Preklady fanfiction Harryho Pottera

13. Šesť týždňov a jeden deň

Draco bol preč presne šesť týždňov a deň. Už šesť týždňov a deň Hermiona nevidela jeho tvár, nehovorila s ním a nedotýkala sa ho. Vôbec žiaden kontakt. Počas prvých dvoch týždňov každý jeden deň šla do jeho izby a sedela vo svojom kresle pri okne. Niekedy čítala a niekedy plietla. Niekedy prosto nerobila nič, len civela na štyri steny.

Po druhom týždni začala spávať v jeho posteli. Dokonca ani nevymenila obliečky. Tie obliečky voňali ako on. V noci v tej posteli ležala, prisunula si jeho vankúš k boku a predstavovala si, že je to on. Po ďalšom týždni si do jeho izby presťahovala oblečenia, knihy a osobné veci . Vložila list, ten, ktorý jej dal, ale ešte nedovolil prečítať, pod matrac, aby ho udržala v bezpečí. Ani Harry ani Lupin nemali pripomienky k jej presťahovaniu. Akceptovali, že sa tak stalo.

Ďalšia vec, ktorú urobila, bolo, že začala nosiť jeho tričká do postele. Potom začala nosiť jeho pyžamo počas dňa. Takmer začínala byť posadnutá. Len keby ho mohla vidieť. Len keby jej to dovolil. Nič nechcela viac než to.

Našla knihu, ktorú mal rozčítanú. Bola to mukelská kniha. "Walden" od Henryho Davida Thoreaua. Už ju čítala veľa krát. Vyzeralo to, podľa toho, aký otrhaný bol obal, že aj on ju musel čítať veľa krát. Zrazu sa zasmiala, keď si uvedomila, že to bola jej výtlačok. Musel si ho požičať. Vnútri, pod obalom, pod tým, kde ona napísala 'majetok Hermiony Grangerovej', dopísal 'a Draca Malfoya'. Začala si prezerať stránky a našla citáty, ktoré si podčiarkol. Hermiona si prečítala niektoré z nich.

"Aké to je márne, sedieť a písať, keď sa nepostavíš, aby si žil." ("How vain is it to sit down and write, when you have not stood up to live.")

"Vesmír je rozsiahlejší než náš názor o ňom."

"Tisíckrát sekne do vetiev zla ten, kto má namierené na koreň."

"Radšej než lásku, než peniaze, než slávu, daj mi pravdu." "Rather than love, than money, than fame, give me truth."

"Nikdy nie je príliš neskoro, aby sme sa vzdali svojich predsudkov."

"Nech je život akýkoľvek, stretni sa s ním, ži ho, nevyhýbaj sa mu a nenadávaj na neho." ("However mean life is, meet it, live it, do not shun it, and call it hard names.")

Hermiona zavrela knihu a zatvorila oči. Musela načerpať svoju vnútornú silu, inak by sa asi zosypala. Rozhodla sa začať čítať knihu od začiatku. Vedela, že čítanie knihy, ktorú čítal on, venoval čas tomu, aby si podčiarkol pasáže, jej nedovolí na neho zabudnúť, pretože nechcela na neho zabudnúť. Chcela si prečítať túto knihu, pretože jej to pomôže stráviť čas a možno to spôsobí, že sa bude cítiť k Malfoyovi bližšie. Sedela vo svojom kresle a otvorila knihu na prvej strane.

Harry nakukol dovnútra a povedal, že nakrátko ide preč.

Odišiel pozrieť Draca mnoho krát, ale vždy keď chcela Hermiona ísť s ním, povedal, 'nie' a povedal jej, že ju Draco nechce vidieť.

To ju neuveriteľne zraňovalo. Dokonca raz sama odišla z domu, šla rovno na ministerstvo, kde ho stále držali až do konania a dožadovala sa návštevy. Zdalo sa, že má Draco zoznam osôb, ktorým udelil povolenie ho navštíviť a podľa všetkého ani jedným z nich nebola Hermiona. Vzdala to, len aby na ceste nazad na ústredie narazila do Harryho. Harry bol tak nahnevaný za to, že odišla bez toho, že by to niekomu povedala. Stále bol na ňu kvôli tomu nahnevaný. Pripomínal jej, že je tam stále množstvo nebezpečných ľudí. Úprimne, choval sa k nej, ako keby bola päťročné decko.

Harry jej povedal, že má šťastie, že sa ministerstvo rozhodlo súdne ju znova nestíhať, za krivé svedectvo. Ešte raz musela ísť na ministerstvo, po prvom týždni, aby podala svedectvo. Musela dosvedčiť, že Snape vytiahol na Draca prútik a že Draco konal v sebaobrane. Mohla len dúfať, že tentoraz mu jej svedectvo skutočne pomôže. Naposledy, čo v jeho prospech svedčila, keď zabil svojho otca, to bol začiatok celého tohto chaosu.

Harry sa jej spýtal, či má správu pre Draca. Prečo by mala posielať správu? Za šesť týždňov a jeden deň nedostala ani jednu. Povedala Harrymu, že nie, len aby to odvolala o pár sekúnd neskôr. Dala Harrymu obálku s odkazom pre Draca. Bol to odkaz, o ktorom hodnú chvíľu dúfala, že mu dá sama. Možno je čas, aby mu ho dal niekto iný. Harry sľúbil, že odkaz odovzdá.

Krátko po tom, čo Harry odišiel, odložila knihu a zišla do kuchyne. Sadla si za kuchynský stôl, zvedavá, či už Draco dostal jej odkaz. Pretože to nebol v skutočnosti obyčajný list. Začarovala ten kúsok pergamenu tak, že mohol komunikovať s ňou a ona mohla komunikovať s ním, v rovnakom čase. Bol začarovaný tak, aby to nikto nemohol vidieť, len Draco. Jediné, čo musel urobiť, bolo napísať naň brkom a jeho odkaz sa automaticky objavil na druhom pergamene, ktorý mala Hermiona položený pred sebou na stole. Všetko toto mu vysvetlila na samostatnom kúsku pergamenu, ktorý sa rozpadne potom, keď si Malfoy prečíta. Sedela a uprene sa pozerala na pergamen po dobu, ktorá jej pripadala ako večnosť. Silou vôle nútila slová, aby sa zjavili. Žiadne slová. Prosím.

Konečne sa jej prianie splnilo.

"Hermiona?" Uvidela na svojom liste.

"Ahoj, Draco." Napísala na svoj pergamen, takže sa to objavilo aj na jeho.

"Ako si sa mala?" Zjavilo sa na jej kúsku pergamenu.

"Ako myslíš? Ani ťa nebudem obťažovať s tým, ako sa máš ty, pretože si to nedokážem ani predstaviť. Prečo ma nechceš vidieť?" Prečítal si, čo napísala a nevedel, čo jej má odpísať späť. Chcel ju vidieť. Len ju chcel šetriť.

Napísal: "Takto je to pre nás oboch lepšie. Myslím na teba každú minútu každého dňa." Na chvíľu sa zastavil a dodal: "Chýbaš mi."

Napísala: "Ako pokračuje tvoj prípad? Harry mi nechce nič povedať."

Prečítala si, čo napísal: "Niet čo napísať. Nič sa ešte nestalo. Mal som predbežný výsluch a ministerstvo sa musí rozhodnúť, či budem mať súdny proces, či budem rovno odsúdený alebo to, čo som si už odsedel, postačuje. Zatiaľ neurobili žiadne rozhodnutie."

Hermiona si to prečítala a nevedela, čo ešte napísať. Keď mu neodpisovala nazad, napísal jej znova. "Ako ťa niečo takéto napadlo? Pripomína mi to ten nápad zo školy s magickými galeónmi."

Usmiala sa a napísala: "Mám svoje svetlé chvíľky."

Zasmial sa a napísal: "Vždy si bola veľmi bystrá, toľko k pravde. To nie je tak, že by na to práve teraz prišiel, vždy som to vedel, len práve teraz to priznávam."

Hermiona napísala: "Čítam tvoj výtlačok Waldena. Dúfam, že ti to nevadí."

Draco napísal: "Nevadí a už si asi prišla na to, že je to vlastne tvoj výtlačok. Ukradol som ho. Potter mi povedal, že si sa nasťahovala do mojej izby. Keď sa vrátim domov, chcem svoju izbu späť, rozumieš? Už som si zvykol na tú smutnú malú šedivú izbu s tým malým okienkom."

Hermiona sa usmiala a napísala mu: "Možno by sme sa o ňu mohli podeliť. Rada by som sa s tebou podelila o ďalšiu knihu od Thereaua, nuž je to vlastne esej. Už si čítal 'Občianska neposlušnosť'?" Je tam jeden citát, ktorý sa ti myslím bude páčiť a znie niečo ako 'Pod vládou, ktorá väzní neprávom, je pravé miesto pre správneho muža taktiež vo väzení.'" (‘Under a government which imprisons any unjustly, the true place for a just man is also a prison’.)

Draco napísal: "Aké príhodné."

Hermiona sa rozhodla ukončiť túto tému a napísala znova: "Prečo ma nechceš vidieť?"

Prečítal si to a nevedel, čo odpovedať. Nakoniec napísal: "Teraz tie dôvody vyzerajú zastaralé. Myslel som si, že to bude príliš bolestivé pre nás oboch. Naproti tomu si tu 'kecáme' a nie je to nepríjemné. Hoci by bolo lepšie vidieť ťa. Nabudúce, keď ma príde Potter pozrieť, bol by som rád, keby si prišla tiež."

Hermiona bola tak šťastná, že sa jej chcelo nahlas smiať. Napísala: "Radšej by si mal Harrymu povedať, že si zmenil názor na túto vec. Asi by mi neveril. Prednedávnom som sa vykradla von, ale podľa všetkého nebolo moje meno na akomsi prekliatom zozname potencionálnych návštevníkov Malfoya."

Draco mohol z jej slov takmer 'počuť' jej otrávený tón. Tiež si temer predstavil jej nahnevaný výraz tváre. Rozhodol sa uzmieriť si ju a tak napísal: "Milujem ťa."

"Tiež ťa milujem." Odpísala. Pozrel sa na tie slová na svojom kúsku pergamenu a po prvý raz za šesť týždňov sa cítil šťastný. A deň.

Nakoniec napísal. "Už by sme si mali prestať písať. Nechcel by som, aby ma prichytili. Dokonca, hoci som na samotke (kvôli mojej vlastnej ochrane), zvyknú ma dosť často kontrolovať. Mám dovolené len na hodinu denne dostať sa von z cely, kvôli cvičeniu, čo znamená chodenie sem a tam v klietke. Ako budem vedieť, že mi chceš znovu napísať? Ten papier sa zahreje alebo zažiari alebo niečo podobné?" Uvažoval, či jeho zmysel pre humor ohľadne pergamenu sa prenesie do písaného slova. Potom si uvedomil, že ten papier asi žiari alebo niečo také.

Nakoniec napísala odpoveď. "Slová sa samé zjavia na pergamene, tak si myslím, že len ho budeš musieť stále kontrolovať. Budeš môcť nechať ten pergamen niekde v bezpečí? Ja budem mať môj pri sebe po celý čas. Možno by sme si skôr mohli dohodnúť čas, kedy si môžeme dopisovať. V každom prípade, chcem aby si vedel, že ak ti ministerstvo čoskoro neposkytne rýchly proces, potom tam pôjdem sama a budem žiadať, aby si švihli a poskytli ti proces a vyniesli rozsudok!"

Pomyslel si, že je zábavná. Napísal: "Namiesto dožadovania sa rýchleho procesu a rozsudku, prečo nežiadaš, aby ma oslobodili?"

Hermiona napísala: "Vidíš, občas si aj ty bystrý."

Draco napísal: "Naozaj musím ísť. Potter sa sem čoskoro vráti. Mal stretnutie so sudcom, ktorý vedie môj prípad. Poviem mu, aby ťa nabudúce priviedol so sebou. Povedal mi, že má tutové tipy na spomínaných smrťožrútov. Hore bradu, Grangerová. Milujem ťa."

"V poriadku," odpísala.

"Dovidenia," napísal.

"Dovidenia," odpovedala.

Poskladala svoj kúsok pergamenu a vložila si ho do vrecka. Čoskoro ho uvidí. Toto ju urobilo šťastnejšou než bola počas šiestich týždňov a dňa.

Nabudúce mohla ísť Hermiona s Harrym a bolo to skôr, než si myslela. Bolo to skutočne na druhý deň. Hermiona a Harry sa hop-šup práškom dostali na ministerstvo a potom na najnižšie poschodie. Bolo to tam, kde čakali väzni na odchod do Azbakanu, rovnako kde boli držaní tí, ktorí budú prepustení. Tiež to bolo miesto, kde ho stretla, pred všetkými tými dlhými mesiacmi, keď prišla k jeho poslednému výsluchu.

Čakala s Harrym v malej miestnosti, podobnej tej, v ktorej sa s ním stretla naposledy. Naposledy, keď sedela v malej miestnosti podobnej tejto, bol nepriateľ. Nenávidel ju alebo to aspoň predstieral. Tentoraz ich pocity boli také rozdielne.

Nemohla už dlhšie čakať. Nedočkavosť z čakania na neho, kedy prejde cez dvere, ju zabíjalo. Jej žalúdok robil kotrmelce. Jej život bol posledných šesť týždňov vo väzení. Životy ich všetkých tam boli.

Harry sa pozrel na ňu a videl, aká je nervózna. Stisol ju za koleno a usmial sa na ňu. Poznal skutočný dôvod, prečo Draco žiadal vidieť ju dnes. Draco dnes ráno zistil, aký bol jeho osud. Harry to už vedel, a teraz to bolo na Dracovi, aby to povedal Hermione.

Najprv do miestnosti prišiel strážca a hneď za ním Malfoy. Mal na tvári obrovskú modrinu, jeho vlasy boli zlepené a špinavé a na chrbte mal roztrhané oblečenie. Vyzeral chudší. Ruky mal vpredu spútané. Nemyslela si, že to je dobré znamenie. Posledný krát, keď boli v podobnej situácii, nebol spútaný a odišiel odtiaľ slobodný. Toto môže byť jedine zlé znamenie, rozhodla sa.

Odsunul stoličku oproti nej. Ako len chcela preskočiť stôl a uchopiť ho do náručia! Keby len mohla. Namiesto toho zostala na stoličke, spokojná v tomto okamihu. Okamihu, keď ho konečne znova videla. Hľadela mu priamo do očí a on z nej nespustil svoje, odkedy vošiel do miestnosti.

Strážca im povedal, že majú len pätnásť minúť. Potom odišiel. Harry vstal tiež a povedal im, že môžu byť chvíľu osamote. Čoskoro bola v miestnosti len Hermiona a Draco.

Hermiona sa načiahla ponad stôl a podržala Dracovu tvár vo svojej ruke. Naklonil svoju tvár tak blízko k jej ruke, ako len mohol a zavrel oči. Cítiť ten dotyk jej ruky znova... bolo to šialené a všetko objasňujúce súčasne.

Konečne prelomila mlčanie a spýtala sa, "čo sa ti stalo s tvárou?" Dala preč ruku, a v podstate dala preč jeho záchranné lano. Mal pocit, že ho necháva topiť sa.

Povedal, "zdá sa, že som tu nie príliš populárny, medzi strážcami alebo spoluväzňami. Dávajú mi jednu hodinu denne na cvičenie so zvyškom väzňov, myslím, že v jeden deň som musel ísť zlou cestou alebo som niekoho urazil. To nič. Nerob si s touto vecou starosti. Nezáleží na tom."

Bola rozhorčená! "Samozrejme, že záleží. Čakalo sa, že budeš v ochrannej väzbe."

"Som, netráp sa," povedal. Potom dodal, "nemáme veľa času. Poď sem, prosím."

Postavila sa a prešla k nemu. Postavil sa a zdvihol obe ruky zviazané v zápästiach a skĺzol s nimi ponad jej telo, držiac ju pevne v rámci možností. Pobozkal ju na líce. Nezniesol ju držať tak tesne a nebozkať ju. Bola by to fraška.

Keď ju držal, spýtal sa: "Tak, počul som, že tvoja kniha o vojne už konečne vyšla. Dostanem výtlačok podpísaný autorom?" Usmial sa na ňu.

"To by šlo zariadiť. Som si istá, že Lupin pre teba napíše veľmi vzrušujúce venovanie," žartovala.

"To by bolo pekné. Možno, že tvoje venovanie by mohlo byť tiež dobré," povedal a potom si vzdychol. Bál sa jej povedať, že mal dnes ráno konanie, ale vedel, že musí. Cítil sa tak zúfalý ako aj bezmocný, keď rozprával tieto sprosté všedné veci a pritom tam boli dôležitejšie veci, o ktorých bolo treba hovoriť a nemali moc času. Ale stále váhal.

"Tak strašne si mi chýbal," začala plakať. Nerobila mu to ľahšie.

"Prosím, neplač," naliehal Draco. "Nechcem si ťa pamätať ako plačeš. Chcem si ťa predstavovať navždy šťastnú a nádhernú. Keď som sám, chcem vidieť v mojej hlave usmievajúcu sa Grangerovú, a nie plačúcu." Pobozkal ju jemne na hlavu. Zdvihla tvár a jeho pery konečne našli útechu, ktorú hľadali. Bozkával jej pery a mohol na tvári cítiť chuť jej slaných sĺz.

Pokúsila sa ovplyvniť svoje slzy, kvôli nemu. Bola to náročná úloha.

Nehovorili nič počas toho, čo sa im zdala dlhý čas. Objímali sa vzájomne, a príležitostne jeden druhého pobozkali. Strážca nakukol dnu a povedal, "máte už len tri minúty."

Tri minúty, čo ju vidí. Tri minúty, počas ktorých jej povie zbohom. Tri minúty, aby jej povedal výsledok jeho procesu. Tri minúty. Život nebol fér.

"Hermiona," povedal, keď sa na neho pozrela. "Musím ti niečo povedať. Mal som dnes jednanie. Napokon dosť rýchlo. Dospeli k rozhodnutiu a odsúdili ma. Predtým než ti poviem výsledok, chcem, aby si mi sľúbila dve veci." Pozerala na neho, príliš vystrašená, aby prehovorila. Povedal: "Po prvé, len čo sa dostaneš domov, prečítaj si ten list, čo som ti nechal. Po druhé, bez ohľadu na to, stále chcem, aby si na mňa počkala."

Zdalo sa, že má srdce v krku. Ťažko prehltla a spýtala sa, "a ako dlho budem čakať, Malfoy?"

Slza stiekla po jeho líci. Pomyslela si, 'nie, prosím, nie tak dlho.'