Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dvojník bez podoby

Severus sa týčil nad omdletým telom, špičkou topánky štuchal do jeho boku.

„Vstaň a choď!“ zvolala som vážnym hlasom.

Pozrel na mňa, ako na blázna.

„Čo je zase?“ spýtala som sa urazene. „Ty si nečítal bibliu?“

Prevrátil očami, a potom jednou rukou schytil preberajúceho sa Snapea-dvojníka za habit.

Ten roztvoril bezvýrazne sa lesknúce očí a pokúšal sa zaostriť pohľad na Severusa. Keď pochopil, kto sme, na tvári sa mu zjavil odporný úsmev a zamumlal:

„Pozrimeže, zradca Fňučko a jeho rozkošná kurvička...“

„Neudriem ťa len preto, že by mi monokel nepristal, ale negarantujem, že si rovnaký postoj zachovám aj potom, čo sa vrátiš do svojej pôvodnej podoby,“ zahundral Severus. „Ako dlho bude ešte elixír účinkovať?“

„Tipni si,“ letargicky sa uškŕňal opýtaný.

Severus ho pustil a telo s hlasným stonom dopadlo na zem tesne vedľa steny.

„Dobre, veď nakoniec máme čas,“ usmial sa Snape a pomaly vytiahol prútik. „Takže... Crucio po každej začatej minúte? Bude ti to tak vyhovovať? Alebo máš gule aj na dvojitú dávku?“

Zajatec sťažka prehltol a zbledol.

„Päť minút.“

„Čo hovoríš?“ pobavene sa spýtal Severus a skúmal pritom lak na svojom prútiku.

„O päť minút sa premením späť,“ zamrmlal útočník so škrípajúcimi zubami.

Severus spokojne kývol hlavou.

„To je presne desať Cruciatusov, však ? Dobre som to spočítal, miláčik?“ mrkol na mňa nevinne.

Bol to natoľko surrealistický pohľad, že som sa musela rozosmiať.

„Tvoje výpočty sú presné,“ prikývla som usmievajúc sa.

Nuž, aj k tomuto sme sa dopracovali. Len tak mu kývnem na mučenie človeka. Dobre, je to smrťožrút, ale aj tak...

„Och, aké romantické,“ vyprskol na zemi sa krčiaci neznámy, avšak tón jeho hlasu sa zaujímavo zmenil, desivo mi pripomínal našu, nie príliš láskavú, známu.

„Bella?“ užasol Severus a ustúpil o krok dozadu.

Účinky všehodžúsu začali vyprchávať skôr, ako tvrdil zajatec. Vlasy falošného Snapea sa predĺžili a zvlnili, lícne kosti nadobudli ženskejšie črty, úzke pery začali zväčšovať svoj objem. Bellatrix Lestrangeová sa so zlomyseľným úškrnom na tvári pozerala na výsledný efekt, lenže jej telo pôsobilo dosť úboho v Snapeovom habite, ktorý na nej visel.

„Zdá sa mi, že by nemala dosť... hmm... gulí na Cruciatus,“ šepla som Severusovi.

„Ako to, že si ešte tu, Fňučko? Prečo nebežíš za svojím pánom k jeho smrteľnej posteli?“ spýtala sa Bella so šialeným smiechom, pričom Severus spustil ruky a spýtavo sa

na ňu zahľadel.

„Ó, áno, Dumbledore, váš svätý patrón, čoskoro zomrie! Bez neho voči Temnému pánovi nezmôžete nič! Och, Severus, ty o ničom nevieš? Ale veď ty si nám dal elixír, ktorým sme ho otrávili...“

„To bol len... to nie... ja...“ Pozrel na mňa a v jeho pohľade sa zračilo zdesenie. „Hermiona, ja nie...“ Otočil hlavu späť k Bellatrix a zbledol od hnevu. „Vymenili ste ho?!“

Bellatrix neodpovedala, iba sa smiala, bláznivo sa smiala celej tejto situácii.

Severus ju zdrapil za habit a otočil k sebe.

„Vymenili ste ho?!“ ziapal do jej tváre.

Žena sa mu začala vysmievať posmešným hlasom:

„Tvoj pánko zomiera, psíček! Nezoberie ťa viac do lona čičíkať... Bež za ním a olíž mu ruku, pokiaľ...“

Snape ju šmaril o najbližšiu stenu a prstami zovrel jej krk.

„Carminton! Čo mu podal?!“

Bella sa čkavo rehotala, keď však Severus stisol dlane, začal ju zadúšať kašeľ.

„Niečo som sa pýtal, ty prašivá suka!“

Žena začala modrieť. Obávala som sa, že jej krv čoskoro zaleje oči, preto som Snapea rázne upozornila:

„Pusť ju!“

Napoly sa ku mne otočil, avšak tohto človeka som nespoznávala. Od hnevu sa dostal takmer do tranzu. Nemohla som si dovoliť ten luxus, aby mi nahnal strach.

„Prosím, pusť ju! Mŕtva nám bude nanič.“

Zovrel pery, avšak nakoniec z nej spustil ruky. Otočil sa ku mne, lapajúc po dychu. Jeho tvár bola mŕtvolne biela. Ruky sa mu triasli, keď nimi prechádzal po gombíkoch habitu. Pohol sa ku dverám, lenže na polceste sa otočil, z vrecka vytasil prútik a namieril ním na Bellu. Všetok svoj hnev a nenávisť skoncentroval do jedinej kliatby.

„Crucio!“

S ľahostajnou tvárou som pozorovala, ako Lestrangeová s jačaním padá na zem, v mukách zatína nechty do steny, až pokým jej z prstov nezačala tiecť krv. Jej výkriky mi zneli v ušiach ešte aj potom, ako som zdvihla svoj prútik a omráčila ju.

„Poďme!“

Pristúpila som ku dverám, ale Severus ma chytil za ruku.

„Takže bezoár mu nepomohol?“

Pokrútila som hlavou a on si zahryzol do pery.

„Takže potom... Hermiona, nakoľko si si istá anjelskými trúbami?“

Pochybnosti na nás padli ako jemná hmla a ja som mala možnosť vidieť neistého Severusa.

„Na osemdesiat percent.“

Ticho.

„To je viac, ako nič,“ povedal nakoniec.

„Takže najskôr laboratórium.“

„Mhmm,“ zamumlal.

Pohladila som ho po tvári a on privrel oči.

„Nemôžeš za to,“ prehovorila som.

„O tom sa teraz nebavme,“ sarkasticky skrivil ústa.

Nervózne som pokrútila hlavou.

„Poviem to skôr, ako sa začneš obviňovať! Severus, Dumbledore nezomiera kvôli tebe!“

Tvár mu potemnela, ale nemala som čas ďalej ho presviedčať. Musela som ho dotiahnuť do laboratória.