Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo Komnata najviac potrebuje

9. kapitola

Čo Komnata najviac potrebuje
Vložené: Jimmi - 28.05. 2011 Téma: Čo Komnata najviac potrebuje
Jimmi nám napísal:

Kapitola prisľúbená lucianne. Dúfam v úspešné zloženie skúšok a ak ich už máš za sebou, tak blahoželám.


Čo Komnata najviac potrebuje

Autor: Alydia Rackham  

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/9/What_the_Room_Requires

Preklad: Jimmi

Beta-read: Rapidez, Doda357

 „Len potrebujem trochu viacej času...“ V tejto poviedke je Hermiona tou, ktorá nachádza Draca plakať v kúpeľni. Utečie od nej. Naháňa ho do Komnaty najvyššej potreby, kde čas nič neznamená – a Komnata ich prinúti spoločne čeliť ich najväčším obavám, aby našli dvere von.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.

Upozornenie: Kapitola obsahuje zvukovú nahrávku

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

AN: Zopár ďalších kapitol bude krátkych, ale pretože pridávam dosť rýchlo (pokiaľ stále komentujete, tak je to), nebudete musieť medzi jednotlivými dlho čakať. Ďakujem za doterajšie nádherné komentáre - vďaka nim pokračujem!

PP: S tou dĺžkou kapitol príliš autorke neverte. V tejto je použitá pieseň z Disneyho filmu So Dear to My Heart. V pôvodnom znení a so slovami použitými v tejto kapitole ju môžete nájsť: http://www.youtube.com/watch?v=gcvQcPatQdQ V texte je môj pokus o preklad.

V skutočnosti je to stará ľudová pieseň a detská riekanka (zo sedemnásteho storočia), ktorá vám hrá na pozadí (vyhral ženský hlas a stará mama asi Hermione nespievala Disneyho verziu, nie?) Verziu v podaní M. Žbirku, s ktorej nájdením si dala obrovskú námahu ulli, pravdepodobne ešte použijem :D

8. kapitola

VVVV

DEŇ DRUHÝ

DRACO

Druhý "deň", alebo čo to bolo, začal s ružovým svetlom, ktoré sa šírilo po oblohe a osvetľovalo mraky všetkých druhov sýtych, záhadných farieb. Sedel som hneď za hranicou vŕbovej izby, sledoval, ako stúpa slnko, okolo mňa prefukoval chladný vánok.

Ako slnko vystupovalo vyššie, jačmeň menil farbu zo šedej na hnedú a nakoniec na tú úžasnú zlatú, na ktorú som bol zvyknutý. Obloha sa rozjasnila do svetlomodrej a silný vietor roztáčal a odvaľoval tie biele oblaky. Znova sa oteplilo, ale bolo príjemne. Postavil som sa, oprášil si nohavice a vyrazil na pole. To žiarivé slnko prospievalo mojim pleciam a temenu hlavy - pomáhalo jej zbaviť sa tieňov, ktoré do nej vstúpili uprostred noci. Nechal som Grangerovú za sebou. Stále spala.

Rytmicky som sa prekopával jačmeňom, všimol si, že nevyzeral, ako keby ním niekto niekedy kráčal. Strčil som ruky do vreciek, sklonil hlavu a začal znova premýšľať, tak ako som sa pokúšal premýšľať včera, skôr než sa Grangerovej zachcelo začať hádku o prasačích chvostoch.

Čo sa stalo tomu lesu? Keď som tej noci vyšiel von, aby som zistil, čo sa deje, jednoducho zmizol. Frnk. A teraz bol nahradený nekonečným poľom a veľkolepou oblohou - ale čo to malo znamenať? Včera som na to neprišiel a dnes som nedúfal - ale to jediné, čo som vedel, bolo, že dvere boli teraz dokonale ukryté. Predtým sme mali aspoň tú lesnú cestu. Teraz... nič. Mohol som okolo nich prejsť práve v tomto okamihu a nemal som o tom potuchy.

"Too-ra-loo-ra-loo-ral, too-ra-loo-ra-li," mrmlal som si v duchu, v melódii, ktorá mi práve plávala v mysli. Nepamätal som si, kde som ju počul, ale dobre ladila so zvukom ševeliaceho vetra. Dovtedy, kým som nezačul, ako sa za mnou lámu steblá. Zvrtol som sa, aby som uvidel Hermionu hnať sa mojím smerom, ruky rozlietané, tvár napätá zdesením a hnevom. Oči sa mi rozšírili údivom.

"Čo si to urobil?" vykríkla.

Pobúrene som sa na ňu zamračil.

"Čo myslíš tým, že čo som urobil?"

A zrazu som si všimol, že má tvár zmáčanú slzami a jej oči sa zaplňovali ďalšími, ktoré jej vytekali dokonca vtedy, keď kráčala. Prudko zastavila, utrela si rukávom líca, ale obočím jej trhalo a pera sa jej triasla.

"Skrátka som sa zobudila a sedela vo vnútri vŕby a polhodinu plakala kvôli ničomu," bľabotala a poťahovala nosom. "Pripadám si ako deravá vaňa! Nič nie je zle - nič! Ja len... Nedokážem prestať!" Zabehlo jej a znova si utrela prstami líca. Vyvalil som ňu oči.

"A na základe čoho si do hája myslíš, že za to môžem ja?"

"Tá pieseň, čo si včera večer spieval!" vybuchla, znela, ako keby bola dva palce od toho, aby sa úplne zložila. "Bola smutná a... smutná! A vďaka nej mi bolo celú noc smutno, dokonca keď som spala!"

"Povedala si mi, aby som zaspieval hocičo," odsekol som.

"Viem, že som to povedala," prskala Hermiona, keď namáhavo prehltla. "Ale musel si vedieť, že niečo nie je v poriadku. Akú farbu mali tie svetlá?"

Zažmurkal som.

"Aké svetlá?"

"Svetlá, ktoré som videla tesne predtým, než som zaspala - svetlá, ktoré ma pokryli, keď si spieval," prakticky revala.

"Neviem," vytiahol som ruky, dlane otočené nahor. "Modré?"

"Modré? Vidíš, to nemôže byť správne!" pokrútila silno hlavou. "Keď som ja spievala tebe, tie svetlá boli zlaté."

Padla mi sánka.

"Čo - čo si myslíš, že som s tým mal urobiť ja?"

"Použiť svoj mozog," opovržlivo povedala zachrípnutým hlasom, keď predupala okolo mňa.

"Grangerová, toto nie je moja chyba," otočil som sa k nej, ruky v päsť.

"Prečo nedokážeš priznať, keď niečo urobíš zle?"

"Prečo ty musíš večne niekoho obviňovať?" odpovedal som. Pera sa jej chvela a preliali sa ďalšie slzy. Zaťal som čeľusť. Zrazu sa zdalo nefér dohadovať sa s niekým, kto balansuje na hranici hystérie. Jasne bola pod kúzlom - a možno mala pravdu, možno ju tá pieseň prinútila pripadať si úplne hore nohami. Ale nemal som potuchy, ako zlepšiť zlú náladu veľmi náročného dievčaťa, akým bola Hermiona. Taktiež mi bolo jasné, že ju potrebujem zlepšiť, inak ma pripraví o hlavu. Namáhal som si rozum, keď sa zvrtla a pokračovala v odchode. Zamračil som sa, znova strčil ruky do vreciek a nasledoval ju. Čo tieto hlúpe baby chcú? Čokoládu? Sonety? Kvetiny?

"Mala som byť múdrejšia než o niečo požiadať teba," penila Hermiona. "Pretože ty si nikdy nebol -"

Zrazu zastavila a hľadela priamo dole. Srdce sa mi rozbúchalo a zastavil som. Čo bolo v tej tráve? Had? Diera?

Sklonila sa. Obozretne som sledoval, ako si kľakla a potom niečo zdvihla. A keď sa otočila, jej slzami zmáčaná tvár žiarila.

V rukách držala štíhlu stonku narcisu tak žltého, že ma skoro boleli oči. Zdvihla jednu ruku a prstami sa dotkla tých krehkých lupienkov. Potom si pravým rukávom utrela slzy a žiadne ďalšie nevytiekli. Zdvihla svoje žiarivé oči k mojim a chvíľu ma sledovala. Úsmev sa jej zmenšil, ale oči väčšmi rozžiarili. Vietor zachytil jej vlasy a roztancoval ich okolo jej pliec. A potom - počkať, začervenala sa?

"Ďakujem ti," povedala. Obočie mi vyletelo nahor.

"Ja... ja s tým nemám nič spoločné," pripomenul som.

"Samozrejme," zľahka povedala a odkráčala, zhlboka sa nadychovala tej kvetinovej vône. Zízal som na ňu vyvedený z rovnováhy, neistý, čo sa stalo. Potom som prehltol. Ja som premýšľal o kvetoch...

A ona sa zdala byť z ničoho nič šťastnejšia...

Vzhliadol som k oblohe, potom na ňu nebezpečne prižmúril oči.

"Prekliata Komnata," zamrmlal som, ale znova som začal kráčať.

Netrvalo mi dlho, kým som Hermionu dobehol - kroky som mal dlhšie a ona nekráčala veľmi rýchlo. Spomalil som tempo, aby som za ňou zaostal...

Ale ona potom spomalila ešte väčšmi. Sledoval som ju, snažil sa prísť na to, čo robí...

Obzrela sa na mňa. Venovala mi polovičatý, neistý úsmev. Potom na mňa povytiahla obočie a naklonila hlavu. V duchu som zakopol. Čože - chcela, aby som kráčal vedľa nej?

Čakala.

Znova som prehltol, na tvár nasadil podráždený výraz, vrazil ruky do vreciek a nakráčal vedľa nej. Ale - div divúci - vôbec nič nepovedala. Znova začala kráčať, privoniavala k svojej kvetine a bok po boku sme kráčali dookola a dookola tej vŕby bez toho, aby sme si po zvyšok dňa povedali čo i len ďalšie slovo.

 

VVVVV
HERMIONA

Bola to mágia. Bol to jediný spôsob, ako som to mohla vysvetliť. A vďakabohu v svete, v ktorom som bola od svojich jedenástich rokov, to bolo dokonale pravdepodobné vysvetlenie.

Pretože keď som sa v to ráno prebudila, bola som vyložene nasiaknutá depresiou. Nedokázala som s tým nič urobiť. Sedela som v tej vŕbe a bojovala so sebou po dobu, ktorá sa zdala byť večnosťou, ale nedokázala som ju striasť, nech som robila čokoľvek. Stále som plakala ako kvapkajúci kohútik.

Ale potom, keď sa predo mnou z ničoho nič objavil ten narcis, ten smútok sa zdvihol a okamžite zmizol, ako keď mrak cúvne, aby odhalil plnú nádheru slnka. A keď som sa nadýchla jeho vône, zastavilo to moje slzy. A keď som sa otočila a zbadala ten vyplašený, prichytený výraz na Dracovej tvári, bolo mi jasné, že to on bol tým, kto ho vyčaroval.

Bolo to presne ako s tým slizolinským vankúšom. Lenže tentoraz on myslel na mňa.

Potom som si pripadala smiešne potešene, skoro som dostala závrat. Ale nie zhovorčivo. Videla som to pole, vŕbu a oblohu, ako keby boli dvakrát také krásne ako predtým - pretože boli. V pozadí svojej mysle som vedela, že ten kvet ma teraz privádza do druhého extrému, ale určite som mu dávala prednosť. Bola som v takej dobrej nálade, že som dokonca pozvala Draca, aby kráčal vedľa mňa. A on to, prekvapivo, urobil.

Kráčali sme celé veky alebo niekoľko minút po tom poli a ja som nič nepovedala. Nemala som nutkanie hádať sa o mrakoch či hovoriť o pravidlách Komnaty alebo o tom, kam sa podel ten les. Dokonca som nezastavila, aby som si dovolila byť nesvoja zo skutočnosti, že Draco očividne uvažoval o kvetine, aby ma rozveselil. Len som sa usmievala a privoniavala si k svojmu narcisu, a vychutnávala si zvuk krokov dvoch ľudí namiesto jedného. Hoci som si musela zaraziť, aby som neposkočila dopredu a nezačala hopsať.

Nakoniec, keď obloha stmavla a vietor sa utíšil, moja pochabosť vyprchala a ja som znova zostala rozumná. A ospalá. Obzrela som sa na Draca. Hľadel dopredu, na tú úplne prvú ligotajúcu sa večernicu. Spomalila som. Urobil to isté.

"Stmieva sa," povedala som. Pozrel na mňa, ako keby ho zvuk môjho hlasu prekvapil. Potom len prikývol. Otočila som sa a zamierila k vŕbe. Nasledoval ma, držal sa vedľa môjho pravého pleca. A potom sa mi vrátilo viacej zdravého rozumu.

Niečo ho trápilo. Medzi obočím mal vrásku a kráčal so sklonenou hlavou. A celý deň sa ani raz nepokúsil začať hádku. Zahryzla som si do pery, keď som prekročila cez vŕbové závesy a on sa vliekol za mnou. Teraz ma začalo to ticho ťažiť - ale nevedela som, čo s tým urobiť.

Odvliekol sa na svoje miesto ku hodinám, posadil sa, potom si ľahol na svoj slizolinský vankúš a zatvoril oči. Zastala som a sledovala som ho. Toto bolo nové. Normálne tam sedel a mrzuto zízal na tie závesy.

Bol unavený.

Spal vôbec po tom, čo mi včera v noci spieval, aby ma uspal?

Posadila som sa k svojmu koreňu a oprela sa, ale nedokázala som ho prestať sledovať. Pohol sa, potom prevrátil, chvíľu ležal ticho, potom sa znova pretočil. Opatrne som sa nadýchla.

"Chcel by si, aby som ti zaspievala?"

"Áno, nech som ja ten, kto bude ráno plakať do čajíčka, však?"

"Čaj by sa hodil," uvedomila som si. Ale samozrejme sa nezjavil. Znova som sa sústredila na neho. "Sľubujem, že nebudem spievať smutnú pieseň." Pokúsila som sa odľahčiť svoj hlas. "A sľubujem, že skončím, ak uvidím nejaké modré svetlá."

Zhlboka sa nadýchol, potom otvoril oči a hľadel do stropu.

"Fajn," precedil pomedzi zuby. Prehltla som, potom sa rozhliadla a snažila sa niečo vymyslieť.

"Ja čakám," zamrmlal.

"To nie je možné, Malfoy," zamračila som sa na neho. "Daj mi chvíľu."

Jeho zamračenie sa len prehĺbilo. Ale potom mi v hlave vyskočila stará pieseň, ktorú zvykla spievať moja stará mama a vyvolala mi úsmev na tvári.

"Dobre, jednu mám. Pripravený?"

Neodpovedal. Tak som sa zhlboka nadýchla a začala.

"Prapradedko stretol praprababku

Keď bola plachá mladá slečna

A prapradedko získal praprababku

S viac či menej týmito slovami:

‚Levanduľová modrá, senza senzačná

Levanduľová zelená

Keby som bol kráľom, senza senzačným

Potreboval by som kráľovnú...

Bolo mi jasné, že si Draco bude myslieť, že je to hlúpa pieseň. Ale nekomentoval to. A keď som ho kútikom oka sledovala, postrehla som, ako sa mu pomaly zavreli oči s dlhými mihalnicami. Stlmila som hlas, ale stále som spievala.

"Ak sa tvoje senza senzačné srdiečko

Cíti senza senzačne

A ak tvoja odpoveď bude áno

V peknom malom kostolíku

V jeden senza senzačný deň

Vydávať sa budeš v senza senzačných šatách

Levanduľovo modrých, senza senzačných

Levanduľovo zelených

Potom ja budem kráľ, senza senzačný

A ty budeš moja kráľovná! '"

Tak. Malé zlaté svetielka - áno, tentoraz boli zlaté – sa vzniesli z trávy, usadili na ňom a vstúpili do jeho hrude. Poriadne vydýchol, čelo sa mu uvoľnilo a zaspal.

Dlhý čas som ho študovala v jemnom svetle, keď tie malé zlaté guľôčky žiarili vo vzduchu okolo mňa. Potom som zaklonila hlavu a uvoľnila sa, a keď vstúpili do mojej mysle nevyhnuteľné otázky o Komnate a o tom, koľko prešlo času a čo tu mám robiť, vyhodila som ich z hlavy a okamžite zaspala.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 17.03. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 9. kapitola Od: kometa - 13.11. 2011
Tahle kapitola byla senza senzační! I ta písnička byla skvělá Na začátku jsem si říkala, že Hermioně to odhodlání neřvat na Draca moc dlouho nevydrželo – takhle hned po ránu na něj vyletět Ale „prekliata Komnata“ to vyřešila báječně – kdo by taky odolal Dracovým úvahám: „Ale nemal som potuchy, ako zlepšiť zlú náladu veľmi náročného dievčaťa, akým bola Hermiona. Taktiež mi bolo jasné, že ju potrebujem zlepšiť, inak ma pripraví o hlavu... Čo tieto hlúpe baby chcú? Čokoládu? Sonety? Kvetiny?“ Bingo! Ale sonety by rozhodně v Dracově podání taky byly moc zajímavé A když se spolu procházeli beze slov, hrozně se mi líbilo, že Hermiona měla co dělat, aby neposkakovala – to tak znám, jenže já se občas neovládnu a poskakuju „Len som sa usmievala a privoniavala si k svojmu narcisu, a vychutnávala si zvuk krokov dvoch ľudí namiesto jedného. Hoci som si musela zaraziť, aby som neposkočila dopredu a nezačala hopsať. Nakoniec, keď obloha stmavla a vietor sa utíšil, moja pochabosť vyprchala a ja som znova zostala rozumná.“ Jimmi, díky moc za další kousek potěšení a musím jít pracovat. Ale půjde mi to pěkně od ruky a těším se, až zas někdy brzo budu pokračovat ve čtení. Teď je slunce nejen venku, ale mám ho i v duší a na tváři
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 13.11. 2011
Hm, keď budeš pokračovať, skús si to časovo zorganizovať tak, aby si nezostala visieť na 12. kapitole. Nech ti ten úsmev vydrží aj potom.  Ďakujem za nádherný komentár.

Re: 9. kapitola Od: ulli - 27.10. 2011
Znovu taková příjemná kapitola, to se čte úplně samo a lehce. Hermiona nebyla schopná zastavit slzy, dokud nedostala květinu. Náááááádhera. A další krásná píseň, která přesně padne. To jsem nemluvila o té co zpívala Hermiona, a opět zlaté světýlka Díky za další kapitolu.
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
Ďakujem, vďaka tvojím komentárom si to všetko musím vypočuť znova :D A som rada.

Re: 9. kapitola Od: bbarka - 02.06. 2011
Bože, táto poviedka je úplne čarovná! Naozaj mám vždy strašne dobrý pocit, keď ju čítam...a predstava nekonečného jačmenného poľa ma upokojuje...a nenormálne sa mi páčilo, ako sa tam zjavit ten narcis...kiežby jeden kvitok aj v našom svete vedel takto odohnať depresiu...ĎAKUJEM, Jimmi, strašne moc...táto kapitola bola fakt skvelá :)
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
Hahaha, tak pri tejto mi ušiel len tvoj. Zákon schválnosti? Ďakujem moc.

Re: 9. kapitola Od: teriisek - 29.05. 2011
Děkuju moc za takové pohlazení po duši... Nevím, co chválit dřív, ale při čtení jsem se cítila strašně hezky, klidně, pohodově... škoda, že takové pocity nikdy nevydrží dlouho... Díky moc za nádherný překlad!
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 30.05. 2011
Díky moc. Dovoľujem si skopírovať odpoveď z predchádzajúceho komentára, pretože by som ti napísala aj tak to isté: Autorka dokonale stupňuje napätie pred kapitolou s veľkým "K" - dávkuje nám pohodičku, problémy, pohodičku, problémy, aby sme si mysleli, že sa všetko zase krásne vyrieši - a potom šok. Kapitola s dvojnásobnou dĺžkou a dvojnásobnou emočnou dávkou. Len si treba počkať. V 11. kapitole budeš mať podobné pocity, 12-tá ťa zošokuje. Normálne premýšľam, či ju nedať na dvakrát - je toho fakt príliš. Ale doprekladala som ju a a a... nemám slov. Nemôžem sa dočkať, kým mi to betičky vrátia a na vaše reakcie. Takže teraz si len vychutnajte nádherné opisy a scény... Ďakujem  za komentár

Re: 9. kapitola Od: myska111 - 29.05. 2011
Moc pěkná kapitola, taková lehce romantická. Jak Hermiona zpívala Dracovi, aby se uvonil. Jsem zvědavá co bude dál. Díky moc za krásný překlad a těším se na další.
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 30.05. 2011
Autorka dokonale stupňuje napätie pred kapitolou s veľkým "K" - dávkuje nám pohodičku, problémy, pohodičku, problémy, aby sme si mysleli, že sa všetko zase krásne vyrieši - a potom šok. Kapitola s dvojnásobnou dĺžkou a dvojnásobnou emočnou dávkou. Len si treba počkať. Díky

Re: 9. kapitola Od: Isabell - 29.05. 2011
Krásná a vesela kapitola Moc se těším na pokračování Děkuji za překlad S láskou Isabell
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 29.05. 2011
Aj ja ďakujem, ani netušíš, ako ma tvoj komentár poteší. Som tak trošičku sklamaná... ten preklad je fakt hrozná drina, robia na tom traja ľudia a reakcie... zase si začínam myslieť, že ich to nebaví. Takže potešilo a ja práve dokončujem 12. kapitolu. Už je to len na betičkách Ďakujem
Re: 9. kapitola Od: Isabell - 29.05. 2011
Tak to tady bude to pokračování brzo doufám Budu tady sondovat častěji a snad se mi konečně podaří vychytat první komentář Když konečně příjdu, je tu minimálně 16 komentářů...

Re: 9. kapitola Od: larkinh - 29.05. 2011
Bože, takovéhle ženské nesnáším. Něco chce, a když to chlap udělá, tak mu to pak vyčte. Doufám, že taková nejsem (a nikdy nebudu).
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 29.05. 2011
Občas ti to ani nedôjde... buď sa naučíš, aby si poskytla všetky potrebné informácia, aby to chlap urobil správne (mala mu povedať, že chce zlaté svetielka)... alebo sa to naučí tvoj chlap - nerobiť nič, kým všetky informácie nemá. Najhoršia kombinácia, že povieš všetko, ale aj tak nič neurobí. To ti prajem, aby sa ti vyhlo. Díky moc

Re: 9. kapitola Od: iway - 29.05. 2011
jaj krásný narcis a hermiona, které dojde všechno dřív než by mělo :) 
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 29.05. 2011
Ako vždy, nie? Díky moc, už som myslela, že to nikto viacej neokomentuje. Ten počet komentárov za tú námahu fakt nepridáva na motivácii...

Re: 9. kapitola Od: marci - 28.05. 2011
Moc hezké...  Připadá mi tedy trochu nepravděpodobné, že už druhý (?) "den" pochodují okolo vrby a víceméně mlčí, ale co už. Třeba si aspoň Draco bude při příštím zpívání přát, aby měla Hermiona také svůj polštář :-)
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 28.05. 2011
Pozor, nesmieš zabúdať, že tam čas plynie inak. A že im sa len možno zdá, že to je druhý deň... A že jeden deň nemusí trvať 24 hodín. Všetko je to ilúzia. Ale Draco je stále Draco, o čom by sa mal baviť s humusáčkou, no nie? Ešte stále túto hranicu neprekonali. Ďakujem

Re: 9. kapitola Od: denice - 28.05. 2011
Krásná kapitola, vážně mě pobavil mužský a ženský úhel pohledu - nejenom na narcis. Zpívající Hermiona byla dojemná a Draco trošku natvrdlý, ale pořád je to Draco. Krásně jsi vystihla poklid zlatého letního dne, úplně cítím ten mír a pokoj. Díky.
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 28.05. 2011
Ďakujem... už si mi tu chýbala.

Re: 9. kapitola Od: doda357 - 28.05. 2011
Už dávno ma to nenapadlo, ale Draco musel vyzerať pri tej krásne farebnej oblohe úžasne Nečakala som, že Hermiona nebude môcť  zastaviť slzy, muselo to byť nepríjemné. Aj predtým som si všimla, že tie svetielka boli inej farby, ale nepripisovala som tomu veľký význam. To s tým narcisom bolo prekrásne. Gesto ako z rozprávky Aj keď sa "hádali", tak mi to vôbec neprišlo nejaké tvrdé... A Hermiona zase spievala. Super kapitola, ďakujem, teším sa na ďalšiu
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 28.05. 2011
Zlatíčko moje, našla si si čas? Alebo ako ja si len využila čas pri rannej káve. Ďakujem moc. Teraz ma napadlo, my sme sa tak rozbehli s Room, nesmieme zabudnúť na Dodatok, lebo aj zabudnú o čom to bolo. Drž sa, nech v pohode prežiješ víkend - a ozaj, od pondelka naplno do práce, takže už ťa tak nebudem zaťažovať. Holt skoro dva týžden PN sa nejako muselo prejaviť :D
Re: 9. kapitola Od: doda357 - 28.05. 2011
Ja na Dodatok nezabúdam, od pondelka sa naň naozaj chystám, keďže sú tie "kapitoly" dlhšie, tak to nestíham, preto som rada, že mám čas aspoň na Room : ) Sú to krásne poviedky, na ďalšie kapitoly sa naozaj teším, tak ma to mrzí, keď toho času niet, ale polepším sa ; ) Dúfam : D

Re: 9. kapitola Od: Svetluska - 28.05. 2011
Příjemná, poklidná kapitolka. Už se moc těším na další. Děkuji za překlad.
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 28.05. 2011
Povedala by som, že príliš poklidná. Postupne sa prehrýzam ďalej a čakám, kedy zahrmí. Desiatka je u Dody, jedenástka u Rapidez... Díky moc

Re: 9. kapitola Od: Zuzana - 28.05. 2011
Znovu taká krásne optimistická kapitola aj s pesničkou, až som sa naširoko usmievala a strašne som im priala ten tichý pokoj. Pri kvetinke som bola už taká namäkko až to bolelo. Nádherná kapitola. Nevadí že bola krátka, bolo v nej toľko dobrých pocitov, že mi je tak nejako pekne, ani sa mi nechce ísť spať. Ďakujem za preklad a teším sa na ďalšiu, či už bude takáto pokojná, alebo príde búrka.
Re: 9. kapitola Od: Jimmi - 28.05. 2011
Krátka? Sedem strán, mám dojem, že autorka si robila srandu, každá je dlhšia a keď som videla dĺžku 12, skoro ma vystrelo. Vraj pôjdu kratšie kapitoly, hahaha. Mám dojem, že nás chce učičíkať v krásnom slnečnom dni, v pohodičke a potom uderí. Uff, až sa bojím. Díky moc
Re: 9. kapitola Od: Zuzana - 28.05. 2011
Na Tvoje preklady je to kratšie ako obvykle :D alebo mi tak rýchlo ubehla, lebo bola taká krásna.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )29.10. 2011Poďakovanie
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )14.10. 201125. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )19.09. 201123. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.09. 201122. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201121. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201120. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.08. 201119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.08. 201118. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.08. 201118. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )20.08. 201117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )09.08. 201116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.07. 201115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )18.07. 201114. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )11.07. 201113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )07.07. 201112. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.06. 201112. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.06. 201111. kapitola
. Video k poviedke: ( Mel )12.06. 2011Trailer k poviedke
Alydia Rackham: ( Jimmi )30.05. 201110. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )28.05. 20119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.05. 20118. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.05. 20117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.05. 20116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )10.04. 20115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.03. 20114. kapitola - II. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.03. 20114. kapitola - I. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.03. 20113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20112. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20111. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )12.03. 2011Úvod k poviedke + trailer
. Video k poviedke: ( Jimmi )08.03. 2011Dramione video