Preklady fanfiction Harryho Pottera

12. Pravda či lož?

Harry sa Draco sa rozprávali celú noc. Vymysleli plán. Plán, o ktorom dúfali, že zabezpečí Hermione bezpečnosť. Bola takmer jedna hodina po polnoci, keď šiel Harry do postele. Nechal Draca v knižnici. Predtým než zaľahol, išiel Harry skontrolovať Hermionu. Znova ho ignorovala, pretože neodpovedala na klopanie na dvere. S týmto sa dokáže vyrovnať dovtedy, kým nebude v bezpečí.

Vždy vedel, že klamala o zabití Snapa. Avšak vedel, že mala svoje dôvody, takže sa jej na ne nikdy nespýtal. Vždy vedel, že Draco bol skutočný vrah, ale znovu, nebolo to na ňom, aby niekoho nútil povedať pravdu. Zajtra vezme Harry Draca na ministerstvo, kde sa prizná k tomu, čo urobil. Kto vie, čo sa môže potom stať.

Draco zostal na prízemí viac než hodinu. Stále dúfal, že Hermiona príde. Neprišla. Niekedy pochopí. Niekedy mu možno odpustí. Vyšiel hore na zadné schodisko, tak aby mohol ísť priamo do svojej izby a nemusel prejsť okolo jej. Tajne dúfal, že keď otvorí dvere na svojej spálni, uvidí ju sedieť v jej malom kresle. Nebola tam. Zdvihol starý ošúchaný list, ktorý bol adresovaný Hermione. Toľkokrát už mal v úmysle jej ho dať. Uvažoval, či ho minulú noc videla, keď ho opatrovala, aby znova vyzdravel. Ak áno, odvtedy musela naň zabudnúť. Dal ho preč zo stola a vložil do zásuvky stola. Vyzliekol sa do trenírok a odhodil prikrývky. Sedel na kraji postele ešte niekoľko minút. Pred dverami začul kroky a potom si uvedomil, že vidí pod dverami tieň. Rýchlo si ľahol na chrbát, prikrývky nechal pri nohách a predstieral spánok. Bol to priateľ alebo nepriateľ? Dúfal v priateľa. Túžil po priateľovi. Chcel, aby to bola ona.

Dvere sa so škrípaním otvorili a on zavrel oči. Osoba vošla do izby a zatvorila dvere. Na podlahe z borovice, z ktorej bola jeho dlážka, začul šľapaje. Zacítil ako poklesol matrac, keď sa vedľa jeho tela oň oprela záťaž.  Zacítil dôverne známu vôňu vanilky a maliny. Na svojej hrudi zacítil dôverne známu ruku a spoznal hlavu, ktorá sa s ním začala deliť o vankúš. Mal by predstierať, že spí, klamať alebo by mal otvoriť oči a konfrontovať ju s pravdou? Bola na pravdu pripravená?

Pokračoval v predstieraní spánku, keď pár jemných ružových pier sa posúvalo po jeho líci. Jeho rozhodnutie nevydržalo. Telo vedľa neho sa chvelo a on už viac nemohol predstierať. Presunul sa na bok a načiahol sa po prikrývkach. Vplazila sa pod ne vedľa neho a položila mu hlavu na hruď, vedľa jej ruky.

"Rozumiem, prečo musíš urobiť to, čo musíš urobiť," povedala mu, "neznamená to, že sa mi to páči, ale rozumiem. Musíš urobiť to, čo si myslíš, že musíš urobiť, ako som ja kedysi musela urobiť to, čo som musela urobiť."

Pohladil jej rameno rukou, ktorou objímal jej telo a druhú ruku položil na tú, ktorá mu odpočívala na hrudi. Hral sa s jej prstami, preplietal ich dnu a von z jeho. Dotýkal sa každého jedného, ako keby sa snažil zapamätať si, ako cítia a čo dokážu urobiť.

"Som rád, že to chápeš.  Ale ja chcem viac než pochopenie," zašepkal jej ako keby ich niekto mohol počuť.

"Čo ešte chceš?" spýtala sa

"Tvoje odpustenie," vyhlásil.

"Čo si urobil, že to potrebuje odpustenie?" spýtala sa.

"Bol som zbabelec. Mal som sa priznať k zabitiu Snapa na začiatku. Najprv som bol tak vďačný, že sa ma na to nikto nevypytuje, že som sa rozhodol predstierať, že sa nič nestalo. Potom, čo som zistil, že si ty zobrala na seba vinu, mal som byť muž a priznať svoje hriechy, ale znova som neurobil nič. Nič nerobiť je možno najväčšia chyba tohto všetkého." Pobozkal ju na vrch hlavy.

"Ak chceš moje odpustenie, dám ti ho vrchovato," navrhla. "Myslela som si, že sa chceš spýtať niečo iné."

"Čo iné by som mal spýtať?" spýtal sa jej.

Hermiona sa na neho pozrela, priamo do očí a povedala, "myslela som, že ma požiadaš, aby som na teba počkala. Požiadaj ma, aby som zostala verná mojej láske k tebe."

"Ak ťa požiadam, zostaneš?" spýtal sa skusmo.

"Samozrejme," povedala Hermiona bez zaváhania. "Uvedomuješ si, že ak ťa ministerstvo odsúdi do väzenia, môžeš tam veľmi ľahko zomrieť?"

"Potter má nejaký premyslený plán. Hovorí, že ma udrží bez zranenia. Ja si asi musím odsedieť nejaký trest, ale myslí si, že to nebude dlho. Musíme len počkať a uvidíme," povedal jej Draco. "Kým budeš na mňa čakať, chcem, aby si pokračovala vo svojom živote. Už žiadne uzatváranie sa pred svetom. Dokonči knihu s Lupinom. Viem, že to chceš dokázať. Ale žiadam ťa, aby si zostala tu, na ústredí."

"Dokonca aj keď pôjdeš do väzenia, smrťožrúti budú stále na mňa striehnuť," povedala mu.

"Znova, Potter tvrdí, že má veľmi spoľahlivý tip na ich približné miesto pobytu," povedal Draco so zívnutím.

Zdvihla sa na bok a povedala, "ale to znamená, že si mohol počkať. Počkaj a uvidíš, či ich Harry nechytí prvý. Ak ich chytí, potom to nemusíš urobiť."

"Grangerová," začal. "Jednako to musím urobiť.  Musím to urobiť, aby som si zachránil svoju vlastnú dušu."

Roztúžene ju pobozkal. Bude mu chýbať takéto bozkávanie. Kto vedel, že niekto, koho tak veľmi nenávidel, môže byť jediným zdrojom lásky v celom jeho živote. Svet by sa určite prestal krútiť okolo svojej osi, keby vedel, aká ironická celá táto vec bola.

"Poďme si pospať," navrhla. Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval. Najviac zo všetkého mu budú chýbať chvíle ako táto; len malé, prosté chvíle, okamihy ako tento. Bude si to musieť zapamätať, tak aby si to mohol opakovane prehrávať vo svojej hlave, kým nebude s ňou.

Keď sa Hermiona v Dracovej posteli na ďalšie ráno zobudila, bol už preč. Nechal jej odkaz a pod odkazom bol ošúchaný list, ktorý zbadala na jeho stole v tú noc, čo ho prekliali smrťožrúti. Posadila sa a prečítala si najprv odkaz, pretože na ňom stálo, 'čítať najprv'.

V odkaze stálo:

____________________________________________________________________________

Grangerová

Rozhodol som sa, že ťa nezobudím. Napokon som zbabelec, ako už bolo povedané. Nedokázal som sa s tebou rozlúčiť, nie ešte. Nech sa stane čokoľvek. chcem, aby si na mňa počkala. Aj keď je to odo mňa sebecké, nemôžem si pomôcť. To je to, čo chcem.

Za žiadnych okolností nečítaj ten druhý list, až kým ti nepoviem. Napísal som ho v tú prvú noc, čo si pred toľkými mesiacmi odišla z tohto domu. Moje myšlienky a pocity obsiahnuté vo vnútri sú stále platné, ale nie som ešte pripravený, aby si ich čítala. Čoskoro, myslím, čoskoro.

Pamätaj, milujem ťa. Naozaj ťa milujem. Už som ti kedysi povedal, že ťa milujem tak veľmi ako niekto vôbec dokáže milovať. Vďaka tebe teraz viem, že niekto ako ja môže veľmi milovať, pretože ja ťa milujem, veľmi.

Buď silná a dávaj si pozor. Každý na teba dáva pozor. Si dôležitá pre tak mnohých z nás. Tvoj život je život, ktorý je milovaný.

Navždy, Malfoy.

____________________________________________________________________________

Hermiona neplakala. Usmievala sa. Podpísal sa Malfoy. Zobrala druhý list a rozhodla sa, že bude rešpektovať jeho prianie. Počká. Išla si dať sprchu a prezliecť sa.

Prešiel týždeň. Možno najpomalší týždeň v živote Hermiony, pretože bola sama na Grimauldovom  námestí č.12. Možno jej konečne začali veriť, že neutečie. Taktiež ešte nepočula žiadne novinky. Nevedela, čo sa stalo s Dracom. Nevedela, kde je Harry. V ten deň jej po sove poslal list, v ktorom mu hovoril, že sa čoskoro vráti s novinkami.

Chodila bezcieľne z jednej izby do druhej. Naozaj bola v rozpakoch čo robiť. Nakoniec sa posadila na gauč a rozhodla sa pozerať sa do priestoru. Spomenula si na ten deň, ktorý jej pripadal ako v minulom živote, keď Harry, Lupin a ona išli na zasadanie ohľadne Dracovej podmienky. Harry nechcel, aby išla Hermiona. Povedal, že už napísala prísažné vyhlásenie a že by to malo byť dosť. Nemusela svedčiť. Ona ale chcela ísť. Mala pocit, že mužovi, ktorého sa to týkalo, niečo dlhuje. Zachránil jej život tým, že zabil svojho otca, takže by mala byť odvážna a postaviť sa mu čelom. Pokúsi sa zabezpečiť, aby bol prepustený z väzenia. Prinajmenšom aspoň to mohla urobiť.

Bola taká vystrašená, že sa triasla ako list vo vetre. V miestnosti nebolo dosť vzduchu. Mala problémy s dýchaním. Keď vošiel do miestnosti, spolu so strážcom, krvácal z rany na hlave. Niekoho podľa všetkého naštval niečím, čo povedal, a tá osoba ho tvrdo udrela do hlavy. Pravdepodobne si to zaslúžil.

Hermionine srdce búchalo a potila sa. Prečo bola taká vystrašená, keď sa mu mala postaviť zoči-voči? Nemohla sa mu dokonca pozrieť ani do očí. Cítila sa vinná. To bolo ono. Bol vo väzení za zabitie svojho otca a bola to jej chyba. Jej vina bolo to, čo jej bránilo pozrieť sa na neho.

Posadil sa a všetkým poďakoval, že sa k nemu pridali na čaj. Dokonca teraz po tom všetkom a po všetkom, čím prešiel, bol stále bastard. Pravdepodobne sa škeril. Pozrel sa na Harryho a potom na Lupina. Napriek tomu, že odvrátila oči, vedela, že na ňu zíza. Stále na ňu zízal, keď začalo jednanie.

Harry sa naklonil k nej a spýtal sa, či nechce odísť. Harry si uvedomoval, že sa k nej Malfoy chová nepriateľsky. Potriasla hlavou, že nie. Potom sa spýtal, či nechce, aby ju držal za ruku, kvôli podpore. Prikývla, že áno. Chytil jej ruku pod stolom.

Pod stolom ju tiež škrabla Dracova noha. Vedel, že je to jej noha? Na chvíľu stiahla nohy pod stoličku. Keď ich nakoniec položila znova pred seba, jeho noha bola preč. O sekundu neskôr znova škrabol jej nohu. Tentoraz sa na neho pozrela. Zavŕtal sa svojimi očami do tých jej. Jeho pohľad ju skoro pálil. Znova odtiahla nohu.

Sudkyňa, obhajkyňa a žalobca odišli. Potom odišli Lupin, Harry a kurátor. Nechali Draca, Hermionu a toho strážcu v miestnosti.

Draco ju začal trápiť. To robil najlepšie. Robil jej to celý jej život, neočakávala nič iné. Ako akosi vedela, že jeho slová sú prázdne. Vedela, že už viac za nimi nie je nenávisť. Asi to vedela skôr než on. Nazval ju humusáčka. No a? Nebude to naposledy.

Jej city boli také zranené. Začala plakať. Plakala kvôli sebe, kvôli nemu a všetkému medzi nimi. Pozrela sa na neho a on urobil zvláštnu vec; načiahol sa k jej lícu a utrel jej slzu. Jeho jemný dotyk ju utešil, kým jeho slová jej spaľovali dušu. Urobil ďalšiu poznámku, niečo o tom, ako si vždy myslel, že humusácke slzy sú hnedé.

Potom ho ten strážca začal biť. Znova ho udrel palicou po hlave a Draco spadol zo stoličky. Kričala na strážcu, aby prestal. Neprestal, až kým sa do miestnosti nevrátil Harry. Harry so strážcom odišli po pomoc. Nechal Draca a Hermionu samých v miestnosti. Tentoraz bola Hermiona skutočne vystrašená, ale nedala by najavo svoj strach.

Skôr než si uvedomila, čo sa deje, Draco ju oprel o dvere a hovoril jej hrozné, odporné veci. Povedal jej, že nezabil svojho otca preto, aby ju zachránil. Čo sa týkalo jeho, nebola nič len nečistá špinavá humusáčka, ktorá si zaslúžila zomrieť. Tentoraz plakala silno. Neplakala zo strachu. Plakala, pretože mal v sebe toľko bolesti, ale tak ju odmietal. Povedala mu to, a že mu aj tak ďakuje za záchranu života. Potom sa načiahla a utrela trochu jeho krvi. Bola červená, presne ako jej. Prečo to nevidel?

Keď sa Harry vrátil, vedela, že už v miestnosti nemôže zostať dlhšie. Už viac nemohla zniesť Dracovu bolesť. Ak ho nepustia na slobodu, potom premrhala viac než len jej čas v tento deň. Keď odchádzala, uvidel, že kríva. Nazval ju ďalšou prezývkou. V duchu sa usmiala. Robil si starosti, vedela to, a bolo jej jedno, že si nedokáže priznať pravdu. Niekedy si ju prizná.

Zostala na ústredí, pretože mu chcela byť na blízku. Cítila k nemu niečo, hoci nedokázala popísať, čo to bolo. Bola voľná, jej skúšobná lehota skončila a dokonca jej vrátili čarodejný prútik. Ale pred všetkými predstierala, že má stále domáce väzenie a že má mágiu zakázanú. Zostane v Harryho dome tak dlho ako ju bude Draco potrebovať. To bolo to, čo urobila.

V tej chvíli, keď jej povedal, že ju už viac nepotrebuje (v skutočnosti to bola chvíľa, keď jej povedal, že ju nenávidí a tentoraz mu verila) sa rozhodla, pokračovať v živote v takom akom bol.

Prečo ju musel znova nájsť? Prečo ju nemohol nechať na pokoji? Bol to uzavretý kruh. Boli presne tam, kde začali. Všetka jej bolesť a utrpenie, kombinované s jeho, neznamenali nič.

Počula ako sa niekto premiestnil. Prešla do vstupnej haly a uvidela Harryho. Vyzeral ako zbitý pes. Spýtala sa ho na novinky o Dracovi, hocijaké správy a jediné, čo urobil bolo, že zdvihol ruku do vzduchu, aby ju umlčal. Povedal jej, že sa musí vyspať. Povedal jej, že Draca poslali do väzenia, ale že bude pod ochrannou väzbou. Povedal, že teraz nevie nič viac. Nevedel ako dlho bude Draco vo väzení. Prešiel vedľa nej, položil jej ruku na plece a povedal, "je mi to ľúto." Vyšiel hore schodmi.

Posadila sa do kresla a pokračovala v pozeraní do priestoru.