Autor : Lily in a Pond
Preklad: zelaaa001
PAIRING: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
23. kapitola
Bola to temná a búrlivá noc. Krákajúce havrany lietali ponad Rokfortom a šírili osudnú správu každému, kto sa na ne odvážil upriamiť pohľad. Vietor udieral na kožu ako dýka. A to hlavne na metlobalovom ihrisku, kde sa napĺňalo starodávne proroctvo.
Dobre, bola to iba tmavá noc a neboli tu žiadne vtáky poletujúce ponad Rokfortom. Rovnako ako proroctvo nebolo až tak starodávne. Avšak mohli ste povedať, že bolo veterno, rovnako veterno, ako je to októbri v Škótsku zvykom.
„Avada kedavra!“ zakričal Draco. Všetci skríkli, keď lúč zeleného svetlo vystrelil z jeho prútika a zamieril priamo na Voldemorta.
„Nemôžem sa na to pozerať!“ zajačala Mandy hystericky, ale na rukách, ktorými si zakrývala oči, sa jej podarilo na úctyhodnú vzdialenosť od seba odtiahnuť prostredníky a ukazováky.
Keď sa Hermiona zhlboka nadýchla, zelené svetlo zrazu zmizlo a ona niekoľkokrát zažmurkala, aby zmizli biele škvrny.
„Čo to...?“
Voldemort nebol mŕtvy. Po pravde sa jeho telo iba na sekundu striaslo, akoby bol zasiahnutý elektrinou a potom pokračoval v dramatickom vzlykaní do šiat.
„Ehm, Malfoy?“ spýtal sa Ron váhavo, „Si si istý, že si použil tú smrtiacu kliatbu správne?“
Malfoy sa otočil, jeho tvár ružová od rozpakov. „Koľko možných spôsobov, ako ju vrhnúť, poznáš, Weasley? Som si istý, že som to urobil správne. Len neviem, prečo to nefungovalo!“
„No, mohlo to zlyhať, pretože si do toho nevložil dostatok sily,“ povedala Hermiona, ktorá si spomínala, ako im o tom Moody rozprával pred štyrmi rokmi. „Buď je to tak, alebo si slabý,“ dodala a uškrnula sa.
Malfoyova bežne bledá tvár sa zmenila na ostro červenú. „Dobre teda, odpusťte mi, že nechcem zabíjať ľudí!“
Všetci súčasne prevrátili očami. „Ale no tak, Malfoy, všetci vieme, že iba hľadáš ospravedlnenia, prečo nemôžeš vrhnúť smrtiacu kliatbu,“ uškrnul sa Harry.
„Hej!“ zakričal Malfoy. „Aspoň som sa o smrtiacu kliatbu pokúsil. Ty si to ani neskúsil!“
„To je úplne nesúvisiaci problém,“ odvetil Harry pokojne.
„Vieš, momentálne je to veľmi dôležitý problém,“ riekla odrazu Ginny. „Prečo ho nezabiješ? Ja si vážne nemyslím, že 'nedostane sa mu férového boja' je dobrá výhovorka. Ľudia ako Voldemort si zaslúžia smrť, bez ohľadu na to, či zomreli v spravodlivom boji.“
Harry chvíľu vyzeral rozpačito. „Nedokážem odpovedať na túto otázku, Gin. Nedokážem.“
„Prečo nedokážeš?
„Jednoducho, nedokážem.“
Hermiona sa dlhšie zahľadela na Harryho a potom vytiahla svoj prútik. „Dobre, Harry, nechaj nás vidieť dnešné udalosti tvojimi očami.“
Keď Draco, Ginny a Ron na ňu vrhli zmätený pohľad, umlčala ich a otočila sa späť na Harryho. „Do toho, hovor.“
„Nuž, vstal som, osprchoval sa, zjedol raňajky, urobil si úlohu z elixírov, vyleštil si svoju metlu, šiel do de Vellofidesovho kabinetu, bežal aj do McGonagallovej kabinetu a mal s ňou veľmi rýchly rozhovor...“
„Počkaj!“ skríkla Pansy. „Ty si šiel do kabinetu profesora de Vellofidesa?“ Harry prikývol. „Zbláznil si sa?“ zjačala. „Ten muž je pomätený!“
„Ehm, ja neviem. Zdal sa byť ku mne milý.“
„Ty si myslíš, že každý, kto poznal tvojich rodičov, je milý, Zjazvená hlava,“ zahundral Malfoy. „Ty a Lupin ste mali prakticky nechutnú ľúbostnú aféru v treťom ročníku.“
Ginny zbledla. „Pokračuj, Harry.“
„Každopádne, šiel som do jeho kabinetu, vyšiel z jeho kabinetu, bežal k McGonagallovej, hovoril som s ňou o tohtoročných metlobalových plánoch...“
„Žiadny metlobal?“ skríkli Ginny a Ron jednohlasne.
„Nie, stále ho máme. Len sme trochu preplánovali sezónu. Predtým bol nejaký problém s ministerstvom a McGonagallová si myslí, že verejné školské podujatie je perfektná príležitosť pre Voldemorta, ako nás napadnúť.“
„Tentoraz má tá žena čiastočne pravdu,“ zamumrala Hermiona.
„No a potom som šiel na obed, pokračoval s úlohami, preklial Crabba a Goyla...
„Hej!“ prerušil ho Malfoy.
„Nepomoč si svoju prudérnu zeleno-striebornú bielizeň, Malfoy. Neurobil som tvojím bodyguardom nič vážne. Zatiaľ,“ doplnil Harry potichu. „No a potom som šiel späť do chrabromilskej veže, zdriemol som si...“
„Aha! Tak preto bola naša izba zamknutá!“ vykríkol Ron. „Všetci sme si mysleli, že ty, no vieš... vieš!“
„Čo?“
„Okej, tak možno nevieš...“
Harry sa naňho pozrel zmätene. „Čo ste si chalani mysleli, že som tam robil?“
Ginny položila ruku na jeho rameno. “Je mi ľúto Harry, ale tvoja myseľ je tak nevinná.“
Malfoy zdvihol obočie. „Alebo by ste to mohli interpretovať týmto spôsobom: “Čauko, som Ginny Weasleyová a všetci sa môžete zúčastniť súťaže o to, kto dokáže nájsť cestu von z perverzného bludiska postaveného z perverzností v mojej perverznej hlave!” povedal piskľavým hlasom.
Ginny po ňom strelila tým Pohľadom.
„Ak je to tak, tak to nechajme tak,“ riekla Hermiona potichu. Ostatní si všimli, ako jej sčerveneli líca. „Čo ďalej Harry?“
„No myslím, že to bolo všetko,“ odpovedal. „A potom som sa zobudil a šiel s Lunou k jazeru...“
„... čo si urobil?“ zavrčala Ginny a predviedla, že by vedela tým Pohľadom zabíjať.
„Šiel som dole k jazeru s Lunou,“ zopakoval Harry. Mandy sa k nemu naklonila.
„Myslím, že to znamenalo: 'Vysvetli to, Harry James Potter, lebo ťa osobne pripravím o hlavu.'“
„Pekne si to zhrnula,“ zavrčala Ginny. „A teraz VYSVETĽUJ!“
„Hmm... nemôžeme to urobiť inokedy? Pretože si myslím, že niekto chce s nami hovoriť,“ povedal Draco a ukázal sa tmavú postavu, ktorá kráčala dole kopcom.
„SNAPE?“
„Do riti!“ skríkla Pansy.
„Čo do čerta?“ vykríkol Ron.
„Je to on...“ zamrmlala Hermiona a pri Ronovej poznámke zdvihla obočie.
„Umyl si vlasy!“ zjačala Mandy. Keď sa na ňu všetci pozreli, pokrčila ramenami. „Všímam si maličkosti.“
„A úplne zbytočných vecí,“ vysmial ju Snape, keď k nim došiel. Keď Mandy prevrátila očami, Pansy pokrčila ramenami.
„On má vlastne pravdu, vieš. Nikoho v skutočnosti nezaujíma, že si niekto umyl vlasy, ak je tu vysoká pravdepodobnosť útoku či smrti.“
„Keď už o tom hovoríme, nevideli ste niekto Blaisa?“ spýtala sa Mandy.
Hermiona zvraštila obočie. „Čo to má spoločné s pravdepodobnosťou útoku či smrti?“
„Pretože by mohol byť mŕtvy,“ vzdychla Mandy, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.
Hermiona si stlačila koreň nosa. „V poriadku...“
„Každopádne, predtým, ako som bol hrubo prerušený,“ odsekol Snape, „chcel som vám povedať, že mám na starosti dôležitú misiu.“
„Čo máte urobiť? Ostrihať si tie vlasy a hodiť ich na nás?“ zachechtal sa Harry.
Pansy sa uškrnula. „Jasná, zavoláte si mamičku, aby vám pomohla nás poraziť?“
„Hodíte po nás všetky ingrediencie do elixírov a budete dúfať, že s toho vznikne bomba?“ zachechtal sa Malfoy. Všetci sa naňho pozreli.
„To nie je vtipné,“ zamračil sa Ron.
Draco prevrátil očami a ukázala mu všetkých desať prstov. „Nemal by si byť zalezený niekde v chatrči a počítať si tých svojich päť siklov, Weasley?“
Pansy naňho zazrela. „Upokoj sa, chlape bláznivý. Choď do Bičice (cz: Bohnic),“ zahundrala.
„Vieš, Pans, je tu jedna vec, ktorú by som rád urobil predtým, ako zomriem vo svojej teplej posteli na Malfoy manore,“ začal Draco. „Rád by som ťa zabil!“
„Akoby to nebolo zrejmé,“ zašepkal Ron Harrymu.
Draco vyzeral zamyslene. „Taktiež by som rád vedel, čo je to Bičica.“
Snape si so ženským pôvabom prehodil prameň vlasov z očí. „Ako som povedal, prišiel som vás informovať...“
„Nekecaj a rovno k veci,“ prerušila ho Ginny. Snape neveriacky pokrútil hlavou.
„Za mojich čias neboli deti tak neúctivé k starším,“ zahundral.
„Vieš, čo ešte robili ľudia za vašich čias?“ spýtal sa Harry živo.
„Nie som si istý, či to chcem vedieť...“ riekol Snape potichu.
Harry ho ignoroval. „Za vašich čias nemali ľudia šampón na extra mastné vlasy a prostriedky na čistenie nosa!“
Snape zažmurkal. „Čo sa to dnes s tebou deje, Potter? Si dnes... veľmi... nezdvorilý. Dokonca i na tvoje obvyklé štandardy.“
Ginny sa pozrela na Mandy. „Ehm... Mandy je ticho podozrivo dlho. Nemyslíte, že by sme ju mali skontrolovať?“
„Počujem ťa, Weasleyová,“ zahundrala Mandy.
Pansy sa zamračila. „To nie je dobré. Volá ľudí priezviskami len, keď sa nad niečím skutočne hlboko zamýšľa. Kedykoľvek sa nad niečím zamýšľa, vyplávajú na povrch zlé veci alebo sa stanú.“
„Počkať!“ vykríkol Draco. „Mandy, nesedela počas Vianočného plesu dlhšiu dobu pri nádobe s punčom, veľmi zamyslená?“
Mandy vzhliadla. „Áno... ale nemyslím si, že by z toho vzišlo niečo zlé... VIANOČNÝ PLES!“ zalapala po dychu. „Vianočný ples! Skoro som na to zabudla. Celá tá vec s Popoluškou začala na Vianočnom plese!“
Zatiaľ, čo to hovorila, Hermiona pomaly cúvala späť a oči sa jej rozširovali viac a viac, dokým...
„Hermiona, ty si tá...“ Mandyin hlas sa vytratil, keď si uvedomila, že na ňu Draco vyjavene pozerá. „Počkať, vie to?“
„Nie,“ zašepkala Hermiona. „Ešte som mu to nepovedala...“
„Výborne, nie je na to lepší čas, ako teraz!“ zvolala Mandy. „Urob to!“
„Urob čo?“ spýtal sa Draco nervózne.
„Ehm,“ prerušil to Harry. „Vzhľadom k tomu, že našimi súčasnými spoločníkmi sú Voldemort, Snape a a stále sa rozširujúca tlupa dementorov nad lesom, rád by som poznamenal, že toto je tá najhoršia možná doba niekomu povedať, že dievča, do ktorého sa zamiloval pred troma rokmi, nie je nikto iný ako ona samotná. Oh, oops!“ Harry si prikryl ústa a nevinne zažmurkal. „Pošmykol sa mi jazyk...“
„Harry!“ vykríkla Hermiona. „Ako si mohol...!“
„... Hovorí sa 'ďakujem'. Okrem toho, skôr alebo neskôr, by to Malfoy zistil. A myslím, že skôr je to lepšie, pretože, priznajme si to, vytvorili sme našu malú ZMSN skupinu z nejakého dôvodu (PP: Združenie Miluj Svojho Nepriateľa). A to dať vás dvoch dokopy. Vieme, že sa už tajne máte radi, proste len chceme, aby ste si to uvedomili. A čo je najdôležitejšie, vieme, že vy dvaja, ruka v ruke, pravdepodobne prežijete všetko,“ dokončil Harry.
Pansy si utrela slzy z očí. „To... to... bolo nádherné!“ riekla pridusene a potiahla do malej ružovej vreckovky.
Ginny striedavo pozerala z Hermiony na Draca, ktorí si pozerali navzájom do očí. „Ehm... prepáčte, že ruším toto malé ľúbostné vyznanie, ale smerujú k nám dementori, myslím, že Voldemort sa spamätáva a Snape .... myslím... že nadobúda slizký výraz.“
Ron sebou trhol. „Myslím, že tieto tri veci je priveľký údel na jednu noc.“
„Súhlasím,“ povedali Pansy, Harry a Ginny naraz.
„Takže,“ riekol Harry a pozrel na skupinu. „Tí, čo vedia vyčarovať patronusa, budú čeliť dementorom, ja opäť pôjdem premôcť Voldemorta a neskôr sa ku vám pripojím a Snape... proste ho nechajte tu.“
Prikývli. Keď Hermiona zaujala odvážny postoj v čele skupiny, Harry ju stiahol naspäť.
„Ó nie, ty pôjdeš so mnou.“
„Protekcia!“ skríkla Pansy, keď sa postavila na Hermioninu pôvodnú pozíciu.
„Čo to znamená?“ spýtal sa Ron.
„To znamená, 'Ronald, zožeň si slovník',“ odpovedala a vystrelila smerom k lesu biele iskry. „Ha! Vy slizkí bastardi! Poďte si po mňa!“
„To je tá najlepšia vec, ktorú si im mohla povedať. Napokon, nie je to tak, že by si im poskytovala ďalšie dôvody, aby na nás zaútočili,“ zahundrala si Ginny popod nos. Pansy sa na ňu pozrela a Ginny jej to vrátila nevinným pohľadom.
„Mimochodom, Harry, nie je to protekcia, že nie?“ opýtala sa Ginny a obrátila naňho. Ale Harry tam už nebol.
V skutočnosti, on a Hermiona úplne zmizli.
OoOoOoOoOoO
„Harry, kde ma to, do čerta, ťaháš?“ skríkla Hermiona a zúfalo sa snažila vytrhnúť si z prstov podivný strieborný prsteň, ktorý nikdy predtým nevidela.
Keď s trhnutím pristála na chladnej kamennej podlahe, uvedomila si, že ten prsteň musel byť prenášadlo.
„Kto si? A kde je Harry?“ skríkla a pozrela na Harryho.
„Nie, Miona, ja som Harry,“ vysvetlil. „Nikto mi nevymyl mozog alebo niečo podobné. Som to iba ja.“
„Tak mi, do pekla, povedz, kde to som,“ zavrčala Hermiona a postavila sa. Keď nevoľnosť z rýchleho pohybu opadla, všimla si mnoho podôb písmena „M“ vytesaných na stenách.
„Počkať,“ riekla Hermiona pomaly. „Toto je Malfoy manor?“
Harry pokrčil ramenami a klesol na jedno z komplikovane zdobených kresiel. „Nemám poňatia.“
„Mal by si vedieť, kde sme! Doviedol si ma sem!“ vykríkla Hermiona.
„Nedoviedol som ťa sem,“ odpovedal Harry a pozrel na ňu nechápavo. „Chcel som len s tebou hovoriť o tom, ako som náhodou naschvál povedal Malfoyovi... veď vieš...“ dodal a nervózne si obzrel miestnosť. „V Brlohu je magické prakticky všetko a tento dom bude na tom zrejme rovnako. Kto vie, či tieto steny nemajú uši?“
„Aha,“ odpovedala Hermiona a zvážila to. „Áno, mohli by vyplávať na povrch niektoré veci, ktoré nechceme.“
„Takže,“ začal Harry neformálne. „Ako sa ti darí v štúdiu?“
„Dobre, dobre, dobre, dobre!“ odpovedala Hermiona príliš sladkým hlasom. „Darí sa mi extrémne dobre.“
„Výborne! U mňa je to rovnako,“ riekol Harry.
„Áno, vďaka Bohu.“
„Výborne.“
„Áno...“
„Okej...“
Áno.
OoOoOoOoO
Nastal chaos, keď všetci stratili hlavu a začali zúfalo hľadať Harryho a Hermionu.
„TICHO!“ zareval Ron a slinami oprskal Mandy. „Teraz všetci zameriame našu pozornosť späť k momentálne hlavnému problému, dementorom,“ povedal pokojne. „Po tom, čo sa ich zbavíme, môžeme vyslať za Harrym a Hermionou pátraciu skupinu. Ale teraz sa sústredíme len na jedinú vec: dementorov. A hoci sa teraz cítim temne a ponuro,“ skrivil tvár, „poďme nakopať dementorom zadky!“
A namiesto nadšenia, ktoré by inak tento príhovor vyvolal, zdvihli ostatní pomaly svoje prútiky a zakričali, „Expecto Patronus!“
Hoci ich patronusovia nevydržali dlho, zosielali kúzlo znova a znova. Konečne, keď dementori ustúpili, si Ginny vzdychla.
„Hurá!“
„Dobre,“ začala Mandy a prehrabávala sa v tráve. „To bola veľmi... nazvime to „tichá bitka.““
„Extrémne pokojná,“ ozval sa Draco.
Ron prelomil vetvičku na polovicu a nikto nepohol ani obočím.
„Parkinsonová a Malfoy, vy dvaja tu ostanete sledovať situáciu a hľadať známky... čohokoľvek nezvyklého. Ginny, Mandy a ja pôjdeme hľadať Harryho a Hermionu.“
„Áh, nepôjdete bezo mňa,“ odsekol Draco. „Idem.“
Ron vyzeral nahnevane. „V poriadku, potom Mandy, ty tu ostaň s Pansy, zatiaľ čo sa fretka pripojí k nám.“
„Hmm... Malfoy pripojený k Lasičiakovi a Lasici...“ riekol Draco ironicky. „Aká hanba!“
„Dve slová, Malfretka,“ zašepkala tónom, ktorý sa dal označiť iba ako daj-si-na-mňa-bacha-sakramenského-bacha. “Netopierie zaklínadlo.“
Draco zadržal dych. „Ako vidím, stále ovládaš to kúzlo...“ odmlčal sa a nepokojne si poťahoval kravatu.
„Áno,“ zavrčala Ginny. „Ovládam.“
„Dobre vedieť,“ riekol Draco nervózne a zúfalo hľadal naokolo hocijaké prostriedky na obranu.
Keď Ginny zdvihla prútik, Ron odtlačil jej ruku na bok. „Ginny! Mohla by si sa prosím sústrediť na náš súčasný problém?“ skríkol.
„Malfoy je problém!“ zakričala Ginny. „To bolo naposledy, čo urazil našu rodinu!“
„Skľudni sa, Wealíčka, a prestaň byť tak prekliato citlivá!“ zajačala Pansy. „Draco iba žartoval!“
„Žartoval, do prdele!“ vykríkla Ginny. „Počula si tón jeho hlasu?“
„Ja som ho počula a je to tón, ktorým dráždi ľudí!“ pripojila sa s krikom Mandy. „Možno, keby si ho poznala lepšie, vedela by si to! Ale na druhú stranu, Draco sa nechce priateliť s ľuďmi, ako si ty!“
Ron sa zhlboka nadýchol. „Tak to si prehnala, Brocklehurstová. Ak chceš bitku, máš ju mať!“
Keď na seba všetci začali kričať a jačať, nikto si nevšimol malú postavu, ktorá vystúpila z tieňa a potichu ich uzavrela do lesklého čierneho kruhu.
Potom tak potichu, ako prišla, sa i rozplynula v tieni a čierny kruh nadobro zmizol.
OoOoOoOoO
„Harry! Sústreď sa!“ zaprskala Hermiona. Harry poskočil.
„Čo? Aha... áno...“
„Ak mi nechceš pomôcť, stačí povedať. Budem sa snažiť dostať z tejto miestnosti i keby to malo trvať roky. Ale ak tu chceš ostať, v poriadku,“ povedala Hermiona podráždene.
„Snažím sa vyraziť tieto dvere, sú síce zamknuté, ale dajú sa vyvaliť,“ zahundral Harry a pomaly narážal plecom na dvere.
„Okej, na tieto dvere to nefunguje.“
„Veď si sa ani nesnažil!“ skríkla Hermiona. „Ustúp a pusti k tomu profesionála.“
Harry sa zasmial. „Vážne pochybujem, že práve ty, Hermiona...“ sánka mu padla na zem keď sa dvere prudko otvorili a Hermiona ustúpila s bolestným, ale šťastným výrazom na tvári.
„Bolí to, akoby po tebe skákali škôlkari a ťahali ťa za vlasy, ale stálo to za to,“ povzdychla si šťastne. Keď na ňu Harry pozrel zvláštnym pohľadom, zasmiala sa. „Nikdy sa to nestalo.“
Keď sa jej obrátil chrbtom, zamrmlala, „Akoby som ti tu prezradila moje tajomstvá.“
„Povedala si niečo, Hermiona?“
„Ó, nič, nič.“
Keď Hermiona po špičkách zišla dole tmavou halou, potlačila nutkanie chvieť sa. Na maľbách po stenách neboli zobrazené práve príťažlivé páry. Najmä Lucius a Narcissa vyzerali príšerne, akoby boli brat a sestra.
„Hermiona, teraz nie je čas sa tu motať,“ prerušil ju Harry, schmatol ju za ruku a potisol ju preč od olejomaľby Luciusa a Narcissy v príznačných zelených róbach.
„Ale pozri sa na ten obraz Malfoyovcov!“ vykríkla Hermiona a potiahla Harry späť ku maľbe.
Harry skrivil tvár. „Nuž, je to nechutné. Vyzerajú ako dvojčatá! Bože,“ strhol sa, „prinajmenšom si mohli obliecť habity odlišnej farby.“
Hermiona prevrátila očami. „Stavím sa, že keď sa Draco a ja dostaneme na túto stenu, budeme vyzerať milión biliónov krát lepšie ako oni.“
Harry otočil hlavu. „Čože?“
„Povedala som, že keď sa Draco a Ja dostaneme...“ Hermiona sa zrazu zarazila a jej tvár nadobudla desivý odtieň vosku. „Ó nie, ó nie,“ opakovala dookola a zakryla bledú tvár rukami.. „Ó nie!“
„Čo je tak zlé na tom, vziať si Malfoya?“ spýtal sa Harry. „Myslím tým, že mne by sa to nepáčilo, pretože on je muž a ja som muž a... všetky tie... veci... ale ty si dievča, ktoré je doňho zamilované. Vezmi si ho pre mňa za mňa, pretože v tomto storočí sa ľudia berú z lásky.“
Hermiona zdvihla hlavu a zamračila sa na neho. „Nie, to nie je preto, ty blb,“ odsekla. „Viem, že ho milujem, ale miluje on mňa? Nie,“ dokončila s dôrazom na posledné slovo.
„Samozrejme, že ťa miluje, Miona!“ zvolal Harry tak hlasno, že sa portrét Abraxasa Malfoya prebudil zo svojho spánku, pohrozil mu prstom a znova sa uložil spať.
Harry stíšil hlas. „Samozrejme, že ťa miluje,“ zopakoval. „Nevidíš mu to očiach?“
Hermiona sa nad tým zamyslela. „Nie.“
Harry si vzdychol sám pre seba. „Nuž, miluje ťa. Záleží mu na tebe, Hermiona. Veľmi.“
„Ale je starostlivosť to samé ako láska?“ dožadovala sa Hermiona. „Myslím, iste, stará sa o mňa, ale si by neplakal toľko, že by z toho pretiekol Kanál La Manche, keby som zomrela, či nie?“
„Ocenil by som, keby sme sa nebavili o smrti,“ povedal Harry, „Dnes nie je tá najlepšia noc na túto tému, vzhľadom k tomu, že Voldemort je tam, v našej naplánovanej bitke, a ja nie. Samozrejme, narieka, ale keď prestane, bude sa diviť, kde som a keď ma nájde, zabije ma.“
Hermiona zdvihla obočie. „Jasné... okej... idem sa poobzerať po izbách po kryštálovej guli alebo niečom takom. Viem, že veštenie je blbosť, ale momentálne nemám inú možnosť a potrebujem odpovede. S týmto problémom mi knižnica nepomôže!“
„No, predpokladám, že oddelenie dievčenských časopisov by mohlo...“ navrhol Harry.
„Ako to môžeš vedieť?“ spýtala sa ho Hermiona podozrievavo a vbehla do miestnosti s ceduľkou „Draco Malfoy.“
„Ja... ehm... čítal som niektoré vydania Magimládeže a Čarodejky,“ priznal Harry potichu a nasledoval ju dnu. Keď sa začala smiať prehnutá v páse, zaprotestoval, „Ginny ich má celú hromadu na nočnom stolíku! Iba som si ich prelistoval!“
Hermiona sa posadila, aby mohla ustáť nápor smiechu. Odrazu vykríkla. „Magická osmiguľa!“
Harry nadvihol obočie. „Prečo by mal Malfoy v dome magickú osmiguľu?“
Hermiona pokrčila ramenami. „Jeho rodičia sú príbuzní. Magická osmiguľa je v porovnaní s tým nič.“
Harry prikývol „Správny postreh.“
„Takže,“ Hermiona potriasla guľou. Zhlboka sa nadýchla. „Miluje ma Draco Malfoy?“
„Stále neverím, že nechávaš toto rozhodnúť magickú osmiguľu,“ zahundral Harry. Hermiona ho umlčala a keď sa obrátila, pevne zavrela oči. Potom ich otvorila a pozrela sa na guľu. Ale v poslednej chvíli ju odhodila smerom k Harrymu. „Ty sa pozri. Ja nemôžem!“
„Zdá sa, že Trelywneyová mala opäť pravdu. Veštenie nie je nič pre teba,“ zahundral Harry. „Boh vie, čo všetko by si roztrieskala, keby si v skutočnosti predpovedala s magickými predmetmi.“
Hermiona ho vytlačila z postele. „Oh, daj mi to už!“ prerušila ho. Jej tvár sa skrivila hnevom a zmätkom a odhodila guľu na opačnú stranu miestnosti. „SPÝTAJTE SA NESKŌR?“ zajačala.
„Na čo sa to hráš, dopekla?“ skríkla, schytila odrazenú guľu a opäť ju odhodila.
Harry pomaly ustúpil nabok. „Začínam meniť svoj názor na ženy a to nie práve príjemným smerom.“
Keď sa naňho Hermiona obrátila s ohnivými očami, Harry prehltol. „Vieš čo? Teraz je ten správny čas na 'spýtajte sa neskôr'.“
Hermiona schytila magickú osmiguľu a zúrivo ňou triasla. „Tentoraz mi daj lepšiu odpoveď,“ zavrčala. Hodila ju smerom k Harrymu. „Chytaj!“
Harry ju nervózne obrátil. Keď sa zhlboka nadýchol, Hermiona k nemu dychtivo pristúpila, „No? Ak to neodpovie zas nič jasné, zabijem ťa!“
Harry prehltol a pozrel sa. Potom prudko vyvalil oči.
„Spýtajte sa neskôr.“