Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kurzíva ešte stále Hermiona a klasické Snape.

 

 

Bližšie

 

„Grangerová! Zobuďte sa, lebo neručím za seba!“

.....

„Grangerová!“

„Čo... čo je?“

„Robte so sebou niečo!“

„Kde... och!“

„Vy sa vždy takto ťažko prebúdzate? Ležíte na mne!“

„Čo?“

„Ležíte na mne!“

„To ste ma naozaj zobudili iba kvôli tomu? A inak neležím na vás! Len som si zložila hlavu na vaše plece!“

„Nie, ležali ste na mne, pokiaľ som vás nestriasol zo seba! Necítim si nohu!“

„A čo mám s tým spoločné?“

„Úplne ste mi zastavili krvný obeh!“

„Ako som to urobila?“

„Dajte. Preč. Tú nohu!“

„Och, aj sa mi zdalo čudné, že je podlaha zrazu akási mäkká...“

„Teraz, keď sme aj túto záhadu vyriešili...“

„Jednako, čo robí vaša ruka ovinutá okolo môjho drieku?“

„Práve som ju držal uprostred procesu!“

„Akého procesu? Chceli ste ma obchytkávať?“

„Naposledy vám hovorím, posuňte sa nabok!“

„Ó, vy znervózňujúci... posledný, podlý...“

„Prekáža vám, že som vás vyrušil, keď ste na mne pohodlne odpočívali?“

„Nie! Prekáža mi, že ste ma zobudili! Naozaj nemôžem za to, že ma počas spánku stiahla gravitácia a zosunula som sa na vás. Ak sa dobre pamätám, prv než som zaspala, som vôbec nebola vo vašej blízkosti.“

„To hovoríte potom, čo bola, počas predošlej polovice dňa, medzi nami nanajvýš desaťcentimetrová vzdialenosť...“

„Ako keby to bola moja vina.“

„A čia, ak nie vaša?“

„A... ako to môže byť moja vina?! Toto je vaša spomienka!“

„Vy ste ma prepadli! Kto sa vám prosil, aby ste prišli do učebne?!“

„Kto sa vám prosil, aby ste ma udali?! Keby ste neboli natoľko arogantný...!“

„Keby ste sa nedržali zubami-nechtami miesta, ktoré neznášate...!“

„Spomedzi nás dvoch, to nie ja neznášam učenie, lež vy!“

„Ja taktiež nepociťujem nenávisť k učeniu! S múdrymi študentmi nemám žiadny problém. Len idiotov z akýchsi neznámych príčin nedokážem strpieť!“

„Mali ste počas svojej kariéry v Rokforte aspoň jedného študenta, ktorého ste nepovažovali za hlúpeho?“

„Mal.“

„Takého, ktorý nebol slizolinčan?“

„Predstavte si, mal!“

„Naozaj? Povedzte mi aspoň jedno meno a uverím vám!“

„Napríklad vy!“

.....

„Keby som bol vedel, že stačí tak málo, aby som vás umlčal...“

„Pochválili ste ma. To už nepopriete!“

„To, že som vás nepovažoval za hlúpu, ešte neznamená, že ste mi neliezli na nervy.“

„Už je neskoro, Snape. Teraz sa už zbytočne pokúšate vziať to späť.“

 

~~SS-HG~~

 

„Vždy rozprávate zo sna?“

„Hovorila som zo sna?“

„Sedíte si na ušiach? Teraz som to povedal. Najmenej polhodinu ste si čosi mumlali, pokým som vás nezobudil.“

„Dosť... zmätený sen sa mi prisnil. (...) Odkiaľ viete, že som rozprávala?“

„Počul som...“

„Vy ste nespali?“

„Nie.“

.....

„Čo sa vám snívalo?“

„Do toho vás nič.“

„Naozaj?“

„Naozaj.“

„Koľko Severusov poznáte okrem mňa?“

„Prosím?“

„Začínam si myslieť, že máte vážne problémy so sluchom... Koľko ľudí s krstným menom Severus okrem mňa poznáte?“

„Ani jedného.“

„Potom sa vám snívalo o mne...“

„Ako ste na to prišli?“

„Jednoducho, opakovali ste moje meno. Aký zmätený sen sa vám o mne sníval?“

„Snívalo sa mi, že som s vami zavretá v jednej tmavej, prázdnej miestnosti. Liezli ste mi na nervy a práve som vás chcela uškrtiť. Trochu ma zmiatlo, že som na vás nedočiahla. To je všetko.“

„Aháá.“

„Neveríte?“

„Vari nemyslíte vážne, že vám na to skočím...“

„Verte, čomu chcete!“

„Uhmm.“

„Netvárte sa tak spokojne!“

„Odkiaľ viete, ako sa tvárim? Veď ma nevidíte!“

„Nemusím vás vidieť! Tento výraz tváre si šetríte len pre mňa.“

„Aký výraz tváre?“

„Tak zvláštne sa vám ligocú oči, pozeráte sa na mňa a obočie držíte tak... spokojne...“

„Chmm...“

„... kútiky úst sa vám skrivia dohora, ale neusmievate sa, len niečo podobné, a pritom sa vytiahnete, aby ste sa zdali byť najmenej o desať centimetrov vyšší.“

„Keby to bolo naozaj tak, potom by som bol mizerný špión.“

„Je záhadou, že vás nikdy neodhalili...“

 

~~SS-HG~~

 

„Snape.“

.....

„Snape. Zobuďte sa.“

„Mfff…“

„Snape!“

„Čo je?!“

„Je mi zima.“

..... 

.....

.....

„Snape?“

„Čo je zase?“

„Je mi zima.“

„Počul som. Vzal na vedomie. A teraz by som rád spal.“

„Vás ani trochu nezaujíma, že tu vedľa vás zamrznem?“

„Čoby nie. Avšak, bol by som rád, keby ste to odložili na posledný deň. Nerád by som sedel v miestnosti s trojdňovou mŕtvolou.“

.....

(povzdych)  „Teraz ste sa urazili.“

„Nie.“

„Plačete?“

„Nie.“

„Škoda.“

„Prečo vám padne tak zaťažko byť ku mne aspoň trochu milý?“

„Ak ste si nevšimli, nie som práve milý človek.“

„Mojej pozornosti to neuniklo. Ale mohli by ste sa aspoň snažiť sústavne mi neubližovať. Úroveň vašej empatie je pod hladinou spodných vôd.“

„Predsa ste sa urazili...“

„Akoby vám padlo, keby si niekto želal vašu smrť?“

„Nijako. Časom si človek zvykne. A len pre vašu informáciu: nezamrznete! Nanajvýš nachladnete, ale na to sa nezomiera. Takže vaše vyhlásenie bolo iba teoretické. Zapíšte si to, lebo to poviem iba raz: neželám si vašu smrť.“

„Myslím, že sa už bližšie k vášmu ospravedlneniu nedostanem.“

„Nanajvýš vo sne. A tak ma napadá, čo sa vám snívalo?“

„To bol dosť úbohý pokus...“

 

~~SS-HG~~

 

„Grangerová!“

„U-u-už zase ležím na v-vás. V-viem. Idem.“

„Teraz nejde o to. Vy sa trasiete.“

„V-vravela som, že mi je z-zima!“

„Čo máte oblečené pod habitom?“

„Nič.“

„Čo hovoríte?“

„Dobre ste počuli.“

„Vy takto chodíte učiť?!“

„Kdeže! Ráno som zaspala. Len som si cez nočnú košeľu prehodila habit a bežala som r-r-raňajkovať. Aj tak som skoro zmeškala!“

„Ó, asi by sa bol zastavil kolobeh života, ak by slečna Prominentka nedorazila načas na raňajky!“

„Č-č-čo máte teraz za problém? Pred chvíľou vás nezaujímalo ani to, či žijem, alebo som mŕtva!“

.....

„Čo ma ohmatávate?“

„Máte horúčku.“

„N-n-naozaj?“

„Naozaj! Prečo ste mi nepovedali, že nie ste riadne oblečená?“

„Povedala som, že mi je zima!“

„Ale nespomenuli ste, že na sebe nemáte poriadne šaty! Takto zamrznete!“

„O tom som hovorila!“

.....

„Čo teraz zase r-robíte?“

„Prosím. Takto vám nebude zima. Sadnite si naň.“

„To je váš habit?“

„Áno.“

„Ó! Hmm... tak... ď-ďakujem.“

„Neďakujte, dal som vám ho vo svojom vlastnom záujme. Ak dostanete zápal pľúc, Madam Pomfreyová ma vypitve zaživa.“

„Madam Pomfreyová vás, z pre mňa neznámych príčin, zbožňuje. Nevypitve vás.“

„Nuž, áno.“

„Mimochodom, prečo je z vás taká hotová?“

„Asi by ste sa mali spýtať jej.“

„Ja sa pýtam vás.“

„Poppy má rada spoločnosť. A ja som bol už nespočetnekrát hosťom v nemocničnom krídle.“

„To platí aj o Harrym a jeho predsa nejako zvlášť neobľubuje.“

„Jednou z Poppiných užitočných vlastností je, že má dobrý nos na ľudí.“

„Óóó, vy ste jednoducho nemožný! Keď neurážate mňa, tak aspoň mojich priateľov. Prečo nie ste schopný správať sa dospelo?“

„Vy nemáte žiaden zmysel pre humor.“

„Slovom, toto bol nejaký úbohý pokus rozosmiať ma?“

„Nie. V skutočnosti som sa chcel pobaviť ja. Je veľmi zábavné, keď sa pajedíte.“

.....

.....

„Odteraz vám nedám najavo, keď ma rozčúlite.“

.....

„Nevrčte na mňa!“

„Zakážete mi to?“

„Áno.“

„A keď aj napriek tomu zavrčím?“

„Potom neručím za seba!“

„Cítim vo vašom hlase štipku hnevu...“

„Mlčte! A spite!“

„Už vám povedali, že priveľa rozkazujete?“

„Povedali.“

„Aj to, že je veľmi ľahké vás vyprovokovať?“

„Chmm!“

 

~~SS-HG~~

 

„Dobré ráno.“

„Podobne.“

„Uhmm… Snape?“

„Hm?“

„Vaša ruka...“

„Ó...“

.....

.....

„Nespali sme dlho.“

„Nie.“

„Ani sa nepýtam, koľko môže byť hodín.“

„Asi päť.“

„Odkiaľ to viete?“

„Môj mozog je ako strojček v hodinách.“

„Aha. Škoda, že ho občas zabúdate natiahnuť...“

„Veľmi vtipné, Grangerová.“

„Ale naozaj nechápem, odkiaľ to viete.“

„Ani nemusíte.“

„Predsa by som rada rozumela niektorým veciam. Napríklad, by som chcela pochopiť, prečo ste ma v noci objímali.“

„Mýlite sa. Neobjímal som vás.“

„Vy to nazývate inak?“

„Presne.“

„Ako? Poučte ma!“

„Vy každé ráno toľko mudrujete?“

„Nezahovárajte!“

„Päť minút, Grangerová. Iba päť minút ticha!“

.....

.....

„No, už ste na to prišli?“

„Viete, aký je rozdiel medzi minútou a sekundou?“

„Opäť zahovárate...“

 

~~SS-HG~~

 

„Potešila by ma šálka kávy.“

„Mňa ani nie.“

„A ešte niečo na zahryznutie. Povedzme nejaký toast. S džemom. V každom prípade s marhuľovým džemom. A ešte kúsok šunky. Možno aj dva. Samozrejme bez džemu. A ešte snáď ovsená kaša. S kakaom. Množstvom kakaa. Alebo by som si dala malý croissant s maslom a čajom. Nie, radšej s kávou.“

.....

„Nie, radšej čaj. Hmmm... čaj a kávu...“

„Z tohto nebudete menej hladná...“

„Odteraz si vždy budem vážiť raňajky. Aj obed. A tiež večeru. Jednoducho budem vďačná, že môžem jesť.“

.....

„Ak sa odtiaľto dostaneme, dám si pečenú teľacinu so zemiakmi posypanými petržlenovou vňaťou. Alebo kúsok pečeného kuraťa...“

„Grangerová, už prestaňte!“

„Keby som nemala také sucho v ústach, určite by som mľaskla jazykom.“

„Stále máte horúčku. Hovoríte nezmysly.“

„Bez rannej kávy sa vyjadrujem  trochu nesúvisle.“

„Teraz hovoríte o rokfortskej káve?“

„Áno.“

„O tej, ktorú ponúkajú škriatkovia?“

„Áno, (...) Na čom sa smejete?“

„Povedzte, slečna Grangerová, koľko kofeínu je v tej káve podľa vás?“

„Neviem. Avšak postačuje na to, aby som vedela odučiť svoje prvé hodiny.“

„A v ďalšej časti dňa?“

„Nuž... okolo desiatej si dám ešte jednu.“

„V zborovni?“

„Áno. Tá sa mi zdá akási chutnejšia.“

„Viete, že ranná káva je bez kofeínu?“

„... Čože?“

„Kávu v zborovni pripravujem ja. Každý deň. Kávu k raňajkám škriatkovia.“

„Ale na učiteľskom stole...“

„Je tá istá žbrnda, ako na stoloch študentov.“

.....

.....

„Nemôžem uveriť, že viac ako rok pijem každé ráno kávu bez kofeínu!“

.....

„Viete, mali by ste sa častejšie smiať.“

„Častejšie by ma mali zatvárať spolu s vami.“

„Ó, Snape, nakoniec sa ešte budem červenať.“

„Nerobte to.“

„Nevedela som, že ste taký domácky.“

„Nie som domácky.“

„Pred chvíľou ste povedali, že vy varíte kávu v zborovni.“

„Pretože takú vec nemožno zveriť iným. Apropo, ak by vám niekedy Pomona ponúkla svoje domáce špeciality, prchajte! Nechcite vedieť, aké hrôzy sa dajú pripraviť z liečivých rastlín.“

„Určite nemôže súperiť s Xenophiliusom Lovegoodom^[1], ale vďaka za tip. Inak mne na druhu kávy až tak nezáleží, len nech obsahuje kofeín.“

„To hovoríte iba preto, že ste ešte nikdy nepili poriadnu kávu.“

„Vy ste už aj expertom na kávu?“

„Raz vás zasvätím do pôžitku pitia kávy. Budeme sa však musieť za ním vypraviť do Londýna.“

.....

.....

„Pozývate ma na rande?“

„Nie. Len som vám ochotný ukázať najlepšiu britskú kaviareň.“

„Nevidím rozdiel.“

„Pretože nemáte cit pre jemné nuansy. Preto neviete rozlíšiť kávu od kávy. To je dôvod, prečo ste sa dostali do Chrabromilu a nie do Slizolinu.“

„Prečo znie slovo Chrabromil z vašich úst vždy ako urážka?“

„Lebo ňou je.“

 

~~SS-HG~~

 

„Mám tip na novú hru.“

„Aj ja. Kráľ ticha. Ja budem kráľ a vy ticho.“

„Veľmi vtipné. Myslela som si, že ste skôr princom^[2], než kráľom.“

„To, áno.“

„Kde ste nabrali odvahu, vpísať do tej knihy také veľké množstvo vecí?“

„O akej knihe hovoríte?“

„Akoby ste nevedeli.“

„Veruže neviem.“

„Príprava elixírov pre pokročilých. Učebnica pre šiesty ročník.“

„Aha, takže tá...“

„Z toho usudzujem, že to nebola jediná učebnica, do ktorej ste si písali poznámky...“

„V tom čase som nemal príliš veľa peňazí na pergameny. Šetril som miestom.“

„Takže, ako ste experimentovali s postupmi prípravy?“

„Tak, ako sa zvyčajne experimentuje. Disponujem jednou užitočnou vlastnosťou: kreativitou. Určite ste už o nej počuli.“

„Pravdaže... Všimla som si, že len čo načnem tému, ktorá sa vás nepríjemne dotýka, okamžite začnete byť hrubý.“

„A čo z toho vyplýva?“

„Že sa mám pýtať ďalej, aby som zistila, prečo sa cítite nepríjemne.“

„Nie, správny záver by bol, zmeniť tému. Práve preto nemáte cit pre štúdium elixírov. Chýbajú vám logické schopnosti.“

„To nie je pravda!“

„Žiaľ, je.“

„Mám logické schopnosti! Veď som v prvom ročníku, keď sme chceli ochrániť Kameň mudrcov, rozlúštila práve vašu logickú hádanku!“

„Žijete vo veľkom omyle.“

„Prosím?“

„Ten kameň ste nemali ochrániť vy, ale my, učitelia. Vidíte, v tomto bode začínajú pokrivkávať všetky vaše teórie, pretože ste si so svojimi priateľmi vzali do hlavy, že sa bez vás prestane točiť svet. Práve to mám na mysli, keď hovorím, že ste chrabromilčania.“

„Opäť ma urážate.“

„Nie, len vás oboznamujem s faktami. Myslíte si, že celý ten obranný systém bol postavený proti Quirrellovi? Omyl, potrebovali sme zastaviť všetečných študentov. Vážne ste si mysleli, že sa Voldemort nechá chytiť do diablovho osídla? Nedajte sa vysmiať.“

„Z takého uhla pohľadu som sa na to ešte nepozerala...“

„Samozrejme, že nie. Prečo by ste sa aj mali pozerať? Albus vás odmenil toľkými bodmi za porušenie pravidiel, až sa vám podarilo vyhrať školský pohár. Od toho momentu vás už nič nezaujímalo. Ani to, že ste tam takmer prišli o krk.“

„Nebolo to až také nebezpečné...“

„Teraz žartujete? Predpokladali sme, že nanajvýš bude potrebné zastaviť niekoľko piatakov alebo šiestakov. Väčšina z nich by ani neprišla po padacie dvierka, lenže vy vždy musíte vedieť všetko lepšie...“

„Boli sme deti. Mysleli sme si, že robíme dobrú vec.“

„Aj cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami...“

„Čo ste čakali od troch prvákov?“

„Vidíte, práve tu zapadá do obrazu váš absolútny nedostatok logických schopností. Čakal by som, že obranu školy prenecháte dospelým. Lenže vy máte vystatovačnosť v krvi.“

„Museli sme to urobiť!“

„Kto vás prinútil?“

„Svedomie.“

„Nie. Ctižiadostivosť.“

„To je bod, v ktorom sa v nás mýlite. Vo všetkých troch.“

„To je možné. Stavme sa však, že ste do dnešného dňa neoľutovali, čo ste spravili.“

.....

„Vidíte, o tom hovorím. Ako dlho bol pán Weasley hosťom v nemocničnom krídle?“

„Niekoľko dní.“

„A vy počas druhého ročníka? Viac času ste strávili v nemocničnej izbe, ako na hodinách!“

„Pretože som skamenela vďaka istému prerastenému hadovi! To mi nemôžete vyčítať.“

„No a vtedy, keď ste grgali po mačacích chlpoch?“

.....

„Ó, teraz majte veľké ústa! Vyrabujete mi sklad a nezmôžete sa ani na obyčajné prepáčte?“

„Vari očakávate, že sa vám ospravedlním za niečo, čo... koľko rokov je tomu vlastne? Čo som urobila pred dvanástimi rokmi?“

„Nikdy nie je neskoro oľutovať svoje hriechy...“

„Hovoríte, akoby som zabila človeka! Nikdy som neporušovala pravidlá, iba keď sme nemali inú možnosť. Ale vždy sme brali na seba dôsledky...“

„Ale nehovorte! Využili ste každú príležitosť, aby ste sa vyhli trestu!“

„Tak až takí hlúpi sme neboli! Pravdaže sme sa chceli vyhnúť trestu. Ktorý človek so zdravým rozumom by sa nechcel? Ale nevyhľadávali sme problémy, tie nás vždy akosi našli.“

„Akoby nie. Zhodou nejakých osudových náhod ste sa každý rok zaplietli do niečoho?“

.....

.....

„Vo štvrtom ročníku som chýbala takmer pri všetkom.“

„Držanie neregistrovaného animága v sklenenej fľaši radíte medzi pojmi „vyhýbala som sa problémom“?

„Okrem toho som sa nezaplietla do ničoho! Mimochodom, odkiaľ viete o tejto drobnosti?“

„Myslíte si, že ma moji slizolinčania neinformovali, keď na konci školského roka zmizla ich obľúbená novinárka? Mimochodom, Rita bežala požiadať o pomoc Luciusa.“

„Malfoya?“

„Koľko Luciusov ešte poznáte?“

„Čo uňho hľadala?“

„Nikdy som nepchal nos do jeho súkromných vecí.“

„Naznačujete, že... že Malfoy a Skeeterová? Uff... normálne ma striasla zima. Bléé! Tá ženská je schopná všetkého!“

„Nedovoľte, aby z vás hovorilo neuspokojenie...“

.....

.....

„Máte príliš tenké uši.“

 

~~SS-HG~~

 

„Zahrajme sa hru!“

„Kedy ráčite dospieť?“

„Nemôžem za to! Nudím sa. Pozor, asociácia! Vyslovím slovo a vy poviete, čo vás prvé v súvislosti s ním napadne.“

„Viem, čo je asociácia.“

„V poriadku, nemusíte byť hneď naježený... Viete, že keď ste veľmi nervózny, škrípete zubami?“

„A kde je v tomto podľa vás hra?“

„Dobre, možno to nie je hra. Ale aspoň niečím zabijeme čas. A tiež som zvedavá. Sľubujem, že sa nebudem hrabať vo vašom živote.“

„Robíte to celý deň.“

„Takže, môžeme začať?“

.....

„Tma?“

.....

„No tak, Snape, čo vás napadne v súvislosti s tmou?“

 .....

„Nič vás nenapadá?“

„Ale áno.“

„Čo? Mohli by ste si odpustiť tieto vaše povzdychy...“

„Mohli by ste si odpustiť tieto vaše hry...“

„Viem, že to chcete aj vy... Takže, tma?“

„Bezpečie.“

„Ste si istý, že to nebude skôr strach?“

 „Nezlostite ma, Grangerová!“

„No, dobre. Vzduch?“

„Život.“

„Chamtivosť?“

„Malfoy.“

„Pokoj?“

„Ticho.“

„Mágia?“

„Sila.“

„Krása?“

„Umenie.“

„Relax?“

„Whisky.“

„Slnečné svetlo?“

„Teplo.“

„Aká fantázia...“

„Komentujete, alebo sa pýtate?“

„Pardon. Uhm... Rokfort?“

„Domov.“

„Knihy?“

„Poznanie.“

„Oblaky?“

„Cukrová vata.“

„Vy viete, čo je cukrová vata?“

„Áno.“

„Odpovedali ste intuitívne?“

„Áno...“

„Jar?“

„Stromy.“

„Choroba?“

„Smrť.“

„Bolesť?“

„Crucio.“

„Deti?“

„Crucio…“

„Chmm. Strach?“

„Slabosť.“

„Láska?“

„Nehrabeme sa, Grangerová.“

„Dobre, dobre... Horor?“

„Vy.“

„To bola podpásovka.“

„Ešte vás to nenudí? Pretože mňa už začína.“

„Nie. Považujem to za výslovne zaujímavé. Rodina?“

„Teraz to ukončime!“

„No tak, Snape, už sa vás nič podobné neopýtam, sľubujem!“

.....

„Naozaj! Už žiadne dôverné otázky.“

.....

„Och, aby to...“

 

~~SS-HG~~

 

„Počúvajte, vašou úlohou bude uhádnuť, čo by som odpovedala ja.“

„Už nebudeme hrať žiadne hlúpe hry, Grangerová.“

„Len by som chcela vedieť, či by ste trafili. Neubudne z vás. A nemôžete používať legilimenciu!“

„Nebudem používať legilimenciu, lebo nehráme!“

 

 

o 10 minút neskôr...

 

„A čím by som bola, keby som bola... povedzme svetovou stranou?“

„Sever.“

„Prečo práve sever?“

„Len tak.“

„Poznáte čarodejníka z krajiny Oz?^[3]“

„Počul som o ňom. Moji starí rodičia  ho považovali za bezvýznamného kaukliara.“

„Pro... prosím?“

„Čomu nerozumiete?“

„Vy teraz hovoríte o rozprávke?“

„Nie, hovorím o čarodejníkovi z krajiny Oz. V zámorí bol slávnym mágom. Američania si ho vážili viac, ako Merlina.  Pritom mal také všedné meno...“

„Hm... čarodejnícky svet je plný prekvapení... No dobre, kým by som bola, keby som bola slávnym človekom?“

„Už ste aj tak dosť slávna, Grangerová.“

„Ups! Naozaj. V poriadku, tak čím by som bola, keby som bola obrazom?“

„Krajinkou. S kopcami.“

„A vraj ste kreatívny?“

„Na viac nevydá.“

„Čo myslíte, čím by som bola, keby som bola vôňou?“

„Levanduľou.“

„Doteraz ste uhádli takmer všetko... Čím by som bola, keby som bola farbou?“

„Niečím odpudivo veselým.“

„Áááno. Aj podľa mňa.“

„A ešte sa aj chichocete...“

„Ospravedlňujem sa. Budem sa snažiť krotiť. Uhm... akým mestom by som bola?“

„Nejakým nepokojným. Tokio. New York. Bagdad...“

„Veľmi vtipné... Skôr nejakým talianskym mestom. To by sa viac hodilo k mojej povahe.“

„Keď myslíte...“

„Akým živlom by som bola?“

„Goliášom.“^[4]
„Nie takým živlom... Veď viete, oheň, zem, voda...“

„Zem.“

„Prečo práve zem?“

„Nepovedali ste, že to treba aj zdôvodniť.“

„Len som si myslela, že existuje nejaký zvláštny dôvod, keď ste tak rýchlo zareagovali.“

„Ste pripútaná ku koreňom, máte rada istotu a ste neoblomná. Pripomínam, že ostatní to nazývajú tvrdohlavosťou. Nerada riskujete a v podstate ste predvídateľná. Rovnako, ako zem.“

„Hmmm... niečo na tom bude. Ale nenazývala by som sa predvídateľnou.“

„Lenže ste.“

„Nie som.“

„Ale áno. A vopred vám hovorím, že máte teraz v pláne znovu mi protirečiť. To vás robí predvídateľnou...“

„Chmm!“

.....

„A keby som bola rastlinou?“

„Zúrivou vŕbou. Jednoznačne.“

„Bola by som stromom, to je isté. Ale radšej Hakuro Nishiki.“^[5]

„Hakuro misiki?“

„Hakuro Nishiki. Japonská vŕba. Má farebné listy a vyzerá, ako keby stále kvitla. Je jednoducho nádherná!“

„To, čím by ste boli, a čím by ste chceli byť, sú dve rozdielne veci...“

„To som radšej prepočula.“

.....

„Vy mi vždy pokazíte náladu.“

„Vy mi, práve naopak, náladu zakaždým vylepšíte.“

„Takže sa vám moja hra páči! Há! Radšej nič nehovorte. Tak... čím by som bola... keby som bola zázračným tvorom?“

„Banší.“^[6]

„Dobre. Vzdávam to. S vami sa tieto hry nedajú hrať.“

„Ste príliš urážlivá.“

 

~~SS-HG~~

 

„Prečo ste zostali v Rokforte?“

„A vy ste sa prečo vrátili?“

„Mám to tu rada.“

„Koniec koncov, ja ani nie.“

„Nikdy ste netúžili po kariére? Viete, niečo veľké vytvoriť. Napríklad, ako ja v ministerstve.“

„Čo môže byť väčšou kariérou, než odovzdávať svoje vedomosti ďalej?“

„Naozaj to takto vidíte?“

„Nie. Ale myslel som si, že by sa vám to mohlo páčiť.“

.....

.....

„Slizolinčania vás majú radi.“

„Pýtate sa, alebo konštatujete?“

„Konštatujem.“

„Tak k tomu nemám čo dodať.“

„Keby som už počas školy vedela, že dokážete byť normálny, možno by som vás mala viac rada.“

„Prečo, mali ste ma rada?“

„Nuž, nie veľmi, nemajte ilúzie. Ale vážila som si vaše vedomosti. Avšak to, ako ste s nami zaobchádzali...“

„Vyslovili ste kľúčové slovo, Grangerová, vedomosti. Iba to je dôležité. Ja som na tejto škole profesorom, nie linkou dôvery. Nemusia ma mať radi, stačí, keď budú na mojich hodinách dávať pozor.“

„Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste mohli byť normálny aj voči ostatným, nielen k Slizolinu?“

„Nielen myslel, počas prvého roka, keď som sem nastúpil, som to aj vyskúšal. Ani nemusím hovoriť, že to skončilo katastrofou. V priebehu druhého roka som začal skúšať novú stratégiu, a tá zabrala. Počas celého roka nedošlo k žiadnej väčšej nehode. V treťom roku si už nikto nedovolil vystrájať na mojich hodinách. A už vôbec nie smiať sa.“

„Aspoň nie pred vami.“

„Aj to je niečo.“

.....

.....

„Prečo skrývate svoje cítiace srdce!“

„Je to skôr krvácajúce srdce.“

„Opäť ste teatrálny.“

„Nič lepšie ma nenapadá.“

„Nič lepšie, než teatrálnosť, alebo skrývanie srdca?“

„Azda oboje. Pokiaľ ste si nevšimli, som dosť uzavretý človek.“

„Voči mne ste dostatočne otvorený.“

„Poznáte ma. Viete o mojej minulosti, mojich chybách, bolo by zbytočné pretvarovať sa.“

„To bude tmou.“

„Čo tým myslíte?“

„Jeden druhého nevidíme. Počas tohto dňa som vám porozprávala oveľa viac vecí, než kedykoľvek za normálnych okolností.“

„Teraz vám mám byť vďačný, že rozprávate viac, než zvyčajne?“

„Len si predstavte, čo by ste si tu bezo mňa počali?!“

„Pozrime sa na to... V prvom rade by som sa sem nedostal...“ 

„Ako viete? Tým si nemôžete byť istý!“

„Nie. Ale tým, že by som nemal pod okom monokel, nevykĺbil by som si pravé rameno a môj habit by bol teraz na mne, si istý byť môžem.“

„Dobre... Ale aspoň máte spoločnosť. A nie hocijakú!“

„Vzdávam za ňu vďaku Merlinovi počas každej ubehnutej minúty.“

„Cítim z tej vety iróniu, ale už mi nemôžete ublížiť.“

 

~~SS-HG~~

 „Snape?“

„Hm?“

„Čo ak sa odtiaľto nedostaneme?“

„Zomrieme.“

„Musíte mi dať na každú otázku konkrétnu odpoveď?“

„Áno.“

.....

.....

„Som smädná.“

„Aj ja.“

„Som hladná.“

„Aj ja.“

„Je mi zima.“

.....

„Nemusíte vzdychať... Viem, že aj vám.“

„Áno, Grangerová, od určitého času už aj mne.“

.....

„Čo robíte?“

„Tento habit je dosť veľký, keď sa trochu pritisneme, zmestíme sa naň aj obaja. Ani za svet by som nechcela, aby mi Madam Pomfreyová vyčítala, že som nepostarala o jej obľúbeného chránenca.“

„Takto ma tiež ešte nikto nenazval.“

„Všetko je raz prvýkrát...“

.....

.....

..... 

„Viete, Snape, nie som nakazená.“

„Prosím?“

„Pokojne sa ma môžete dotknúť. Neochoriete.“

„V tom nie je problém.“

„Lež?“

„Nič.“

„Vidíte? Ide to. A hoci opäť vzdycháte, svet sa nezrútil.“

.....

.....

„Čo by sa stalo, Grangerová, keby ste mi pustili ruku?“

„Nepustím.“

„Tak mi ju aspoň nezvierajte...“

„To je len preventívne opatrenie. Aby sa vám opäť nezatúlala, ako dnes v noci.“

„Nezatúlala sa!“

„Haha! To je na smiech! Presne sa pamätám, kde ste mali ruku, keď som sa zobudila!“

„Aj ja si to pamätám, na vašom chrbte!“

„Vy máte vážne nedostatky v oblasti anatómie.“

„Na to by som nebral jed.“

„Váš ani ja.“

„Snažíte sa vtipkovať?“

„Snažím.“

.....

.....

.....

„Stále mi je zima.“

„Čo ešte môžem proti tomu urobiť?“

„Povedzme, mohli by ste si preložiť ruku cez moje plece.“

..... 

„Zase šomrete.“

„Nešomrem.“

„Ale šomrete.“

.....

„Áno, takto nejako som si to predstavovala...“

.....

.....

„Vyberte si vlasy z mojich úst.“

„Tak  mi ich stále neovoniavajte.“

„Keby som ich nemal v tvári, neliezli by mi do úst pri každom nádychu.“

.....

.....

„Už je to lepšie?“

„Nie. Radšej si ich dajte späť.“

„Prečo?“

„Teraz máte holý krk.“

„Nechápem, v čom je zase problém.“

„Ako som už povedal, nemusíte chápať všetko.“

„Chmm!“

.....

.....

„Vy ma teraz hladkáte, Grangerová?“

„Len som si všimla, že máte neobyčajne dlhé prsty... A keďže tu nie je svetlo, som nútená presvedčiť sa o tom pomocou hmatu...“

„Bol by som rád, keby ste si svoje znalosti anatómie nerozširovali práve tu a teraz.“

„Necháme to radšej na neskôr?“

„Prosím?“

„Budete mať čas neskôr?“

.....

.....

„Budem.“

„Kedy a kde?“

„Ako?“

„Vždy odpovedáte otázkou, keď sa dostanete do rozpakov?“

„Kto povedal, že som v rozpakoch?“

„Takže vaša odpoveď je áno.“

„Nelietajte v oblakoch, lebo budem nútený vrátiť vás späť na zem.“

„To nebude potrebné. Tak teda, kedy a kde?“

„Nepozýval som vás nikam.“

„Potom pozývam ja vás. Ak sa odtiaľto dostaneme, a som si istá, že sa dostaneme, pôjdete so mnou k Harrymu.“

„Povedal som, aby ste nelietali v oblakoch a nestavali vzdušné zámky. Alebo máte ešte stále horúčku?“

„Nemám ho... čo robíte?“

„Zisťujem, či nie ste horúca.“

„A to sa robí tak, že človeka bozkávajú na čelo?“

„Povedali ste, že nie ste nakazená. Okrem toho, rukou sa to nedá celkom presne zistiť.“

„V poriadku. A čo ste zistili?“

„Budem to musieť znovu otestovať.“

.....

.....

„Ja... mám pocit, že by ste to mali testovať trochu nižšie...“

„Myslíte tu?“

„Hmm... Možno.“

„Prípadne... tu?“

„Nie. Ešte trochu...“

.....

„Už len zopár centimetrov...“

.....

 „Severus...“

.....

.....

 

...............................................................................

pozn. prekl.:

[1] Xenophilius Lovegood ponúkol zlatému triu šťavu z koreňov drncálky, ktorá chutila akoby boli vo vode rozpustené fazuľky všehochuti s príchuťou šušňa (HP Dary smrti) zpět

[2] narážka na Snapov pseudonym - Polovičný princ zpět

[3] Čarodejník z krajiny Oz – rozprávkový román amerického spisovateľa Lymana Franka Bauma zpět

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Carod%C4%9Bj_ze_zem%C4%9B_Oz

[4] Goliáš – biblická postava, ktorá sa objavuje v radoch Filištíncov vo vojne proti Izraelitom. zpět

http://cs.wikipedia.org/wiki/Goli%C3%A1%C5%A1

[5] Hakuro Nishiki – vŕba japonská, vyšľachtená vŕba s pestrými listami. zpět

http://www.zahrada-cs.com/a/cz/3466-salix-integra-hakuro-nishiki-vrba-japonsk%C3%A1/

[6] banší – temný tvor s desivou tvárou a dlhými čiernymi vlasmi až po zem pripomínajúci ženu. Jej krik zabíja. zpět