Preklady fanfiction Harryho Pottera

22. kapitola

Rokfort sa zmenil na krvavý chaos. Kúzla a kliatby lietali naokolo, krv bola rozstreknutá všade a hlavne tam, kde na zem dopadli bezduché telá.

Ron zakopol o telo a hlasno zanadával, keď si uvedomil, že to bol Colin Creevey.

“Hermiona,” zavolal, keď zahliadol mihnúť sa pri ňom husté hnedé vlasy. Hermiona sa otočila a rýchlo sa zohla, aby sa vyhla kliatbe Imperius.

„Videl si tu niekde Harryho?“ Zakričala na Rona cez hluk z bojového poľa.

„Nie!“ zaziapal nazad. „Naposledy som ho videl pri metlobalovom ihrisku!“

„Tam je Voldemort!“ skríkla Hermiona. „Musíme mu pomôcť!“

„Nemyslím si,“ posmieval sa známy hlas. „Je to Potterov boj, a žiadna humusáčka alebo Lasičiak sa do toho nebude miešať.“

Ron sa zamračil na Luciusa Malfoya. „Tvoj Pán zla môže pracovať sám, ale Harry má priateľov, ktorá sa o neho postarajú.“

„Niektorí ľudia sa spoliehajú na pomoc zvonka, ale Pán zla pracuje sám,“ odsekol mu Lucius späť.

Hermiona prevrátila očami. „Okej, je nám to jedno, tak sa nám prac z cesty! Stupefy!“

„Protego!“ hravo zablokoval Lucius kúzlo. „Nemyslím si, že by to bolo až také ľahké, slečna Grangerová.“

„Nie, ak urobím toto,“ zavrčal Ron a udrel Luciusa do žalúdka tak tvrdo, ako len mohol. Malfoy sa zosunul k zemi a rukami sa držal za žalúdok. Ron ho rýchlo znehybnil. „Toto ti dlžím od tretieho ročníka. Tá sadla dobre.“

Hermiona sa usmiala a rozhliadla s úzkosťou. „No tak, poďme nájsť Harryho. “

OoOoOoOoO

Draco sa rozhliadol po bažinatom okolí a vzdychol si. Toto bude posledná chvíľa môjho života, uvažoval pesimisticky.

Hlasné prasknutie v lese  ho prekvapilo. „Kto je tam?“  zvolal Draco a snažil sa zostať pokojným.

„Nikto,“ odvetil chlapčenský hlas. „Óh, sakra,“ Dominik Cortes zamumral a vyšiel z krovia.

„Ty!“ skríkol Draco. „Poslal si ma sem! Dostaň ma späť na Rokfort!“

„Preto som tu prišiel,“ odsekol Dominika brodil sa vlhkým močariskom.  „Nanešťastie, táto... tekutina to sťažuje.“

„Jasné, môžeme tu byť až do skonania sveta. Hej, prečo si nepožičiaš trochu času od Pána času?“ zavrčal Draco sarkasticky.

Dominik sa pozrel na Draca. „Chceš sa odtiaľto dostať alebo čo?“

„Súdiac podľa toho, ako sa veci vyvíjajú, volím možnosť 'alebo čo',“ zamumral Draco cynicky.

“Hej, ja som to počul!”

“No, povedal som to nahlas!” zakričal Draco. “A teraz ma odtiaľto dostaň, než ťa začarujem tak, že z teba ostanú len kúsočky, ktoré potom podpálim.”

Dominik prevrátil očami. „Akoby si to nepovedal už milión krát predtým.“ Ale zazrel vražedný pohľad na Dracovej tvári a rýchlo dodal. „V poriadku, v poriadku, už idem. Nezlom si necht.“

“Neskoro,” zahundral Draco a túžobne sa pozrel na svoju ruku.

“Príliš neskoro.”

OoOoOoOoOoO

Harry bežal k metlobalovému ihrisku tak rýchlo, ako to len šlo, keď začul za sebou výkrik.

Luna, pomyslel si chmúrne. Padol ďalší.

Seamus bol v bezvedomí. Dean bol znehybnený. Hannah Abbottová a Justin Finch-Fletchey si obaja zvierali zranenia a Terry Boot celkom neúctivo nadával nad zlomeným členkom.

Celkovo šiesti mimo hru.

OoOoOoOoO

Pansy Parkisonová a Mandy Brocklehustová boli v obkľúčení na zráze na východnom okraji Rokfortu.

Nemohli utiecť, nemohli sa premiestniť preč, nemohli sa skryť.

Musíte obetovať všetko, ak chcete vyhrať vojnu, pomyslela si Mandy trpko. Jej oči sa stretli s Pansyinými a zdieľali pohľad plný porozumenia.

Mandy sťažka prehltla a vytiahla svoj prútik. Kútikom oka videla Pansy, ktorá urobila to isté.

„Detritus!“

Keď hora skál spadla na šesť Smrťožrútov a ich samotné, Mandy zašepkala tichú modlitbu a dúfala, že tieto slová nie sú jej posledné.

Osem mimo hru.

OoOoOoOoO

Oči Susan Bonesovej sa rozšírili, keď sa z ničoho nič zjavil Ernie Macmillan a strhol ju na zem.

Smrťožrút zamieril smerom k nim a Susan sa podarilo slabé, „Protego.“

„Choď,“ zašepkal Ernie Susan. „Zachráň sa.“

Susan vydesená k smrti prikývla a stratila sa v lese. Pokukovala z krovia a videla smrťožrúta mieriaceho prútikom na Ernieho. Susan zavrela oči, keď tmavo modré svetlo zaplnilo priestor.

Deväť mimo hru.

OoOoOoOoO

„Si si istý, že ma chceš zabiť?“ opýtal sa Antony Goldstein Smrťožrúta, ktorý mal prútik na jeho krku. Smrťožrút prikývol a pristrčil koniec prútika bližšie.

„Au! Pozor na ohryzok, prosím!“

„Chystám sa ťa zabiť!“

Anthony zdvihol obočie. „Dobre, túto vetu som predtým ešte nepočul.“

„Chystám sa ťa zabiť,“ zopakoval Smrťožrút.

„Bez komentára.“

OoOoOoOoO

„Máte rád.... čiernu?“ spýtal sa Blaise Zabini smrťožrúta, ktorý ho pomaly sunul k okraju zrázu. „Zdá sa, že jej nosíte priveľa. Mohol by som navrhnúť zimozeleň?“

„Zimozeleň nemusím,“ zavrčal smrťožrút.

„Hej, chlape,“ začal Blaise. Smrťožrút sa naňho zamračil. „Myslel som, hej, uhm, madam. Piánko. Nie je nič zlé na tom nosiť zimozeleň, bol by to pre vás perfektný odtieň.“

„Zimozeleň nemusím,“ zopakovala očividne žena smrťožrútka.

„A čo tak levanduľová?“

„Nenosím pastelové farby. Nosím čiernu, veľmi tmavé odtiene sépie a odtiene extrémne spáleného dreveného uhlia.“

„Zaujímavé. Už ste zvažovali námornícke prúžky?“

Smrťožrútka si povzdychla a sklonila prútik. „Pozri, chlapče, ak sa chceš priznať, že si gay, urob to hneď, predtým, ako ťa zabijem.“

Blaise ňu vyvalil oči. „... nie som gay.“

„Napodiv sa zdá, že si,“ odpovedala smrťožrútka s trochu sadistickým úškľabkom.

OoOoOoOoOoO

„Svätá dobrota tancujúca dole námestím na kekse pokrytom mäkkou salámou," vydýchla Ginny Weaslyová. Harry sa na ňu spýtavo pozrel. “Keď žiješ s Ronom, svet sa krúti iba okolo jedla,” vysvetlila.

Harry prikývol, aj keď trochu skepticky.

„Toto miesto je v pohode,“ pokračovala Ginny, „Je to ako raj pre všetky magické bytosti.“

„Ginn,“ začal Harry. „Takto vyzerá metlobalové ihrisko každú noc.“

„Je to kúzelné.“

„Okej,“ súhlasil Harry. „Teraz už konečne chceš začať hľadať muža, ktorý ma prenasleduje sedem rokov?“

„To nebude nutné!“ zadunel zhora hlas. „Lord Voldemort práve  prichádza.“

„To je tak lacné,“ zamumrala Ginny.

„Ako zo sekáča,“ doplnil Harry. „Super lacné.“

OoOoOoOoOoO

„Takže vlastne obľubujete varenie lahôdok a plávanie so žralokmi?“ spýtal sa Blaise na ujasnenie. Smrťožrútka vedľa neho, menom Charlene, prikývla.

„Žraloky sú vlastne celkom priateľské potom, čo im vnútite upokojujúci elixír a sú to veľmi dobrí morskí navigátori. Vždy som mala rada dobré jedlo a ešte viac variť ho.“ Zopakovala.

Blaise pokrútil hlavou.„Naučil som s od vás viac, ako od všetkých mojich priateľov dokopy.“

„Tvoji priatelia nie sú inteligentní?“

„To veru nie sú.“

Charlene sa usmiala. „Vrana k vrane sadá.“

„Hej!“

Blaise si všimol, ako Charlene skontrolovala svoje hodinky. „Hej, kde si to vzala? Nie je to muklovská vecička?“

„Ukradnuté nejakému muklorodenému v Priečnej uličke,“ riekla Charlene nedbalo. „Bolo to ako brať cukrík dieťaťu.“

Chvíľu boli ticho, keď Blaise náhle povedal, „Všetci smrťožrúti nie sú až tak zlí, všakže? Myslím, že ak ich je viac ako ty, nemôžu byť iba samé vykorisťovanie-plienenie-vypaľovanie ľudí.“

„Niektorí z nás sú takí. Niektorí nie,“ dokončila Charlene ticho. „Je to zvláštne, ale len extrémne zlých smrťožrútov si ľudia pamätajú, ale tí v podstate správni upadnú do zabudnutia. Taký je život. Nikdy nezabudneš na zlé veci, kým dobré veci nevydržia.

Blaise sa posadil. „Daj mi na chvíľu tvoje hodinky,“ povedal odrazu.

Charlene si všimla, že natrčil uši podobne ako pes.

Blaise otáčal hodinkami znovu a znovu. Potichu mrmlal zmätok krátkych slov, ktoré Charlene nedávali absolútne žiadny zmysel.

Napokon to vzdal a vrátil hodinky Charlene. „Bez Mandynho výskumu je to k ničomu,“ zastonal.

„Kto je Mandy?“ spýtala sa Charlene.

„Ona je... nuž, predpokladám, že moje dievča,“ odpovedal Blaise neprítomne. „Minulý rok robila hlavnú časť výskumu fungovania muklovskej elektroniky v čarodejníckom svete a ja skutočne práve teraz potrebujem jej poznámky, pretože som práve objavil zadné dvierka, ako obísť to, že muklovské zariadenia nefungujú správne v magických oblastiach.“

„To je zaujímavé,“ riekla Charlene, hrala si so svojimi hodinkami a obracala ich. „Nazveš to Čarodejnícky rozhlas? Pretože si myslím, že som už niečo také...“

„Ak Mandy a ja niečo také objavíme, pravdepodobne z toho urobíme pobočku Čarodejníckeho rozhlasu,“ rozhodol Blaise. „Buď to, alebo 'Eco Market 2000'.“

„Život nám poskytuje nečakané možnosti,“ riekla zrazu Charlene. „Myslím, že to ty budeš objavovať s Mandy a všetci tvoji priatelia vyrastú a budú robiť niečo zmysluplné, ale čo budem robiť ja? Na mňa sa bude spomínať ako na zblúdilého smrťožrúta, ktorý si ani neurobil meno v histórií a pôjde do Azkabanu.“

Blaise prevrátil očami. „Jasné, akoby sa to malo stať. Niektorí ľudia si vyberú zlú cestu životom. Len sa potrebuješ dostať späť na tú správnu cestu.“

Charlene si vzdychla. „ALEBO ťa môžem zabiť a urobiť si meno tu priamo tu a teraz.“

„Okej.“

„Okej.“

„...“

„Nuž, som si skoro istý, že nie som mŕtvy.“

„Viem.“

„Viem.“

„Viem.“

„Viem.“

„V...- oh, drž hubu!“

OoOoOoOoO

„Lord Voldemort je skvelý vo všetkých oblastiach!“ zahučal vyššie spomenutý Lord Voldemort. „Zabije ťa, óh-Tak-Úžasný-Chlapec-Ktorý-Prežil!“

„Vieš, nemyslím, že som už predtým tento jeden počul,“ povedal Harry Ginny sarkasticky, predtým ako vytiahol svoj prútik. „Tak do toho, Tom!“

„Tak do toho, Potter!“

„Uhm...“ zahundrala Ginny. „Blázni.“

Voldemort bežal dole schodmi metlobalovej tribúny, zakopol o lem svojho rúcha a nadával pri tom veľmi hlasno a názorne. Nakoniec pristál veľmi bolestivo na zemi.

„Prekliaty metlobal! Nikdy som ťa nemal rád!“ zavrčal, vyskočil na nohy a oprášil si hábit.

„Gin, myslím, že by si sa mala držať ďalej,“ zamumral Harry. „Zraníš sa.“

„Čože?“ vykríkla Ginny a mlátila rukami ako kačica. „Ako môžeš byť tak krutý a nechať ma samú v noci, aby som uvažovala, či si živý alebo mŕtvy, Harry James Potter? Ako len môžeš, Harry James Potter? Ako len môžeš?“

„Nuž, ak chceš zomrieť, tak mi to nevadí,“ vyriekol Harry.

„Hej!“ zvolala Ginny. „Všetky tajomstvá života sú riešené po smrti a ja chcem odpovede!“

Voldemortove oči preskakovali z jedného na druhého. „Dosť!“ zajačal. „Ja sa tu práve teraz pokúšam niekoho zabiť a vy sa mi staviate do cesty. Nemôžem aspoň jeden deň dostať to, čo chcem?“ zabedákal.

Harry a Ginny pozreli na bezmocného Voldemorta, ktorý klesol na kolená a teraz dramaticky fňukal do svojho habitu.

„Zabi ho,“ zašepkala Ginny kútikom úst. „Zabi ho teraz.“

„Nemôžem! Bolo by to veľmi nefér, odkedy sú šance v môj prospech.“ Zaprotestoval Harry.

„Óh, prestaň byť galantný a už to konečne urob!“ zvolala. „Pravdepodobne sa ti už nikdy nedostane takejto šance, tak sa jej chyť a skonči to s ním!“

„JA PROSTE NEMŌŽEM!“ skríkol Harry. „Aj keď je to muž... muž-had... hado-muž... čokoľvek..., ktorý zničil celý môj život. Nemôžem ho zabiť, keď je na tom takto! Zaslúži si spravodlivý boj a to je aj to, čo dostane!“

„Ale Harry,“ zakvičala Ginny. “Môžeš ho teraz zabiť podvodom, alebo môžeš pokúšať osud spravodlivým bojom!“

„Hej, a vieš čo? Toto je moje rozhodnutie. Ja si pekne počkám, kým sa neprestane hnať na kráľovnú drámy...“ Voldemort zavzlykal ešte viac... „a dá sa dokopy, pretože tak to bude spravodlivý boj!“

„Takže budeš iba čakať, dokým tá fontána neprestane?“

„Presne.“

„Fajn. Buď si hlúpym intelektuálom, je mi to jedno.“

„Fajn. Budem hlúpym intelektuálom.“

„Fajn.“

OoOoOoOoOoOoO

„Takže... stále ma chcete zabiť?“ spýtal sa Anthony smrťožrúta.

„Áno.“

„Okej. Dobré to vedieť.

„Áno.“

Anthony začul šumenie stromov. „Stále ma chcete zabiť?“

„Áno.“

„Dobre.“

OoOoOoOoOoO

„Au,“ zamumrala Mandy, keď si pomaly šúchala obriu hrču na hlave. „Super. Teraz prepadnem z OVCÍ.“

Mandy sa otočila a začala odstraňovať trosky z Pansyinho tela. „Pokiaľ žijem ja, tak je Pansy rozhodne nažive, pretože nedostala plnú dávku skál,“ zahundrala.

„Urg,“ zamumrala Pansy.

„Poď, ideme! Potrebujeme pomoc!“

Mandyine uši zachytili šušťanie šiat. „Nie od teba,“ odsekla a zamierila prútikom na smrťožrúta, a znehybnila ho. „Teba tu nikto nechce.“

„Bože, to je peklo!“ zakvičala Pansy. „Moja hlava je tak prekliato ťažká a na sračky.“

„To si len myslíš, že je to tvoj hlavný problém,“ zahundrala Mandy.

„Samozrejme, že myslím!“ zvolala Pansy. „Keď sa dostaneme späť do Rokfortu, pôjdem letaxom do kúpeľov k Madam Boubonovej“

„Urob mi tam rezerváciu,“ zahundrala Mandy, keď sa dostala cez kopec a pozrela dole na metlobalové ihrisko. „Ó môj Bože!“

„Čo sa deje?“ zakričala Pansy a dobehla ju.

„Voldemort vzlyká na ihrisku ako kôpka nešťastia a Harry nerobí absolútne nič!“

„ČO?“ zjačala Pansy. „O čo sa ten malý skur...“

„ČO SI VY DVE, DO ČERTA, MYSLÍTE, ŽE TU ROBÍTE?“

Mandy a Pansy vykríkli.

Po niekoľkých nekonečných sekundách banší zvukov sa Severus Snape rozhodol, že stačilo. „Držte huby!“ zreval.

Stále kričali.

„Držte huby!“

Ešte viac kriku.

Snape rozhodil rukami. „Óch, pre lásku Božiu!“ zvolal a potlačil stále kričiacu Mandy a Pansy dole kopcom, kde pristáli neobratne pri Harryho nohách. Stále kričali, čo rozčuľovalo všetkých.

„Zabi ho!“ zajačala Pansy hneď, keď získala späť rovnováhu. Voldemort vyzeral byť hluchý a akoby si neuvedomoval, čo sa okolo neho deje.

Pop. Draco Malfoy a Dominik Cortes sa zjavili vedľa stále jačiacej Mandy a Pansy.

„Ó, áno!“ zajasal Dominik a tancoval disko, konkrétne YMCA.

„Kto je dobrý? Ó, áno baby, ja som taký dobrý!“ a potom pohľadom zachytil Voldemorta. „Oh, hovno!“ skríkol, poskočil tri stopy vysoko a vyrazil smerom k jasným svetlám Rokfortu.

Draco zažmurkal. „Páni. Ten výlet na mňa asi nemal dobrý vplyv, pretože vidím Voldemorta žalostne vzlykať do jeho habitu, Zjazvenú tvár a spol. nerobiť absolútne nič a Mandy a Pansy predstierajúce, že sú Banší.“

„Žiaľ,“ povedala mu Ginny, „je to všetko pravda.“

Draco nadvihol obočie. „Nuž, v tom prípade, keď nemáte v úmysle využiť túto príležitosť, urobím tak ja. Avada Kedavra!“