Názov: Rozmarné lístočky
Autorka: green-eyed blonde
Preklad: Tesska
Prehlásenie: Táto vec nie je celkom mojím vlastníctvom. Pche! Prajem si to. Potom by som bola moja vlastná hrdinka...
Originál: http://www.fanfiction.net/s/3078938/3/Passing_Notes_Junior
***7. kapitola***
Venované Teriisek, Elze, Denice, Vsuvke, Kirsten, Ivet, Nade, Zuzane, Gift, Ellenofausten, Sare, Saskyi, Verinke a NaginyBlack
„Nemôžem uveriť tomu, že sú to Bystrohlavčania, ktorí majú večierok,“ povedal Ron. „Chcem tým povedať, že akákoľvek iná fakulta na to vyzerá oveľa pravdepodobnejšie... ale Bystrohlav? Myslel by som si, že budú príliš zaneprázdnení učením alebo také čosi,“ smial sa.
„No, Ron. Domnievam sa, že to je ten dôvod, prečo to robia. Ukázať ľudom ako si ty, že oni nie sú iba nudní a inteligentní. Vieš, aj inteligentní ľudia sa môžu baviť,“ karhala ho Hermiona.
„Ach áno, Hermiona. To je tak pravda. Och, čože to robíte? Precvičujete si kúzelné formulky?“ opýtal sa Harry nevinne, keď konečne odpútal oči od zápasu, ktoré jeho figúrky zvádzali s Ronovými.
Ron sa zasmial. Dokonca i Hermiona sa trochu usmiala.
„Iba som nechcela, aby sa mi tento víkend nakopili domáce úlohy! Chcem sa patrične zabaviť a nestarať sa o tieto veci zajtra,“ povedala. Poukázala na fakt, že večierok je zajtra v noci. V piatok. Otočila sa k Harrymu. „Chystáš sa ísť s Dracom?“
Harry sa nepohodlne pomrvil.
„Nie, ale myslím, že on niečo chystá. Zajtra vyzradí, za aký tím lietam,“ povedal nešťastne.
Ron vyzeral máličko vydesene a pozrel na Hermionu, ktorá vyzerala iba trošku znepokojene.
„Harry, viem, že máš obavy, ale musíš to urobiť. A iste, môže to spôsobiť trochu rozruchu...“
„Skôr, ako veľké zemetrasenie dostatočné na pohltenie planéty,“ prerušil ju Ron, ktorý sa prikrčil, zatiaľ čo civel na Hermionu.
„Trochu rozruchu,“ trvala na svojom. „Ale je to skutočne rýchly a jednoduchý spôsob, ako na to.“
Harrymu sa to veľmi nepáčilo, ale vedel, že má pravdu. Zachmúrene prikývol.
***
Draco si rukou prehrabol vlasy a napravil košeľu, keď stáli pred dverami nepoužívanej triedy. Podľa zvukov bol už večierok v plnom prúde. Hudba sa rozliehala celou chodbou a zmes zvukov mnohých hlasov vytvárala nízky, stabilný šum.
„Vyzeráš dokonale, Draco. Prestaň vyvádzať,“ povedal Blaise Zabini, ktorý s úškrnom sledoval svojho priateľa. „Vždy vyzeráš dokonale. Ani neviem, prečo ťa unúvam. Mohol by si byť obalený v knézlom hnoji a stále by sme sa mi ostatní cítili hlúpo.“
„Je to pravda, či nie?“ poznamenal blondiak a odfrkol si nad jeho poznámkou. „Hm. No, tak máme?“ Ukázal smerom na dvere.
„Máme,“ prikývol Blaise.
Otvoril dvere. Odrazu vrazili do steny zo zosilneného zvuku ohlušujúceho revu, smiechu, hulákania a stále nestabilného rytmu hudby, ktorá hrala očarovaná vnútri školy. Draco sa usmial. Krásne.
Dvojica sa bezcieľne ponevierala vnútri miestnosti a zapojila sa do diania. Bolo to očarované, aby to bolo väčšie než by to malo byť a zdalo sa, že je tam takmer každý od piateho ročníka vyššie. Po obvode miestnosti ľudia sedeli i pokojne stáli. Revali na seba cez hudbu. Niekoľko z nich držalo drinky, ktoré vyzerali celkom ako ďatelinové pivo. Draco sa uškrnul. Vďaka Merlinovi.
Uprostred miestnosti bol – no skutočne, najväčší priestor, keďže zbytok stoličiek a stolov boli všetky odtlačené z cesty – vytvorený tanečný parket. Tanečný parket... ach, to je krása. Draco mal vždy rád tanec. Zbožňoval ho. Možnosť, že mohol slobodne odhodiť všetky zábrany a robiť, čokoľvek do pekla by chcel. Spôsob, akým sa ľudia na tanečnom parkete mohli vyblázniť a nikto by nič nepovedal. Mohli by ste byť bláznom, keď ste obklopený zo všetkých strán pulzovaním. Chvejúcimi sa telami, prepotenými a spaľovanými horúčavou a túžbou. Všetka vaša čistá, surová energia a rýdza žiadostivosť mohla byť uvoľnená. Uvoľnená do tých druhých ľudí. Do tých cudzincov. Cudzincov absorbujúcich vašu horúcu energiu, zatiaľ čo v tom istom čase vzplanú oni sami. Boli by uvoľnení, ale v skutočnosti by s vami nemali spoločné vôbec nič. Tancovanie je celé o vás.
Draco tam skutočne chcel vpadnúť. Jeho vnútro už pulzovalo. Ale najprv potreboval drink. A nehovoríme o tekvicovom džúse. Dotiahol Blaisa k miestu, kde bolo najviac sústredených ľudí, ktorí držali ohnivú whisky. Rýchlo lokalizoval zdroj a prenikol k nemu.
Sadol si s priateľom a vychutnal si nápoj páliaci všetko cestou nadol jeho hrdlom. Usadil sa v jeho žalúdku, takže už teraz ho mierne zalievala horúčka.
Neskoršie, keď si hoveli a chvíľu sa zhovárali, Blaise ukázal prstom niekam do toho chvejúceho sa davu spotených tiel.
Draco to preskúmal a videl svojho krásneho chlapca na krásnom tanečnom parkete. Tancoval ako nádherná striptérka. Draco sa usmial. Harry pohyboval telom dokonale rýchlo. Natriasal sa do taktu piesne, ktorá práve začala. Pozoruhodné gitarové zvonenie sa rozľahlo po miestnosti a nízke basy sa ozývali pod hladinou. Svojrázny, ale dusný mužský hlas predriekal nejaké nezmyselné príbehy, ktoré mohli znamenať tak veľa. Muzika sa upokojila a ponorila do údolia pred očakávaným výstupom až do vyvrcholenia, ktorý medzi tanečníkmi spôsobil zmätok. Vyzeralo to, akoby nástroje navzájom súložili a spevák samotný bol súložiaci.
Blaise sledoval sledujúceho Draca.
„Choď tancovať s tým chalanom! Pre Kristove rany, Draco!“
Draco vstal.
„Napokon, mal som tam namierené,“ povedal tajomne predtým, ako sa predieral davom horúcich, spotených tínedžerov.
Začal na hranici z rozkošného gýčovitého malého tanečného parketu, s blikajúcim svetlom v disco štýle a veľmi lesklým povrchom. Najprv sa našiel natlačený rozkrokom na zadoček jedného rozhodne divokého dievčaťa. A potom sa predral hlbšie do davu kývajúcich sa, narážajúcich bokov, narazil na mnohých náhodných ľudí, ktorí vďaka alkoholu krúžili v bláznivej neviazanosti.
Konečne vedel, že je Harrymu dosť blízko. No, vlastne nie. Chcem povedať, Harrymu nemohol byť nikdy dostatočne blízko. Ale to je vedľajšie. Harry si všimol svojho priateľa, pohybujúceho sa stále smerom k nemu. Bol nervózny. Naozaj pekne vydesený. Dokonca vynadal Ginny za to, že šliapol na jej nohu. Taký bol roztržitý.
Rýchlo ženúca sa pieseň, ktorá hrala skončila a pomalá pieseň nadviazala. Veľa ľudí odišlo chytiť druhý dych. Tí ostatní zostali, lapali po dychu a potili sa od námahy z prijateľného šialenstva. Všetci ostatní teraz mali len jedného a jediného partnera. Ginny sa automaticky dotkla Harryho ramena, pripravená pokračovať. Odvrátil sa od nej. Modlil sa a dúfal, že by to nemusela byť pieseň, ktor...
„Smiem prosiť?“
Doriti.
Harry, Ginny a niekoľko ďalších párov v ich blízkosti sa otočilo a pozrelo na zdroj príjemného, ospalého hlasu.
Ginny si hlasno odfrkla a diváci vyzerali vyľakane.
„Odpáľ, Malfoy,“ vypľuvla zo seba najmladšia Weasleyová.
„Neodpálim, lasičiačka, kým nedostanem odpoveď od osoby, ktorej som sa pýtal,“ odpovedal Draco pokojne.
„Prestaň sa správať ako somár!“ zamrmlala prv, než sa obrátila a snažila sa odviesť Harryho preč. Draco natiahol ruku a zastavil ju.
Kruh pozorovateľov sa viditeľne rozšíril.
Draco venoval červenovlasej dievčine temný pohľad skôr, ako sa obrátil a pozrel priamo na Harryho. Ginny zdvihla ruky a potom si ich prekrížila.
„Harry, povedz mu konečne, nech vypadne! Neviem, čo do pekla chce, ale je jasné, že chce, aby si to povedal ty.“
Harry vytušil, že sa každá tvár v dohľade obrátila jeho smerom.
Prehltol.
Pozrel sa Dracovi do očí. Iskrili pobavením. Za. Žiadnu. Cenu. Myslel si, že to všetko bolo zábavné. Ten bastard!
Och, ale bol bastard, ktorého Harry zbožňoval. To bol dôvod, prečo sa tak zabával. Vedel, že neexistuje žiadny spôsob, aby Harry povedal nie a pred všetkými tu ho odmietol.
Draco videl Harryho proces rozhodovania, akoby mu videl skrz lebku a natiahol k chlapcovi ruku.
A Harry ju prijal.
Celá miestnosť zaznela kolektívnym prudkým výdychom.
Draco sa usmial. Skutočným, pravým, brilantne krásnym druhom úsmevu, ktorý sa radostne prebral k životu. Harry sa roztápal.
Draco otvoril náruč a Harry do nej vstúpil. Ponoril sa do jeho objatia s pohodlím a jednoduchosťou, ktorá pramenila z dôverného vzťahu.
Celá miestnosť stíchla.
Asi na sekundu.
Potom prišla explózia.
Niektorí z davu zalapali po dychu, niektorí kričali. Niektorí spustili vyvolávanie na slávu, či opilecké osočovanie, začali tlieskať a bombardovali ich výskotom. Niekto pišťal, niekto sa chichotal. Niekto sa smial, niekto plakal. A zopár ľudí sa dostalo do bezvedomia. Pár ich bežalo na toalety, vyzerajúc trochu zeleno, ale hej, ono to mohlo byť z alkoholu. Ginny frflala a Blaise sa uškrnul. Ron a Hermiona, ktorí sa držali neďaleko za ruky sa na seba usmiali.
Draco sa pousmial do Harryho čiernych prameňov vlasov.
Ani jeden z nich nepočul hluk v miestnosti.
Jediné, čo počuli bola hudba a tlkot ich vlastných sŕdc, keď sa zľahka knísali, držiac sa navzájom ako o život.
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 14.11. 2011 | 8. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 16.10. 2011 | 7. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 15.09. 2011 | 6. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 10.09. 2011 | 5. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 03.09. 2011 | 4. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 16.08. 2011 | 3. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 10.08. 2011 | 2. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 12.04. 2011 | 1. kapitola | |
Green-eyed blonde: ( Tesska ) | 31.03. 2011 | Úvod k poviedke | |