Názov: Rozmarné lístočky
Autorka: green-eyed blonde
Preklad: Tesska
Prehlásenie: Táto vec nie je celkom mojím vlastníctvom. Pche! Prajem si to. Potom by som bola moja vlastná hrdinka...
Originál: http://www.fanfiction.net/s/3078938/3/Passing_Notes_Junior
***5. kapitola***
Venované Teriisek, Elze, Denice, Vsuvke, Kirsten, Ivet, Nade, Zuzane, Sare a NaginyBlack
Harry lenivo otvoril jedno oko. Stále pracoval jazykom v Dracových ústach. Ale potom zachytil Ronov pohľad. Zízal. Priamo. Na. Neho. Harry od seba Draca surovo odstrčil. Stál paralyzovaný a s rozšírenými očami pred Ronom a Hermionou.
Draco rýchlo nadobudol duchaprítomnosť a vstal zo zeme, na ktorú ho Harry tak bez okolkov sotil. Šiel a stúpol si kúsok za ním.
Ron prskal. Ron čumel s otvorenými ústami. Ron sčervenal. Ron zbledol. Ron prehltol a pokúsil sa získať kontrolu nad svojimi motorickými funkciami.
Lenže bol ušetrený snahe prehovoriť, keď ho Harry predbehol.
„Ron,“ začal. „Ja som, ehm, chcel by som ti niečo povedať.“
Ron vyzeral, že sa spamätal a jeho obočie vystrelilo nahor.
„Och, hej, Harry? Je to pravda? Chcel by si mi niečo povedať? Chcel by si mi povedať, že si strkal jazyk do Malfoyovho krku? Chcel by si mi povedať, že si zamilovaný do najodpornejšieho hajzla zo školy? Chcel by si mi povedať, že si prekliaty, sakramentský buzerant? Pre Kristove rany, Harry! Fuj! Je to odporné! Ako dlho presne sa toto všetko svinstvo deje? A kedy si mi to mal v pláne povedať?“
Nastala krátka pauzička, dlhá tak akurát na to, aby sa ich emócie posilnili a vyostrili. Ron sa trochu stiahol, úplne ohromený. Hermiona pevne zovrela jeho ruku a zúfalo dúfala v trochu spolupráce. Harry sa začervenal. Nebolo to tým, ako na to Ron prišiel. Lenže Draco sa postavil pred Harryho, oči zakalené zúrivosťou.
„Počúvaj, ty homofóbny malý šváb,“ začal a priblížil sa k Ronovi. „To je presne to, čo ti Harry plánoval povedať. A ak mám byť úprimný, nevedel som, čo mu v tom bránilo. Ale teraz, keď som ťa počul, nemôžem mu to mať za zlé.“
„Draco,“ zamumlal Harry potichu a natiahol k chlapcovi ruku, aby ho upokojil. Tento nežný dotyk neostal bez Ronovho povšimnutia, ktorý prižmúril oči. Vyzeral, že povie niečo kruté. Ale pred tým, ako vôbec mohol niečo povedať, prehovorila Hermiona.
„Ron, chystal sa ti to dať vedieť,“ povedala Hermiona.
Ron sa k nej otočil.
„Ty si to vedela? Vedela si o tomto?“
„Áno, Ron. A fakt to nie je taká veľká veda. M- Draco nie je až taký zlý, naozaj. No, nemôže byť, keď ho má Harry tak rád.“
„Nie je to taká veľká veda... Nie je to taká veľká...“ zatiahol Ron, keď sa oči na jeho hlave pretočili v stĺp. Upadol do bezvedomia. Hermiona ho skúsila zachytiť, ale pod jeho váhou sa zrútila a bola nútená zviesť sa na kolená.
„No, myslím, že to šlo dobre,“ poznamenal Draco.
„Sakra,“ zamrmlal Harry.
***
Hermiona usrkávala ďatelinové pivo a povzdychla si. Štvorica teraz sedela v boxe, v rohu u Troch metiel. Alebo skôr, Hermiona a Harry sedeli skrčení proti Ronovi v rohu vedľa Hermiony, s neviditeľným priestorom vedľa Harryho, ktorý mal sklon k uštipačným poznámkam. Na všetkých okoloidúcich pôsobil, ako keby ho obchádzali roztomilé driemoty.
„Nemôžem uveriť tomu, že si mi to urobil,“ povedal Harry so zamračeným pohľadom.
„Harry, prosím,“ povedal neviditeľný priestor. „Ty by si to nikdy nebol schopný urobiť sám. Teraz je to všetko vonku, vidíš?“
„Och, áno, že to šlo. Och, tak dobre! Som si istý, že nám Ron poďakuje, keď sa preberie.“
„Mohli by ste vy dvaja prestať? Na tom teraz nezáleží. Je po všetkom. Práve teraz sa musíme vysporiadať s Ronovým post-traumatickým stresom,“ prerušila ich Hermiona.
„Nemyslíš, že mu bude teraz trochu lepšie?“ spýtal sa Harry nervózne.
Hermiona si zahryzla do pery.
„No, som si istá, že bude trochu menej, ehm, pobúrený. Ale nie som si istá, či by ste tu vy dvaja mali byť, keď sa preberie. Kvôli vám sa s ním porozprávam ja, okej?“
Harry sa zamračil.
„Bez obáv,“ povedala Hermiona nežne. „Dostane sa z toho. Bol iba trochu... šokovaný, to je celé.“
Harry jej venoval malý úsmev.
„Vďaka, Hermiona. Myslím, že pôjdeme späť do školy.“
Hermiona sledovala, ako odchádza preč, prv než sa náhle obrátil, ako keby zdrapol nejakú neviditeľnú ruku. O pár sekúnd neskôr zacítila Hermiona ruku na svojej vlastnej, ktorá spočívala na stole.
Tichý hlas jej pošepol do ucha:
„Naozaj nie si až taká zlá, Grangerová. Chcem povedať, na muklorodenú.“ Upokojujúce stisnutie jej ruky a – cítila, ako ju Draco opustil, ešte predtým, než sa vrátil k Harrymu a viedol ho von.
Máličko sa usmiala a objednala si ďalšie ďatelinové pivo. Spočinula očami na svojom horko-krvnom priateľovi. Opäť si povzdychla.
***
Druhý deň bola nedeľa a Harry sedel vonku pri jazere. Pracoval na svojej domácej úlohe. Bol ďalší z tých nádherných, kvitnúcich, jesenných dní. Belasá obloha takmer oslepujúca, studený vánok mu jemne strapatil vlasy a habit.
Harry vzhliadol zo svojho miesta pod stromom, keď zbadal istého ryšavca, ako kráča smerom k nemu. Harry naňho obozretne pozrel.
Ron sa ticho posadil a nejakú chvíľu zízal smerom k jazeru.
„Čo robíš?“ spýtal sa.
„Práve pracujem na tých otázkach, ktoré nám zadala McGonagallová.“
Ron prikývol a ďalej ticho sedel. Zvuk vetra v stromoch a škrabanie Harryho brka zavládlo asi na desať minút.
„Počúvaj, kamoš,“ začal Ron. Zhlboka sa nadýchol. „Chcem, aby si vedel, ehm, že, dobre, že aj keď nechápem tvoje konanie, rešpektujem ťa. A nebudem pochybovať o tvojich citoch a úmysloch.“
Harry si nemohol pomôcť, ale zasmial sa.
„Som taký rád, že si poslúchol Hermionu.“
Ron sa začervenal a rozpačito sa zazubil.
„Nie, nie naozaj,“ pokračoval. „Myslím, že to nie je také divné...“
„Áno, je to,“ poznamenal Harry.
„Tak hej, hej. Máš pravdu. Je to ozaj divné. Ako sa to vôbec prihodilo... ehm, ale aj tak. Ako k tomu vlastne došlo?“ Jeho oči sa náhle rozšírili. Harry mohol prakticky vidieť svietiť žiarovku nad jeho hlavou. „Ten lístok! Ten lístok, ktorý som našiel v tvojom vrecku! Ty si mi klamal už vtedy!“ povedal Harrymu s náznakom obvinenia v hlase.
„Nie, neklamal!“ odpovedal Harry rýchlo. „Povedal som ti pravdu. Vážne to bol iba vtip.“
„Dobre, tak potom...“
„Ja neviem. Skrátka, začala to byť... sranda.“
Ron sa neveriacky pozrel na svojho priateľa a Harry sa usmial.
„On naozaj nie je taký zlý, ako sme si mysleli všetky tie roky, Ron. Je ku mne v skutočnosti naozaj, naozaj dobrý. A je taký zábavný. Dokonale múdry a vtipný. Nehovoriac o tom, že vôbec nevyzerá zle.“ Ron si odfrkol. „Ron, on je... Má ma skutočne rád. A nie je to tým spôsobom, že všetci ostatní ma majú radi, pretože musia. On ma má rád.“
Harryho líca sa zapálili ružovou. Sklonil zrak k svojej domácej úlohe, aby sa vyhol Ronovým očiam. Ale Ron skúmal svojho priateľa spojeným obočím.
Keď to vyzeralo, že dospel k rozhodnutiu, Ron vydal malé „hm.“
„Fíha. Ty to myslíš vážne.“
Harry prikývol.
„No, kamoško. Nedá sa povedať, že by som ti závidel,“ uškrnul sa, keď sa naňho Harry roztopašne pozrel... „Ale myslím, že si s fretkou šťastný a ty si v poslednom čase nebol šťastný. Nie naozaj.“
„Jéééj, Roníček!“ vykríkol Harry s úsmevom. „Miluješ ma! Môžem ťa objať?“
„Aká vtierka...“ zamrmlal Ron, keď sa priplazil ku Harrymu a omotal okolo neho dlhé, vytiahnuté končatiny.
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 14.11. 2011 | 8. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 16.10. 2011 | 7. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 15.09. 2011 | 6. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 10.09. 2011 | 5. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 03.09. 2011 | 4. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 16.08. 2011 | 3. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 10.08. 2011 | 2. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 12.04. 2011 | 1. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 31.03. 2011 | Úvod k poviedke | |