Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Bol raz jeden Rokfort

19. Harry si prisvojuje cudzí plán

Bol raz jeden Rokfort
Vložené: Jimmi - 16.06. 2011 Téma: Bol raz jeden Rokfort
Eli nám napísal:

Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/19/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

19. Harry si prisvojuje cudzí plán

Pansy Parkinsonová sa zlostne mračila, keď kráčala – nie, rútila sa – hore schodiskom slizolinských chlapcov.

Svorka uškrňajúcich sa slizolinských druhákov schádzajúci dole schodmi, sa okamžite prestala vyškierať, keď zbadala Pansy. Rýchlo jej uhli z cesty, pretože vedeli, že tie klebety o Pansy o tom, akú má šialenú povahu v kombinácii s nedostatkom trpezlivosti, sa zakladajú na pravde.

Pansy začala búchať na dvere s označením ‚Siedmaci‘.

„BLAISE ZABINI! VYTIAHNI SVOJ SLIZKÝ SLIZOLINSKÝ ZADOK A POSTAV SA MI TVÁROU V TVÁR AKO OZAJSTNÝ CHLAP!“

„Hej, Pansy,“ privítal Morag Pansy, keď z dverí vystrčil hlavu. Bolo zrejmé, že sa učil; stále mal na nose svoje okuliare na čítanie. (Moragov zrak a sluch boli v takom nezvyčajnom kontraste, všetko, čo videl v tesnej blízkosti, bolo super rozmazané.) „Blaise by ti chcel povedať ‚Choď do riti a vyser si oko‘.“

Ďalší hlas čosi zareval.

„Theo tiež dodáva, že si ‚hnusná mrcha, ktorá nemá pchať nos do cudzích vecí a nezabudnúť, že mu má vrátiť jeho hydratačný krém‘.“ Morag si ukazovákom posunul okuliare a nadvihol obočie. „Počkať, Theo používa hydratačný krém? Zženš-!“  Objavila sa ruka, ktorá zakrývala Moragove ústa a vtiahla ho dnu. Potom sa dvere pred Pansy dosť neslušne zavreli a tesne minuli jej nos.

„Taktiež Draco a ja by sme chceli povedať, že absolútne nemáme žiadny podiel v Theovom a Blaisovom žartíku voči tebe a že sme v spálni iba preto, že sme uviazli dnu. Hoci Theo naozaj nemá nič do činenia so súčasným žartom; on to len naplánoval,“ Moragov tlmený hlas prichádzal spoza druhej strany dverí.

„Viete o tom, že ak pôjdem a privediem Mandy, mohli by sme tieto dvere vyraziť muklovským spôsobom!“ jačala Pansy. „Takže si dajte pozor! Mohla by som kedykoľvek vtrhnúť dnu!“

„No, stále si tu bez Brocklehurstovej a nikto z nás neomladne,“ vtipkoval Draco. Bolo počuť rehot.

„Keď už hovoríme o mladosti, Pansy, ty už nevyzeráš tak mlado!“ vykríkol Theo. „Už ťa nenechám používať môj nočný krém!“

Pansy mohla prakticky počuť ako na neho ostatní chalani vyvaľujú oči.

„V poriadku, Theo, si dievča, tak vypadni,“ povedal Blaise. Dvere sa trochu odchýlili a Theo bol vyšupnutý von a bez ceremónii pristál ako pokrčená kopa habitu pri Pansyiných nohách.

Theo rýchlo vyskočil na nohy a upravoval si plášť. „V poriadku, práve teraz som pripravený vyraziť dvere.“

„Daj sa mi svete,“ posmievala sa Pansy. „Fyzicky si ten najslabší článok z celého Slizolinu. Vrátane dievčat. Dokonca aj prvákov.“

Theo otvoril ústa, aby protestoval, ale potom ich zatvoril. „Koho tým chcem oklamať? Som baba, ktorá používa hydratačný a nočný krém a som slaboch. Plus mám... ja mám... plastiku nosa!“

Pansy, ktorá sa chystala zísť dolu schodmi a pohľadať Mandy, sa okamžite otočila. „ČOŽE?“

„Nič!“ vykríkol Theo a očervenel. „Používam dievčenské výrobky a som slaboch a potom – som – len – prestal – rozprávať!“

Teraz sa Pansy v hysterickom záchvate váľala po zemi. „Ty -!“ zadŕhala sa „Ty – máš – plastiku – nosa!“

Theo udrel päsťou do steny. „Au!“

Pansy sa iba rozosmiala hlasnejšie.

„Ak to musíš vedieť... Patilová ma na to naviedla...“ mrmlal Theo. „Povedala mi, že len urobí niekoľko zmien... a trochu zmenší...“

Pansy sa zviezla na všetky štyri a začala búchať päsťami do koberca. „Patilová – ťa – naviedla!“

„Zbohom, Pansy,“ povedal Theo chladne. „Do nevidenia.“

Pansy slabo zamávala. „Zbohom, Theodora,“ dostala zo seba.

Na Pansyino pobavenie sa Theo trochu dievčensky nadul a dôrazne odkráčal preč.

- - -

Hermiona veselo prechádzala cez chodbu k učebni Čarovania, občas povedala veci ako „Hej, ty! Žiadne kúzla po chodbách! A môžem ti to úplne zakázať, pretože som hlavná prefektka!“ alebo „Ty tam! Prečo vyzeráš tak podozrivo? A môžem tak povedať podľa pohľadu na tvoju tvár a pretože som výborná hlavná prefektka!“

Netreba dodávať, že profesorka McGonagallová nedávno osobne ocenila Hermionu za to, čo robí ako hlavná prefektka a ostatným študentom bola dávaná za výborný príklad. (A to bolo naozaj čo povedať, keďže sa zdalo, že profesorka McGonagallová je počas týchto dní vždy vo svojej kancelárii). Ale keď sa Hermiona spýtala na Harryho? Hm, hovoríte pán Potter? Začínam ľutovať, že som z neho spravila hlavného prefektka.

„Hermiona! Dlhšie som ťa nevidela!“

Hermiona sa otočila a videla vlastníka toho hlasu: Weasleyovie červenovlasú príslušníčku ženského pohlavia, tiež známu pod menom Ginny.

„Ginny! Ahoj! Čo myslíš tým ‚dlhšie som ťa nevidela‘?“

Ginny sa zasmiala. „Myslím tým, že sme sa naozaj neporozprávali, vieš? Ako skutočne sa porozprávať.“

„Ach. Pamätám si tie dobré rozhovory, ktoré sme viedli minulý rok.“

„Hej, nuž,  v poslednej dobe som bola pomerne zaneprázdnená snahou o to, ako dať dokopy teba a Malfoya a potom zistením, že vy, decká, už spolu chodíte – och, nie!“ Ginninu tvár pokryl rumenec a rukami si zakryla oči. „Och nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie!“

„Ginny,“ Hermiona prešla do šepotu, „Čo si to práve povedala?“

„Nie! Nič som nepovedala!“ vykríkla Ginny. „Povedala som, že som zaneprázdnená a basta! Prepáč, Hermiona, musím ísť!“ Keď sa Ginny otočila a uverila, že rýchlo zmizne, Hermiona zdrapila Ginny za habit.

„Nie tak rýchlo, mladá dáma,“ zavrčala Hermiona. „Teraz všetko vyklopíš.“

Ginny si povzdychla. „Hermiona, je mi to naozaj ľúto, prepáč.“ Potom jedným rýchlym pohybom zovrela vnútornú časť Hermioninho stehna. Silno.

Hermiona vykríkla. A okamžite pustila Ginny. „Ginevra Molly Weasleyová! Okamžite sa vráť späť! Som – som hlavná prefektka!“ v zúfalom pokuse vykríkla. „Môžem Chrabromilu strhnúť sto bodov!“

„NEZAUJÍMA MA TO!“ vykríkla Ginny a bežala k zábradliu a chystala sa zoskočiť alebo skĺznuť, alebo čokoľvek to bolo, čo zvyčajne robievala, aby upútala pozornosť. „Ospravedlňujem sa, Hermiona, ale toto je jediný spôsob ako sa odtiaľto dostanem bez toho, aby ma Theo za živa stiahol z kože za to, že som ti povedala o našom sprisahaní! Och, do prkínka, znovu som to spravila!“

Hermiona hlasno zalapala po dychu. „Vedela som, že Theodor Nott bude  pri zrode sprisahania! Vždy v ňom bolo niečo zlovestné a desivé! A spôsob akým je vždy sám a pesimistický a ponurý a v podstate sa vyžíva vo svojej vlastnej osamelosti! A – och, ty si už preč,“ zašomrala Hermiona, keď si uvedomila, že nielen Ginny bola dávno preč a mimo dohľadu, ale Hermiona zrejme už nejaký čas vykrikovala do prázdnej steny.

„Och, predobrá svätá matka Merlinova,“ zastonala Hermiona a zviezla sa popri stene na zem. (Jeden z portrétov zvolal: „Oho! Pozor na plátno, drahá!“) „Čo to, prepánakráľa, Theodore Nott naplánoval? Fungovalo to? A, och, môj bože, bolo dosť zlé, že sa nás ľudia pokúšali dať dohromady, ale teraz sú títo ľudia identifikovateľní! A boli mojimi priateľmi! Cítim sa... taká zneužitá... tak príliš podobne ako testovacie zviera... ako jedna z tých chlpatých myšičiek, ktoré absolútne nič neurobili a zabili ich, aby ich ľudia kvôli svojim vlastným dôležitým dôvodom mohli skúmať!“

Potom sa zdalo, že si uvedomila, čo práve povedala a prichádzala k rozumu, keď na ňu zhora spýtavo hľadel Draco Malfoy.

„Hermiona? Čo robíš na dlážke? A prečo sa prirovnávaš k myši? Myslím, že môžem pochopiť celú tú vlaso/kožušinovú záležitosť a podobnosť hnedých oči a vlasov, ale prečo? Prečo by si chcela byť zvieraťom, ktoré zje tony a tony syra?“

Hermiona sa usmiala. Draco Malfoy ju znovu urážal, pomyslela si šťastne. Svet sa nechystal zrútiť kvôli diabolskosti jednoznačne zlovestného sprisahania Theodora Notta.

- - -

„Najprv sa musíme zastaviť v Siriusovom dome, vyzdvihnúť medailón a zničiť ho. Potom je nutné, aby sme hodili dosť zaujímavý pokec so všetkými hadmi v krajine, zistiť, kde sa skrýva Nagini. Potom, ak budeme mať čas, môžeme sa zastaviť v Šikmej uličke a vyzdvihnúť  nejaké veci z obchodu Freda a Georga. A potom sa premiestnime späť do Rokfortu a budeme späť včas na večeru a nikto nebude o ničom vedieť,“ vysvetľoval Harry Ronovi, keď prechádzal úhľadne vyznačeným rozpisom. „Mimochodom, nevidel si Hermionu? Podľa môjho plánu, ak tu nebude do desať minúť, budeme musieť začať misiu sami.“

Ron sa zamračil na papier. „Ale čo bystrohlavský horcrux? Kde vo svete ho budeme hľadať?“

Harry vystrúhal grimasu. „Tak trochu som dúfal, že sa o tom nezmieniš,“ zašomral. „Nanešťastie, nemám vôbec žiadnu predstavu, kde je. Všetko, čo viem, je, že sú to údajne presýpacie hodiny. Neviem, aké veľké sú tie prekliate presýpacie hodiny!“

Ron pokrútil hlavou. „Neexistuje spôsob, aby sme to zneškodnili dnes, nič o nich nevieme.“

„Viem. A do súboja sú len tri dni.“

Ron si zhlboka vzdychol. „Kam sa podeli všetky tie šťastné časy? Myslím, že takto som si svoje roky strávené na Rokforte rozhodne nepredstavoval. Kam sa podela... naša nevinnosť?“

„Nuž, tú svoju si stratil s Lavender,“ zavtipkoval Harry a oboch rozosmial. „Ale vážne? Myslím, že niekde medzi bojovaním s Voldemortom a jeho smrťožrútmi, sme... dospeli sme k tomu, že všetko... uvedomili sme si, že všetko nedopadne tak  úžasne, ako sme si naplánovali,“ dodal ticho. „Myslím tým, že predtým, než vyhráš bitku, musíš ju vybojovať.  Myslím, že to bolo to, čo sme si uvedomili, že predtým, než porazíme Voldemorta, sa musíme vzdať našich snov a nádejí na našu spoločnú budúcnosť a len... obetovať všetko... vzdať sa všetkého, čo milujeme...“

Ron po tomto mlčal.

„Vieš, profesor de Vellofides mal pravdu,“ povedal Harry. „Rýchlo sme dospeli. Tak skoro sme boli zatiahnutí do tohto krutého sveta. Boli sme len deti... iba deti, ktoré boli donútené vyrásť... dospieť na boj.“

Ron sa prinútil k povzbudivému úsmevu. „Kde je Hermiona? Myslím, že nebola v knižnici, v žiadnej učebni, ani sa nemuchľovala s Malfoyom v slizolinskej spoločenskej miestnosti.“

„Ron,“ povedal Harry a prižmúril oči. „Ako to, že vieš heslo do slizinskej spoločenskej miestnosti?“

Ron sa tváril rozpačito. „Podplatil som Crabba a Goyla nejakými vecami, ktoré mi poslali Fred a George. Neboj sa, boli pokusnými králikmi!“ rýchlo dodal. „Och, počkať, to nie je správne.“

Harry sa zasmial. „Naozaj vieš, ako sa dostať do miestností. Pomocou sladkostí!“

Hermiona vtrhla do spoločenskej miestnosti a v tvári vyzerala byť trochu zapýrená.

„Ach, chlapci, vďaka bohu, že ste tu, nebudete veriť, čo mi Ginny povedala!“

Harry a Ron sa postavili. „Prepáč, Miona, ale bude to musieť trochu počkať. Práve teraz ideme na honbu za horcruxom.“

Hermiona pokrútila hlavou. „V dobe, ako je táto,  nie je čas na detinské hry – och.“ Placho sa zasmiala. „Hovorili ste o skutočnej veci, však?“

Harry a Ron prikývli.

„No tak, podľa môjho rozvrhu by sme mali opustiť rokfortské pozemky, aby sme sa práve teraz odmiestnili do Siriusovho domu, takže oproti rozvrhu meškáme iba niekoľko minút,“ povedal Harry a pozeral si papier. „Ale to je v poriadku, možno vďaka tejto nezrovnalosti vypátrame, kde sa skrýva Nagini.“

Keď vychádzali dvermi, Hermiona sa dôkladnejšie prizrela na papier. „Hej, Harry, nie je toto náhodou upravená verzia domácej práce, ktorú som dala tebe a Ronovi v piatom ročníku?“

„Hej,“ odpovedal Harry hrdo. „Je to môj súčasný podrobný plán cesty, ktorý začína premiestnením do Siriusovho domu a končí sa odmiestnením  späť do Rokfortu a večeraním.“

„V poriadku, skontrolujme si naše vybavenie,“ povedal Ron a zdvihol ďalší zoznam.

Hermiona prekvapene hľadela. „Chlapci, odkedy ste sa začali organizovať?“

Ron a Harry sa začervenali. „Odvtedy, čo sme stretli Orlu Quirkovú a zistili, že je skutočne organizovaná a má talent na výrobu začarovaných ‚čo robiť‘ zoznamov a tabuliek.“

Hermiona otvorila ústa. „Ale, Harry, práve si povedal, že plán cesty je tvoj!“

„Je môj. Len som ho neurobil.“

„Tak ako tak,“ prerušil ich Ron. „Tri prútiky?“

„Súhlasí.“

„Súhlasí.“

„Viem, že ja svoj mám, takže sa nebudem obťažovať hovorením ‚súhlasí.‘ Dobre, ďalšie. Neviditeľný plášť?“

„Súhlasí.“

„Rôzne elixíry, vrátane elixíru lásky, šťastia, spánku, upokojenia, oslepnutia a pravdy?“

„Súhlasí.“

„Počkať, počkať, počkať, pauza.“ Hermiona s rukami naznačila ‚T‘. „Ron, neobalamutíš ma znovu s elixírom šťastia‘.“

Ron pokrútil hlavou. „Nie, toto je ozajstný Felix Felicis. Šlohol som ho zo Slughornovej pracovne, keď som bol po škole.

Hermiona si hlasno vzdychla, ale nič nepovedala.

„Dobre, pozrime sa. Štítové plášte, štítové rukavice a rôzne výrobky na obranu z Vydarených výmyslov Weasleyovcov?“

„Súhlasí, súhlasí a súhlasí.“

„Počkaj chvíľu,“ prerušila ho Hermiona. „Keď ste vy, chlapci, zhromaždili všetko to vybavenie, čo mám robiť ja?“

Harry ju potľapkal po pleci. „Myslel som si, že pretože si v podstate celé roky pre nás všetko plánovala, tento rok ti dáme malú prestávku. Takže sa posadíš v úzadí a budeš našou zálohou. Vieš, niekto, kto prežije a pobeží pre pomoc zatiaľ čo my... vykrvácame.“

Hermiona mierne ozelenela. „To je... zaujímavá úloha.“

„Ver mi, je,“ povedal Ron ochotne. „Vieš, toto leto, keď nás prišiel Charlie navštíviť, on a Bill začarovali niekoľko muklovských šípov a jeden zasiahol Kvíka, vieš, moju poslednú sovu? A potom sme tam Ginny a ja len sedeli a sledovali Kvíka... umierať,“ prehltol Ron. „Vieš, naozaj to nie je príjemné.“ Ron vystrel ruky k nebu a bedákal, „Bože, prečo? Prečo? Prečo si mi vzal Kvíka? Prečo?“

Hermiona mu podala vreckovku. „Hlavu hore, Ron. Niekde odtiaľ ťa Kvík sleduje a jedáva naozaj drahé sovie pochúťky. Myslím, že je pravdepodobne skutočne šťastný v tom... sovom nebi.

„Pohnime sa, ľudia!“ vyštekol Harry a bolestivo štuchal Rona a Hermionu do ramena. „Nemáme čas správať sa ako slabosi! Oproti plánu už pätnásť minút meškáme! Poďme!“

Ron neveriacky civel. „Duša Olivera Wooda sa ešte raz rozdelila.“

Hermiona sa povzbudivo na neho usmiala. „No tak poďme, Ron. Nedopusťme, aby Harry dostal ďalší z jeho neslávnych záchvatov hnevu.“

Ron sa zasmial. „Piaty ročník bol v podstate sám o sebe záchvat hnevu.“

„HÝBTE SA, SLABOSI! LEBO OSOBNE NAPOCHODUJEM A ZA RUKY VÁS DOTIAHNEM A DONÚTIM K ČINNOSTI!“

Ron zastonal. „To je znovu Wood.“

- - -

Mandy sa dotýkala malých strieborných presýpacích hodín vo svojej ruke a stále dookola ich prevracala.

Mandy práve rozmýšľala nad troma dôvodmi, prečo tieto presýpacie hodiny rozhodne nemohli byť obyčajné.

1. Keď sa pretočili, nepreniesli vás do minulosti.

2. Boli na nich iniciálky „R. R.“

3. Celé boli pokryté zafírmi.

„Hej,“ povedala Bri Leonardová a hlava jej trčala z dverí. „Dáš si trochu tekvicového džúsu?“

Mandy mlčky pokrútila hlavou.

„Hej, čo je to? Och, to je časovrat?“

Mandy zavrtela hlavou. „Rozhodne tak vyzerá, ale nie je to on. Pravdepodobne sú to začarované presýpacie hodiny alebo niečo podobné.“

Začarované presýpacie hodiny, tie slová sa neustále opakovali v Mandyinej hlave. Kde som to už počula?

„Si v poriadku?“ spýtala sa jej Bri. „Vyzeráš naozaj bledo a nesvoja, akoby si bola vlkolak pred splnom mesiaca.“ Bri sa zasmiala a pozrela sa na hodinky. „Och nie, už je skoro jedna, ľudia sa budú čudovať, kde sme! Si pripravená na odchod?“

Mandy sa postavila. „Mimochodom, ako si sa sem dostala? Určite nie si dosť stará na legálne premiestňovanie, jedine s výnimkou toho, že by si bola mimoriadne tupá a opakovala by si ročník, o čom nesmierne pochybujem.“

Bri sa začervenala. „Naozaj som nemala povolenie ísť sem, len som sa... vieš... vykradla z rokfortských pozemkov a naskočila na Rytiersky autobus.“

Mandy zaúpela. „Neznášam Rytiersky autobus! Naposledy, keď som ním išla, ten divný sprievodca sa ma pokúsil zbaliť a dookola trepal o tom, ako sa stane budúcim ministrom mágie. Aká blbosť!“ Mandy si krížom cez kôlňu privolala svoj plášť. „Tak ako tak, musím ísť. Uvidíme sa neskôr.“

„Alebo nie,“ dodala polohlasne, keď s hlasným klap! zavrela kôlňu, otočila sa na mieste a za tichého vírenia šiat a plášťa sa odmiestnila.

- - -

„V poriadku, získať medailón bolo relatívne jednoduché,“ uvažoval Harry a zo zoznamu odškrtával „slizolinský medailón“. „Spolupráca s Kreacherom bola celkom bezproblémová, akonáhle som ho podplatil niekoľkými Bellatrixinmi vlasmi, aby som mu zabránil vykrikovať po nás nadávky. Na rade je Nagini.“

Ron zastonal a utrel si čelo. „Tentoraz nebudú žiadne plamene, však?“ vrčal a masíroval si miesto, kde predtým mával obočie.

„Och, Ronald,“ povzdychla si Hermiona. „Nebuď ako malý. Ty si založil ten oheň a teraz sa zaplatíš za to, že si zničil niečo slizolinské a že si to zničil tak brutálne.“

„Hej, ty si nemusela kričať „Zomrite, slizolinčania, zomrite!“ a potom medailón okázalo vhodiť do toho ohňa pravdepodobne najlepším hodom,  zamierením a silou, akú sme mohli kedy vidieť,“ doplnil Harry. „Tiež krásny spôsob ako si uctiť mŕtvych. Postarať sa o to, aby sa popol z medailónu rozptýlil vo vzduchu a potom ho zmeniť na ohňostroj nie je pekný spôsob ako upratať pozostatky po niekom. Obzvlášť, ak duša zostane.“

„Kreacher sa teraz vráti do Rokfortu. Rokfort je miesto, kde sú čistokrvní ako Draco Malfoy,“ zavrčal Kreacher z ohniskového roštu.

„Áno, áno, len smelo do toho, Kreacher,“ povedal Harry pohŕdavo, mávol rukou a znovu sa pozeral do plánu. „Teraz musíme ísť do Albánska.“

Keď sa Kreacher s hlasným puk odmiestnil, Ron sa skúmavo pozrel na Harryho a spýtal sa, „Prečo Albánsko? Zo všetkých miest na svete, prečo Albánsko? Počul som, že je to hrozné miesto, všade naokolo sú jašterice, jedovaté ropuchy a plaziace sa hady – och.“ Začervenal sa a rukou si prešiel po vlasoch. „Ha, ha, práve som si odpovedal na svoju otázku.“

„Albánsko je tiež miesto, kde Voldemort kedysi žil,“ dodala Hermiona. „Možno nám hady budú ochotné povedať, kde sa teraz skrýva.“

Harry prikývol a schmatol plášť, ktorý teraz, keď na ňom bol popol a špina, vyzeral pomerne schátralo. „Poďme. Och a našim cieľom je ‚Spráchnivený les v Malých Svätostromiciach, Albánsko.“

„Znie to ako krásne miesto na bývanie,“ okomentoval to Ron. Harry sa začal neprístojne pochechtávať.

- - -

„Hej, Pans, ako by si sa volala, ak by si mala iniciálky ‚RR‘?“ spýtala sa Mandy, keď leňošila pred ohniskom v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti.

Pansy pokrčila nosom. „Ja neviem, Róbertko Riťulka?“ *

„Ani sa ťa nebudem pýtať, ako to, že ty, čistokrvná, takéto niečo poznáš,“ povedala Mandy a nadvihla obočie. „Ale vážne, kým by si bola?“

Pansy si povzdychla. „Nechaj ma chvíľu rozmýšľať.“

„Rosie Rozhoďnôžková?“

Mandy celý svoj tekvicový džús vyprskla na Pansy. „Kto do pekla, by sa takto chcel volať?“

„Och, ona je striptérkou,“ povedala Pansy nevzrušene a pokojne si utierala tekvicový džús. „Minulé leto ma Theo a Draco zatiahli do striptízového klubu. Ako si spomínam, bola súčasťou skupiny. Myslím, že jej partnerkami boli Felicia Vzrušivá a Serena Vagínová.“

Mandy vystrúhala grimasu. „To je nechutné.“

„Vlastne to bolo celkom zaujímavé,“ povedala Pansy. „Nie žeby som sa zaujímala o... dievčatá.“

Potom si obe výdatne odpili z tekvicového džúsu.

„Takže... čo to ‘RR‘?“

Dnu vošiel Anthony Goldstein.

„Anthony! Zlatíčko!“ vykríkla Pansy a zjavne s úľavou si vydýchla. „Ak by tvoje začiatočné písmena boli ‚RR‘, ako by si sa volal?“

Anthony naklonil hlavu. „No, najpravdepodobnejšie Rowena Bystrohlavová (pp v orig. Rowena Ravenclaw), keďže sme v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti.“

Mandy zalapala po dychu. Mysľou  jej prebleskla spomienka.

„Rovnako ako vražda kvôli horcruxu, Voldemort,“ povedal Harry a rýchlo rozmýšľal. Harry vedel, že Voldemort stále má niekoľko horcruxov, takže vedel, že toto je jediný spôsob ako donútiť Voldemorta odhaliť, čo sú jeho horcruxy a kde sú.

„Potom sa zdá, že si rozumieme. Tú hlúpu dievčinu  Myrtlu kvôli môjmu denníku, mojich špinavých muklovských príbuzných kvôli prsteňu, usmrkaného pána Burkesa s mastnými vlasmi z Borgin a Burkes kvôli medailónu, tú hlúpu ženskú – Smithová alebo tak nejak – kvôli Bifľomorovej šálke, niekoľko členov Brocklehurstovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej a nakoniec, toho starého mukla kvôli Nagini,“ zasyčal Voldemort. „Doteraz si nič sám nezničil, však, chlapče? Bez Dumbledora nablízku si úbohý a zbytočný. Si len obyčajný čarodejník bez výnimočnej moci. Obyčajný chlapec, ktorý sa chystá na smrť.“ Voldemort sa zaškľabil a zdvihol prútik.

Niekoľko členov Brocklehurstovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej, tie slova si Mandy dookola opakovala vo svojej hlave. Znovu a znovu.

Potom všetko stmavlo.

Keď Mandy otvorila oči, videla tri páry očí, ako hľadia na ňu.

„Si v poriadku?“ spýtala sa Pansy  tlmeným hlasom. „Nikdy predtým som nevidela nikoho takto stratiť vedomie.“

„Stále si mrmlala veci ako „Zastavte ho,“ alebo „Tentoraz neutečieš,“ doplnil Blaise a stískal Mandyinu ruku.

„Priniesol som niečo od domácich škriatkov,“ povedal Anthony a ukazoval na veľký výber jedla.

Niekoľko členov Brocklehurstovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej, pripomenula si Mandy. Mysľou je prebehla predstava  vypáleného domu.

Malé blonďavé dievčatko sa krčilo v kúte a ticho plakalo.

Zvláštni ľudia, ktorí boli odetí v plášťoch a mali masky, vtrhli do jej domu a napadli jej otca a rodinu. Jeden z tých divných ľudí donútil jej matku kričať.

Voldemort vstúpil vtedy, keď Mandy ticho sledovala smrťožrútov ako ničia jej dom a zabíjajú jej rodinu. Sám Voldemort osobne.

„Nechystám sa ťa zabiť,“ ticho povedal Mandyinmu otcovi, ktorý ležal na zemi a kričal pod vplyvom kliatby Cruciatus. „Len chcem, aby si trpel. Chcem iba, aby si trpel za to, čo ste ty a tvoja rodina spravili mojim smrťožrútom. Tak ako tak, väčšina tvojej rodiny už je mŕtva. Ale nie ty.“ Prenikavo sa zasmial. „Ach, nie, ty nie, môj milý auror. Budeš trpieť tak dlho, že si budeš si priať, aby si bol mŕtvy. Ale ja nikdy nedopustím, aby smrť bola tvojím vykúpením,“ zasyčal. **

Voldemort z plášťa vybral trblietajúci sa predmet a navliekol ho vzpierajúcemu sa mužovi na krk.

Keď v miestnosti explodoval záblesk strieborného svetla, dievča v kúte vykríklo krikom plným bolesti detského utrpenia.

Keď svetlo z miestnosti zmizlo, Voldemort tenkým prstom pokynul svojim následníkom a odmiestnili sa.

Nikto si nevšimol, že blonďavé dievča z kúta miestnosti práve zmizlo.

Mandy rýchlo vyskočila a pohybom prútika si zmenila oblečenie. „Musím niekam ísť, vysvetlím to neskôr!“

Keď Mandy utekala z Nemocničného krídla, Blaise vykríkol, „Počkaj! Kam ideš?“

„Prepáč, ale nemám kedy! Je to otázkou života a smrti!“ Mandyin vzďaľujúci sa hlas sa odrážal od stien.

Blaise sa otočil k Pansy a Anthonymu. „Kam vo svete by mohla ísť?“ premýšľal.

- - -

Harry, Ron a Hermiona zabočili na rohu v okrajovej časti Londýna. Zhodli sa, že v Londýne je príliš veľa ľudí na to, aby sa premiestnili bez toho, aby ich niekto videl, takže kráčali skratkou na predmestie.

Hermiona sa zhlboka nadýchla. „Úžasné, tento vidiecky vzduch je taký skvelý!“ zvolala.

Puknutie spod ružového kríka ich prekvapilo.

Harry sa podozrievavo rozhliadal. „Znelo to veľmi podobne, akoby sa niekto premiestnil.“

Ron odvážne vykročil dopredu a pevne zvieral prútik. „Buďte pripravení na čokoľvek,“ sykol.

Keď krík s ružami trochu zašušťal a vynorila sa z neho tmavá postava, Harry, Ron a Hermiona privreli oči a spoločne vykríkli „Stupefy!“

Postava sa prikrčila, počas čoho sa jej stiahla kapucňa a odhalila záblesk sýto blonďavých vlasov.

„Imitari,“ povedala záhadná postava. Pred ňou sa okamžite postavila verná kópia, aby blokovala omračujúce zaklínadlá.

Postava si stiahla kapucňu. Bola to Mandy Brocklehurstová.

Hermiona si s úľavou vydýchla. „Mandy! Mala som vedieť, že si to ty, zrkadlové kúzlo v podstate nesie tvoj rukopis!“

„Mandy Brocklehurstová?“ Ron a Harry sa neveriacky jednohlasne ozvali.

Mandy na nich šokovane pozerala.

„Čo tu robíš?“ vykríkla trojica súčasne.

- - -

* rockin‘ robin  názov piesne, v 1972 prespievali Jackson Five, inak vtáčik červienka/slávik červienka

http://www.youtube.com/watch?v=wmBmD3s-R9s)

podľa jimminej rady som toto spojenie použila vo význame balič/zvodca dievčat/chrumkavý chlapík

**  But I'll never spare you by releasing you into death," he hissed.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 12.06. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 19. Harry si prisvojuje cudzí plán Od: Kellieta - 29.04. 2012
Theodora byla boží :D

Člověk by si snad i pomyslel, že Theo pochytil něco od Blaise a Mandy, nebýt té části s hydratačním krémem. Harry a Ron mě překvapili, že tentokrát to jsou oni, kdo plánuje. Mandy objevila jeden s horcruxů, trochu mě ale zmátla ta její vzpomínka. Že její otec nikdy nezemře. A zajímalo by mě, co má v plánu udělat. Ale že se setkala s trojkou by mě nenapadlo, i když omylem. Děkuju za kapitolu.

Re: 19. Harry si prisvojuje cudzí plán Od: luna_de_nox - 07.08. 2011
skvelá poviedka, len tak dalej...s dalším prekladom :))

Re: 19. Harry si prisvojuje cudzí plán Od: salviq-25 - 29.06. 2011
WAÚÚ to je fakt úžasná poviedka‼ Chcela by som sa spýtať že kedy bude ďalšia časť a Díki 

Re: 19. Harry si prisvojuje cudzí plán Od: denice - 17.06. 2011
Velmi oddechová, zábavná kapitola, jako z němé grotesky, až na několik úseků. Jsem zvědavá, co vymyslela Mandy s těmi hodinami. Díky

Re: 19. Harry si prisvojuje cudzí plán Od: teriisek - 17.06. 2011
Nějak si nemůžu pomoct, ale mám pocit, že kdyby tam autorka necpala tu linii s Voldemortem, udělala by líp:) Ale pobavila jsem se, děkuju za překlad!

Re: 19. Harry si prisvojuje cudzí plán Od: anonym - 16.06. 2011
Nott sa nezdá.

Prehľad článkov k tejto téme:

Lily in a Pond: ( zelaaa001 )31.10. 201131. Posledné okamihy
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )28.10. 201130. Oddelenie bláznov
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )27.10. 201129. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )25.10. 201128. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )24.10. 201127. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )23.10. 201126. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )22.10. 201125. Búrka na obzore
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )22.09. 201124. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )20.09. 201123. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )17.09. 201122. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )14.09. 201121. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )13.09. 201120. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )16.06. 201119. Harry si prisvojuje cudzí plán
Lily in a Pond: ( Eli )08.06. 201118. O bobroch a fretkách
Lily in a Pond: ( Eli )30.05. 201117. Malé špinavé tajomstvá
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 201116. Záverečný súboj komikov
Lily in a Pond: ( Jimmi )23.04. 201115. Prípravy na pohreb a sladké potýčky
Lily in a Pond: ( Jimmi )21.04. 201114. Nikto nie je pripravený
Lily in a Pond: ( Jimmi )20.04. 201113. Vznášajúce sa hlavy a rozopnuté blúzky
Lily in a Pond: ( Jimmi )19.04. 201112. Oni nevedia, že my vieme
Lily in a Pond: ( Jimmi )15.04. 201111. Zašľahačkovaní
Lily in a Pond: ( Eli )14.04. 201110. Rozkokošení diablici
Lily in a Pond: ( Eli )21.09. 20109. Nástup de Vellofidesa
Lily in a Pond: ( Eli )17.09. 20108. Shakespearská kvalita Rokvillu
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 20107. Pocit strachu
Lily in a Pond: ( Eli )18.04. 20106. Nech hry začnú
Lily in a Pond: ( Eli )18.03. 20105. Veľmi podivný sled udalostí
Lily in a Pond: ( Eli )15.02. 20104. Daphne je odstavená
Lily in a Pond: ( Eli )16.12. 20093. Zo zmiznutia Vy-Viete-kam
Lily in a Pond: ( Eli )02.12. 20092. MFP sa blíži
Lily in a Pond: ( Eli )04.11. 20091. Začiatok
. Úvod k poviedkam: ( Eli )29.10. 2009Úvod k poviedke