Preklady fanfiction Harryho Pottera

26. kapitola

Mandy sa prudko nahnala krv do žíl, keď pozerala na rokfortskú vstupnú halu. Cítila, ako jej srdce búši rýchlosťou miliónkrát za sekundu. Jej myseľ bola prázdna a jej telo ľahké a rýchle.

Obrazy rozsekané na kusy ležali roztrúsené po hale spolu s roztrhanými gobelínmi. Na podlahe ležalo iba jedno telo, otočené tvárou k zemi, ktoré sa napokon pohlo a pokúšalo sa vstať.

Mandy potichu vyvolala na zraneného študenta splývacie zaklínadlo a dôkladne sa poobzerala naokolo, či nezahliadne akékoľvek známky smrťožrútov. Náhly zvuk z pravej strany ju vyľakal.

Mandy sa, obranne s prútikom pred sebou, rozhliadla po miestnosti. A potom...

... ich uvidela.

S jej viac než len perfektným zrakom Mandy zazrela tieň dvoch smrťožrútov skrývajúcich sa za stenou. Pozrela k padnutým portrétom a zazrela lem čierneho plášťa pod nimi. Traja ďalší sa skrývali hore. Nevedela povedať, či to boli muži alebo ženy, ale vyzeralo to, že sú pripravení zaútočiť. Mandy zmenila svoj obranný postoj a oči sa jej zúžili.

„Je celkom jasné, že ste tu, ale to je v poriadku. Ja som ochotná vám odpustiť vašu amatérsku neschopnosť sa poriadne skryť. Avšak, môj prútik nedokáže odpúšťať tak ľahlo,“ uškrnula sa. „Takže... poďte si po mňa.“

OoOoOoOoOoO

„Jej prekliaty otec je mi úplne ukradnutý, ale ak sa chce Mandy nechať zabiť tlupou smrťožrútov, prisahám, že prevrátim hore nohami hrob tej krpane!“ zavrčala Pansy, zatiaľ čo sa hnali lesom. Snape sa uškrnul.

„Bože, ona sa musí pchať všade!“ pokračovala Pansy a nahnevane si odsunula z cesty konár. Konár sa ihneď prelomil na dva kusy. „Vždy sa hrala na hrdinu, jediná, na ktorú sa všetci mohli spoľahnúť, keď si chceli uľahčiť prácu. Ale jej ľahkomyseľnosť ju dovedie do hrobu!“.

„Zabudli ste, že v najnebezpečnejších situáciách si vždy zachovala chladnú hlavu a našla možnosť, logickú a nie práve odvážnu, ako sa zachrániť. Vie dobre utekať,“ dodal Snape. „Je viac než pravdepodobné, že to urobí znova.“

Pansy zavrčala, keď si odčarovala prútikom strom z cesty. „Narastá v nej samoľúbosť. Posledné dva razy, čo Mandy čelila protivníkovi, sa to skončilo kúzlom, nie útekom a skrývaním sa. To preto sa tak bojím,“ povedala temne, „Samoľúbosť by ju túto noc nestála iba zranenia, vzala by jej život.“

Snape neukázal na tvári žiadnu emóciu. „Nuž, tak sa radšej poponáhľajme.“

OoOoOoOoO

Ron vbehol do kuchyne, tesne nasledovaný Harrym a Ginny. Na konci výpravy boli Hermiona a Draco. Všetkých päť sa zrútilo na mramorový pult a lapali po dychu.

„Všetci máte astmu, alebo čo?“

Ginny vzhliadla a skoro vykríkla prekvapením. Pozerala z očí do očí pohľadnému chlapcovi s uhľovo čiernymi vlasmi a hlbokými hnedými očami. „...no to ma podržte...“ zašepkala a hľadela do jeho tienistých očí.

Zasmial sa. „Upokoj sa, len som žartoval. Som William Bradley, ale môžeš ma volať Will. Som rád, že ťa konečne spoznávam, Ginny Weasleyová.“

„Hej, počkať. Ako to, že poznáš meno mojej priateľky?“ opýtal sa Harry podozrievalo, žiarlivosť mu sršala z očí.

„Viem o vás všetko,“ odpovedal Will. Jednoduchosť tej odpovede spoločne s desivým vyznením slov spôsobila, že im po chrbte prešiel mráz.

„Ako môžeš vedieť o všetkých všetko?“ spýtal sa Draco a prižmúril oči. „Vieš, aké je moje obľúbené zviera?“

„Zebra,“ ozval sa ženský hlas smerom od umývačky. Dievča s ebenovými vlasmi a strednou postavou sa obrátilo a vykročilo smerom k Dracovi. „Draco Malfoy. Očarujúce.“

Draco nadvihol obočie. „Nápodobne,“ odpovedal pokojne. „A teraz, ako to, že viete moje meno?“

„Ako sa stále môžeš pýtať také nepríjemné otázky?“ odvetila.

„Ako mi môžeš stále odpovedať na moje otázky otázkou?“

„Všetko je to o imidži,“ zamumrala. Prehrabla si rukou hladké čierne vlasy a povedala normálny tónom, „Corona Winters. Osemnásť. Plne-kvalifikovaná čarodejnica, ak si tak ešte môžem hovoriť,“ dodala polohlasom.

„Dobre...“ riekol Harry potichu. „Poďme si to zhrnúť, či som to pochopil správne. Corona Winters, osemnásťročná čarodejnica.“

„Povedz mi jednu vec, Harry Potter. Naozaj ti trvá tak dlho, kým dostaneš do tvojej mimoriadne natvrdlej hlavy tie najjednoduchšie myšlienky?“

„Corona, buď zdvorilá,“ pokarhal ju Will. „Musíte odpustiť mojej sestre. Ona je...“

„... tvojej sestre?“ prerušila ho Ginny. „Tvoje priezvisko je Bradley a jej Wintersová.“

Corona sa obrátila smerom k nej a oči uprela Ginninu tvár. „A čo ti dáva tú istotu, že hovoríme pravdu?“

Ginny sa zachvela, keď čudný pocit naplnil jej telo. Nebolo nič desivejšie, než nechať tieto ónyxové oči prevŕtať do nej dieru.

Corona sa uškrnula a odvrátila od Ginny. „Som presvedčená, že ste všetci zvedaví, prečo sme Will a ja vo vašej kuchyni a správame sa za týchto podmienok tak ležérne.“

„Nuž... áno,“ prisvedčil Ron. „Viete, nemali by ste sa vkrádať do domov druhých ľudí.“

„Óh, ja viem,“ povedala Corona so štekotavým smiechom.  „Lenže Will a ja nie sme v skutočnosti ľudia.“

Hermiona zažmurkala. „... nuž... to bolo... od veci.“

„Hermiona, Corona a ja v skutočnosti nie sme ľudia a nie sme ani nejaký druh magických stvorení. Predpokladám, že by si nás nazvala špeciálnou skupinou magických bytostí, ale ani to presne nie sme,“ vysvetľoval Will.

„Prestaň chodiť okolo horúcej kaše,“ odsekla Corona. Will sa prikrčil pod jej tvrdým pohľadom.

„Ehm... nuž, viete, nie je tu jednoduchý spôsob, ako to podať, ale Corona a ja sme tí, ktorí kontrolujú... faktory, ktoré vytvárajú udalosti v čase.“

Harrymu klesla brada, Ronovi dvojnásobne. Ginny zažmurkla. Hermiona a Draco obaja nadvihli obočie. Corona nad ich reakciami prevrátila očami.

„V hierarchii času, Vládca času, ktorý celý deň sedí a pozorne sleduje, je na vrchole. Jeho deti potom robia špinavú prácu a to sme my. Hoci, nie sme s ním príbuzní, vyberá si mladých ľudí a vychováva ich, aby sa stali strážcami času. Následne sme boli priradení k našej terajšej práci,“ riekla Corona stoicky. Will má na starosti výpočet pravdepodobnosti nepredvídateľných udalostí, v prípade, že sa nám niečo pripletie do cesty a my nemáme žiadne zálohy. Taktiež na polovičný úväzok spolupracujeme s Knižnicou záznamov, čo je dôvod, prečo vie toľko o vás všetkých. V mojej kompetencii je uistiť sa, že všetci podstatní sú na svojom mieste, keď sa stane udalosť. Je to skutočne odporná práca byť druhý-vo-velení , priamo pod Vládcom času, ale nedostávať žiadne odmeny.“

„Čuchám prevrat vo vedení času,“ zahundrala Hermiona. Corona sa obrátila a vrhla na ňu ostrý pohľad.

„Will a ja sme tu, pretože nikto z vás nie je na predpokladanej pozícií.“

„Pre akú udalosť?“ spýtal sa Ron.

„Nie je to jasné?“ Uškrnula sa Corona. „Bitka o Rokfort.“

„....Óh.....“

„Prihliadnuc na výšku hustoty ľudskej populácie na svete sa niet čo diviť, prečo naše percentá zlyhania stúpajú,“ zamumrala Corona a trela si spánky.

Will sa zaškľabil. „Každopádne, dočasne sme zmrazili čas...“

„... Ja som zmrazila čas,“ opravila ho Corona ostro. „Ty si ma v poslednej chvíli schytil za ruku a prosil ma, aby som ťa sem vzala.“

„Óh, áno, zabudol som na to...“

Corona sa naňho pohŕdavo pozrela a potom obrátila svoju pozornosť späť k skupine. „Všimli ste si, že dnes v noci dejú nejaké čudné veci a bránia vám k návratu na Rokfort. „Veci ako náhoda neexistujú,“ odsekla, iba jej pohľad samotný zmrazil Rona, ktorý prevracal očami. „Všetko sa deje z nejakého dôvodu a dnes večer vám ten dôvod zabránil v návrate na Rokfort a bojovať.“

„Nejaký neidentifikovateľný zdroj sa miešal do našich informácii a spôsobil, že sa udalosti dnešného večera pomotali,“ riekol Will tónom, ako kedy to čítal  z knihy. „Ostatné pozície na Rokforte boli tiež narušené, mnoho z nich nie je ešte na svojich miestach. Hoci sme neobdržali žiadne informácie o tomto... er... časovom zmätku, ak chcete, ale silne podozrievame temného čarodeja, ktorý chcel zmeniť čas a výsledok bitky.“

„Výsledok bitky? Vy viete, kto vyhrá?“ spýtal sa Harry netrpezlivo.

„My vieme všetko, hlúpy chlapče,“ uškrnula sa Corona. „Čas nemá žiadne hranice.“

„Aký je výsledok bitky?“ Trval na svojom Harry.

Will sa pozrel na Coronu. Pokrútila hlavou a vyzerala pri tom nebezpečne.

„Mlč,“ zasyčala.

„Vyhráš!“ vyhŕkol Will. V tom vydal dievčenské zakňučanie a zmizol, pretože Corona vo vzduchu jemne mávla rukou.

Hlasno zakliala. „Keď sa vrátim späť, prenesiem ho späť do jurského obdobia ako žrádlo pre dinosaury!“

„Ja vyhrám?“ vydýchol Harry.

Corona vzdychla. „Áno, vyhráš, Potter.  A odkedy ti práve Will od základov zmenil pohľad na svet, už ti môžem odhaliť viac. Ha! Teraz je tu nejaký neporiadok, ktorý musím vyčistiť ty, Justin,“ zahromžila smerom ku stropu.

„Justin?“ spýtal sa Draco. Ginny vydýchla.

„Chápem! Justin Time! Just in time! Oh, to je vtipné!“ (pp: Just in time – práve včas)

Corona na ňu pozrela s odporom. „Iba idiotskí smrteľníci to môžu považovať za zábavné,“ zahundrala napoly sebe. „Dúfam, že nebudeš tak kotkodákať, keď sa staneš Potterovou manželkou.“

„Weasley. Ty zomrieš.“

Ron omdlel.

Corona skrivila pery v drobnom úsmeve. „žartovala som. Budeš žiť a zoberieš si to dievča, čo na hlave nosí rastliny.“

„A čo ja?“

„Čaká Ťa dobrý život, zarobíš peniaze, utrácať ich budeš márnotratne, kúpiš vilu v Taliansku a továreň.“

„A čo moja budúcnosť?“ spýtala sa Hermiona.

Corona sa na ňu uprene pozrela a Hermiona si zrazu uvedomila, že je Corona ju vidí perfektne. „Tvoja budúcnosť závisí na tom, ako si zvolí tvoje srdce.“

Corona opäť autoritatívne zodvihla bradu a vytiahla kúsok pergamenu. „Budete automaticky premiestnení na Rokfortskú školu čarov a kúziel za menej ako päť minút. Dovtedy ostaňte tu v kuchyni. Keď tam dorazíte zbadáte, že je všetko je zmrazené v čase. Neprepadajte panike. O niekoľko minút bude čas pokračovať.“

Corona zastrčila pergamen späť do svojej dlhej čierne róby. „Neočakávajte, že ma uvidíte skoro, pretože sa tak nestane dokým nezomriete alebo nepoužijete nesprávne obracač času. Ak nastane tá druhá možnosť, neopovážte sa ma ani len pozdraviť. Stálo by vás to život.“

„Čo to má, dofrasa, znamenať?“ zakričala Ginny, keď sa Corona vrelo usmiala, bol to prvý úprimný úsmev, ktorý na nej videli.

„Majte vieru v čas. Všetko sa podarí.“

Na rozdiel od Willovho odchodu, Coronina postava na chvíľu zablikala a potom zmizla.“

OoOoOoO

„Ako moje očko zazrelo... Smrťožrúti iba čakajú na svoju smrť,“ zašepkala Mandy a olízala si suché pery.

„Imitari,“ zasyčala a postava Mandy Brocklehurstovej sa zdvojila. „Teraz... začína zábava.“

„Incidere,“ zašepkala a zamierila prútikom na jedného z nich, vysokého a mohutného, ktorý sa tajne snažil skryť za gobelín. Hoci to len zašepkala, kúzlo ho zasiahlo plnou silou. Dôkladne vyčarované kúzlo opuchnutia spôsobilo, že ďalší smrťožrút nedokázal nejakú dobu hýbať rukami.

Mandyina kópia sa ticho prikradla za smrťožrúta, zamierila prútikom na jeho krk a zašepkala, „Consectio“, čím mu spôsobila veľkú reznú ranu.

Mandy rýchlo znehybnila zvyšných smrťožrútov, potom sa postavila stranou a prezerala scénu. Opäť raz bolo víťazstvo na jej strane.

„Mandy,“ skríkla Pansy a pritlačila Mandy o zem. Mandyina podoba chvíľu blikala a potom zmizla.

„Nuž, neviem či sa jej páčilo to uvítanie,“ poznamenal Snape. Mandy naňho prevrátila očami.

„To je napodobňovacie kúzlo... istotne vy, taký špecialista na čiernu mágiu, ste ho už predtým videli. Bolo vynájdené v tomto storočí,“ dodala posmešne. Keď Snape otvoril ústa, pravdepodobne aby mohol povedať niečo hnusné a nevhodné pre mládež, Pansy ho prerušila a objala Mandy.

„Ja som taká šťastná, že žiješ!“

Mandy Pansy prudko odsotila. „Prestaň podvádzať Antonyho, ty lesba! A prečo by som nemala byť na žive? Bolo tu len päť smrťožrútov.“

„Iba päť?“ zopakovala Pansy neveriacky. Väčšina sedemnásťročných by zomrela, keby čelila jednému!“

„Nuž, dvaja z nich boli pomerne objemní a nepohybovali sa práve svižne, tak predpokladám, že som to mala o to ľahšie. Pozdravte Crabba a Goyla starších!“ vykríkla Mandy v snahe odľahčiť situáciu. Ale keď videla ustarostený pohľad na Pansyinej tváry, pokračovala. „Myslím, že boli ako dve veľké kusy mäsa jednoducho čakajúce na to, aby ich napadli! Jediné, čo som musela urobiť, bolo byť potichu a vkradnúť sa za ich chrbtami!“

„No som rada, že si nažive a máš sa tak k svetu,“ riekla Pansy a nasilu sa usmiala. „No tak, poďme do nemocničného kríkla pre nejakú čokoládu. Farba z tvojej tváre sa stráca ako ubúdajúci mesiac pred novom.“

„Nemocničné krídlo je pravdepodobne zaplnené smrťožrútmi rabujúcimi lieky a moja tvár nie je ako ubúdajúci mesiac. Je oválneho tvaru, hlupaňa.“

„Avada kedavra!“

Mandy, Pansy a Snape sa ľahostajne vyhli smrtiacej kliatbe.

„Ty vieš, že ma to ani trochu nevyviedlo z miery,“ riekla Mandy nenútene. „Ak ma chceš prekvapiť, budeš na tom musieť ešte popracovať.“

„Naozaj som si na tom dal záležať,“ zastonal Gregory Goyle, keď vystúpil z tieňa. „A vy ste sa mu všetci vyhli!“

„Chipsy?“ ponúkla ho Pansy s natrčeným, čerstvo vyčarovaným, vreckom zemiakových lupienkov (s kyslou smotanou a cibuľou). Goyleho tvár sa rozžiarila.

„Ďakujem!“ povedal a odišiel spokojný prežuvajúc chipsy.

Snape zízal v údive. „Slizolinčanom to vážne všetkým ruplo v bedne...“

„Mimochodom,“ prerušila ho Mandy. „Predovšetkým mi ešte musíte vysvetliť, prečo ste tu,“ riekla a prekrížila si ramená.

Snape pokrčil plecami. „Ťažko povedať.“

„Profesor Snape, potrebujem vašu pomoc,“ zaznel slabý hlas z jeho ľavej strany. Snape sa pozrel nižšie. Vlastne, pozeral sa oveľa nižšie.

„Čo robíš na hrade, Jenna Maria?“ lapala do dychu Mandy.

„Nemala by si byť vonku, s davom?“

„Unavovalo ma to. Profesor Snape, potrebujem odborný názor majstra elixírov. Ak ma budete nasledovať do podzemia, hneď zistíte, čo tým myslím.“

Keď všetci kráčali smerom dole do podzemia, Mandy sa letmo zamyslela, prečo šla spolu so Snapeom a Jennou Máriou. So situáciou nemala nič spoločné.

Tak prečo s nimi stále šla?

Ako sa Mandy snažila pochopiť situáciu, ucítila mravčivý pocit na chrbte. Bolo to ako mať tisíc malých pavúkov loziacich po chrbte všetkými smermi.

„Počkať!“ skríkla, na čo sa Snape, Jenna Mária a Pansy prudko obrátili. „Idem späť do vstupnej haly. To iba... nemám z toho... dobrý pocit,“ vypravila zo seba. „Je to, akoby som tu nemala byť,“

Povedala slabo.  A potom, keď mravčanie prestalo, dodala presvedčene. „Tu by som vážne nemala byť! Mala by som byť vo vstupnej hale! Idem späť!“

Keď zahla za roh a uvidela známe, jasné žlté, svetlo stoviek lustrov, neznáma ruka ju chytila za rameno.

Mandy udrela svojím kolenom Pansy do brucha.

„Áúúú!“ Pansy sa zrútila na zem, zvíjala sa od bolesti a držala zranené miesto. „Prečo si, do pekla, vrazila tvoje prekliate skostnatené koleno do môjho brucha!“

Mandy nadvihla obočie. „Myslela som, že si útočník. Iba som urobila jedinú vec, ktorú som v takejto situácií mohla, a to bolo brániť sa.“

Pansy na ňu chvíľu pozerala. Potom sa zhlboka nadýchla a na Mandyne prekvapenie sa začala hystericky smiať.

OoOoOoO

„Áu,“ zastonala Hermiona, keď je chrbát bolestivo dopadol na zablatenú lesnú cestu. Keď sa pozrela cez rameno, zahliadla Harryho a Rona pomaly vstať a Ginny sa naťahovať za malým konárom aby sa zodvihla. Draco bol na Hermioninej druhej strane a ležal dole hlavou v blate, hnedými škvrnami boli postriekané jeho predtým bezchybné vlasy a habit.

„Ste všetci v poriadku?“

Odpoveďou boli stony a vzdychy. Boli nažive, ale nie práve v nálade, pomyslela si Hermiona pobavene.  Keď sa pomaly posadila, napadla ju myšlienka. „Moment. Keď Corona povedala 'zbadáte všetko zmrazené v čase' , myslíte, že to myslela doslova?“

„Celkom určite,“ odpovedal Ron a šúchal si hlavu. „Napokon, čo všetko tým môžeš myslieť, keď povieš toto?“

„Dobrý postreh,“ uznala. „Využime čas, ktorý nám dala, strategicky. Napokon, potrebujeme plán.“

„Každý plán začína diagramom,“ dodala Ginny veselo, keď podávala Hermione prútik.

Hermiona prikývla. „Správne. Teraz, Ron, urobíš nám tu česť?“

Ron vytreštil oči. „Čo? Čo... prečo... č-č-čo?“

„V tejto skupine si stratég ty, Ron, nie ja,“ povedala Hermiona a usmiala sa. „Vždy si bol skvelý v šachu a vo všetkých strategických hrách. V taktike si brilantný.“

„Taktika,“ zopakoval Ron a malý úsmev sa zjavil na jeho tvári. „Taktika. V poriadku, ľudia, počúvajte! Keď opäť začne plynúť čas, budem sprevádzať Harryho na metlobalové ihrisko ako záloha. Ginny, ty máš na starosti použitie kúzla, ktoré si ty a Alica ilegálne  vynašli toto leto, na vyhľadanie obetí.“ vyhŕkol a ignoroval Ginnyin pohľad a prekvapené výrazy ostatných. „Ak nejaké nájdete, ihneď ich prineste späť na hrad. Ak na to bude ošetrovňa bezpečným miestom, chcem po vám, aby ste pomohli madam Pomfreyovej s liečením úrazov. Hermiona a Malfoy, ako dve pomerne intelektuálne ľudské bytosti, si prebojujete cestu do hradu, zničíte nepriateľov vo vstupnej hale a v nemocničnom krídle a zveríte ho späť do rúk madam Pomfreyovej. Budeme potrebovať jej elixíry,“ povedal Ron temne. „Vy dvaja máte na starosti taktiež organizáciu a rozdelenie úloh ostatným na hrade. Keď sa stretnete s Ginny, môžete prehľadať hrad a hľadať preživších. Ak stretnete nepriateľov, neváhajte zabíjať,“ dokončil Ron s ponurým výrazom na tvári. „Teraz, do toho!“

Keď sa Harry a Ron ponáhľali na metlobalové ihrisko, druhý z nich pomerne skleslo, Hermiona a Draco zahliadli Ginnyine planúco červené vlasy miznúce v lese a z dohľadu.

„Toto je tá noc,“ zamumral Draco, keď on a Hermiona zišli dole blatistým klzkým kopcom, na ktorom predtým boli.

Hermiona prikývla. Kráčali v tichosti. Potom...

„Vieš, aké znepokojujúce je vidieť fliačiky blata poletujúce vo vzduchu?“

Hermiona si odfrkla. „Ďakujem, že si mi pripomenul, že som stále neviditeľná.“

Draco sa usmial, ale pritiahol sa bližšie k fliačikom blata.

Draco a Hermiona sa dostali k vchodovým dverám rokfortského hradu za menej ako päť minút a keď sa priblížili, začal na nich dopadať dážď.

„Pripravený?“ spýtala sa Hermiona nervózne, keď položila ruku na kľučku.

„Pripravený,“ odvetil Draco s istotou.

OoOoOoOoO

„Pochopil som to. To je ten dôvod. A predtým ako pôjdeš, dáš to Potterovi...“

„Pôjdem? Nemôžete to na mňa len tak hodiť, na šestnásťročnú!“

„Pôjdeš. Ja musím zostať tu a robiť, čo sa odo mňa vyžaduje.“

„Nemôžete ma nechať to urobiť. Čo keď...“

„Žiadne čo keď. Pôjdeš. Ak by si nešla, bolo by to na tebe, že z chlapca-ktorý-prežil sa stal chlapec-ktorý-zomrel“ “

„Prečo nemôžete ísť vy?“

„Žiadne otázky. Mnoho životov spočíva na tvojich pleciach. Chceš ich obetovať, pretože sa bojíš a nedôveruješ svojím schopnostiam?“

„Nie, ale...“

„Choď!!“

Akonáhle sa Jenna Mária vyrútila z izby s malou, dôkladne utesnenou fialou zastrčenou bezpečne v jej šatách, Snape sa otočil späť k jeho skrini na zásoby elixírov a načiahol sa k fľaštičke s čírou tekutinou. Vlial ju do kotlíka, ktorý vydal krátky syčivý zvuk.  O niekoľko okamihov neskôr začal elixír peniť a bublať.

„Konečne,“ zavrčal, keď elixír prestal bublať a šumieť.

Dumbledore, konečne sa dočkáte šťastného konca, ktorý ste vždy chcel. Iba ty a Voldemort, jeden na jedného. Dobrý čarodej proti zlému čarodejovi. Hotová grécka tragédia. A potom šťastne zomrieš pre záchranu tvojho drahého Pottera, vzdáš sa svojho života pre dobro ďalšej generácie. A kde budem ja? Opustený a sám v učebni elixírov, tráviac posledné minúty môjho života samotou a rozjímaním nad sebou samým.“

„Ale... to je môj údel a tak sa to musí skončiť.“ A potom sa Snape nadýchol a povedal tie slová, ktorými spečatil svoj osud.

„Nex mos ago.“

Alebo, ako by skôr povedali mnohí iní, mŕtvi budú žiť.