Autor : Lily in a Pond
Preklad: zelaaa001
PAIRING: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
27. kapitola
PP: v texte sú použité slová z piesne Waldemara Matušku - Loch Lomond (http://www.youtube.com/watch?v=fi7HGcfmAAg)
„Harry, o čo tu v skutočnosti ide? Harry, ktorého poznám, by neváhal zabiť Voldemorta.“
Harry sa vyhol Ronovým očiam. „Nič,“ odpovedal. „O nič nejde.“
„Povedz mi to. Poznám ťa, takto sa normálne nesprávaš, ale...“ bol prerušený malým hnedovlasým dievčaťom, ktoré do nich narazilo.
„Harry... zober si.. tento elixír... teraz...“ lapala po dychu a vrazila drobnú fialu do Harryho rúk.
„Prečo? Chystáš sa ma otráviť?“ zavrčal Harry a podozrievavo sa porezal na Jennu Máriu Rose. Jenna Mária zúrivo zatriasla hlavou. Ale predtým, ako čo i len stihla otvoriť ústa, ju Harry zastavil.
„Môžeš na to zabudnúť, neberiem veci od cudzích ľudí,“ riekol tvrdohlavo.
Ron si odkašlal, „Riddleov denník!“, ešte viac kašľa, „Blesk“, a „Neviditeľný plášť!“ bolo počuť.
„To boli len krátke výpadky v úsudku,“ zahundral Harry.
„ZOBER SI TO!“ vykríkla Jenna Maria hystericky.
„PREČO?“ zakričal Harry späť.
„STRÁCAŠ DRAHOCENNÝ ČAS, PROSTE TO UROB, TY DEBIL!“
„NECHCEM. BODKA!“
Jenna Mária dramaticky vzdychla. „TAK TO NIE, ZJAZVENÁ HLAVA, PROSTE TU PREKLIATU VEC VYPI!“
„NIE!“
„ÁNO!“
„NIE!“
„ÁNO!“
„NIE!“
„ÁNO!“
„NIE!“
„ÁNO!“
„DRŽTE DOPEKLA HUBY!“ zreval Ron, čím spôsobil, že všetko vtáctvo v okolí desať míľ odletelo od strachu a prekvapenia preč. „Zatiaľ, čo vy tu strácate čas dohadovaním ako malé deti, Voldemort a jeho nasledovníci môžu byť teraz kdekoľvek!“
Harry si utrel trochu slín, ktoré mu dopadli na nos. „Nechcem vypiť ten elixír, ďakujem ti veľmi pekne,“ povedal upäto.
„Jenny Mária si stlačila koreň nosa. „V poriadku, plán B,“ vzdychla. Pozrela sa na Rona. „Mali by si na to sadnúť... pretože z vás dvoch sa stanú...“
„OTCOVIA!“
Harry a Ron komicky padli na zem ako podťatí. Jenna Mária sa zachichotala, ale okamžite prestala, keď sa na ňu Harry a Ron pozreli.
„Naozaj netuším, prečo som si myslela, že to bude vtipné,“ zamumrala. „Každopádne, Harry, si pod vplyvom elixíru posadnutia. Pretože elixír posadnutia umožňuje tomu, kto ho pripravil, kontrolu nad tým, kto ho vypil, a preto ťa niečo v tebe zastaví zakaždým, keď si čo i len pomyslíš na zabitie Voldemorta. Musíš vypiť veľmi rýchlo tento protijed, pretože hoci som ho uvarila ja so Snapeom, je to slabšia verzia, keďže bola varená tak rýchlo. Predpokladaný čas, počas ktorého budeš mať slobodnú vôľu je hodina. Potom budeš opäť pod Vellofidesovou kontrolou.“
Harry vytreštil oči. „Profesor de Vellofides? Nie, on by to neurobil!“
„Urobil, Harry,“ povedala Jenna Mária rýchlo „Oklamal vás všetkých. Je to jeden z najvernejších Voldemortových smrťožrútov. Mallini de Vellofides je špecialista na temné elixíry, dokonca ani znalosti profesora Snapea nie sú na takej úrovni.“
Harry sa neisto zodvihol. „N... nie,“ zaváhal. „To... to... to nie je pravda! Ty a Snape sa ma len snažíte prinútiť vypiť tento elixír, ktorý by ma pravdepodobne zabil!“ zamrmlal a ukázal na ňu trasúcim prstom. Keď otvorila ústa, Harry ju odstrčil.
„Nepribližuj sa ku mne! Ty.. ty... nemožno ti veriť!“
Jenna Mária sa bezmocne pozerala na vzďaľujúcu sa postavu Harryho, ktorý zúrivo bežal smerom k hradu.
„Nuž,“ riekla smutne. „Snažila som sa. A ak to takto pôjde ďalej, vbehne na metlobalové ihrisko, kde Voldemort bude čakať so skupinou smrťožrútov.“
„Myslel som si, že stále plače,“ poznamenal Ron.
„Óh, nie, spamätal sa, je nažive a má sa k svetu.“
„Zjavne,“ odpovedal Ron.
„Potom nastalo ticho. Niekoľko listov zašušťalo. Cupot a bubnovanie dažďa narastalo. Králik sa vynoril spoza pňa a chvíľu na to rýchlo odbehol preč. Ron sa pozrel smerom k oblohe.
„Ó, Corona! Mali by sme na teba počkať, predtým ako začneme riešiť situáciu, alebo čo?“
Dážď na chvíľu ustal. A potom škatuľa s nápisom „Otvor,“ spadla na Ronovu hlavu. Ron zaúpel, pošúchal si hlavu a otvoril škatuľu. Vo vnútri boli hracie kartičky s návodom na použitie a kúsok pergamenu s niekoľkými slovami. Stálo na ňom: „Choď za Harrym, ty idiot,“.
„Páni,“ vydýchol Ron. „Vedel som, že típkovia s časom boli vlastne Boh.“ Slová na pergamene sa zmenili na „Ja nie som Boh, iba nevinný strážca času a problémy smrteľníkov ma nezaujímajú. Vážne, ani trochu. Prečo ma tak stále vnímaš? Ste mi ukradnutí!“
Ron uškrnul a zastrčil si lístok do vrecka. „Toto je tá noc!“ skríkol tak, že rozbil okná akémusi chlapíkovi, čo žil na Antarktíde.
„Toto je tá noc, kedy dokážem, že Ron Weasley nie vždy iba hrdinov najlepší kamoš.“ Jenna Mária si odfrkla. „Ja sa presadím!“ pokračoval Ron a ignoroval Jennu Máriu. „Pretože tí zhora zoslali mňa, Ronalda Biliusa Weasleyho, božské posolstvo vzdialenej minulosti! Vskutku, ja som ten hrdina, ktorý zvíťazí nad zlom! Som vyvolený! Jediný s tou mocou! Jehož sila a rozum zvíťazí nad všetkým! Ja, Ronald Bilius Weasly povstanem a zničím mocného Lorda Voldemorta!“
Jenna Mária sa naňho pozrela so zmesou šoku a pochybností. „Myslím, že Ernie recituje Shakespeara lepšie.“
OoOoOoO
Blaise Zabini sa omámene otočil na chrbát a o chvíľu na to sa opatrne posadil a rozhliadol sa po drsnej krajine. Snažil sa zistiť, koľko času uplynulo a čo sa mu stalo. Všetko, čo si pamätal, bol jasný záblesk svetla a potom upadnutie so temnoty. Samozrejme, stále bola pomerne tma, ale trocha mesačného svitu prenikalo cez hrubé borovice.
Niekto vedľa neho sa pohol a Blaise potlačil výkrik. Nielenže by výkrik zobudil jeho/ju/to, bolo by to aj extrémne nedôstojné a čo je najdôležitejšie, zženštilé. Blaise sa posadil len s klasickým prekvapeným pohľadom. Po chvíli ticha a dohadovania so sebou samým vo vlastnej hlave, sa natiahol a strčil do tej osoby.
„Urg...“ zastonal on/ona/ono a obrátilo sa. Blaise strčil do jeho/jej/toho ešte raz. On/ona/ono ho nahnevane tresol po hlave. Blaise pokrčil ramenami.
„Smola, kamoš. Opúšťam ťa.“ A položil svoj prútik do stredu dlane. „Predpokladám, že Harry potrebuje posily na hrade. Ukáž mi.“
Po piatich minútach chôdze s očami prilepenými na dlani a na počudovanie bez nárazu do ničoho, sa Blaise konečne zrazil s pevnou postavou a okamžite padol na zem.
Pozrel hore a uvidel bledú, vychudnutú a vystrašenú tvár Ginny Weaslyovej.
„Wíslička! Čo tu robíš?“
Ginny si vzdychla úľavou, keď si uvedomila, že osoba do ktorej vbehla nebol smrťožrút. „Harry mi povedal, aby som vyhľadávala preživších a zobrala ich späť do hradu, kde možno vyliečiť ich zranenia. Doteraz som našla dvoch, ty si môj tretí.“
„Nie tak celkom... nemám žiadne zranenia, takže predpokladám, že sa nepočítam. Každopádne, môžem s tebou ísť do hradu? Bude pravdepodobnejšie lepšie, ak pôjdeme spolu, z bezpečnostných dôvodov a pretože cítim neodbytnú potrebu sa tam dostať...“
„Iste,“ usmiala sa Ginny. „Ale myslím, že Hermiona a Draco to tam majú pod palcom.“
„Ále, Malfoy je nažive? Nuž, to smrdí.“ Zahundral Blaise. „Skutočne som dúfal, že zomrel a ja dostanem jeho peniaze.“
„Nenapadlo nikoho z vás, že zo všetkých ľudí, ktorí by mohli dostať jeho peniaze, by to najskôr boli jeho matka a otec? A potom by to bola Bellatrix Lestrangeová? A potom Tonksová?“ spýtala sa Ginny, pričom levitovala bezvedomé telá Ernieho Macmillana a Terryho Boota.
„Kto je to?“
„Len jedna bláznivá čarodejnica, ktorá je schopná zakliať hocijaký zadok až do budúceho roku a o sekundu na to zakopnúť o vlastné nohy, ale jednako vrhnúť kúzle dokonale. “
„Tonksová, aké smiešne meno...“ zahundral Blaise. „Au!“
Ginny pozrela dole na temnú vec, o ktorú Blaise zakopol.
„Myslím, že je to telo!“ Ginny klesla na všetky štyri a utrela blato z obrysov osoby. Keď obrátila telo, spoznala známu tvár Colina Creeveyho. Ale teraz, oči, ktoré inokedy žiarili nádejou a odhodlaním, mali tupý a prázdny pohľad. Colin Creavey bol...
„Mŕtvy,“ vydýchol Blaise. Ginny sa vzpriamila a zaťala čeľusť.
„Prehľadaj to tu,“ zavelila rázne. „Ak uvidíš hocijaké známky smrťožrútov, okamžite mi to nahlás. Colin... nikdy som si nemyslela, že budeš medzi prvými, ktorí zomrú.“
O niekoľko minút neskôr objavili Blaise a Ginny dvoch smrťožrútov pokrytých blatom. Stačila Ginniyna rýchla lekárska diagnóza a bolo im jasné, že Colin nezomrel nadarmo. Zobral si sebou do hrobu ďalších dvoch.
Ginny si vzdychla a pozrela na Colinove telo. „Keď sa toto skončí, budeme musieť preňho zostrojiť pohreb. Ale teraz ho iba zalevituje nazad do hradu, aby mohli dôkladne vyčistiť. Poď, ideme.“
Keď Ginny opustila miesto s troma vznášajúcimi telami nad sebou, Blaise sa obrátil späť ku smrťožrútom a bez emócií na nich pozrel. Potom si kľakol na kolená pred telo smrťožrútky. Zašepkajúc tichú modlitbu, sňal si rodinný amulet a jemne ho položil na jej hruď. Diamantový sokol pod dopadom mesačného svitu žiaril ako najjasnejšia hviezda na oblohe.
Keď sa Blaise postavil a zotrel si špinu z nohavíc, pozrel sa ešte raz na telo. Smaragdovo zelené oči sa stretli s rovnakými smaragdovo zelenými očami a potom zašepkal.
„Zbohom.“
OoOoOoOoO
„Chyť ho!“ skríkla Jenna Mária, keď Ron zvalil Harryho na zem.
„Teraz!“ zakričal Ron, keď zaklonil Harryho hlavu a stisnutím mu uzavrel nos. Jenna Mária naliala elixír do jeho úst. Účinok bol okamžitý. Harryho oči už nevyzerali otupene a získali svoj obvyklý zelený oheň. Zatiaľ čo Jenna Mária šťastne vzdychla a uzavrela prázdnu fialu, Ron pozeral na Harryho podozrievavo.
Jeho pochybnosti zmizli v okamihu, keď sa Harry postavil a hlasno vyhlásil, že je pripravený zabiť starého, bledého, plešatého maniaka bez nosa s odporným a staromódnym tetovaním.
„Áno!“ Ron udrel do vzduchu s pevne zovretou päsťou. „Harry James Potter je späť!“
Harry mu nevenoval žiadnu pozornosť a namiesto toho rozhodne pochodoval smerom k metlobalovému ihrisku, kde práve teraz mohli Ron s Jenna vidieť zjaviť sa zástup čiernej.
S trhnutím si Ron uvedomil, že by mal nasledovať Harryho. Rýchla rozlúčka s Jennou Máriou a nasledoval Harryho. Jenna Mária zvierala fialu na hrudi a sledovala dvoch mužov, nie chlapcov, ktorí idú podstúpiť najväčšie nebezpečenstvo ich života.
Prežijú, uisťovala sa. Hrdinovia vždy prežijú. A keď presvedčila samú seba, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, tíško sa rozlúčila s mužom, ktoré poznala menej ako hodinu.
Len pre istotu, ak by sa náhodou nevrátili.
OoOoOoOoOoO
Ginny a Blaise naraz zalapali po dychu, akoby ich telami prešiel elektrický šok. Keď ho prešlo prvotné ohromenie, Blaise sa pozrel na Ginny a stačil mu len jediný pohľad, aby vedel, že myslí na tú istú vec. Jediná myšlienka pretekajúca ich mysľami bola: Choď na metlobalové ihrisko.
Neobzrúc sa za hradom vyrazili tak rýchlo, ako mohli.
OoOoOoOoOoO
Pansy sa zosunula dole kamennou stenou, keď jej telom preletel ten nápad. Choď na metlobalové ihrisko, pomyslela si. Choď na metlobalové ihrisko.
„Pansy? Si v poriadku?“ spýtala sa Mandy s obavami. Pansy prikývla, držiac sa za srdce. Ten náraz v ňom dajako vyvolal nejakú reakciu.
„Som v poriadku,“ podarilo sa zo seba dostať Mandy. „Len si potrebujem na chvíľu oddýchnuť.“
Opustiť Mandy, pomyslela si. Potom zúrivo zatriasla hlavou. Opustiť Mandy? Čo to bola za myšlienka? Ona ju predsa nemohla len tak opustiť na hrade!
„Vážne, čo sa deje?“ dožadovala sa odpovede Mandy a položila svoje ruky na Pansyine plecia. Pansy sa vytrhla z Mandyineho oceľového zovretia.
„Nič, Nič. Len musím ísť na metlobalové ihrisko!“
Váhavý pohľad prešiel Mandyinými rysmi a v okamihu Pansy vedela, že Mandy bola dobre informovaná o tom, že sa tam zbiehajú smrťožrúti. „Ak si myslím, že budem stáť bokom a budem sa pozerať, ako moju najlepšiu priateľku zabije kŕdeľ zaostalých, perverzných a hnusne domýšľavých šialencov, tak si na omyle! Ak nás majú zabiť, tak sa poďme dať zabiť spoločne,“ riekla napokon pevne.
Pansy na ňu chvíľu zízala a jej myseľ kričala NIE! Nechaj ju tu! Nedovoľ jej ísť na metlobalové ihrisko! A potom sa rysy oboch dievčat skrútili do úsmevu a Pansy umlčala hlások v svojej hlave a rozhodne prikývla.
„Pôjdeme spolu.“ V momente, keď to povedala, zlovestný pocit prešiel Pansyiným telom a zachvela sa. „Tak poď, ideme.“
OoOoOoOoO
„Potter, kto ti dal protijed?“ zasyčal Voldemort, zjavná zúrivosť v jeho červených očiach. Harry hrdo stojac sa naňho pozrel. Ron sledoval oboch.
„Ehm, Harry? Vieš, že sa ťa spýtal otázku, však?“
„Viem, Ron,“ povedal Harry so zaťatými zubami. „Ale nemá to zmysel... neodpoviem mu.“
„Voldemort ešte viac prižmúril oči. „Bol to Snape? Mal som podozrenie, že v medzi mojimi najbližšími je zradca.“
„Nebol to Snape. Ale v skutočnosti,“ Harry sa usmial, „To bol veľmi talentovaný tínedžer.“ Spoza krovia sa Jenna Mária začervenala.
„Tínedžer,“ opakoval Voldemort skepticky. „Tínedžer urobil protijed za menej ako deň. Tínedžer.“ Harry prikývol a uškrnul sa naňho.
„Tvoji nasledovníci sa môžu pred mojimi niekam schovať.“
Mandy a Pansy dorazili, ťažko oddychujúc, keď sa práve Voldemort triasol hnevom. „Kde... je?“ lapala Mandy po dychu.
„Voldemort?“ spýtal sa Harry. Dostal záchvat paniky pri predstave, že nie viac ako pätnásťročná urobila protijed, ktorý obvykle vyžaduje obrovské množstvo skúseností a poznatkov.“
Pansy prikývla a pokynula, aby sa Harry a Pansy prisunuli bližšie. „Dobre Harry, aké bojové formácie navrhuješ?“
Harry vyzeral zmätene. „Bojové formácie?“
Pansy zažmurkala. „Ty nemáš žiadne bojové formácie?“ zasyčala a vytreštila zároveň oči. Harry potriasol hlavou. „Ty idiot!“ skríkla.
„Nemôžeš len tak vbehnúť hlavou napred Voldemortovému útoku do cesty, potrebuješ stratégiu!“
„Pansy je vo vymýšľaní stratégií najlepšia,“ oznámila hrdo Mandy.
„V skutočnosti, ja,“ prehodil Ron. Mandy prevrátila očami.
„Každopádne, dva veľké mozgy sú viac ako jeden.“
„Ticho!“ skríkol Voldemort, jeho róba za ním dramaticky viala. „Na tento deň som čakal tak dlho, Potter. Čakal som prekliatych šestnásť rokov! Ale teraz si konečne tu...a iba stojíš a čakáš, kým ťa zabijem. Vyriekni svoje posledné slová, Potter...“
Harry zaťal čeľusť a držal prútik v rukách tak pevne, že by ho to mohlo prelomiť na dva kusy.
„Dobre teda. Prajem ti zbohom, Harry Potter.“
Harry videl ako v spomalenom filme, ako sa naňho rúti desivá zelená kliatba a predtým, ako sa jej stačil vyhnúť, niekto ho zhodil na zem a množstvo kliatob a kúziel explodovalo vo vzduchu.
Keď Harry vstal, bolela ho ľavá noha po náhlom páde a zbadal svojich priateľov, ako sa jeden za druhým vynárajú z lesa, kríkov a zo vzduchu.
Hermiona, Malfoy, Neville, Parvati, Justin, Hannah, Anthony, Lisa, Morag a Theo. Boli tu všetci. Lupin, Moody, Tonksová, Kingsley Shacklebolt, Mundungus Fletcher a ďalší poltucet aurorov sa zjavilo odnikiaľ na metlách. Mladší študenti, Dennis Creevey, Melody Brocklehurstová a Diana Greengrassová tu boli taktiež, aj keď vyzerali akoby prešli peklom a späť. A čo bolo najlepšie, bol tu i Hagrid.
Harryho tvár sa roztiahla do úsmevu a niečo v jeho vnútri narástlo. Jeho srdce bolo naplnené láskou, šťastím, radosťou a nádejou.
„V poriadku ľudia, zabúdame na taktiku,“ oznámila Pansy. Ron prikývol.
„Proste tam vtrhnime a začarujme ich na kusy!“ zakričal a všetci jasali. S narastajúcim krikom sa skupina aurorov a rokfortských študentov ponáhľala k davu smrťožrútov a bitka začala.
OoOoOoOoO
"Stupefy!" zareval Theodore Nott a znehybnil smrťožrúta. Dobre umiestnený kop do rebier odhodil ďalšieho.
Blaise sa ponáhľal na čistinu, lapajúc po dychu. „Stupefy!“ vypľul a jeho prútik sa veľmi triasol. Slabo zafarbený lúč svetla vystrelil do vzduchu a zanikol.
„Blaise, si v poriadku?“ spýtal sa Theo s obavami. „Stupefy!" vykríkol na muža zakrádajúceho sa za ním. Blaisove telo sa pohlo a tvár sa mu skrútila.
„Zachráň... sa...prichádzajú... ďalší... “ zasipel. Mal pravdu. Len o sekundu neskôr, ako to Theova myseľ spracovala, sa ozvali dunivé kroky po zemi, blížiace sa z kruhu stromov.
Takže takto to skončí, pomyslel si Theo neprítomne. Keď sa kroky približovali bližšie a bližšie, Theo zavrel oči a pripravil sa k úderu. Potom výkrik „Imitari!“ a „Stupefy!“ ohromil Theovu myseľ.
„Čo to...?“
Nie menej ako dvadsať kópií Mandy Brocklehurstovej kráčalo k nemu a a Blaisovi.
„Brocklehurstová? Si to skutočne ty?“
Všetky Mandy vzdychli naraz. „Samozrejme. Finite Incantatem,“ zahundrala jedna z nich a ostatné sa vtelili späť do jej tela.
„Kto by som tak mohla byť? Gilderoy Lockhart?“ odfrkla. „Poďte, dostaneme ťa ku Ginny,“ povedala Blaisemu, zamávala svojím prútikom a levitovala ho do vzduchu. „A ty...“ pozrela na Thea ponad jej nos. „... nuž, ty pokračuj s tým, čo robíš... čokoľvek za prejav zbabelosti to je.“
Theo si odfrkol. „Dobre vieš, že keby som chcel, mohol by som zložiť týchto smrťozrútov kedykoľvek.“
„Skutočne? Takže kedy ich plánuješ 'zložiť'? Zatiaľ čo si od strachu takmer pustíš do gatí?“ uškrnula s Mandy.
„Priznaj si to, Theo, ani by ťa nenapadlo sa im postaviť. Bolo to tridsať na jedného. Dokonca i mojich dvadsať kópii by malo problém ich poraziť.“ Vzdychla si. „Nechcem, aby to znelo povýšenecky alebo niečo také...“
„Neskoro,“ prerušil ju Theo. Mandy naňho pozrela.
„Ako som povedala, chcela som, aby to vyznelo povýšenecky. Potrebuješ sa dostať cez svoj komplex nadradenosti, Nott, a konečne otvoriť oči, aby si videl, že nik nie je dokonalý! Prekonaj to a prekonáš samého seba.“ S tým Mandy odkráčala, Blaise vlečený za ňou.
Theo rozhodil rukami. „Snažil som sa byť priateľský a dostal som vynadané. Čo za bosorka...“
„Počula som to!“ zakričala Mandy.
„Je mi to jedno!“ zakričal Theo naspäť, jeho hlas vytváral jemnú ozvenu. Kliatba huspeninových nôh priletela odnikiaľ a Theo sa jej vyhol len tak tak.
„Sme v rovnakom tábore, ty vyšinutý blázon!“
Nasledovalo ticho. Ďalšia kliatba sa vyrútila maximálnou rýchlosťou.
Theo sa pritisol k zemi a vzdychol si.
OoOoOoOoOoO
„Rekviem za mŕtvych,“ oznámila Melody Brocklehurstová. „Ten kraj už je blízko a já cestu znám...“
"... je bílá a jde skotskou plání,“ Diana Greengrassová sa pripojila, ich jemní hlasy spolu pekne ladili.
" Jde úbočím skal a lučinami tam,
kde se nad Loch Lomond stín měkce sklání.“
„Ten kout a ty louky a skály mám rád,
tu stráň, co se v zálivu koupá.
Má láska, má láska se na mě bude smát
tam, kde nad Loch Lomond závoj mlh stoupá.“
„Ten kraj už je blízko a já cestu znám,
je bílá a jde skotskou plání.
Jde úbočím skal a lučinami tam,
kde se nad Loch Lomond stín měkce sklání..“ dokončili jedným hlasom.
Dennis Creevey, Anthony Goldstein, Hannah Abbottová a Parvati Patilová zízali na dvojicu. "Čo to, sakra, bolo?"
„My tu práve bojujeme...“
„... a vy si tu iba sedíte...“
„... bez akékoľvek ohľadu na vaše okolie...“
„... zatiaľ, čo si spievate Loch Lomond!“ dokončila Parvati. Melody na ňu vrhla pohľad. Ale ešte predtým ako stihla otvoriť ústa ju hlasný praskavý zvuk dal opäť do pozoru.
Prásk.
Vrzgot.
Šelest.
„Psst...“ niekto zašepkal. Siedmaci pozreli jeden na druhého a naraz sa uškrnuli. Diana, Melody a Dennis, mladší a menej skúsenejší ako ostatní, sa zachveli, akoby videli číre zlo.
„Transterrania!“ skríkla Hannah Abbottová mieriac prútikom na zem a tá sa pod nimi otriasla a prelomila sa do hlbokej priepasti, ktorá sa ťahala so diaľky. Zem sa, doslova, pohla. Zatiaľ čo smrťožrúti vydávali výkriky prekvapenia, Parvati využila túto príležitosť predviesť jej obľúbené techniky.
„Arturbo!“ zakričala a silný závan vetra zmietol z nôh skoro každého z nich. Naťahujúc krky mohli vidieť, ako vietor naberá rýchlosť za neuveriteľne krátky čas. O niečo neskôr bolo počuť štyri hlasné údery na drevo a slabé zastonanie.
Antonyho oči sa rozhoreli hnevom. „Nebudem tu len tak stáť a nenechám to dokončiť dvojicu dievčat!“ Dennis Creevey sa naňho pozrel.
„Ta si taký šovinista,“ zamumral. Antony mu venoval oslepujúci úsmev.
„Môže byť, krpec, ale ja zošlem poslednú ranu!“ A potom, všetok humor a hlúposti nechajúc za sebou, zakričal: „Incendio maxima!“ obrovský výbuch ohňa vystrelil z jeho prútika a ako jemne krúžil prútikom, bol počuť zvuk šíriaceho sa ohňa na zemi. Antony ustúpil a vyzeral spokojne.
„Hej...“ začala Parvati pomaly, „nie je toto kúzlo Mandyina osobná značka?“
Anthony si odfrkol. „Každý s polovicou mozgu vie, že Mandyina osobná značka je 'Oppugno'.“
Hannah prevrátila oči v stĺp. „Takže potom musíš mať polovicu mozgu. Jej osobná značka je kúzlo mnohonásobnej odvety.“
„A kde si to dopekla nabrala? To kúzlo bolo spomenuté iba raz v našej učebnici transfigurácie, a jakživ som ju nevidel ho vyčarovať.“ Uškrnul sa Anthony. Hannah sa naňho pozrela. Anthony jej pohľad oplatil.
„Imitari,“ povedala Melody nahlas, predtým ako sa tí dvaja stihli pobiť ako dve mačky.
Anthony a Hannah prestali s ich súbojom pohľadov. „Čože?“
„Jej osobná značka, nerváci. Imitari- napodobňovanie kúzlo,“ uškrnula sa Diana, zložila si ruky na hrudi a venovala im arogantný pohľad.
„Imitari?“ zopakoval Anthony. „Ale...ale... ale... ale ako to môže byť ono?“
Diana a Melody si naraz vzdychli.
„Je to tak,“ potvrdil Dennis Creevey a Diana s Melody prikývli.
OoOoOoO
Harry sa prikrčil a zakryl hlavu, zelený paprsok svetla preletel ponad ním, minul jeho hlavu iba o palec.
„Stále sa skrývaš, Potter? Nemôžeš sa skrývať navždy! Avada Kedavra!“ Voldemort sa zachichotal. Keď sa Harry prikrčil za stromom, nemohol si odpustiť myšlienku, či Voldemort nemá problém so zdravým rozumom. Mykol sebou, keď konáre stromu zasiahla ďalšia smrtiaca kliatba. Harry sa naisto postavil a obranne pred sebou držal prútik.
„Do toho, Harry! Dokážeš to!“ kričal Ron, ktorý súperil s maskovaným smrťožrútom. Ronov hlas zlomil psychickú bariéru v Harryho hlave a malý plamienok tepla sa v jeho srdci rozhorel v spaľujúci oheň. Dokážem to, pomyslel si. Čakal som na túto chvíľu celý môj život, nevzdám to tak ľahlo. Dokážem to!
Vkladajúc do kúzla všetku svoju silu, Harry vyrazil spoza stromu a zareval, „Avada Kedavra!“ Keď Harry videl Voldemortove oči rozšírené v šoku, víťazoslávne sa pousmial a na chvíľu sa cítil, akoby sa všetky jeho sny naplnili. Ale sekundu na to Voldemort stále stál. Harry zažmurkal v prekvapení a pretrel si oči. Ako mohol Voldemort prežiť smrtiacu kliatbu?
Voldemort sa uškrnul, keď videl Harryho prekvapenie. „V angličtine je také jedno slovo, ktoré sa nazýva 'poskoč',“ povedal s neskrývaným pobavením v hlase.
Harry sa hnevom celý triasol a jeho ruky boli zovreté v päste. Hlavu mal otupenú. Ten jediný raz, čo to chcel naozaj urobiť, sa Voldemort kliatbe vyhol. Voldemort sa tomu sku...ne vyhol! kričal v svojej mysli.
V skutočnosti bol tak ponorený do zúrivosti, že si ani nevšimol Voldemortov úškrn a zdvihnutý prútik. Až keď sa Hermionin krik dostal k jeho ušiam si to všimol a bolo už neskoro. Voldemort vykúzlil Smrtiacu kliatbu. A niekto ďalší sa postavil pred Harryho.
Niekto, kto v tejto strašnej situácií nemyslel na seba a bezmyšlienkovo skočil pred Harryho, aby ho ochránil a obetoval svoj život.
Harry pozrel dole na bezduché modré oči Mandy Brocklehurstovej a jej vlasy, ktoré boli rozprestreté okolo nej. Vyzerala ako anjel. V bolesti, ktorú predtým ešte nezažil, padol na kolená. Bolesť z vedomia, že niekto, kto ho ani poriadne nepoznal, dobrovoľne zaňho obetoval život, aby ho ochránil a uistil sa, že prežije.
Bola to posledná rana. Harry sa obrátil na Voldemorta s ľahostajným, ale ľadovým pohľadom a natiahol sa pre prútik. Harry si všimol, že to bolo pravdepodobne prvý raz, čo videl Voldemorta pozerať pozorne iba na sedemnásťročného chlapca.
Koncentrujúc všetku svoju mágiu a všetku svoju silu, ktorá mu ostala, Harry schytil svoj prútik oboma rukami a skríkol,
„AVADA KEDAVRA!“