Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo Komnata najviac potrebuje

20. kapitola

Čo Komnata najviac potrebuje
Vložené: Jimmi - 05.09. 2011 Téma: Čo Komnata najviac potrebuje
Jimmi nám napísal:

Čo Komnata najviac potrebuje

Autor: Alydia Rackham 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/20/What_the_Room_Requires

Čo Komnata najviac potrebuje

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 „Len potrebujem trochu viacej času...“ V tejto poviedke je Hermiona tou, ktorá nachádza Draca plakať v kúpeľni. Utečie od nej. Naháňa ho do Komnaty najvyššej potreby, kde čas nič neznamená – a Komnata ich prinúti spoločne čeliť ich najväčším obavám, aby našli dvere von.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.

Upozornenie: Kapitola obsahuje zvukovú nahrávku.


Poznámka: V texte sú použité citáty z Anny Elliotovej, ktorú Eva Ruxová preložila v 1968 do češtiny. Použila som novší názov Pýcha a přemlouvání, pretože sa mi zdá lepší. Pokiaľ to niekoho zaujíma, na tejto stránke sa dajú stiahnuť diela Jane Austenovej: http://kate-and-tam.blog.cz/1103/austen-jane
Obrovské poďakovanie denice za jej ochotu pomôcť a znalosť J.A..

Napriek dĺžke dostávate túto kapitolu celú – ako akýsi bonus za to, že tú ďalšiu rozdelím na tri časti.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.


Každý potrebuje inšpiráciu

Každý potrebuje pieseň

Počas tak dlhej noci nádhernú melódiu

Pretože nikto zaručiť nevie

Že tento život ľahký bude

Keď sa môj svet rozpadá

Keď žiadne svetlo tmou neprenikne

To vtedy sa pozriem na teba

Keď vlny breh zaplavia

A už viac sa domov nedá nájsť cesta

To vtedy sa pozriem na teba

Keď sa pozriem na teba vidím odpustenia

Vidím pravdu

Miluješ ma pre to kto som

Tak ako hviezdy mesiac držia

Presne tam kde patria

A ja viem že nie som sama...

 20. kapitola

Viedla som si dobre. Vážne. Za daných okolností. Držala som sa pri Harrym s Ronom - ešte dokonca bližšie než predtým. A len dvakrát som sa s plačom zrútila Harrymu do náručia. Bol v tomto taký dobrý. Taký trpezlivý. Hlavne keď som mu nemohla prezradiť dôvod.

Avšak v jednej chvíli vo svojej úzkosti a obavách iba naslepo strelil.

Spýtal sa ma, či nie som do niekoho zamilovaná.

Len som prepukla v plač. Ale on ma len prosto objímal, mocne, vravel mi, že nakoniec bude všetko v poriadku a potom sa už na to nikdy nespýtal.

Úbohý Ron bol taký zmätený mojimi nečakanými záchvatmi zármutku a frustrácie, že som sa pokúšala ovládať, keď bol nablízku. Keď som v tom uspela, v jeho ľahkej, nekomplikovanej spoločnosti sa mi dostávalo útechy. Byť nútená odľahčiť svoju náladu mi vážne pomáhalo zabudnúť - minimálne na malé kúsočky času. Ani jeden z mojich priateľov si neuvedomil, ako zúfalo každý deň ich útechu potrebujem. Pretože som každý deň musela stretať jeho.

Draco Malfoy tu bol každý deň. Nikdy predtým som si neuvedomila, ako často sa nám naše cesty normálne skrížili, či už na ceste na vyučovanie, pri jedení večere, pri študovaní v knižnici alebo pri mierení do spální. Dokázala som vycítiť jeho prítomnosť v miestnosti podobne ako plameň na druhom konci chodby - vycítiť to mlčanie, ktoré sa medzi nami predlžovalo.

A nemohla som s ním hovoriť. Ani slovka. Pretože keby som ho oslovila v prítomnosti Pansy, Crabba, Blaisa alebo Goyla, Draco by mi bol nútený kruto odpovedať. A to som sama sebe nemohla urobiť. Ani jemu, pokiaľ ide o to. Nedokázala som to zniesť. A netrúfala som si nájsť spôsob, ako sa s ním stretnúť tajne - jeho výraz bol vždy uzavretý, nikdy sa mi nepozrel do očí a všetko v jeho správaní mi zakazovalo, aby som sa vôbec priblížila do jeho blízkosti.

A tak sme chodili, pracovali, študovali a jedli, každý ako keby ten druhý nejestvoval a ako keby ani nikdy predtým. Jediné, čo som robila, bolo, že som sa raz za dlhú chvíľu (keď som si bola istá, že mi nikto nevenuje pozornosť) na neho pozrela. Z diaľky. Moje oči sledovali tie línie a krivky, a uhly jeho tváre a študovala som, ako sa svetlo odráža v jeho nekonečne modrých očiach. Toto na chvíľu udržalo moje trápenie na uzde.

Až do jedného popoludnia, keď sme všetci boli vonku a užívali si neobvykle pokojný deň. Takmer všetci šiestaci sme boli na nádvorí, leňošili, čítali si alebo hrali hry. Harry s Ronom boli zamestnaní pohadzovaním si kriketovej loptičky a ja som sedela v studenom kamennom ohybe okna a predstierala, že si robím úlohu, kým som sledovala, ako sa Draco s Pansy nakláňajú nad trávou a hrajú šachy.

Pociťovala som takú strašnú bolesť, až som nemohla dýchať. Zvierala som svoju knihu ľadovo studenými prstami - pretože som si pamätala ten výraz - to, ako si oprel ukazovák o bradu, to, ako stiahol svoje obočie sústredením. Ale tá bolesť nebola ničím v porovnaní s tým, čo nasledovalo.

Pansy ho pobozkala. Neviem, čo to vyvolalo - na chvíľočku som sklopila zrak k svojej knihe - ale keď som vzhliadla, Draco mal tvár zdvihnutú k slnku a ona sa naklonila a zajala jeho pery svojimi. A on sa neodtiahol.

Nečakala som, aby som zistila, či ho opätoval. Zatreskla som knihu, vstala a utekala pozrieť Hagrida.

Kým som mu zaklopala na dvere, bola som totálne rozhodená. Keď ich otvoril a uvidel moju tvár, pokúsil sa byť nápomocný tým, že stál priamo na prahu a kládol mi milión otázok. Nakoniec som len zaklamala, že som dostala príšernú známku na teste z Čiernej mágie - na tom, čo som tak otročila - a tak sa Hagrid začal sťažovať na to, ako absurdne profesor Snape hodnotí a pozval ma na čaj.

Vďačne som sa nechala rozptýliť, keď som sa posadila do jedného z jeho obrovských kresiel s rukami okolo robustnej šálky a sledovala jasný, šťastný oheň a načúvala Hagridovi, ktorý mi horlivo rozprával o najnovšom zvierati, ktoré ho fascinovalo: o Popolplazovi, hadovi, ktorý šíril oheň. V duchu som sa usmiala, roztržito som si všimla, že sa Hagrid z nejakého dôvodu najviac tešil z oheň vytvárajúcich príšer...

Chcela som tam zostať celé popoludnie. Hagrid bola taký srdečný a odhodlaný pozdvihnúť mi náladu, a párkrát ma takmer rozosmial.

Ale nemohla som zostať. Zoskupili sa temné mraky, prevaľovali sa nad kopcami a nakoniec mi ten láskavý obor smutne, ale rozhodne odporučil, aby som zamierila naspäť na hrad, než začne pršať. Vstala som, poďakovala mu za čaj, vykročila z dverí a urobila, ako povedal. Ale nestihla som to.

Prudký dážď ma zastihol - okamžite som bola mokrá. Ale neponáhľala som sa. Na knihu som použila ochranné kúzlo a zmáčaná som mierila nazad k bráne. Takmer som ho nezbadala, až kým som ho skoro neminula.

"Mám pre teba odkaz, Grangerová."

Prudko som zastavila. Draco stál pod previsom, neďaleko po mojej pravej strane. Oči mi zaleteli k jeho tvári. Uškŕňal sa na mňa a hlas mal tvrdý. Ale tiež bol mokrý. Ako keby na mňa čakal, keď začalo pršať. Rozhliadla som sa. Nikoho som nevidela, ale niekto na blízku musel byť, inak by sa takto netváril.

"Aký odkaz?" spýtala som sa, pokúšala som sa netriasť, keď zo mňa kvapkalo na kamene.

"Ako to máme vedieť?" odsekol. "Profesor Snape mi len povedal, aby som ti dal toto. Inak by som sa s tebou nerozprával." A zdvihol ruku s malým poskladaným kúskom pergamenu. Vzala som ho od neho, prehltla ´ďakujem´ a sklonila hlavu.

"Snape vraví, že by bol rád, keby si si to prečítala hneď," prakticky prikázal. "Je to naliehavé."

"Prečítam," zamrmlala som.

"A nestrať to," varoval. "Viem, aká úbohá si v hľadaní vecí, čo sa stratia."

Hlas sa mu zlomil. Zdvihla som hlavu. Len na okamih sa naše oči spojili - a to, čo som videla v jeho zafírovo modrých očiach, ma zasiahlo do srdca. Ale skôr než som mohla prehovoriť, otočil sa a hnal sa nazad, každý krok sebaistejší ako ten predtým.

Dívala som sa, ako odchádza, oči mi zotrvávali na každom jeho pohybe, na každom jeho kroku. Až keď zmizol za rohom a mne sa podarilo znova začať dýchať, vkĺzla som do zatieneného, chráneného rohu a rozložila ten pergamen.

Zažmurkala som. To nebol rukopis profesora Snapa.

Musel to byť Dracov.

Ale stálo v ňom jediné: 

V knižnici máš na svoje meno rezervovanú knihu. Povolil to profesor Severus Snape.

Aparecium

Znova som ten papier poskladala, ruky sa mi triasli a strčila som si ho do vrecka. Potom som sa okamžite rozhodla vynechať svoju ďalšiu hodinu, usušiť sa a ísť rovno do knižnice.

 

VVVVVVVV

HERMIONA

"Madam Pinceová?" veľmi potichu som povedala.

Špicatá tvár mlčanlivej čarodejnice vzhliadla na mňa od evidenčnej knihy na jej preplnenom stole a prezerala si ma s prižmúrenými očami.

"Slečna Grangerová," energicky odpovedala. Rozhliadla som sa po dlhej, vysokej, takmer prázdnej knižnici - po tých tichých, dokonalých hromadách kníh a zrniečkach prachu vznášajúcich sa vzduchom. Nadýchla som sa - vždy som milovala, ako to tu voňalo. Zatuchnuto, drevom a pergamenom - pokojne, starostlivo, starodávne...

Otočila som sa znova ku knihovníčke, ktorej ostrý pohľad sa ešte viacej zaostril.

"Myslím," povedala som hlasom na presne tej slabej hlasitosti, ktorý obľubovala. "Že mi tu profesor Snape rezervoval knihu na moje meno."

Zažmurkala.

"Skutočne," povedala, potom sa otočila nabok k dokonalému stohu kníh na bočnom stolíku. Jej chudé prsty preleteli po ich chrbtoch, na to zastali pri knihe uprostred tej hromady. Veľmi opatrne ju vytiahla von, potom držala oboma rukami, ako keby bola z porcelánu. Vzhliadla na mňa a zdvihla tenké obočie.

"Hm. Zaujímavé, že toto pre vás rezervoval profesor Snape. Toto je obvykle kniha, ktorá sa rezervuje pre Štúdia muklov, ale už sa niekoľko rokov nepoužívala. Hlavne preto, že neznesiem tie urážky, ktoré musia knihy znášať." Jej hlas pretkal zármutok. "Len málo kópii tejto knihy prežilo brutálne týranie od tej hordy divochov."

Trpezlivo som čakala a nenačiahla sa po tej knihe rukami. Podľa toho ako ju držala, som vedela, že ešte neskončila. Podozrievavo si ma prezerala.

"Toto je prvé vydanie, slečna Grangerová... posledné v tejto knižnici. Existujú rovnakou mierou aj čarodejníci aj muklovia, ktorí by zaplatili majetok, aby ju získali a vystavili v nejakom múzeu. Ale..." Pozrela som na ňu, a - akoby zázrakom - som postrehla, ako jej výraz znežnel. "Ale nechcem obrať úctyhodného študenta o prácu Jane Austenovej."
Stuhla som. Madam Pinceová mi pomaly podala zašlú, rozbitú knihu. Opatrne som zovrela prsty okolo väzby a sklopila zrak k obalu, na ktorom stálo:

Pýcha a přemlouvání 

Stiahlo mi hrdlo.

"Dovolím vám požičať si tú knihu na tri dni - len na tri," povedala madam Pinceová. "Ale ak sa vám... ak sa vám bude páčiť, a budete si ju chcieť prečítať znova..." Odkašľala si, keď začala narovnávať svoje papiere. "Môžete ju priniesť nazad, ja ju skontrolujem, aby som sa uistila, že nie je poškodená a smiete si ju znova požičať."

"Veľmi pekne vám ďakujem, madam Pinceová," potichu som povedala. "Dám na ňu pozor, ako keby bola moja vlastná."

"O tom sa uistite," varovala.

"Uistím. Sľubujem," povedala som, potom si ju opatrne pritisla k hrudi a zamierila do svojej izby.

 

VVVVV

HERMIONA

Skopla som topánky, vyskočila na pískavú posteľ a zatiahla okolo seba závesy. Nechala som len tenkú medzeru, aby cez ňu preniklo slnečné svetlo. Nikto iný nebol v izbe, ale ja som nevedela, ako dlho bude trvať, kým tento blok hodín skončí a nechcela som, aby ma vyrušili. Srdce mi bilo tak rýchlo, že sa mi začínal krátiť dych.

Opatrne - veľmi opatrne - som v lúči slnečného svetla položila tú knihu na vankúš a otvorila prednú stranu. Na chvíľu za mi zastavil dych. Držala som prvé vydanie Jane Austenovej...

Vytiahla som ten malý kúsok pergamenu, roztvorila ho a prečítala si znova text. Oči sa mi upriamili na kúzlo napísané naspodku: Aparecium.

Mala som dojem, že ho poznám... bolo to kúzlo odhaľujúce neviditeľný atrament.

Pomaly som vytiahla prútik, namierila na knihu a ... zúfalo dúfajúc, že nevyvolá plamene alebo niečo také - zašepkala som to kúzlo.

"Aparecium."

Sklonila som prútik. Teraz som len musela opatrne listovať stránkami a nájsť čokoľvek, čo tam bolo ukryté.

Zhlboka som sa nadýchla, začala, snažiac sa nečítať ten príbeh, ako som pokračovala, pretože som vedela, že by ma to spomalilo. Aj tak mi to zabralo dosť času, pretože som stránkami listovala opatrne, hľadala akékoľvek fajky či podčiarknutia, či hviezdičky, či poznámky...

Tu. Celý odsek podčiarknutý svetlozeleným atramentom - atramentom, ktorý znova bledol do neviditeľnosti. Ale všetko z toho odseku som zachytila - zachytila som to a pochopila, a objala sa rukami, aby som sa pokúsila potlačiť to boľavé dýchanie v mojej hrudi.

"Nemohlo být dvou srdcí tak upřímných, vkusů tak podobných, citů tak souhlasných, tváří tak milovaných. Teď byli jako cizí; ba víc než cizí, protože se nemohli nikdy sblížit. Bylo to trvalé odcizení." 

Bolo mi jasné, čo sa deje. Draco sa so mnou pokúšal komunikovať spôsobom, ktorý bol nezistiteľný, využíval profesorov a knihovníčky a neviditeľný rukopis a slová, ktoré neboli jeho, aby mi doručil odkaz. A, napriek všetkým týmto zakrývacím manévrom som stále dokázala porozumieť.

Hovoril o našej situácii - o tom, čo sme prežívali a a s čím sme bojovali každý deň od okamihu, kedy sme znova vypadli von dverami Komnaty. Ale ja som sa tu neponevierala a nebozkávala ľudí. On nesedel vo svojej izbe a netrúchlil nad faktom, že ma videl bozkávať sa s Ronom a Harrym. Zúrivá žiarlivosťou, rovnako ako ihlami bolesti všetkými smermi, som zaťala svaly a sklonila hlavu nad tou knihou, odhodlaná neplakať a nezničiť tie stránky.

Keď som nakoniec otvorila oči, ten zelený atrament bolo vidieť ešte menej. Znova som prečítala ten odsek, znova ho opakovane prečítala, potom otvorila svoj denník a pero a skopírovala si doň Austenovej slová. Ničomu to neublíži - bola som si istá, že by mi to profesor Dumbledore nevyčítal.

Potom som sa znova vrátila k začiatku, aby som si prečítala celý príbeh, hľadala spôsob, ako Dracovi odpovedať, modlila sa, aby slečna Austenová dajako dokázala sformulovať to, čo som cítila, keď ja som bola úplne bezmocná urobiť tak svojimi vlastnými slovami.

 

VVVVVVVV

HERMIONA

Za dva dni som dočítala celý román. Nezanedbávala som domáce úlohy, ale nestrávila som nad nimi toľko času, ako som zvykla. A v akýkoľvek voľný čas, ktorý som si našla, som bola schúlená pri kozube v spoločenskej miestnosti alebo vo svojej posteli a čítala si. Harry s Ronom sa často ku mne pripojili, keď som sedela pri kozube a Harry sa spýtal, čo čítam. Ron zostal zdvorilo nezaujatý, ale Harry mi kládol otázky o zápletke a ja som sa nechala zatiahnuť do toho, aby som mu vyrozprávala veľa z deja. Bol dobrý poslucháč a rozprávať sa s ním o tom vo mne vyvolávalo menší pocit osamelosti.

Nakoniec, keď som ju dočítala, požičala som si od Rona neviditeľný atrament - mal trochu jasnočerveného, ktorý sa vynikajúco hodil - dostal ho od svojich bratov. Potom som sa vykradla do svojej izby, zatiahla závesy okolo seba, zažala prútik a našla presné miesto, ktoré som potrebovala.

V duchu som prosila slečnu Austenovú - a madam Pinceovú - aby mi odpustili, keď som ťahala tenkú čiaru červeného neviditeľného atramentu pod jediným riadkom:

"Byl jsem snad nespravedlivý, byl jsem malicherný a uražený, věrný jsem však byl vždycky." 

Posadila som sa a sledovala ako atrament mizne dostratena. Počkala som ešte dlhšie a fúkla naň, aby som sa uistila, že sa atrament neodtlačí na protiľahlú stranu a nezmätie ho. Potom som knihu zatvorila a ešte raz sformovala svoje plány, než som sa pripravila a vliezla do postele.

VVVVVV

HERMIONA

"Nech sa páči, madam Pinceová," povedala som, opatrne jej oboma rukami ponúkla Pýchu a přemlouvání. Vystrela sa za stolom, pozrela na mňa s miernym prekvapením a vzala si ju odo mňa.

"Nepáčila sa vám?"

"Ach, milovala som ju," protirečila som. "Len včera v noci som ju dočítala... nedokázala som ju odložiť."

Mihla sa práve jej tvárou stopa úsmevu? Nebola som si istá. Položila ju a začala listovať stránkami, kontrolovala každú jednu.

"Tiež mám odkaz od profesora Snapa," prehovorila som.

"Hm?" povedala Pinceová, ani nevzhliadla od knihy.

"Povedal mi, nech vás poprosím, aby ste túto knihu rezervovali pre Draca Malfoya."

Pinceovej hlava vystrelila dohora.

"Zase?"

Prehltla som.

"Áno, madam."

"Prečo?"

Pokrčila som plecami.

"Neviem, madam," povedala som. "Ale profesor Snape hovorí, že prevezme plnú zodpovednosť, ak sa niečo tej knihe stane."

Madam Pinceová zaškrípala zubami, ale nakoniec prikývla.

"Dobre teda. Ďakujem vám, slečna Grangerová."

"Ja ďakujem vám, madam," odvetila som a opustila knižnicu. Uistila som sa, že moje kroky zostanú veľmi tiché a strhla sa nad tým, akým ľahkým sa stávalo každému klamať. Pri pokuse striasť to, som sa náhlila do soviarne, aby som poslala správu Dracovi - aby som ho informovala, že pre neho profesor Snape rezervoval Pýchu a přemlouvání a že na neho čaká v knižnici.

 

VVVVVVVV

HERMIONA

Moje štúdium ma skrátka pohltilo. Preklínala som sa za to, že som taká perfekcionistka a workoholička, ale bolo to niečo na mne, čo som nedokázala zmeniť a tak som skrátka musela vynaložiť svoje maximálne úsilie a pokúsiť sa prežiť to.

Ale začínalo to byť veľmi náročné. Harry bol ustavične v depresii a rozladený a ja som sa o neho nesmierne bála. Ron sa bál tiež, z čoho bol podráždený. Nebolo to dávno, čo som vyšla z Komnaty, ale pripadalo mi to ako večnosť. Zadúšal ma nepokoj v tomto svete, v tejto realite.

Po dlhom dni štúdia v knižnici, kde som sotva niečo dokončila - a vynechala večeru - som sa vliekla uprostred dlhej, matne osvetlenej chodby, ruky som mala plné kníh. Pri pokuse prečítať ich asi strávim celú noc. Vlasy som mala strapaté, oblečenie pokrčené a zaprášené a ruky sa mi triasli od úsilia odniesť tento náklad. Okrem toho ma bolelo srdce z jeho obvyklého trápenia. Prešla som okolo tisícky portrétov po oboch mojich stranách a počula som, ako šepkajú a mrmlú, keď som okolo nich prechádzala. Ako zvyčajne som ich ignorovala a modlila sa o silu dostať sa až nahor do svojej izby.

Pri rohu predo mnou sa pohol akýsi tieň. Moje kroky spomalili. Zamračila som sa na ten dlhý, vysoký tvar - a potom som zaškrípala zubami, keď sa ten tieň rozdelil na dva - jeden omnoho kratší a tučnejší ako ten druhý.

Crabbe a Goyle.

Nakráčali ku mne, poškuľovali po mne a prihlúplo cerili zuby.

"Pozri, kto to je," zavrčal Goyle. "To je tá malá muklovská vševedka."

Vzdychla som si, prevrátila očami a presunula váhu, lepšie chytila spodnú knihu.

"Ani jeden nemáte nič lepšie na práci?"

"Než čo?" spýtal sa Crabbe. "Rozhádzať ti knihy?"

Pozreli sa na seba.

"Určite nie," zborovo povedali.

"Neopovažujte sa-" varovala som, ukročila, ale Goyle skočil dopredu a treskol z celej sily po mojej vrchnej knihe. Pokúsila som sa ich udržať, ale všetky knihy mi vypadli zo zovretia a rozleteli sa po tých kameňoch, ich stránky sa totálne rozleteli. Začula som, ako niekoľko väzieb prasklo. Crabbe a Goyle vybuchli do komického smiechu.

"Ako sa opovažujete?" zarevala som. "To nie sú moje knihy - to sú knihy z knižnice!"

"To je mi šuma-fuk," zarehotal sa Goyle. 

Udrela som ho do tváre.

Tá facka zvonila chodbou. Zízal na mňa, oči dokorán, červená značka rozkvitala na jeho sinavom líci. Zaťala som zuby, pripravila sa. Ale potom ma Crabbe schmatol zozadu svojimi širokými, mäsitými rukami.

Vykrútil mi pravú ruku za chrbát a trhol nahor. Zjajkla som, plecom mi vystrelia bolesť.

"Pusti ma!" skúsila som, ale dych sa mi zasekol, keď mnou znova trhol, prinútil ma postaviť sa na špičky. Goyle sa napchal ku mne, pritlačil svoju škaredú tvár blízko k mojej a vyceril zuby.

"Kto si myslíš, že si, keď sa ma takto dotýkaš?" zavrčal. "Špinavá, zbabelá humusáčka..."

Tmavé, mocné telo švihlo smerom k nemu, ako keď sa zavíri pláštenka. Akási päsť zasiahla jeho čeľusť. Goyle sa zrútil k zemi. Crabbe ma pustil, prekvapene vyštekol. Odtackala som sa nabok, otočila -

Aby som videla Draca Malfoya stáť nad Goylom a pridŕžať si ľavou rukou pravačku k hrudi. Ťažko dýchal a zazeral na svojich nohsledov. Crabbe pristúpil bližšie ku Goylovej hlave, ústa dokorán.

"Pozri, čo ste mi urobili!" vykríkol Draco. "Do kelu, zlomili ste mi ruku!"

"Ty... ty si mu vrazil!" ukázal Crabbe na svojho padnutého spoločníka.

"Ty si mi vrazil!" mumlal Goyle, keď si ohmatával čeľusť.

"Skvelý postreh, kreténi," vyprskol Draco. "Máte hlavy plné pilín?"

Nechápavo na neho hľadeli. Draco sa naklonil bližšie ku Crabbovi.

"Pokúšate sa ma nechať vylúčiť?" zasyčal. "So všetkou tou dôležitou prácou, čo tu máme vykonať - zakrádate sa chodbami ako párik slimákov, vyvoláte malér s dievčaťom, ktoré je miláčikom každého učiteľa? Máte šťastie, že sa žiaden profesor neukázal..."

"Profesor sa ukázal," monotónne prehovoril hlboký, chladný hlas.

Stočila som sa, aby som uvidela vysoké, prízraku podobné telo kráčať po chodbe smerom k nám, za ním vial jeho dlhý čierny habit, tmavé vlasy lemovali úzku, bledú tvár, prenikavé čierne oči prechádzali tou zmätenou scénou. Postupne spomaľoval a nakoniec sa postavil medzi mňa a Draca.

Profesor Snape sa postupne pozrel na každého z nás, potom nadvihol obočie nad tou hromadou kníh rozhádzaných všade po zemi. Ten pohľad samotný stačil, aby sme sa všetci premenili na tuhý ľad.

"Pán Crabbe, pán Goyle," prehovoril Snape, pomaly a s rozmyslom. "Sťahujem Slizolinu za každého päť bodov - za to, že ste poškodili väzbu niekoľkých kníh, ktoré sú staršie než vaši prarodiča. Okamžite odídete do svojej fakulty."

Stáli tam, zízali na neho s otvorenými ústami.

"Ihneď," vydýchol.

Ponáhľali sa to splniť, takmer do seba narazili a odklusali ako párik prasiat po chodbe. Snape potom vytiahol prútik, mávol ním a knihy sa zdvihli zo zeme a samé sa na seba poukladali a potom sa vzniesli do vzduchu, kde čakali.

"Slečna Grangerová," povedal, otočil sa ku mne. "Zdá sa, že pán Malfoy dajako zranil sám seba. Prosím, odprevaďte ho do nemocničného krídla."

"Vážne, profesor, to nie je nevyhnutné..." začal Draco.

"O tomto s vami nebudem diskutovať, pán Malfoy," varoval Snape. "Vrátim tieto knihy madam Pinceovej a postarám sa, že sa dozvie, kto je zodpovedný za ich poškodenie."

Keby už moje srdce nebilo tak rýchlo a keby ma plece nebolelo - a keby som nebola taká užasnutá nad Snapovou férovosťou - bola by som sa uškrnula.

Ale potom sa moje oči spojili s Dracovými a všetky ostatné emócie sa vytratili.

"Ponáhľajte sa," poradil Snape.

"Áno, pane," odvetila som. Draco na mňa nečakal - už začal kráčať. Zahryzla som si do pery a nasledovala ho.

"Slečna Grangerová?"

Znova som sa otočila k Snapovi. Zaváhal, potom sa trochu zamračil.

"Ak niekedy budete potrebovať pomoc akéhokoľvek druhu," povedal, potom ukázal dohora svojím prútikom. "Nezabúdajte na portréty."

Zamračila som sa, žasla som nad tým, ale ďalej to nevysvetlil. Otočil sa a potichu kráčal po chodbe, vznášajúca sa kopa kníh ho nasledovala.

Znova som sa otočila, aby som zbadala Draca kráčať popredu, práve sa chystal zabočiť. Rozbehla som sa a dobehla ho, potom kráčala vedľa neho.

Ani jeden z nás neprehovoril. To ticho zapĺňal zvuk našich krokov na kameňoch. Kradmo som na neho občas pozrela, keď sme prechádzali okolo pochodní, snažila sa uvidieť jeho tvár.

Bol bledý, čeľusť zaťatá, tmavé kruhy pod očami. Držal si ľavou rukou pravačku blízko pri sebe. Prehltla som. Už som mu verila, keď povedal, že je zlomená.

"Bolí to?" zašepkala som.

"Áno," krátko povedal.

Práve vtedy skupina z Bystrohlavu zabočila okolo ďalšieho rohu pred nami, smiala sa a rozprávala, mierila do svojich spálni. Ustúpila som a kráčala za Dracom, ako keby sme nešli spolu. Prešli okolo nás bez toho, že by sa na nás dvakrát pozreli, hluk, ktorý narobili, sa ozýval po chodbe. Zrýchlila som a znova šla vedľa Draca, ťažko som prehltla. Nepozrel sa na mňa.

Postupne, všade po blízkych chodbách, začali zvoniť hlasy a kroky, keď ľudia končili s večerou a vracali sa do svojich spoločenských miestností alebo mierili do knižnice. Jednako sa na nás nikto nepozrel, pretože sa nezdalo, že kráčame spolu - stali sme sa tragicky dobrí v tejto šaráde.

Minimálne... ja som sa stala. Ale teraz, zakaždým, keď som sa pokúsila zachytiť jeho pohľad a zlyhala som, otázky rástli v mojej mysli. Otázky, ktoré sa usadzovali so sťahujúcou nevoľnosťou v mojom bruchu.

Ako dokázal byť taký ľahostajný, keď bol takto blízko pri mne? Preniklo toto nanútené jednanie hlbšie do jeho osobnosti? Znova upadol do svojich starých zvykov, do svojho starého spôsobu zmýšľaniu a jednania?

Stratila som ho?

Dych sa mi zasekol a ruka mi mimovoľne zaletela k hrdlu, ale prehltla som, potom znova. Trhol sebou a jeho hlava sa otočila a pozrel na mňa. Pokúsila som sa mu pozrieť do očí, ale on znova hľadel dopredu. Bolesť sa rútila mojou hruďou.

Potom spomalil. Nič nepovedal a nepozrel sa na mňa, ale kráčal bližšie pri mne. Naše plecia boli od seba len kúsoček. Rozhliadla som sa, uvedomila si, že sme prešli do relatívne neobývanej časti hradu. Zabočili sme a začali stúpať po schodoch do nemocničného krídla.

Už sme boli v polovici, keď Draco zamdlel a padol bokom na zábradlie. Načiahla som sa a zachytila som jeho ľavú ruku. Náhle zavrčal cez zaťaté zuby, zaksichtil sa.

"Prepáč, prepáč," šepkala som v panike.

"To nie ty, to moja ruka," zamrmlal. Pozrela som na ňu - bola veľmi bledá a triasla sa, a na niekoľkých miestach bola červená a tmavomodrá, a napuchnutá.

Spevnila som svoje zovretie, vkĺzla rukou pod jeho, aby som mohla niesť časť jeho váhy.

"Poďme," povzbudila som. "Už sme takmer tam. Poďme."

Oveľa pomalšie, pretože Draco vyzeral, že odpadne, keby sme zrýchlili, sme sa hýbali hore schodmi smerom k obrovským dvojkrídlovým dverám nemocničného krídla.

Napínala som čelo, keď som kráčala vedľa neho, cítila, ako sa tlačí k môjmu boku. Draco bol silnejší než toto. Áno, zlomená ruka je mimoriadne bolestivá, ale takto by ho ochromilo len, keby sa mu nedostávalo spánku a mal obrovské množstvo stresujúcej práce.

Čo bol asi tento prípad.

Ale nemohol so mnou o tom hovoriť. A tak som zaťala zuby a nechala si svoje otázky pre seba.

Nakoniec sme zastali pred dverami, z ktorých jedno krídlo bolo čiastočne otvorené.

"Tu ma môžeš nechať," potichu povedal Draco, hlava stále sklonená, oči upreté na zem. "Pôjdem dnu sám."

"Budeš v poriadku?" spýtala som sa.

Odfrkol a nakrivo sa usmial.

"Myslím, že áno."

Obišla som ho, aby som sa postavila pred neho, chcela som niečo povedať, naklonila som hlavu, aby som videla jeho tvár. Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí. Nevidela som žiadnu stopu po úškrne, žiadnu iróniu či sarkazmus alebo chlad. Len tmavé kruhy okolo jeho očí, ponurú únavu tam, kde kedysi zvyklo žiariť svetlo a bolesť sťahujúcu jeho ústa.

Chcela som niečo povedať. V skutočnosti len jedinú vec.

Ale nemohla som. Dvere boli otvorené a madam Pomfreyová a bohviekto ešte iný bol v miestnosti vedľa nás.

Tak som veľmi nežne vzala Dracovu ruku do svojich a pritlačila na ňu svoje pery.

Zacítila som, ako sa len na okamih jeho čelo oprelo o moju hlavu. Potom som ho pustila, cúvla a podržala pre neho otvorené dvere, aby nimi prešiel.

Vkročil dnu, na to zastal na prahu.

"Ach, a mimochodom," potichu povedal. "Profesor Snape pre teba znova rezervoval tú knihu. Povedal mi, aby som ti to povedal."

"Ďakujem ti," odpovedala som. Opäť na mňa vzhliadol a potom vošiel do toho krídla. Zatvorila som za ním dvere a zamierila nazad do knižnice.

 

VVVVVVV

HERMIONA

Len čo som vošla dverami do knižnice, prišla rovno ku mne madam Pinceová. Najprv mnou vystrelil ostrý strach - hlavne keď jej ruka podobná pazúrom schmatla moju ruku - ale potom som sa jej pozrela do tváre a nevidela tam vpísané nič iné okrem obáv a zármutku.

"Počula som o vašej nehode na chodbe, slečna Grangerová!" vykríkla potichu, stočila ma a ťahala nazad k svojmu stolu v rohu miestnosti. "Príšerní chalani! Jednoducho monštrá!"

"Ach, veľmi musím súhlasiť, madam," povedala som, kráčala tak rýchlo, ako som dokázala, aby som udržala krok s jej ráznymi krokmi.

"Vyžiada si to obrovské množstvo mágie starostlivosti, aby sa dali do poriadku," pustila ma a zoširoka ukázala na štyri knihy, ktoré ležali ako pacienti na príjme na jej stole. Prehupla sa okolo stola, ruky sa jej chveli nad tými úbohými, zničenými väzbami. Krátko na mňa pozrela.

"Ale počula som, že ste s pánom Malfoyom dosť s tými vandalmi bojovali."

Chvíľu trvalo, kým som prinútila svoje ústa pracovať, ale nakoniec som prikývla.

"Áno, vykrútili mi rameno a Draco si zlomil ruku."

"Ach, nuž, dobre pre vás – že ste sa ich snažili ochrániť," Pinceová znela potešene - či pyšne - a posadila sa na svoju stoličku. Takmer som sa zasmiala, keby som nevedela, že to myslí vážne. V skutočnosti by asi obetovala vlastnú končatinu pre jednu z týchto kníh. Prehltla som, keď mi to došlo, keď som si uvedomila, že moje šance na vydanie ďalšej knihy a jej odnesenie von na tie nebezpečné chodby sa v tomto okamihu rovnali asi nule.

"Ach, ach, takmer som zabudla," Pinceová sa stočila a chňapla po prvom vydaní Pýchy a přemlouvání a podala mi ju. "Profesor Snape ju pre vás zase rezervoval  - chceli ste si ju prečítať druhý raz?"

"Ja - áno, chcela," koktala som, vzala ju od nej a objala rukami. Jej oči sa mihli k mojim, potom sa s nimi znova stretli.

"Vynikajúco," povedala. "A... no, keď ju znova dočítate, bolo by od vás milé, keby ste sa vrátili a porozprávali mi, čo si o nej myslíte."

Chvíľu som na ňu hľadela a zazrela som v tých tmavých očiach ten najslabší záblesk zraniteľnosti. Takmer som sa usmiala. Tá hrozná madam Pinceová si chcela s niekým pokecať o Jane Austenovej.

"Určite prídem," sľúbila som. "Taktiež niekoľko z mojich snaživých spolunočľažníčok vyjadrilo záujem o Pýchu a predsudok - možno máte zopár novších, menej krehkých kópii než táto..."

"Ach, myslím, že máme," Pinceovej oči sa rozžiarili. "Áno, kto sú tie - dievčatá, ktoré to zaujíma?"

"Ginny Weasleyová, Padma a Parvati Patilové..."

"Ach, áno, veľmi dobré dievčatá - dôveryhodné dievčatá," rozhodla sa Pinceová. "Áno, povedzte im, aby si po ne prišli a mne poviete, čo si o nej myslia."

"Poviem. Ďakujem vám, madam," odpovedala som a s knihou pritlačenou blízko svojho srdca som opustila knižnicu.

 

VVVVVVV

HERMIONA

Po tom, čo som zaželala Harrymu, Ronovi a Ginny dobrú noc a prezliekla sa do nočného úboru, zaliezla som do postele a zatvorila okolo seba závesy, potom som zažala prútik.

Položila som výtlačok Pýchy a přemlouvání na vankúš, zahryzla si do vnútornej strany líca, namierila naň svoj prútik a zašepkala:

"Aparecium."

Potom, držiac svoj prútik nad stránkami, som sa dala do listovania, skúmala som riadky, vediac, že môj čas je obmedzený než zelený atrament vybledne nazad do neviditeľnosti.

Trvalo mi to dlhý čas - bola som uprostred dvadsiatej kapitoly, než som to našla.

Ale keď sa mi to podarilo, musela som si zakryť ústa rukou a tuho zatvoriť oči, keď silná zmes radosti, úľavy a nesmiernej túžby zaplnila moju hruď.

Z takové náklonnosti k takové ženě se muž přece nevzpamatuje! – To by neměl– to ne.“

Tú noc som spala s tým obitým výtlačkom Pýchy a přemlouvání pritlačeným na moju hruď - a po prvý raz za dlhý čas som neplakala do vankúša. Ale bolesť, ktorú som teraz pociťovala, bola horšia než predtým a ja som si priala, aby som dokázala plakať.

Ale ak Draco dokázal zaťať zuby a prejsť týmto bez toho, aby sa zlomil, bez cúvnutia, potom ja dokážem to isté.

Žiaden muž sa nezotaví z takej oddanosti srdca k takej žene!

Nemal by sa zotaviť.
Nezotaví sa.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 17.03. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 20. kapitola Od: bbarka - 30.10. 2011
Aaaaaaaa... kebyže nie je toľko hodín, tak by som tu začala tancovať oslavný tanec! Jaj, teraz som dokonale spokojná, čítať ďalej už nejdem, toto je naozaj krásne zakončenie večera "Z takové náklonnosti k takové ženě se muž přece nevzpamatuje!" Aaaach...ešte si kvôli nej aj zlomil ruku... a Snape bol tiež dokonalý... a ešte jedna vec - ja som vždy mala rada madam Pinceovú. Som úplne rovnaká, knihy sú pre mňa posvätné, a tým, ktorí ich ničia by som bez milosti obsekala prsty... a to som fakt mierumilovná povaha Ďakujem za preklad a aj za spíjemnenie celého dňa, večera aj časti noci

Re: 20. kapitola Od: ulli - 30.10. 2011
Ach, celá dlouhá kapitola psaná jen z pohledu Hermiony. Je hodně nešťastná. Myslela jsem, že nebudou mít vůbec žádný kontakt. A pak ta kniha. Je to skvělý nápad. Moc dlouho a často ji ale asi nebudou využívat. A vypadá to, že Draco má tentokrát doopravdy zlomenou ruku. Možná to zdůvodnil svými slovy těm dvoum s "hlavami plnými pilin", ale stále věřím své verzi. Že prostě jen bránil Hermionu, kvůli tomu, že ji má rád (miluje?). Snape nečekaně spravedlivý. A ta rada, co dal Hermioně. Nepochopila co má na mysli. Já mám vlastní teorii. V posledním díle jim hodně pomohly právě obrazy. Uvidím, jestli je to ono. Madam Pinceová ukázala lidskou slabost. Popovídat si o knížkách (docela ji chápu, taky si nemám s kým povykládat o přečtené knížce). Pár knih od J. Austenové jsem četla, a nějaký ten film jsem taky viděla. Jsou to krásné knihy, vše je tam decentní a podle pravidel. Na dnešní dobu možná až moc decentní, málo objetí i polibků. Ale četla jsem proto, abych znala klasiku a jako takovou ji i beru. Božínku ta píseň je nádherná. Nechávám si je vždy hrát celou kapitolu, i při komentování. A tahle se řadí do skupiny "zaleze pod kůži". Děkuju za překlad další kapitoly, dlouhé a určitě hodně náročné. Málo dialogů, hodně popisů. A možná už chápu, jak zvládla autorka vtěsnat tolik času do tak málo kapitol. PS: Hagrid bola taký srdečný a odhodlaný pozdvihnúť mi náladu, a párkrát ma takmer rozosmial.

Re: 20. kapitola Od: adelina - 08.09. 2011
Kapitola byla nádherná. Skvěle napsaná, obdivuji každého autora, který dokáže takle popsat bolest z utajené lásky a nevyzní to nijak přehnaně. Vzkazy, které vybrali z knihy, byly taky nádherné. Těším se na pokračování, na které se můžu rovnou vrhnout. To je taky nádhera:) Velmi děkuji za skvělý překlad, Jimmi.

Re: 20. kapitola Od: Zuzana - 06.09. 2011
Komnatu som si nechala na koniec, aby som si ju mohla dokonale vychutnať, len mám trochu strach, že budem trpieť, ale nevadí, za tento príbeh sa to oplatí. Och... páči sa mi keď je Harry chápavý priateľ, ktorý sa nepýta zbytočne, ale poskytne objatie... Pansy ho pobozkala... on sa neodtiahol... do kelu!!! A čakal na ňu a zase bol tvrdý ako skala. Obdivujem jeho sebaovládanie. Aj jej. Byť tak blízko seba a nemôcť sa ani objať, ani dotknúť... Smutné a boľavé. Severus na chodbe s rozsypanými knihami bol dokonalý. Zbožňujem keď ho autorky píšu tak skvelo inteligentného a tajuplného. On im dal šancu byť chvíľu spolu a upozornil ich na obrazy. A na koniec ho pobozkala... Dúfam, že to nikto nevidel, že tam už nevisel žiadny klebetný portrét. Nápad s neviditeľným atramentom je super a aspoň vidieť od Draca snahu aj keď ho Pansy bozkala. A Dracova odpoveď stála za všetko to trápenie. Chudáčik, škoda že za ním nemôže Hermiona zájsť do nemocničného krídla... Ďakujem za kapitolu. Aj keď bola o trápení, predsa bola nádherná.

Re: 20. kapitola Od: doda357 - 06.09. 2011
Vážne by ma nenapadlo dorozumievať sa cez knihy neviditeľným atramentom Zaujímavý spôsob Narozdiel od Herm, mňa by zaujímalo, ako Draco zareagoval na Pansyin bozk. Hagrid so svojimi zvieratami je milý Pinceová je celkom zlatá, keď už sa jej dostaneš pod kožu Aj Harry a Ron Krásne slová vybrali Draco a Herm To s tým klamaním je veru strašidelné. Fakt nemám rada Crabba a Goyla. Chudák Draco, ešte si aj ruku zlomí. Ešteže mal také dôveryhodné vysvetlenie. Aj tak si myslím, že keby to bol niekto iný, len nie Hermiona, tak by sa tak nezachoval : Milý Snape Rozlúčenie pred ošetrovňou bolo dojímavé. Návrh madam Pinceovej ma prekvapil. Krása. Ďakujem 

Re: 20. kapitola Od: myska111 - 05.09. 2011
To byla teda pěkně dlouhá kapitola a velmi silná. Ten způsob komunikace přes Pýchu a předsudek je dobrý. Bylo moc dojemné, jak Draco chránil Hermionu před Crablem a Goylem. Ty úryvky z knihy jsou super. Těším se na pokračování.

Re: 20. kapitola Od: denice - 05.09. 2011
Už úvodní překlad písně mě lyricky naladil, a pak ten nádherný popis Hermionina duševního stavu a Snape jako zprostředkovatel milostných vzkazů...fantasie! Draco nevydržel a Hermionu bránil, ani se nedivím. A Severus zase přispěchal na pomoc - teď jsem se po dvou hodinách vrátila k rozepsanému komentáři, ale povznesená nálada mi zůstala, nesmírně zajímavá kapitola vlastně celá z Hermionina úhlu pohledu. Bude příště řada na Dracovi? Tvoje poděkování mě přivádí do rozpaků, tolik toho zase nebylo. Překladatelka v doslovu napsala, že název AE zvolila, protože Persuasion může být přemlouvání, přemluvena nebo ještě jiný význam, tak vybrala jméno, u Austenové je precedens - Emma. Pýcha a přemlouvání šikovně těží z popularity Pychy a předsudku. Moc děkuji.

Re: 20. kapitola Od: teriisek - 05.09. 2011
To bylo nádherné! Ty citáty k tomu úžasně sedí - klasika se prostě nezapře. Je to takové zvláštní, jak se tam najednou objevují i jiné postavy, ale líbí se mi to. Hodně mě překvapila madam Pinceová, ale líbí se mi - škoda, že ji autoři nevyužívají častěji! A potěšil mě (překvapí tě to?:P) Severus a jeho férovost... ale vzhledem k tomu, že je jeden z mála, kdo ví, co se stalo... je od něj pěkné, že jim pomáhá alespoň takhle. Jo a jsem zvědavá, jestli se někdy ještě vrátíme k tomu polibku od Pansy! Díky moc za nádherný překlad, těším se na pokračování, hodně!

Re: 20. kapitola Od: leni - 05.09. 2011
to bolo nadherne uz som chcela na draca nadavat ale nakoniec to dobre dopadlo aspon zatial

Re: 20. kapitola Od: Jacomo - 05.09. 2011
I když tahle povídka je Dramione, stejně za vším pořád vidím jistého pana A.R. - zajímalo by mě, kolik zásluh o propojení ff-příběhů Hermiony a knih Jane Austenové přináleží filmovému ztvárnění postavy plukovníka Brandona ) Nebo mají i tak hodně společného? Možná je to tím, že láska prostě kašle na všechny limity - územní, společenské i časové... No nic, vraťme se k věci. Kapitola byla úchvatná. Bolestně syrová, ostře bodavá, shakespearovsky tragická - míjení láskyplných duší je vždycky takové, ale jen mistři to dovedou přetvořit do slov a vět, takže smekám. Před autorkou i před překladatelkou. Díky.
Re: 20. kapitola Od: Jimmi - 05.09. 2011
Tipujem, že od AR sa mnohé fanúšičky vôbec prvý raz dostali k Austenovej. Ja som napríklad vedela len o Pýche a predsudku, a o zopár ďalších filmoch - ale pointu a to všetko, o čom to je, som pochopila až pri FF. A Draco s Hermionou tak veľmi pripomína tých - len v iných časoch, za iných okolností a s iným koncom. Mám dojem, že v HP Hermiona dostala toho - no, toho čo si mala Elizabeth brať a nakoniec ho odmietla a on si vzal jej priateľku. Ja viem, že máš Rona rada, ale pri porovnávaní s JA je to tak. Ďakujem za pochvalu. Som zvedavá, čo povieš po prvej časti ďalšej kapitoly. Keby si tu bola, tak ju pustím hneď len, aby som spoznala tvoj názor.

Re: 20. kapitola Od: NikkyD - 05.09. 2011
Krasna kapitola..tie citaty z austenovej knihy tam uzasne pasovali..tesim sa na dalsiu:)
Re: 20. kapitola Od: Jimmi - 05.09. 2011
Díky

Re: 20. kapitola Od: marci - 05.09. 2011
To byla nádhera! Hernajs - já si snad opravdu budu muset něco od Austinové přečíst....  Znám dva filmy, ale knihy mě tak nějak minuly.....  Četlas je?  Stojí za to?  Asi ano, když na ně odkazuje tolik autorek ff.... A ke kapitole: Zajímalo by mě, jestli Snape něco ví? A madam Pincová, která si chce pokecat o románu....   nikdy jsem nad touhle postavou moc nepřemýšlela, ale musí být hrozně osamělá. A přitom jí i chápu. Také mám ráda knihy Nádherný překlad. Moc se těším na pokračování. (Čím dál tím víc)
Re: 20. kapitola Od: Jimmi - 05.09. 2011
Tak presne tú istú vetu si hovorím aj ja - čítala som slovenské vydanie z cca 68, ale zostala som sklamaná - tak krkolomný a zle čitateľný preklad, mnohé vety nedávali zmysel. Máme nový preklad, ale ten som nečítala. Ale mám JA v pdf, chystám sa na to. Lenže pri tom návale prekladov sa neviem kedy k tomu dostanem. Ale expert na JA je Denice,bez nej by som nevedela, ako vôbec tú knihu hľadať - pod názvom Anna Elliotová teda určite nie. Díky moc.

Re: 20. kapitola Od: Gift - 05.09. 2011
Ta pisnicka k tomu nadherne pasovala! Nemam rada, kdyz autorka prehrava bolest svych zamilovanych hrdinu, ale toto bylo (opet!) prekrasne napsane. Verila jsem ji kazde slovo a prestoze jsem osobne toho nazoru, ze z Austen se stava pomalu ale jiste klise, soucitila jsem s Hermionou. Navic me prijemne potesil vtipny popis me oblibene knihovnice a prekvapeni v podobe Snapa. Diky za preklad;-)
Re: 20. kapitola Od: Jimmi - 05.09. 2011
Ja som si kvôli tej pesničke stiahla a pozrela film, čo k nej patrí - čakala som ľahký romantický príbeh a nakoniec som pri ňom revala. Taký to: dobre to dopadlo, ale happy-end to nebol. Snape - ach, poteší ("poteší") ťa druhá časť ďalšieho dielu. Všetky tri časti mám už na zajtra nachystané, potrebovala som to deliť len kvôli hudbe... Díky Mám 000!
Re: 20. kapitola Od: Gift - 05.09. 2011
Byla by jsi tak hodna a napsala mi nazev teto pisnicky? Kdyz uz jsi me navnadila na film... :-) A ano, na pokracovani se uz moooc tesim!!;-)
Re: 20. kapitola Od: Jimmi - 05.09. 2011
Ahoj, link k oficiálnemu videu: http://www.youtube.com/watch?v=L_VdwVr-Ua4 Stačí tak?
Re: 20. kapitola Od: Gift - 05.09. 2011
staci, diky moc;-)

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )29.10. 2011Poďakovanie
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )14.10. 201125. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )19.09. 201123. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.09. 201122. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201121. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201120. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.08. 201119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.08. 201118. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.08. 201118. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )20.08. 201117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )09.08. 201116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.07. 201115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )18.07. 201114. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )11.07. 201113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )07.07. 201112. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.06. 201112. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.06. 201111. kapitola
. Video k poviedke: ( Mel )12.06. 2011Trailer k poviedke
Alydia Rackham: ( Jimmi )30.05. 201110. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )28.05. 20119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.05. 20118. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.05. 20117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.05. 20116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )10.04. 20115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.03. 20114. kapitola - II. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.03. 20114. kapitola - I. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.03. 20113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20112. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20111. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )12.03. 2011Úvod k poviedke + trailer
. Video k poviedke: ( Jimmi )08.03. 2011Dramione video