Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pod čiernym rubášom

Keď sme sa objavili v blízkosti Nemocnice svätého Muga, bola už úplná tma. Oranžové svetlá muklovských lámp osvetľovali špinavý chodník a len kde-tu bolo vidieť kráčajúcu postavu. Z diaľky k nám doliehali tóny hudby. Niekde sa konal domáci večierok.

Severus ma chytil za ruku a ťahal k zaprášenému výkladu.

„Prišli sme zachrániť Albusa Dumbledora,“ vyhlásil smerom k figuríne a tá nám pokynula, aby sme vstúpili dnu.

Vo vstupnej hale som zistila, že obrana nemocnice je vynikajúca.

Uprostred miestnosti stál rad aurorov s vytasenými prútikmi voľne zoradený do polkruhu. Mnohí z nich boli členmi rádu. Zrejme ich zburcovala figurína. Neprekvapilo by ma, keby sa Severusovo meno nachádzalo na zozname hľadaných osôb.

Pri pohľade na nás stiahol Remus obočie, avšak prútik držal stále v pohotovosti. Sírius stál za ním a hneď ako ma uvidel sa s bojovým pokrikom, ktorý by zahanbil aj indiánov, vrhol na Severusa.

Mala som pocit déja vu. Naozaj som sa skoro rozosmiala, také zábavné mi prišlo, keď sa tam zrazu váľali jeden na druhom rovnako, ako pred rokmi. Ale keď Snapeova tvár začala modrieť, už to prestalo byť vtipné.

„Sírius, pusť ho!“ zvýskla som, avšak Remus našiel oveľa účinnejší spôsob na nastolenie poriadku. Jediným kúzlom výtržníkov odhodil na protiľahlé strany haly; Sírius dopadol zo stonom na zem v jednom rohu a Severus v druhom.

„Som zvedavý, koľkokrát ho ešte budem musieť ťahať z neho dole,“ zaškaredil sa vlkolak.

Sírius chvíľu žmurkal, viditeľne bojoval s mdlobami. Nakoniec sa pozviechal a trasúcim prstom ukázal na Snapea.

„Nehovoril som ti, aby si sa jej neopovážil dotknúť?!“ rozkričal sa naňho.

Severus taktiež vyskočil na nohy. No, vyskočil je trochu silné slovo, v každom prípade sa vie celkom rýchlo hýbať, keď sa ocitne pred rozzúreným Blackom.

Druhýkrát sa už k nemu nedostal. Medzi oboch mužov sa postavil Dawlish a jeho pohľad neveštil nič dobré v prípade, že nebudú schopní udržať hladinu svojich testosterónov pod kontrolou. Pomaly k nemu pristúpil Moody, vytvoriac medzi dvojicou odstrašujúcu bariéru.

„Figuríne vo výklade si povedal, že si prišiel zachrániť Dumbledora,“ prehovoril Remus.

„Nepustite ho do jeho blízkosti!“ vykríkol Sírius. „Tento netopier uniesol Hermionu!“

„Ty si radšej spočítaj blchy!“ podráždene mu šplechol Severus.

„Upokojte sa už!“ skríkla som. „Severus prišiel zachrániť Albusa.“

„Čo ti dal vypiť?“ spýtal sa s obavami Sírius.

Tvár som si skryla do dlaní. Situácia sa zdala byť beznádejná.

„Nemá nič spoločné so smrťožrútmi. Trvalo by príliš dlho vyrozprávať vám celý príbeh. Verte mi! Ak si myslíte, že to nie som ja, pokojne ma preverte, nebude mi to prekážať! Ale pochopte už konečne, že Severus je našou poslednou nádejou, ak chceme zachrániť Albusa!“

„Vie nám ponúknuť niečo, čo nemáme?“ odfrkol Sírius.

„Podarilo sa vám ho vyliečiť?“ Severus naňho posmešne pozrel. „Nie? Prečo nie? Možno preto, že máte dočinenia s úplne novým jedom?“

„A toto vie odkiaľ?!“ víťazoslávne mu skočil do reči Sírius.

„Tvoja sesternica Bellatrix bola taká láskavá a porozprávala mi o tom,“ zabľabotal protivne Snape. „Krátko po tom, ako sa pokúsila odviesť Hermionu k Temnému pánovi. Bola milým hosťom. Priniesla aj darčeky.“

„Severus!“ ohlásila som ho.

Ihneď stíchol. Trochu ma to prekvapilo.

„Pusťte ho dnu!“ žiadala som.

Odpoveď neprichádzala.

Remus s Alastorom pozreli na seba. Zdalo sa mi, že budú súhlasiť a to isté zrejme cítil aj Sírius.

„Pokúsi sa ho zabiť,“ precedil pomedzi zuby. „Uvidíte, Albus to neprežije.“

Radšej som sa nepýtala, čo by podľa neho, dofrasa, Severus Dumbledorovou vraždou získal, pretože potom by sa nikdy v živote nedostal do nemocničnej izby.

Keď Snape zmizol za dverami s Remusom a Moodym v pätách, Sírius a ja sme osameli. Dawlish a Kingsley sa pobrali hliadkovať do priľahlých chodieb.

Sírius bol biely ako stena a triasol sa od hnevu. Bolo na ňom vidieť, že sa už celé dni poriadne nevyspal. Keď sa naše pohľady stretli čakala som, že v jeho očiach zahliadnem hnev a nespokojnosť, namiesto toho som však videla len nesmiernu radosť. Radosť, že ma opäť vidí.

„Pre Merlina, Hermiona,“ povzdychol si. Potom ku mne pristúpil a silno ma zovrel v náručí.

Zaborila som mu tvár do pleca a on ma pohladil po vlasoch.

„Keby si vedela, ako veľmi sme sa o teba báli,“ zamumlal. „Ublížil ti? Správal sa násilne?“

Pokrútila som hlavou.

„Nie.“

No dobre, nebola to úplná pravda, ale chcela som, aby sa ešte raz na seba vrhli?

„Kde ste boli?“

„Vo Francúzsku. Má tam letný dom.“

Sírius zacmukal.

„To sa ale niekomu darí! Predpokladám, že mu Voldemort veľmi dobre platí za preukázané služby.“

Povzdychla som si a zamyslela sa, či vôbec niekde existuje paralelný vesmír, kde Sírius nebude pociťovať voči Severusovi predsudky, a kde budú hrať dlhé hodiny karty pri šálke čaju. Musela som uznať, že to bola dosť nereálna predstava.

„Nie je s Voldemortom. Bella nás napadla a Severus mi zachránil život.“

Na to nepovedal nič. Ani by nestihol, pretože práve vtedy vyšla z nemocničnej izby sestra.

„Pán riaditeľ sa prebral z kómy.“

Spľasla som rukami.

„Ale to je fantastické! Takže podľa všetkého elixír účinkuje.“

Žena skrivila ústa.

„Ešte ho nedostal.“

Sírius sa ku mne otočil a naraz sme sa rozbehli do Albusovej izby.

Zdalo sa, že leží v rovnakej polohe, ako keď som ho videla naposledy. Jedinou zreteľnou zmenou bolo, že jeho nebovomodrý pohľad preskakoval sťa blesk po všetkých prítomných. Pôsobil vystrašene.

„Albus,“ pristúpila som k nemu. „Upokojte sa, prosím. Všetko je v poriadku. Ste v nemocnici. Dáme na vás pozor.“

Chvíľu žmurkal, a keď sa mu konečne podarilo na mňa zaostriť, s veľkým úsilím vylúdil jemný úsmev.

„Hermiona... podarilo sa?“

„Umhm, ja...“

Moodyho hromový hlas ma prerušil:

„Čo sa podarilo? O čom to hovoríš, Albus?“

„Priviedla si ho?“ spýtal sa namáhavo.

„Priviedla.“

„On... ma vyliečil?“

Severus vystúpil z polotieňa. Dumbledore si doteraz nevšimol, že stojí v miestnosti.

„Tu som, Albus.“

„Ááá,“ Dumbledorov úsmev sa roztiahol, „tak si teda prišiel, chlapče...“

Muž ho uchopil za ruku.

„Prišiel.“

„A vyliečil si ma...“ spokojne zamumlal starý čarodej.

„To by som netvrdil,“ skrivil tvár. „Zatiaľ som neurobil nič. Elixír mám tu, vo vrecku. Teraz vám ho podám, dobre?“

Dumbledore zakašľal. Celé telo sa mu triaslo od námahy.

„Koľko?“ spýtal sa.

Netušili sme, o čom hovorí. Zdalo sa však, že Severus áno.

„Nie veľa,“ odvetil. „Presnejšie povedané, veľmi málo.“

„Tak potom... ti ešte predtým musím niečo povedať.“

„Takú hru nehráme,“ vyhlásil Sírius. „Najskôr to vypite a potom sa budete rozprávať.“

Nahnevane pozrel na Severusa, ako keby to bola jeho chyba.

„Nie, nie,“ pokrútil hlavou Dumbledore. „Porozprávame sa, a to medzi štyrmi očami.“

Remus sa ho ešte pokúšal prehovoriť, aby dal prednosť liečbe, lenže zbytočne. Riaditeľ nástojil na tom, že potrebuje byť so Snapeom osamote.

Boli sme nútení poslúchnuť a opustili miestnosť.

Remus a Alastorom sa pripojili k strážcom a my so Síriusom sme opäť osameli. Zdalo sa, že sa dosť pohrúžil do svojich myšlienok.

„Napadlo ma,“ ozval sa zrazu, „čo mi pred niekoľkými mesiacmi povedal Dumbledore.“

Spýtavo som sa naň zahľadela.

„Zdôrazňoval mi, že ak by sa hocikedy dostal v stave bezvedomia do nemocnice, máme mu priniesť mysľomisu, aby ju mal stále po ruke, keby sa prebral. Panebože, ako keby tušil...“

„Čo tým chceš povedať?“

„Myslím si, že v nej chce Snapeovi niečo ukázať.“

Zamyslela som sa nad tým, znelo to celkom logicky. Avšak čo by chcel ukázať človeku, s ktorým už niekoľko rokov nebol v kontakte?

Severus predo mnou nespomenul, za akých okolností sa rozišli. Avšak jeho náhly odchod z Rokfortu napovedal, že ich rozlúčka nebola príjemná.

Ako vedel, že Severus príde? Ako vedel, že ho nájdem?

Dlhé minúty sa nedialo nič, bez slova sme sedeli na chodbe. Sírius bol bledý a ja pravdepodobne tiež.

„Čo je nové v Rokforte?“ spýtala som sa nakoniec prerušiac ticho. „Dúfam, že Minerva nedostala srdcový záchvat, keď som nezareagovala na jej ponuku.“

„Každý ho dostal, keď sa rozchýrilo, že si zmizla. Úprimne priznávam, že sa ťa mnohí zriekli – lenže my sme ani na malú chvíľu nezapochybovali o tom, že žiješ. Hľadali sme ťa na všetkých možných miestach, takmer po celom Anglicku, ale vôbec nás nenapadlo, že by si mohla byť v zahraničí. Iba Harry tvrdil, že ťa Dumbledore niečím poveril a ty to teraz vybavuješ. Samozrejme, tiež sa o teba strachoval, rovnako ako Ron a Ginny... Lenže... nepovedala si nám nič...“

„Som prekvapená... Kde sú Harry a Ron?“

„Doma, na Grimmauldovom námestí. Boli tu dopoludnia, nemal som zatiaľ čas ohlásiť ich. Ale to nič, aspoň sa zbytočne neznepokojujú.“

Opäť sme sa na chvíľu odmlčali.

„A čo vyučovanie? Remus je určite spokojný, že je opäť za katedrou.“

„A ešte ako! Len si predstav, že už v prvý pracovný deň si ma zaviazal na celý život,“ zachechtal sa Sírius.

„Čo sa stalo?“ vyzvedala som.

„Tučná pani,“ odvetil veľavýznamne. „Vieš, ešte stále ma nenechala na pokoji. Ako zvykla hovoriť, „nikdy sa nevzdala nádeje, že sa raz do seba zaľúbime“. Takveru, akosi nechcela pochopiť, že nemôžem chodiť s osobou z portrétu. Vzala si do hlavy, že sa raz stane mojou ženou.“

Široko som sa usmiala. Sírius mi vždy vedel zlepšiť náladu. Kiežby mal aj Severus takéto príjemné spôsoby...

„Takže Remus sa podujal, že mi pomôže. Povedal jej, že predsa nie je možné, aby taká nádherná a životaschopná žena stále túžila po bývalom trestancovi, ktorý v konečnom dôsledku nie je žiaden fešák.“ Zvraštil tvár do smiešnej grimasy. „A stal sa zázrak! Tučnej panej som sa odrazu prestal páčiť. Vyhlásila, že snáď bude schopná žiť ďalej aj bezo mňa. Remusovi sa ju dokonca podarilo presvedčiť, že si zaslúži niekoho stokrát lepšieho než ja. A pokiaľ sú moje informácie presné, trávi najnovšie čas v spoločnosti „dokonalého“ sira Cadogana.“

Prichytila som sa pritom, že sa nahlas smejem.

„Milá madam zrejme nezvláda svoje neexistujúce hormóny...“

„Presne tak,“ Sírius ma potľapkal po ruke. „Ja by som však teraz potreboval skutočnú priateľku z mäsa a kostí.“

Pod jeho pohľadom sa vo mne na moment zasekol dych. Odtiahla som ruku.

„Som presvedčená, že nebudeš mať problém nájsť si partnerku.“

„Pravdaže,“ povzdychol si. „Lenže ktovie, či tá, ktorú chcem, by chcela mňa?“

„Bola by hlúpa, keby ťa nechcela, Sírius.“

Posunul sa ku mne bližšie a znovu ma chytil za ruku.

„Hermiona... Už dávno ti chcem čosi povedať... Spýtať sa...“

„Sírius, nie, prosím,“ zamumlala som. „Nehovor nič.“

„Určite si si už všimla...“ pokračoval ďalej, nepozerajúc mi do očí, „ako dobre spolu vychádzame.“

„To je pravda,“ odvetila som opatrne.

„Ja... ja...“ Zdalo sa, že nenachádza slová, čo bola v prípade Síriusa Blacka dosť nezvyčajná vec.

Skôr, než som vstala, pomaly som vydýchla. Vytiahla som si ruku z jeho dlane.

„Pozri, ja...“

Nedokončila som, pretože presne vtedy sa rozleteli dvere na nemocničnej izbe a objavila sa v nich hlava dosť rozrušeného Severusa.

„Liečiteľa! Zavolajte rýchlo liečiteľa!“

Vzápätí nastal veľký zhon, muži a ženy v limetkovozelených habitoch pobehovali okolo a liečiteľ, vymenovaný na Samuelovo miesto, sa vrútil do Dumbledorovej izby odsotiac Severusa nabok.

„Ukážte,“ povedal.

Pristúpil k posteli smrteľne bledého, starého čarodeja a priložil prsty na jeho krčnú tepnu.

Medzitým vbehli do izby všetci hliadkujúci aurori. Zdalo sa mi, že za Moodym vidím stáť Harryho s Ronom.

Liečiteľ sa otočil, sťažka preglgol a povedal:

„Je mi to ľúto. Odišiel.“