahám," zamrmlal som, zovrel ruky v päsť. "Ak sa tam vonku znova stratí, ja ju -"

Začul som hlas. Bol vzdialený a tlmený tou hmlou, ale určite to bol ľudský hlas. A bol to hlas, ktorý som poznal. Volal meno, ktoré som poznal.

"Hermiona! Hermiona, kde si?"

Bol to Potter.

Vyštartoval som k závesom z vŕby a odtlačil ich z cesty. Nič okrem tej hustej hmly som nevidel.

Potter znova vykríkol.

"Hermiona?"

A potom -

"Hermiona, si tam?"

To bol Weasley.

Našli nás.

Prerazil som vŕbovými závesmi do toho skľúčeného jačmeňa a uháňal za zvukom tých hlasov. Vedel som, že nastane čas, potom čo sa dostanem z tejto Komnaty, keď sa budem na seba hnevať za to, že som bežal za Potterom a Weasleym, ale práve teraz som sa ani za mak nestaral, kto bol tým, kto našiel dvere. Jediné, čo som vedel, bolo, že chcem preč.

Prerážal som tou vysokou trávou a tou hmlou, uháňal takmer naslepo tam, skadiaľ sa ozýval ten krik. Našťastie tie hlasy nezmĺkli, ale silneli a približovali sa - hoci som nedokázal rozlíšiť, čo hovoria. A potom som začul, ako niekto odpovedá.

"Tu som! Harry! Ron! Ja a Draco sme tu!" Hlas jej prekypoval strašnou úľavou a odrážal sa po tom poli. Bola predo mnou, niekde napravo odo mňa. Zmenil som smer, zamieril k nej, hoci som svoje tempo nespomalil. Tá hmla zhustla. Stále som kráčal.

Ale potom...

"Hermiona, pozor! Nechoď bližšie!" vykríkol Potter skadesi z temnoty.

"Stoj, Hermiona!" prosil Weasley. "Je to pasca!"

A z ničoho nič sa tá hmla rozplynula a ja som utekal lesom. Šmykom som zastavil, zadýchaný.

"Nie," zhíkol som. "Nie, nie, nie..."

Môj zrak zachytil pohyb napravo. Zvrtol som sa. Hermiona, vlasy rozlietané, prebehla okolo mňa pomedzi stromy, rovno na malú čistinku -

Kde Potter a Weasley sedeli na zemi, chrbtom k sebe, omotaní čiernym lanom. Na tvári mali modriny a Weasleyho pera krvácala. Hermiona vykríkla.

"Čo sa vám stalo? Ako ste sa sem dostali?"

"Hermiona, niet času na vysvetľovanie," dychčal Potter, keď sa pokúšal nakloniť k nej, jeho zelené oči žiarivé naliehavosťou. "Vypadni odtiaľto. Okamžite. Urob to, Hermiona - vypadni odtiaľto!"

"Nemôžem vás tu nechať!" Vrhla sa k nim, načahovala sa po tých povrazoch...

"Crucio!"

Neviditeľná päsť ju zasiahla do tváre a ona s výkrikom odletela dozadu. Weasley s Potterom sa prestali ovládať - kopali a zvíjali sa vo svojich putách.

Pohol som sa vpred. Nemal som potuchy, čo chcem urobiť alebo čo sa dialo, ale -

Zamračil som sa a pozrel k zemi. Moje chodidlá a nohy fungovali, ale ja som sa nehýbal. Srdce sa mi rozbúchalo. Načiahol som sa po strome, aby som sa pritiahol vpred - nedokázal som sa načiahnuť dostatočne ďaleko. Vôbec som sa nedokázal pohnúť z miesta.

"No tak, no tak," hlas mi silnel. "No tak - nie!"

Hermionine výkriky ustali a zmenili sa na pridusený plač. Upokojil som sa a vzhliadol. Krv mi stuhla v žilách.

K čistinke kráčala nejaká postava. Vysoká, robiaca plynulé, tiché kroky, pochodovala vpred, plášť jej šepkal v pätách. V pravej ruke niesla štíhly prútik. Tú postavu by som spoznal kdekoľvek.

Bol to môj otec.

Hermiona vzhliadla a zbadala, že sa blíži. Snažila sa dostať na nohy. Potter s Weasleym zápasili so svojimi putami a kričali na ňu, aby vstala a utiekla. Hruď sa mi stiahla a ruka mi vyletela k srdcu.

A potom spoza bezlistých stromov prenikol lúč svetla. A tá postava prešla priamo cezeň.

Nebol to môj otec.

Bol som to ja.

Vyviedlo ma to z rovnováhy. Môj zrkadlový obraz bol rovnako vysoký a širokoplecí ako ja, ale môj čierny plášť sa vliekol po zemi za mnou a moja tvár a vlasy vyzerali smrteľne biele. Boli to moje oči, ktoré ma premenili na ľad. Boli čierne.

Tá moja druhá verzia, tá, ktorá sa pohybovala s elegantnosťou hada, zastala tesne na druhej strane Pottera a Weasleyho. Usmial sa. Ten úsmev mu skrivil tvár.

"Zdravím, Grangerová."

Hermiona vykríkla. Ten výkrik do mňa vrazil. Nikdy predtým som taký zvuk nepočul - ani vtedy, keď ju napadli tie hady. Bolo to utrpenie zmiešané so zdesením - a s bezmocnou, strnulou hrôzou, rovno z jej najhlbších hlbín.

Ale bol som to len ja. Bola to kópia, ale bol som to ja. Moje oči boli upriamené na ňu, keď ma zaplnilo zmätenie. Bola bledá ako stena a pozerala sa na mňa, ako keby sa pozerala do tváre Smrti.

Driapala sa dozadu, až kým jej plecia nenarazili do stromu, oči roztvorené. To druhé ja sa nahlas zasmialo, ako keby mu bolo niečo smiešne. Pokrútil hlavou.

"Vieš, ako dlho som na toto čakal?" povedal. "Aby som vás sem dostal všetkých troch, samotných, keď nikto nevie, kam ste zmizli?"

"Nechaj ju na pokoji, Malfoy!" prikázal Weasley, skrútil sa, aby sa pokúsil kopnúť do tej mojej temnej verzie. Moje čiernooké ja vrazilo Weasleymu facku tak rýchlo, že som to skoro nepostrehol. Ten úder zazvonil skrz les.

"Prestaň!" skúsila Hermiona, slzy už prepukli. "Prestaň, neubližuj mu -"

Moje druhé ja na ňu povytiahlo obočie.

"Ach, nemaj obavy - nebude cítiť vôbec nič." Potom sa prudko otočil, plášť sa mu zošmykol a pritlačil špičku svojho prútika na Weasleyho hruď. Naklonil hlavu k Weasleymu a čiastočne sa usmial.

"Avada Kedavra."

Celé Weasleyho telo obalilo zelené svetlo. A potom sa zvalil, oči prázdne.

Potter zavyl - bolo to, ako keby mu niekto vytrhol rebro. Hermiona vyskočila na nohy len preto, aby padla na kolená a kvílila Weasleyho meno.

Zažmurkal som. Toto nebolo skutočné. Nič z tohto nebolo skutočné! Čo to nechápala?

"Grangerová," povedal som. Potom som sa ozval hlasnejšie. "Grangerová, ne..."

Ale nikto ma nebral na vedomie. Bolo to, ako keby som bol znova neviditeľný.

"Prestaň, prestaň!" prosila hysterická Hermiona.

"Prosím - neubližuj Harrymu - čo chceš? Povedz mi, čo chceš - dám ti čokoľvek, čo chceš -"

"Ale ty si mi to už dala!" zachichotalo sa moje temné ja. "Nechápeš? Zaviedol som ťa do tejto miestnosti a len som si počkal na svoj čas, kým sa sem za tebou nedovalia tí tvoji hlúpi kamoši." Môj čiernooký klon odložil prútik a vytiahol zo záhybov svojho habitu dlhý nôž. Ach, nie - nie, na toto sa nemohla pozerať. Aj keď to nebolo skutočné – ja som sa na to nechcel pozerať -

"Prestaň, ty kretén," zareval som. "Neviem do frasa, čo si zač, ale neopovažuj sa niečo urobiť -"

"Nie!" vykríkla Hermiona. "Nie, nie!"

"Po všetkých tých rokoch, po všetkom tom trápení, čo ste mi vy traja spôsobili," povedalo moje ja v čiernej odeté, keď pravou rukou schmatlo Pottera za vlasy. "Jediné, čo ma ešte trápi, je, či nechať alebo nenechať svoj drahý nôž medzi jeho rebrami alebo sa obťažovať s čistením od jeho špinavej krvi." A potom to strašidlo, ktoré vyzeralo ako ja, vrazilo ostrie Potterovi rovno do srdca.

Hermiona padla na tvár, plakala a nekontrolovane nariekala.

"Hermiona!" zreval som, bojoval som, aby som nadobudol dokonca čo i len zlomok pohybu. "Hermiona - čert aby to vzal!"

Potter sa pridusil na vlastnej krvi a padol nabok, Weasleyho stiahol so sebou. Zrútili sa k zemi. Môj čierny klon nechal nôž tam, kde bol a pomaly sa otočil k Hermione. Jeho oči boli černejšie, než som kedy videl - obsahovali chladnejšiu a zúrivejšiu nenávisť než oči môjho otca. Prikradol sa k nej, sklonil hlavu, prišpendlil ju svojím pohľadom na mieste, kde s plačom ležala,.

Stuhol som, omráčený. Takýto som bol v jej mysli? Vážne verila, že som toto ja?

"Toto je nezmysel!" vykríkol som, stále príliš ďaleko. "Pusti ju - počuješ ma?"

"Toto je dokonalé - vieš to, že?" škodoradostne sa tešilo moje druhé ja, keď stálo nad Hermionou. Jeho hlas zosilnel. Vzhliadol. "Komnata? Potrebujem miesto, kde môžem ukryť tri telá..." uškrnul sa na ňu. "Miesto, kde ich nikto nenájde."

Cvakol som zubami po vzduchu, vyceril ich. Moje druhé ja štuchlo do Hermiony topánkou.

"Vstávaj, humusáčka. Vstavaj a pozeraj sa mi do očí, kým ťa zabijem."

Hermiona nezdvihla hlavu - ležala tam, triasla sa a vzlykala. Môj dvojník sa zohol, schmatol ju za kučery a potiahol ju do vzpriamenej polohy. Pritlačila si predlaktia k hrudi a jej výraz sa skrútil. Fňukala a triasla sa. Nahol tvár blízko k jej slzami zmáčanej tvári a vrazil svoj prútik do spodku jej čeľuste.

Siahol som do svojho vnútra, zatvoril oči, potom vystrel obe ruky. Zhlboka som sa nadýchol, otvoril oči a skúsil jedinú vec, ktorú som dokázal vymyslieť.

"Finite Incantatem!"

Sila sa zo mňa rozvlnila, roztriasla ten obraz na čistinke. Moje chodidlá zachytili zem. Vykročil som vpred. Bolo to, ako keby som sa prehŕňal blatom, ale hýbal som sa. Vliekol som sa ďalej, získaval na rýchlosti, a kým som to robil, moje dvojča sa rozvlnilo, zatrepotalo a zrazu zmizlo. Telá Pottera a Weasleyho zmizli. Šmykom som zastavil pred Hermionou, práve keď padala vpred.

Zachytil som jej ruky. Hlava jej švihla dohora. Nastalo mlčanie.

Zrazu do mňa mlátila, takmer mi zasiahla tvár.

"Pusti ma!" revala. "Pusti ma, ty netvor!"

"Hermiona, počkaj -" Chytil som ju za paže. "Zadrž, počkaj! To som ja -"

"Zabil si ich, ty si ich zabil," hromžila, bojovala proti môjmu zovretiu. "Pusti ma!"

"Grangerová, prestaň!" vykríkol som. "Pozri sa na mňa!"

Zastala a otvorila svoje svetlohnedé oči. Zažmurkala. Zvraštila obočie, už nedokázala zadržať slzy. Prehľadávala moju tvár. Uvoľnil som zovretie jej rúk a nadvihol obočie.

"To som ja," znova som povedal, tichšie.

Chvíľku na mňa neisto hľadela. Potom v jej očiach zažiarilo náhle poznanie a jej ústa sa otvorili. A potom ma rukami objala okolo pliec a schovala si tvár v mojom krku.

Zapotácal som sa dozadu, pustil ju, ale jej zovretie zosilnelo. Cítil som, ako jej srdce bilo na mojej hrudi a ako zviera moju košeľu.

Nevedel som, kam dať ruky - nakoniec som ich oprel dlaňami o jej chrbát.

"Uvoľni sa, Grangerová," povedal som, keď sa začala znova triasť. "Nestalo sa to, chápeš? Nič z toho."

"Viem. Som v poriadku," zašepkala. "Som v poriadku, som v poriadku, som v poriadku." Zovrela ma ešte tuhšie.

"Nie, nie si," prevrátil som očami. "Nemusíš byť vždy v poriadku."

A zohol som sa a nabral ju do náručia. Pritlačila si čelo silnejšie o môj golier a ja som ju držal v náručí. Chcel som povedať niečo sarkastické o tom, ako potrebuje schudnúť - hoci ju vážne bolo ľahké niesť - ale nedokázal som nájsť niečo vtipné. Obraz krvi stekajúcej z Potterových pier bol stále príliš čerstvý.

Niesol som ju nazad cestou, po ktorej som prišiel, pod mojimi nohami praskalo ihličie borovíc. Stále sa chvela, vôbec nezdvihla hlavu, jej päste boli plné tej uvoľnenej látky mojej košele.

Vôbec som nenašiel cestu. Ale z nejakého dôvodu ten les za mnou jednoducho vybledol, keď šedá hmla prevzala vládu. Teraz som sa pretláčal cez ševeliace stonky jačmeňa a odmietal uhnúť napravo alebo naľavo.

Znova tam bola tá žiara. Vyrazil som k nej, posunul si Hermionu v náručí. Tá vŕba vystúpila z hmly. Zohol som hlavu a použil ľavé plece, aby som sa tým závesom pretlačil. Dopadlo na nás jemné modré svetlo a tie malé zlaté iskierky sa zdvihli, keď sa moje nohy predierali tou trávou.

Sklonil som sa, potom pokľakol, aby som zložil Hermionu do sediacej polohy na zemi vedľa jej obvyklého koreňa. Ale nepustila ma. Stratil som rovnováhu, prevážil sa dozadu a sám sa posadil.

"No tak, Grangerová," zamrmlal som, snažil som sa dostať spod nej. Ale ona sa len chytila silnejšie, jej dýchanie zrazu znelo zúfalo. Zastonal som.

"Fajn, aspoň... fuj, toto je absurdné," zavrčal som, posunul sa dozadu, aby som sa oprel o koreň. Môj chrbát do neho narazil a ona mi padla do náručia, sedela na mne. Napravila si ruky okolo mojich pliec a oprela hlavu bokom o moju kľúčnu kosť. Zaškrípal som zubami.

"Musíš zo mňa zliezť. Grangerová, ja nie som... Počúvaj -" Pokúsil som sa ju odtiahnuť. Jej telo sa silne zatriaslo - a potom som zacítil teplé slzy stekať po mojom krku. Prestal som ju ťahať.

Uvoľnil som svaly. Pomaly, zľahka, som ju pravou rukou objal okolo pása. Zaváhal som. Potom sa zdvihla moja ľavá ruka a oprel som si dlaň o jej pravý bok. Vydýchla dlhým, trasľavým povzdychom, potom pritisla nos o pokožku môjho hrdla. Jej ruky uvoľnili to smrteľné zovretie mojej košele a prsty sa natiahli a znežneli. Uvoľnila sa na mne, dlho, zhlboka sa nadýchla. Bolo to, ako keby sa už uistila, že ju teraz nepustím.

Načúval som jej dýchaniu - unavenému a trhanému. Moje ruky sa jej jemne dotýkali, kým sa moje obočie zvraštilo. Prehltol som. Bola teplá a jemná, a jej vlasy voňali ako orgován (cz: šeřík). Jej dlhé kučery padali na moje plece. Pôsobila jemne, keď mi sedela v náručí - okúzľujúca, ľahká a krehká. Pokúsil som sa pripomenúť si, ako som sa vždy cítil zhnusene, keď som bol v jej blízkosti, ale tá myšlienka sa nedala udržať. Jediné, čo som vedel, bolo, že sa teraz túlila ku mne - že sa rozpadala priamo tu, na mojej hrudi. A z ničoho nič som zistil, že sa ju pokúšam udržať pohromade.

"Všetko je v poriadku," zamrmlal som, sotva dosť nahlas, aby som sa vôbec počul sám. "Vážne je." Nechal som hlavu dopadnúť na ten koreň a hľadel do tých vetví, podivná bolesť putovala mojou hruďou. "Bol to len sen."

Nič na oplátku nepovedala. Pohol som pravým palcom po jej svetri. Vzdychla si a väčšmi sa uvoľnila. A tak som dovolil svojim očiam pomaly sa zavrieť a strávil som zvyšok svojich bdelých chvíľok tým, že som šúchal palcom po spodnej časti jej chrbta.

 

VVVVVVV

HERMIONA

Ležala som v hmle, v temnote. Hlboký, stály rytmus rezonoval mojou hlavou. A bola som obklopená teplom. Teplom a silou. Pomaly som sa vrátila k povrchu a pozvoľna otvorila oči.

Ruky som mala ovinuté okolo niečieho krku a nos som mala pritlačený na mäkkosť kohosi hrdla. Ten hlboký, stály zvuk bol tlkot srdca a pod svojím nosom som cítila následný pulz. Silná ruka objímala môj pás a ďalšia odpočívala pritlačená na mojej nohe a stehne.

Zdvihla som hlavu, len o kúsok. Bledá, zlatá hlava bola zaklonená a opierala sa o koreň, oči s dlhými mihalnicami zatvorené.

Draco ma držal v náručí. A obaja sme zaspali.

Na okamih môj srdečný tep v úžase zrýchlil. Potom som si spomenula.

Spomenula som si na čiernookého Draca. Spomenula som si na Harryho, ktorého bodol do srdca. Spomenula som si na Rona, ktorého pohltila zelená žiara...

Spomenula som si na čiernookého Draca rozpadajúceho sa na prach. Spomenula som si na to, že som sa pozerala skutočnému Dracovi do očí a videla, že sa po celý čas pokúšal dostať ku mne, pokúšal sa to všetko zastaviť. Pokúšal sa ma prinútiť pochopiť, že to všetko bol sen.

Teraz som na neho hľadela. Pod očami mal tmavé kruhy. Strhla som sa. Keď som tu takto sedela, nemohlo to byť pre neho pohodlné. Opatrne som stiahla ruky z jeho pliec, skĺzla nazad z jeho lona, zdvihla jeho ruku a posunula ju ponad hlavu. Pohol sa a na sekundu som si myslela, že sa zobudí. Ale keď som mu ruku položila na zem, len krátko zastonal, potom odvrátil hlavu nabok. Na chvíľu moje prsty zotrvali na jeho bledej ruke. Potom som tam len sedela a pozerala na neho - a moja myseľ zostala jasnejšia než kedy bola, odkedy som prišla do tejto Komnaty.

Po celý čas som sa pokúšala prísť na cestu von. Bojovala som s vidinami a nočnými morami, ako keby boli nepriateľmi, problémami, hádankami. Prepracovávala som sa magickou hybnou silou toho lesa a cesty, toho poľa a tej vŕby. Dokonca som bola posadnutá myšlienkou, že sme Komnatu zmiatli a ona robila, čo mohla, aby nás tu udržala.

Komnata najvyššej potreby. Komnata, ktorá mala stovky rokov a vytvorili ju najskvelejšie čarodejnice a čarodejníci. Komnata, ktorá - pre tisícky študentov počas takmer tisícky rokov - poskytovala presne to, čo potrebovali, presne vtedy, keď to potrebovali.

My sme tú miestnosť nezmiatli. Požiadali sme ju o niečo zvláštne. A ona nám to poskytla.

Nepochybovala som, že Draco utekal z tej toalety s jedinou myšlienkou v hlave: "Potrebujem bezpečné miesto, miesto, kam uniknúť." A Komnata mu poskytla jačmenné pole a túto vŕbu - vŕbu, ktorá bola vyčarovaná z nejakej verzie Roklinky alebo Zlatého lesa, pretože mal Draco na ňu príjemné, bezpečné spomienky z Tolkienových rukopisov.

A pokiaľ ide o mňa? Ja som myslela na jedinú, zvláštnu myšlienku, keď som ho naháňala:

"Len potrebujem trochu viacej času."

Potrebovala som viacej času, aby som sa skutočne s Dracom porozprávala. Čas na to, aby som odhalila pravdu o Katie Bellovej a o tom, čo plánoval.

Ale moja požiadavka by sa zmarila, keby sme sa jednoducho dokázali otočiť a otvoriť tie dvere. Keby sme sa len vyrútili von, Komnata by zlyhala. A tak ukryla dvere za tými najdesivejšími myšlienkami v našich mysliach, blokovala náš východ.

Komnata nechcela, aby sme sa pokúšali odísť. Chcela, aby sme zostali. Kvôli tomu, o čo sme ju žiadali.

V okamihu, keď sme vošli, začula som zatikať masívne hodiny a potom zastaviť. A hodiny v tejto vŕbe, veľmi očividne, nefungovali. Čas sa na tomto bezpečnom mieste zastavil.

Komnata mi poskytovala viacej času. Poskytovala mi všetok čas, ktorý som potrebovala.

Vonku vietor zrazu silne, ťažko zafúkal. Ale neznel rovnako. Znel ako čerstvý závan od mora. A niesol so sebou vôňu - vôňu jarného dažďa. Otočila som sa a vstala. Váhajúc som šla k vŕbovým závesom a odtlačila ich nabok.

Čierna hmla, tá čierna otrávená hmla, sa odvaľovala ako koberec. A stále to pokračovalo a pokračovalo -

A les zmizol. Chvíľu som ho videla - tie tmavé, vycivené stromy. A potom sa rozpadli a nasledovali tú hmlu, keď sa odvaľovala preč odo mňa, zanechávala obrovské, nekonečné, vlniace sa pole miernych kopcov.

Vykročila som. A tie zlaté svetlá, ktoré sa vo vŕbe zvyčajne zdvihli od mojich nôh, ma nasledovali. Vírili okolo mňa, množili sa a vírili, a zdvíhali sa dohora k tej čiernej, prázdnej oblohe.

To temné jačmenné pole začalo žiariť, keď tie zlaté svetielka zjasneli a zdvíhali sa vyššie a vyššie. Stuhla som na mieste, kde som bola, uchvátená, omráčená.

Závesy za mnou zašušťali. Obzrela som sa.

Draco cez ne nakukol a stretol sa s mojimi očami. Nič som nepovedala. Tvár mu znežnela, ale tiež zostal ticho. Ale potom sa pozrel nahor, popri mne a uvidel tie svetlá. Pery sa mu oddelili a vyšiel von, aby sa postavil vedľa mňa.

Konce jačmenných stoniek začali žiariť, ako keby na každom pristáli svätojánske mušky. Vietor sa pridal k tomu tancu, víril okolo nás a pohrával sa s našimi vlasmi a rozhýbaval tie malé zlaté svetielka. Tisícky - nie, milióny zlatých svetielok.

Natiahla som krk, sledovala, ako stúpajú. Kútikom oka som zbadala, že Draco robí to isté. Bolo to skoro ako svitanie - až na to, že to bolo teplejšie a jasnejšie než čokoľvek, čo som videla.

A potom tie malé svetielka vybuchli - bilióny kúskov vystrelili každým smerom...

A potom sa nekonečná obloha rozžiarila nespočítateľnými žiarivými, vzdialenými hviezdami.

Všade okolo nás sa donekonečna tiahlo jačmenné pole. Ten diabolský les nebol nikde k videniu. Vietor sa smial, dokonca šťastnejšie než sa smial počas popoludní predtým. Objala som sa rukami. Obzrela som sa na Draca.

Hľadel na tie hviezdy, oči osvetlené ich odrazom. Vyzeral prekvapený, ohromený. Prekrížil si ruky a pokrútil hlavou.

"To ma podržte," zašepkal a to bolo všetko. Takmer som sa usmiala.

Čas. To bolo to, o čo som žiadala. Potrebovala som čas, aby som sa ho spýtala na Katie Bellovú a na to, prečo plakal. Potrebovala som čas, aby sa upokojil a rozumne hovoril. Potrebovala som čas, aby sa mi otvoril, aby mi to ochotne povedal. A teraz som ho mala.

Skôr než som prekročila prah tejto Komnaty, bola by som súhlasila s kýmkoľvek, kto by mi povedal, že je zbytočné pokúšať sa z nejakého dôvodu dovolávať Dracovej ľudskosti či empatie.

To, po pravde, by bolo mrhaním času. Bolo by to nemožné.

Ale Komnata najvyššej potreby, ktorá bola múdrejšia než akýkoľvek rokfortský študent, zjavne nesúhlasila. A keď som tam stála, pozerala na neho, ako žiari v svetle hviezd, začala som si myslieť niečo iné, než som si myslela predtým. Boli sme to len ja a Draco Malfoy, pod úplne novou oblohou, a mali sme všetok čas sveta.

Možno to nakoniec nebolo také nemožné.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 17.03. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 7. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Ajvanka - 30.05. 2023
|
Vôbec, ale že vôbec neľutujem, že som sa rozhodla začať s čítaním starších dokončených prekladov, konkrétne od 2011! Toto je úplne skvelá poviedka! Milujem Dramione a extrémne sa mi páči, ako sa to celé vyvíja. Ako sa tak pozerám na počet kapitol, ešte sa to má kedy pokaziť aj 3x, ale verím, že bude mať krásny koniec! Ďakujem za, aj keď starší, ale super preklad, Jimmi :*

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 7. kapitola Od: Tannie - 12.11. 2011
Celou kapitolu jsem zhltla málem se zadrženým dechem. Dost jsem se lekla, že je někdo přišel zachránit, což by se mi vůbec nelíbilo. Scéna s černookým Dracem byla děsivá, natož pro Hermionu po jejích snech. Líbilo se mi, že se o ni potom tak postaral. Komnata je zřejmě inteligentní, když pro ně vymslela takové místo. Ze začátku je držela uvnitř téměř násilím, teď jim dává čas. Moc se těším na pokračování a díky za skvělý překlad.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 12.11. 2011
Ja ďakujem za prečítanie :D

Re: 7. kapitola Od: kometa - 29.10. 2011
Geniální! A nádherná písnička! A úžasný překlad! A strávila jsem krásné čtecí odpoledne a zato díky moc, Jimmi A teď jdu do hajan.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 12.11. 2011
V tejto chvíli netuším, či si to už prečítala celé alebo nie, takže len ďakujem :D

Re: 7. kapitola Od: ulli - 27.10. 2011
Byla jsem chvilku překvapená, že by se někdo dostal do Komnaty. A vzápětí mě to přešlo, to bude zas iluze. A hodně, hodně škaredá iluze. Tentokrát Draco zažil pocit nemohoucnosti. Ale zvládl to, snažil se. A to jak vzal Hermionu do náručí (to jsem nečekala) a odnesl ji zpět k vrbě. A potom ji nechal ve svém náručí usnout. Krásné. A Hermiona nakonec rozluštila základní otázku: Svoje přání při vstupu do Komnaty. Byla to nádherná kapitola, hlavně závěr zase pohladil mou duši. Nemůžu se dočkat další kapitoly, ale pokračování příště. Děkuju za překlad
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
Snáď pokračovanie nesklamalo, ďakujem moc za to, že túto poviedku čítaš a komentuješ.

Re: 7. kapitola Od: jerry - 20.09. 2011
tak ten sen bol opat dost kruty, ale mia konecne dosla na to ako to s tou komnatou je a co sposobylo ze sa tak sprava. vlasne co si vypytali to mali. som zvedava co im este vyparati komnata a ako svoj cas vyuziju. dik za preklad.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
Dodatočne ďakujem za komentár.

Re: 7. kapitola Od: Isabell - 26.05. 2011
No to mě podržte !! Tohle byla absolutně nejlepší kapitola ( teda do teď )... Ten začátek, ale vlastně celá kapitola neměla chybu... !! Říct že jsem nadšená je slabé slovo... S láskou Isabell
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 26.05. 2011
Ďakujem, som rada, že sa páčilo :D

Re: 7. kapitola Od: Svetluska - 25.05. 2011
Nemám slov, tahle kapitola byla prostě úžasná. Děkuji moc za nádherný překlad!
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
Ja ďakujem za pochvalu. Zase neskoro, ale predsa.

Re: 7. kapitola Od: bbarka - 25.05. 2011
Páááni...tá Komnata je naozaj inteligentná! Očividne presne vie, čo chce, až je to strašidelné! Ale v konečnom dôsledku je to pre dobrú vec O:) A teraz, keď už Hermiona prišla na to, prečo sa udialo to, čo sa udialo, to hádam bude menej desivé...či? A strašne sa mi uľavilo, keď Hermiona zistila, že čiernooký Draco a náš Draco nie je tá istá osoba...celá tá pasáž bola to naozaj krásna! Ďakujem strašne moc za preklad!!!
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
To snáď nie je možné, kde si tie komentáre skrývala? Ale nie, asi moja chyba. Ďakujem dodatočne s obrovským prepáč.

Re: 7. kapitola Od: Maenea - 24.05. 2011
Na to se snad nedá napsat nic jiného,než že je to krásné. A dojemné a něžné.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 25.05. 2011
Rapidez použila slovo malebné. Ďakujem za prečítanie a komentár

Re: 7. kapitola Od: Zuzana - 24.05. 2011
Tá pieseň je krásna, musela som si to otvoriť v exploreri, lebo cez mozillu mi nejde hudba:( Nikdy by mi nenapadlo, čo vlastne tá miestnosť robí a ona robila iba to, čo si obaja želali.Geniálny nápad. Skláňam sa pred autorkou. Táto kapitola bola úžasná. Znou strašne krutá, ale všetko zlo bolo 100násobne vynahradené tou nádhernou scénkou, keď vzal Draco Hermionu do náručia a nakoniec ju utešoval. Som zvedavá, keď teraz už Hermiona vie, že má ten čas, ktorý chcela, či sa jej podarí prinútiť Draca k rozhovoru. Ďakujem za kapitolu a krásny preklad.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Určite si k nej pozri video. Slovenská verzia je krásna, ale vymenili slovíčka a už to plne nezodpovedá dejú v poviedke. Pochopíš tie svetielka :D Ďakujem moc za prečítanie a komentár.
Re: 7. kapitola Od: Zuzana - 25.05. 2011
Pozrela som si a aj v češtine, normálne som dostala na tú rozprávku chuť :) Tie svetielka boli krásne a ten chlap v loďke tiež :) A už mi ide aj hudba na stránke, mala som zakázaný quik player. A prečítala som si kapitolu ešte raz je úžasná. Draco a to jeho naučené správanie sa a ako sa vzdal, keď ju držal v náručí. Nádherné.

Re: 7. kapitola Od: teriisek - 24.05. 2011
Počáteční scéna byla hrozná, vážně už jsem si myslela, že je našli a dostanou se ven, ale to, co následovalo, bylo děsivé. Pro Draca to asi nebylo moc příjemné si uvědomit, že přesně takhle ho Hermiona vidí (nebo viděla, minimálně podvědomě)... Věděla jsem, že je to jen sen, že Harry a Ron tam ve skutečnosti nejsou, ale stejně mě z toho mrazilo. Líbilo se mi, jak se ji z toho Draco pak pokoušel dostat, že ji nechal, aby se o něho opřela, že se jí pokusil poskytnout útěchu. A těší mě, že Hermiona konečně přišla na to, proč se komnata chová takhle, předpokládám, že se teď už nebude snažit dostat ven - a jsem zvědavá, jestli ty vidiny přestanou, když zůstanou jen u vrby a nebudou hledat východ. I když si nemyslím, že odteď půjde všechno jednoduše, i kdyby skončily sny, stejně pro Hermionu nebude snadné Draca přimět k rozhovoru - mám dojem, že když o nic nejde, má pořád snahu udržet si odstup a tu chladnou masku. Jo a ještě mi vrtá hlavou jedna věc - proč vlastně Hermiona vidí "zlého" Draca s černýma očima... pro mě osobně jsou jeho oči jedním z dost určujících rysů, takže když bych si podvědomě vytvářela jeho krutou projekci, zrovna oči by asi zůstaly stejné... Děkuju moc za překlad, moc se těším na další kapitolu!
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Ďakujem. Musela som premýšľať. Neviem, práve jeho oči sú niečím, čo možno prezradí jeho pocity, jeho pravé ja. Ten druhý Draco mal oči plné nenávisti, zloby, preto čierna. Horšia než jeho otec. A myslím, že Hermiona sa v tejto časti nebála tohto Draca preto, že si ho takto predstavovala, ale preto, že si ho pamätala z toho času, keď spala na poli - tento Draco ju zaživa pochoval. Na druhej strane - ako ich mala autorka odlíšiť, čo iné by na ňom zmenila, už bol v čiernom, zostávali len vlasy... Myslím, že inú možnosť nemala. A s tým rozhovorom máš pravdu - ešte sa načakáme. Ešte raz ďakujem

Re: 7. kapitola Od: aja - 24.05. 2011
úžasné... a Hermiona zistila, čím sa riadi Komnata, čaká ju rozhovor s Dracom, ktorý asi nebude jej otázkami až tak nadšený
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
No uvidíme, či nebudeš prekvapená. Díky

Re: 7. kapitola Od: doda357 - 24.05. 2011
Nemám slov, neskutočne sa mi to páčilo Keď som čítala, že tam je Harry aj Ron, tak som sa strašne potešila, ale potom, keď tam prišiel akože Dracov otec, ale vlastne Dracov klon, tak mi až mráz behal po chrbte. A potom tá ich smrť... No amen tma. No a potom nasleduje najúžasnejšia časť, kedy Draco pomocou Finite Incantatem "premôže" svoj klon a pomôže Hermione. Objíma ju, utešuje a ona nakoniec zaspí v jeho náručí... Prekrásne Mala som potom taký skvelý pocit Páči sa mi vysvetlenie, na ktoré Hermiona prišla v súvislosti s Miestnosťou. Aj koniec bol úžasný. Len premýšľam, čo zlé sa teraz stane. Každopádne ďakujem za krásnu kapitolu a teším sa na ďalšiu Krásna pieseň
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Snáď chvíľu nič. Ďakujem moc a nemôžem sa dočkať ďalšej kapitoly :D

Re: 7. kapitola Od: denice - 24.05. 2011
Jedinečné, opravdu. Myslím, že tato povídka je to, co právě teď potřebuji já. Nic chladně vykalkulovaného, pravé pohlazení po duši. Draco s hrůzou sledující činy někoho, kým by mohl být a váhavě poskytující ve své náruči útěchu dívce, které by se dřív štítil dotknout. Hermionino poznání, že i Draco je lidská bytost a k jeho pochopení má všechen čas, který bude potřebovat. Jsme u sedmé kapitoly a já jsem nadšená, že jich bude mnohem víc. Ty dva čeká ještě dlouhá cesta a mně se moc líbí o ní číst. Děkuji!
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Premýšľam koľko u Rowly prešlo dní od scény v kúpeľni po scénu na Veži. A potom prešiel celý rok, než bojovali na Rokforte, že? Mne už sa to tak pletie, že stále zvažujem sadnúť k originálu, ale nie je čas, skrátka nie je. Určite ich čaká dlhá cesta, občas sa to bude možno niekomu zdať pridlho, ale toto nemala byť akčná poviedka, takže... Díky moc

Re: 7. kapitola Od: Kaitlin - 24.05. 2011
Pěkný. Scéna u vrby se mi dost líbila. A že jsou Harry s ROnem jen další iluzí mi bylo jasné už od začátku, bylo by to moc lehké a víceméně divné, kdyby najednou místnost opustili. Ale jsem ráda, že Hermioně konečně došlo, co si přála a proč tam pořád jsou. Těším se, co bude dál. :)
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Ďakujem, predpokladám, že už máš originál prečítaný, ale o to viac teší, že čítaš :D
Re: 7. kapitola Od: Kaitlin - 24.05. 2011
Hele, výjimečně nemám, je zkouškový A předtím na to taky nebyl čas, tak jsem odkázaná jen na překlad Který je ale vynikající, takže v tom budu pokračovat, nezabere to tolik času jako louskání originálu.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 25.05. 2011
Hrám sa takú súkromnú hru - keď sa niekto prizná, že má skúšky, a ja mám práve rozprekladanú kapitolu, venujem mu ju. Netušíš, ktorú, z čoho... prekvapenie... a hlavne kedy pôjde von. Takže je to taká hra, kto skôr - či ja kapitolu alebo ty skúšku(y). (Aj ja občas potrebujem motiváciu) Tak nech ti to učenie ide od ruky a všetko dobre dopadne. Držím palečky

Re: 7. kapitola Od: gama - 24.05. 2011
Tahle povídka je úchvatná. Naprosto mě pohltila a pokaždé se těším na nový díl. Už jen ta představa vrby v poli ječmene je krásná. Gratuluju děvčata, připisujete si další mojí oblíbenou povídku
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Rapidez použila vhodné slovo - malebná. Sedí. Ďakujeme

Re: 7. kapitola Od: Gift - 24.05. 2011
Bylo to krasne, opravdu. Prozreni Hermiony, Draco, co konecne taky jednou drzel jazyk za zuby a nakonec ta pisnicka, ta se opravdu povedla;). Povedlo se mi docist presne kdyz koncila a ja prece jen pochopila, proc byla tato pisnicka vybrana. Mockrat ti dekuju, opravdu jsem si to uzila;).   PS. A ted hop na youtubu a poslechnout si jeste vse v cestine:).
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Češtinu dosť kritizovali, slovenčina je lepšia :D Ale jej text tak nevystihol túto poviedku, preto som preložila tú angličtinu. Díky moc

Re: 7. kapitola Od: Rapidez - 24.05. 2011
Mňam! To jsem si smlsla, bylo nádherné se tím takhle vcelku pročíst a pokochat se těmi místy, na které jsme se předtím zaměřily. Vyřešily jste to lišácky, pěkně, přirozeně. Hrozně semi líbí, jak to vypadá přeložené a lhala bych, kdybych tvrdila, že z toho nemám tak trochu samolibou radost. Note to self: Objevovat podobně malebné překlady pro Jimmi častěji.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
A vieš akú mám ja, keď niekto ako ty niečo takéto pochváli? Snažíme sa Inak, nedalo mi, začítala som sa do 10, potom do 11 a dnes som skončila so záverečnou kapitolou. Je to fakt malebné, ale dokonale si to vychutnám až pri preklade - pokiaľ sa nezaseknem ako pri tej 10. Objavuj... ten seriál som už prestala sledovať, tak som hľadala originály - a vytvorila si chlievik tých pozretých, ku ktorým sa už nikdy nechcem vrátiť. Nemala som šťastie. Ja zopár kandidátov mám... poznáš Radio? Či skôr jeho druhú časť. Ach jaj... potrebujem ukecať niekoho na prečítanie a posúdenie. Nevinne pretáča očičkami Díky moc za všetko, bez teba by to nebolo ono. Mám z prekladu dobrý pocit, a to sa mi fakt stáva málokedy.

Re: 7. kapitola Od: adelina - 24.05. 2011
To byla nádherná kapitola. Tedy začátek dost děsivý, ale konec opravdu úžasný. Doufám, že teď, když Hermiona pochopila, jak komnata funguje, už nebudou žádné děsivé sny. Krásný překlad, za který velmi děkuji. Těším se na pokračování.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Snáď bude čoskoro :D Ďakujem

Re: 7. kapitola Od: soraki - 24.05. 2011
To byla nádhera, celá tahle kapitola bala úžasná... taková něžná, i přes ošklivé noční můry... jsem ráda, že Hermiona pochopila, co chce díky moc
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Trochu sa nám vyjasní... na chvíľu... ďalšie dve kapitoly sú u bety, takže snáď budú čoskoro. Ďakujem

Re: 7. kapitola Od: iway - 24.05. 2011
končila jsem slovem nádherné... až je mi z toho smutno ... draco je opravdu neuvěřitelný
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
On ešte len bude... díky moc

Re: 7. kapitola Od: Jacomo - 24.05. 2011
Nádhera, nádhera, nádhera. Okamžik, kdy se zastavil čas... nejen v povídce, ale i tady, kolem mě. Smekám před neuvěřitelnou fantazií autorky i před tvým skvělým překladem a oběma moc děkuji za úžasný zážitek. Top citát: Jediné, čo som vedel, bolo, že sa teraz túlila ku mne - že sa rozpadala priamo tu, na mojej hrudi. A z ničoho nič som zistil, že sa ju pokúšam udržať pohromade.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Ďakujem, zasekla som sa na desiatej kapitole - všetko si viem predstaviť, len vhodné slová chýbajú. Niekedy sa to stáva, keď je to príliš (nádherné, desivé...), aby stačil obyčajný preklad. Vyhľadala som si ten citát v Aj, či som sa trafila (tá veta šla sama, vôbec si nepamätám, že by som nad ňou dumala) - a prišla som na to, že sa fakt dala povedať inak she was breaking right here, against my heart. And all of a sudden, I found myself trying to hold her together... ĎAKUJEM!

Re: 7. kapitola Od: ivas1 - 24.05. 2011
krasna kapitola. som rada ze Hermiona pochopila Miestnost. som zvedava ako sa pohnu dalej, ci sa jej Draco zveri. video je super. na filme som bola s detmi a je vydareny, doporucujem. dakujem za preklad
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Ďakujem Hm, dcéra už chodí na také filmy sama.

Re: 7. kapitola Od: marci - 24.05. 2011
Páni - to byla krása! Začátek byl tedy dost děsivý a chvíli jsem se taky bála, že ti dva našli cestu do Komnaty za Hermionou, ale dojalo mě, jak se Dracovi Hermiona "rozpadala" v náručí a on se jí snažil udržet pohromadě..... A druhá část?? Jako by byli přímo "uvnitř" kouzla, nebo snu, nebo pohádky..  Úchvatné.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Pohádky - pusti si to video, uvidíš, skade to autorka nabrala. Neskutočné. Ďakujem PS. Teraz ma napadlo - nevidela to v hlave Hermiony? Asi nie, pretože Na vlásku vtedy ešte vonku nebolo (tak ako mala vŕbu od Tolkiena...)

Re: 7. kapitola Od: lucianna - 24.05. 2011
Teda to bolo fakt kruté, ja som si už naozaj myslela, že ich prišli zachrániť a nakoniec sa z toho vykľuje len ďalší sen, ale stálo to za tú romantickú chvíľku v tej vŕbe. Stále sa usmievam, ako šialená, bolo to taká zlaté a rozkošné a krásne. A konečne to pochopila.Už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly a táto mi spravila neuveriteľnú radosť a dodala mi energiu na ďalší školský deň. Naozaj skvelý preklad.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Pusti si k tomu niektoré z tých videí a dokážeš si to predstaviť. Ďakujem moc

Re: 7. kapitola Od: myska111 - 24.05. 2011
Nádherná kapitola, to co se zdálo Hermioně bylo děsivé, ale jak jí pak Draco utěšoval bylo tak dojemné. Ani nevím jak mám vyjádřit své pocity z této kapitoly. Doufám, žé e už jim nebude komnata ukazovat takové děsivé věci. Jsem zvědavá co se bude dít dál. Díky za super kapitolu.
Re: 7. kapitola Od: Jimmi - 24.05. 2011
Nechaj sa prekvapiť. Komnata je veľmi preveľmi múdra. Ďakujem

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )29.10. 2011Poďakovanie
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )14.10. 201125. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )19.09. 201123. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.09. 201122. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201121. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201120. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.08. 201119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.08. 201118. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.08. 201118. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )20.08. 201117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )09.08. 201116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.07. 201115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )18.07. 201114. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )11.07. 201113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )07.07. 201112. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.06. 201112. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.06. 201111. kapitola
. Video k poviedke: ( Mel )12.06. 2011Trailer k poviedke
Alydia Rackham: ( Jimmi )30.05. 201110. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )28.05. 20119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.05. 20118. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.05. 20117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.05. 20116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )10.04. 20115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.03. 20114. kapitola - II. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.03. 20114. kapitola - I. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.03. 20113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20112. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20111. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )12.03. 2011Úvod k poviedke + trailer
. Video k poviedke: ( Jimmi )08.03. 2011Dramione video