Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Bol raz jeden Rokfort

28. kapitola

Bol raz jeden Rokfort
Vložené: Jimmi - 25.10. 2011 Téma: Bol raz jeden Rokfort
zelaaa001 nám napísal:

Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/28/Once_Upon_a_Hogwarts

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

28. kapitola

Mandy sa vznášala vo všade prítomnej bielej ničote s hlavou naklonenou mierne doľava. Ticho jej okolia bolo desivé a nadprirodzené. Keď Mandy otvorila oči, nemohla si pomôcť, ale v tomto novom prostredí sa cítila vystrašená.

„Kde som to?“ divila sa nahlas.

„Si pri nebeskej bráne,“ riekol odrazu mužský hlas bez tela, vďaka čomu Mandy prebehol mráz po chrbte.

„Č...čo?“

„Madison Elizabeth Brocklehurstová. Vek sedemnásť. Zomrela pri ochrane Harryho Pottera pred smrtiacou kliatbou,“ povedal ten hlas, akoby to čítal z knihy. „Blond vlasy zlatej farby, blankytne modré oči, stosedemdesiat sedem centimetrov. Bez žijúcich príbuzných, iba Angelina Joanne Hornett-Brocklehurstová, vek tridsaťdeväť, Melody Rebecca Brocklehurstová, vek štrnásť, a Matthew Witham Brocklehurst, vek desať.“

Mandy šokovalo, že o nej táto osoba vedela toľko, takéto veci držala v tajnosti. Nikto na Rokforte nevedel celé jej meno... veď ani nevedeli jej skutočné prvé meno! A rozhodne nikto nevedel, že má troch príbuzných, dvoch pokrvných a jedného cez manželstvo, žijúcich mimo hlavnej vetvy niečo vyše dvadsaťčlennej rodiny Brocklehursterovcov. Mandy si tiež matne spomínala, že povedala Blaisovi, že má šestnásť, nie sedemnásť.

„Ako to všetko o mne vieš?“

„Som Strážca brány. Viem všetko.“

Mandy si zahryzla do jazyka a snažila sa potlačiť záchvat hnevu na takzvaného Strážcu brány. „Takže, ty si Strážca brány, hmm? Máš za úlohu mi dať túto komplikovanú skúšku, alebo niečo také, aby si zistil, či môžem ísť do neba?“

„Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, strážcovia nebeskej brány toto nerobia. Každopádne,“ dodal hlas, akoby ho ešte niečo napadlo. „Jedine keď Corona a strážcovia brány nesúhlasia s osudom človeka, robíme skúšku. Ona a ja sme ale jednoznačne presvedčený, že by si mala ísť do neba, pretože každý, kto dobrovoľne skočí pred niekoho, aby za neho zobral smrtiacu kliatbu, je osoba patriaca do neba. Óh, a mimochodom...“

Malá biela vizitka sa zatrepotala v Mandyinej ruke. Zvedavo na ňu pozrela. „Milénium Corony Timesovej a spol.?“ spýtala sa skepticky. „Je to skutočne legitímna spoločnosť?“

„Nuž, odkedy ju prevzala Corona, áno,“ odpovedal hlas. „Robí všetko tak ako v komerčnom svete. Dokonca i ja... dostávam celkom slušnú sumu za to, že som strážca nebeskej brány.“

Mandy nadvihla obočie. „v poriadku.“

„V každom prípade, vitaj v nebi, uži si svoj pobyt, ubezpeč sa, že si to tu kráľovsky užiješ a preži najlepší čas svojho života blá, blá blá...“ zahučal Strážca brány, zjavne sa nudil. „Ak by si ma chcela skontaktovať, len skoč do nášho oceánu a zarev 'William Henry Bradley, ty smradľavý pirát!' a budem tam rýchlejšie ako rýchlosť svetla.“

 „Počkať...“ povedala Mandy pomaly, keď sa odnikiaľ zjavila lákavo ligotajúca sa zlatá brána.

„Hmm? Povedala si niečo?“

„Áno! Zakričala Mandy cez narastajúci zvuk huslí a hárf. „Ja nechcem ísť do neba!“

„Hudba zmizla. Dvere sa prestali ligotať.

„... nuž, tak to je problém,“ pomaly povedal hlas.

 

AVADA KEDAVRA!“

Bolo to, akoby sa zastavil celý svet zastavil. Všetci a všetko ostali nehybne stáť. Lúč zeleného svetla letel ako v spomalenom zábere k Voldemortovi a víťazný, mierne šialený úsmev sa zjavil na Harryho tvári.

Hermionina tvár sa pomaly naplnila nádejou, keď videla lúč svetla vystreliť do vzduchu. Ginnina tvár bola zmesou neviery a šťastia. Dracove ústa boli mierne otvorené, napäto sledoval svetlo smerujúce k Voldemortovi. A Ron mal pohľad čistej extázy, keď videl svetlo prenikajúce so Voldemortovho tela.

Harry sa už regulárne uškŕňal, keď svetlo zasiahlo Voldemorta do hrude a on vykríkol v agónií.

Konečne to skončilo, pomyslel si Harry a jeho myseľ to prijala. Konečne to skončilo. Skončilo!

Hermiona a Ron sa práve ponáhľali za Harrym, keď sa zrazu zrútil. Obrátili ho na chrbát a videli zvyšky úsmevu na Harryho pokojnej tvári.

„Skončilo...skončilo to,“ mrmlal.

„Uhnite sa!“ kričala Ginny, ktorá sa pretláčala cez hordu aurorov. Hodila sa na Harryho zdanlivo mŕtve telo. „Harry!“

„Je nažive, ale veľmi slabý. Bude v poriadku,“ povedala jej Hermiona pokojne. Ginny na ňu pozerala, ako sňala jej ruku z Harryho hrude a zahundrala kúzlo.

„Jeho srdečný tep je pomalší ako obvykle, jeho zásoby energie vyčerpané, jeho magický zdroj bol vyčerpaný natoľko, že skoro žiadna mágia neostala a má niekoľko vonkajších zranení. Ale okrem toho je perfektne v poriadku!“ vyhŕkla, slzy mala na krajíčku. Ron sa na ňu spýtavo pozrel.

„Gin...?“

Ginny potiahla. „Myslela som si, že zomrel! Myslela som, že ho už nikdy viac neuvidím alebo s ním už nikdy neprehovorím alebo...“

„Myslela som, že som ho stratila navždy,“ dodala ticho.

Ron upokojujúco položil ruku okolo Ginniných pliec. „Poď, zoberieme ho späť na hrad k Madam Pomfreyovej. Bude potrebovať veľa odpočinku, aby sa z tohto dostal.“

Ginny prikývla a a slzy jej konečne vytreskli z očí. Vysmrkala sa do vreckovky, ktorú jej Hermiona podala, potom sa narovnala a zamrmlala kúzlo, ktorým Harryho levitovala na nosidlá za ňou.

„Idete aj vy dvaja?“

Ron ju poslušne nasledoval, ale Hermiona zaváhala.

„Zostanem tu. Je tu niečo, čo musím urobiť.“

Ginny a Ron prikývli, rozumeli. Potom oni a nosidlá zmizli v lese.

Hermiona sa smutne usmiala na les a potom sa vydala k skupinke rokfortských študentov, ktorí neveriacky a šokovane pozerali na zem. Zaujímala sa o jedného z nich.

„Draco,“ povedala Hermiona ticho. Draco vzhliadol a usmial sa, keď videl Hermionu.

„Myslel som, že ťa dostal nejaký smrťožrút,“ vydýchol, vstal a vzal ju za ruku.

„Myslela som, že teba dostal nejaký smrťožrút,“ odpovedala. Uškrnuli sa. Potom Hermiona prehltla a pevne chytila Dracovu ruku.

„Roky som ti to chcela povedať. Ale vždy som sa tak bála, bála sa,  že veci nevyjdú alebo ma odmietneš. A keď som už konečne mala príležitosť ti to povedať, vycúvala som, nahovárajúc si, že sa vyskytne lepšia doba. Ale teraz už nebude lepšia doba. Teraz alebo nikdy.“

„Vždy som to bola ja,“ začala Hermiona a odvrátila oči od Dracových prenikavých kukadiel . „Bola som to ja, s ktorou si tancoval na Vianočnom plese. Bola som to ja, ktorú si pobozkal na Vianočnom plese. Bola som to ja, ktorej chutila Lunnina mrkva po rovnakom ovocí. Bola som to ja, ktorá nechala knihu vo veľkej sieni. Bola som to ja, ktorá sa spýtala magickej osmiguľe, či ma miluješ. Bola som to ja, koho zvedavý pohľad ťa sledoval zakaždým, keď si prišiel do knižnice. Bola som to ja, kto prvý odhalil, že sa naši priatelia sprisahali, aby nás dali do kopy. Bola som to ja, kto poslal Daphne Greengrassovú do nemocničného krídla, pretože som na ňu zhodila regál s knihami. Bola som to ja, kto každý večer zablúdil očami k slizolinskému stolu a priala si, aby som tam mohla byť vedľa teba. Bola som to ja, komu sa tak veľmi páčil bozk na astronomickej veži. A... bola som to ja, kto sa na teba pozeral každý jeden deň a uvedomil si, že rozprávky sú skutočné. Ale... bola som to ja, kto sa skrýval v tieňoch a nikdy si pred tebou neotvoril srdce. Bola som to ja, kto si s tebou každým rokom vymieňal verbálne útoky. Bola som to ja, kto tri roky skrýval svoje pocity. A... bola som to ja, ktorú si nenávidel,“ zašepkala. Potom sa opäť narovnala a pozrela sa odhodlane do Dracových búrkovo šedých očí.

„Ale všetko je za nami, a bola som to ja, kto ťa miluje pre to, kto skutočne si. Skutočne ťa milujem, Draco, naozaj.“

Hermiona si ticho vzdychla „Pochopím, ak ma už nikdy nebudeš chcieť vidieť.“ Chcela sa pozrieť do jeho očí, ale Draco sa pozrel inam. „Ja... ja... ja dúfam, že budeš šťastný.“ Hermiona sa vydala smerom k hradu, odháňala nesmelú slzu, ktorá jej unikla z očí. Tak takto bolí zlomené srdce, pomyslela si trpko. Je to ako odísť bez toho, aby ťa niekto nasledoval.

Zrazu ju ruka chytila za rameno. „Počkaj.“

Hermiona sa obrátila, jej oči naplnené nádejou, keď sa pozrela späť na Draca.

„Ehm...“ povedal a zrazu sa cítil placho. „Nemám pripravenú veľkú reč ako ty, ale... ale môžem urobiť niečo, čo... by mohlo.. vyjadriť moje... pocity.“

A tak sa sklonil a pobozkal Hermionu bozkom naplneným túžbou, dychtivosťou, nádejou, túžbou ale čo je najdôležitejšie, láskou.

OoOoOoO

„Čo myslíš tým, že nechceš ísť do neba?“

Mandy pozrela dole a zašepkala. „Jednoducho nechcem. Mám... mala som... tam dole život. Ja... ja ho nemôžem len tak opustiť!“

„Ale každý sa chce dostať do neba,“ povedal strážca brány, znel rozrušene.

„Nie ja. Mám tam priateľov. Moja rodina je tam.“

„Ak je to čo chceš tvoja rodina, môžeš ju mať. Všetci, všetci Brocklehursterovci, ktorí zomreli v plameňoch, sú tu.“ Mandy vyzerala prekvapene. „Môžeš sa s nimi opäť stretnúť,“ pokračoval strážca brány. „Môžeš mať veľkú rodinu, o ktorej si vždy snívala.“ Mandyina kamenná tvár neukázala žiadnu emóciu a strážca brány si povzdychol. „Možno bude lepšie, ak ti to ukážem.“

Mandy vyzerala chvíľu zmätene. Potom sa ničota zmenila. Pomaly sa zmenila do podoby, ktorú mával Brocklehursterovské sídlo v dobách jeho najväčšej slávy. Blonďavý muž v tmavo zelenom habite otvoril dvere a zrazu bola Mandy vtiahnutá do domu. Spomienky na jej detstvo sa v tej chvíli na ňu vyrútili späť.

Viktória. „Mandy, páči sa ti tá nová hračka, ktorú som ti kúpila? Je to tvoj obľúbený, sokol!“

Frank. „Bež! Bež! Bež! Dokážeš to! Už iba niekoľko krokov!“

Alanna. „Čo tu bude dnes, Mandy? Rozomleté jahody alebo  banán?“

Ben. „Keď budeš staršia, zoberiem ťa na Rokfort so mnou. Bude to najlepší zážitok tvojho života.“

Isabelle. „Je mi ľúto, že sa s tebou dnes nemôžem hrať, Mandy, ale poznáš moju prácu na ministerstve, je tak náročná. Sľubujem, že prídem zajtra.“

James. „Vždy a navždy. Tak veľmi ťa ľúbim.“

Beatrice. „Slnko nebude svietiť navždy. Takže si ho spolu užime dokým to len pôjde, Mandy!“

Geoffrey. „Na tomto svete musí byť dobro a zlo v rovnováhe, Mandy. Pamätaj si to.“

Catalina. „Nikto nežije večne, Mandy. Každého čas napokon uplynie. Ale láska horiaca medzi tebou a mnou nikdy neskončí.“

Helena. „Nech urobíš čokoľvek, Mandy, vieš, že ja a tvoj otec bude za tebou vždy stáť, priamo tu, v tvojom srdci.“

Edward. „Kamkoľvek pôjdeš, čokoľvek urobíš, nezabúdaj, že ťa vždy sprevádza láska a mágia.“

Mandy sa zapotácala dozadu a spadla, keď uvidela tvár svojho otca približujúcu sa k tej jej. „Poď do neba, Mandy. Poď ku svojej rodine. Poď... k tvojej minulosti.“

OoOoOoOoO

„Takže, ako ste ľudkovia došli od nenávisti k láske?“ spýtala sa Pansy a žuvala pri tom lékoricový prútik. Ona, Draco, Hermiona, Anthony, Theo, Morag a Blaise boli všetci v slizoliskej spoločenskej miestnosti a pojedali zásoby sladkostí skryté za portrétom.

Hermiona sa usmiala „Láska potrebuje čas, aby narástla, a pozri, ako nám naša teória s Dracom vyšla...“

„... prišli ste s vlastnou teóriou lásky?“ spýtal sa Anthony neveriacky.

Hermiona pokrčila ramenami. „Nuž, sme príslušníci inteligentného druhu. Každopádne sme sa zhodli, že po technickej stránke sa milujeme už tri roky, hoci si Draco neuvedomoval, že ma ľúbi. Čiže na teoretickej rovine sa milujeme už pekne dlhú chvíľu.“

„Ale je tu ešte jedna nezodpovedaná otázka,“ dodal Draco.

„... prečo mám taký pocit, že každý jeden študent a zamestnanec tejto školy sa snažil dať Hermionu a mňa dokopy?“

Theo sa rozkašlal. „Nuž... to bude preto, že sme sa snažili...“

„DRŽ HUBU, THEO!“ vykríkli ostatní a vyskočili na nohy.

„Nevšímaj si ho, lem mu tak trochu preskočilo po tom boji...“ začal Morag a bolestne udrel Thea do ramena.

„...Áno, má teraz úplne popletenú hlavu...“ Pansy sa nervózne zachichotala.

„... úplne popletenú, úplne popletenú. Nemá ani potuchy, čo hovorí, chudák...“ Blaise udrel Thea do druhého ramena.

„...vážne by mal ísť na ošetrovňu...má psychické problémy,“ zakončil Ron a prsto urobil koliečko. „Nevenuj pozornosť jeho slovám, pretože sú vážne hlúpe. Áno, Theo. Sú. Vážne. Hlúpe.“

 

„Už vieme o vašom malom pláne dať nás s Hermionou dokopy, vy tupohlaví šašovia,“ uškrnul sa Draco. Ostatní komicky spadli z nôh.

 

„A...a...ako?“ spýtala sa Pansy nervózne. Myslela si, že ich utajenie bolo nepriestrelné.

„Ginny mi to pred týždňom omylom prezradila,“ odpovedala Hermiona nonšalantne. „Taktiež spomínala niekoho menom... Theodore Edmund Nott, ale som ochotná odpustiť a zabudnúť. A keď už o tom hovoríme, myslím, že by sme opäť mali navštíviť Ginny na ošetrovni, trochu jej pomôcť.“

„Hermiona, posledný krát, čo sme tam šli, čo ako si spomínam bolo len pred desiatimi minútami, urobila mne, Anthonymu a Moragovi monokel a o chvíľu na to nás vyhodila,“ povedal Ron a ukázal na svoje tmavé oko.

Hermiona sa nahnevala. „Nuž, nemôžete viniť to dievča za to, že je trochu rozrušené. Láska jej života visí na pokraji smrti!“ zakončila teatrálne.

„Momentálne už sa trochu zotavil,“ prehovoril Morag. „Nemal až toľko zranení a jeho najväčší problém je, že vyčerpal takmer všetku svoju mágiu, takže len potrebuje trochu oddychu.“

„Hovorím ti, jediný raz, kedy sa pokúšam zdramatizovať to, zo všetkých ľudí práve ty sa do toho musíš zamiešať a byť neznesiteľnou vševedkou.“ povedala Hermiona nahnevane a podupávala si pred Moragom nohou.

Mogar pokrčil ramenami. „No, niekto tú úlohu hrať musí.“

„Každopádne,“ prerušil ich Ron a zmenil tému. „Vie vôbec niekto, kto bolo to bystohlavské dievča? Tá s tým elixírom? Bola roztomilá...“

„Óch, nech to nepočuje Lavender!“ zachichotala sa Hermiona.

Ron sa zamračil. „Myslel som, že bola roztomilá takým detským spôsobom. Lavender je... ona je... moja slová ju ani zďaleka nedokážu opísať,“ vydýchol Ron. A keď videl, že všetci v miestnosti naňho vyvaľujú oči, okamžite zmenil téma. „Takže, kto je to?“

„Nuž, viem, že si je blízka s Mandy,“ začala Pansy.

„...keď už hovoríme o Mandy,“ prerušil ju Blaise pokojne. „KDE JE?“ zareval a oprskal Pansy slinami.

„Myslím, že má nejaké zranenia, ale neviem isto, pretože tu pobehuje toľko Mandyiných napodobenín, že to vyzerá, akoby bola všade,“ povedala a utrela si tvár do habitu. „Myslím, že najlepšia voľba, kde ju hľadať, je nemocničné krídlo.“

„Ale nevideli sme ju, keď sme sem pred niekoľkými minútami prišli?“ odporoval Anthony. „Takže kde vlastne je?“

Na Blaisovej tvári sa zjavil vystrašený pohľad. „To nie je dobré,“ zamumral predtým, ako vstal zo svojho kresla a svižne zamieril k portrétu.

„Mali by sme ho nasledovať,“ povedal Theo. „Blaiseho len tak niečo nevystraší, no keď sa už tak stane, je to niečo vážne zlé.“

OoOoOoOoO

„Čo tu, do pekla, robíte? Opäť?“ kričala Ginny a pokúšala sa skupinu vytlačiť von. „Vypadnite!“

Ron sa vyhol rane do hlavy a prikrčil sa, keď sa Ginny snažila udrieť do pleca. „No tak, Ginny! Dovoľ nám ostať aspoň na chvíľu...WAW! Tak to bolo zákerné! Ak sa chceš niekedy stať tetou, mala by si sa vyhýbať týmto oblastiam!“

„Mám dosť ženatých bratov na to, aby som sa poľahky stala tetou! Vypadnite! Vyrušujete mojich pacientov!“

Pansy sa pozrela na Anthonyho a zdvihla obočie. „My rušíme tvojich pacientov?“

„Ginny! Upokoj sa!“ povedala Hermiona a upokojujúco položila ruku na jej plece. „Viem, že toto je teraz so všetkými tými pacientmi a zranenými, o ktorých sa musíte s madam Pomfreyovou postarať asi najrušnejšie miesto, ale nevidela si tu vstupovať Blaisa Zabiniho?“

Ginny prikývla s novonadobudnutou troškou rozvahy, ktorú získala v prítomnosti racionálnej osoby. „Šiel tam, kde leží Mandy,“ povedala im a ukázala na miesto zakryté závesom.

„Ďakujem,“ povedala Hermiona. Keď ona a zvyšok skupiny vyrazili, skočila im do cesty.

„Zadržte! Vzhľadom na to, že tá oblasť je prísne uzavretá pre študentov, nespomínajúc to, že vás nemám moc rada, iba dvaja ľudia môžu vstúpiť naraz.“ povedala Ginny vecne.

Pozreli sa jeden na druhého. „Nuž, predpokladám, že by som mala ísť, pretože som jej najlepšia priateľka,“  rozhodla Pansy. Vykročila za Blaisom do uzavretej oblasti.

„A vy ostatní...“ začala Ginny a položila si ruku na bradu, predstierajúc, že nad tým premýšľa. „Hmm, čo s vami... skutočne neviem... ahá, VYPADNITE!“

Keď sa ostatní porazenecky obrátili smerom k dverám nemocničného krídla, Morag sa spýtal, „Len pre zaujímavosť...“

„Si viac zvedavý, ako je zdravé, McDougal!“ skríkla Ginny a hodila naňho podložnú misu. „Von!“

Keď Morag urýchlene opustil miestnosť zjavila sa dverách Ronova hlava. „Hej, nemáš navyše nejaké cukrovinky, ktoré ľudia posielajú pacientom?“

Ginny sebou trhla. Potom pomaly otočila krkom, až kým nezachytila Rona patentovaným Weaslyovským pohľadom. „Ronald... myslím, že by už vážne mal ísť.“

Ron sa veľmi múdro rozhodol bežať ako o život.

OoOoOoOoO

Nebo alebo zem? Nebo alebo zem? Nebo alebo zem? Slová rezonovali v Mandyinej hlave, ozývajúc sa zo skrytých zákutí.

Nebo, kde bola rodina, ktorú tak skoro stratila. Alebo zem, kde boli jej priatelia a jej život.

Nebo, kde mala sestry, bratov, sesternice, bratrancov a ostatných príbuzných...

Zem, kde bola Pansy.

Nebo, kde bola Alana, pravdepodobne najlepšia staršia sestra, akú si len mohla priať.

Zem, kde bol Blaise.

Nebo, kde bol jej otec.

Zem, kde bol jej život.

Nebo alebo zem?

Mandy sa zhlboka nadýchla. Nebo bola tá správna voľba, uisťovala samú seba. Môžeš byť navždy šťastná v nebi, môžeš maž všetko, čo chceš a čo je najdôležitejšie, rodina, ktorú si vždy tak chcela, tu bude navždy pre teba.

„Áno... to je to miesto, kde chcem byť,“ zašepkala, vysloviac jej myšlienky nahlas. „Nebo je to miesto, kde chcem byť.“

„Je to tvoja konečná odpoveď?“ spýtal sa Strážca brány. Mandy vzhliadla a videla, ako zlatá brána žiari, aby ju uvítala. Bola to správna voľba, ale prečo sa potom cítila ta zle?

OoOoOoOoO

Draco, Ron a Hermiona boli späť v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Pansy a Blaise boli stále v nemocničnom krídle a Morag s Theom sa ospravedlnili, pretože boli zavalení úlohami. Anthony bol stiahnutý skupinou bystrohlavských šiestakov k ich kartovej hre a opustil ich krátko po ich výlete v nemocničnom krídle.

Takže teraz to bol iba Draco a Hermiona.

A Ron.

Ron, zúrila potichu Hermiona, vypúšťajúc paru z uší. Prečo to nemôže pochopiť a nechať ich samých?

Blbý Lasičiak, premýšľal Draco nahnevane. Keby bol na svete ešte jeden taký hlúpy človek ako on, svet by zrútil iba z tej predstavy, že stvoril, že stvoril dvoch kreténov takejto inteligencie.

Bol to taký vzrušujúci deň, pomyslel si Ron, ľahostajný k vražedným pohľadom, ktoré mu obaja posielali.

„Krásny deň, všakže?“ poznamenal veselo, uchopil čokoládovú žabku a veselo do nej zahryzol. Hermiona a Draco, ktorí sedeli oproti nemu, naraz vzdychli.

„Iste,“ odvetila Hermiona bezstarostne a netrpezlivo sa pomrvila v kresle. Draco prevrátil očami.

„Ako hovoríš,“ zahundral. „Idem dole do Veľkej siene na raňajky. Pridáš sa, Hermiona?“ spýtal sa Hermiony a dúfal, že to Ron pochopí a nechá ich s Hermionou samých.

Nanešťastie, Rona táto téma rozhodne zaujala. „Ja pôjdem s tebou. Zomieram od hladu!“ povedala a pošúchal sa po bruchu. Hermiona s Dracom opäť vzdychli a rezignovane vstali.

„V poriadku... tak teda poďme.“

Keď sa portrét za nimi zavrel, zostúpili Theo a Morag zo schodov.

 

„Vážne si myslíš, že bude súhlasiť?“ spýtal sa Morag skepticky. Theo prikývol.

„Má to stopercentnú šancu uspieť.“

„Skutočne,“ povedal ohromený Morag. „Nuž, tak sa potom chytím tejto šance a urobím to. Napokon, nie je mi to až proti vôli. Jediné, čo musím urobiť, je spýtať sa jej jednoduchú otázku. Jednu jednoduchú otázku,“ opakoval, hlavne sebe.

Theo si všimol skrivené obočie svojho priateľa, dôkaz, že bol pod tlakom a stresovaný a jemne ho potľapkal po pleci. „No tak, Morag, uspeli sme nad smrťožrútmi a svojimi rodičmi. Uspieť v romániku bude hračka.“

„Radšej by som čelil tisícom smrťožrútov, plus mojim rodičom so silou umocnenou na n-tú, ako prejsť týmto,“ povedal Morag vážne.

„Naozaj nechápem, prečo je to také ťažké urobiť,“ povedal Theo keď šli smerom k portrétu. „Požiadať Parvati bola brnkačka! Žiadne nervy, strach, nič, bolo to pokojné, uvoľnené a bez emócií.“

 

„Čo povedala?“

„Samozrejme, že áno,“ odpovedal samoľúbo Theo. „Ty by si odmietol túto charizmatickú, pohľadanú tvár, brilantnú myseľ ,plnú nevyspytateľnej inteligencie, postoj zlého chlapca so zábavným zmyslom pre ostrý sarkazmus a týmto božským telom?

Morag sa naňho pozrel. „Odmietol. Tvoja arogancia je iba vrchol pomysleného ľadovca...“

„Povedal si niečo?“ spýtal sa Theo sa zaslzenými očami, ktoré odvrátil od svojho nejasného odrazu na jednom z brnení.

Morag si vzdychol a od odtlačil Moraga od brnenia a viedol ho smerom ku knižnici.

„Poď, Narcissus, ideme do knižnice. Máme na práci dohnať tonu domácich úloh.“

Theo sa vykrútil z Moragovho zovretia. „Óh, som si istý, že nikto z našich učiteľov ku nám nebude zhovievavý, hoci sme bojovali so smrťožrútmi, zbavili kúzelnícku spoločnosť všetkého zla a priamo prispeli k jednej z najväčších udalostí dvadsiateho prvého storočia,“ odvetil Theo sarkasticky. „Áno, v dobe, ako je táto, sú domáce úlohy najväčšou prioritou.“

Morag sa zamračil. „Dobre, ja tam idem aj tak. Idem dať Lune jednu knihu.“

Theo sa uškrnul. „Dobre, tak využi príležitosť, ktorú ti osud dal. Vlož do tej knihy lístok, ona ho určite nájde.“

„Smiešny nápad, a to nespomínam, aký je otrepaný,“ riekol Morag. Bol v polovici točitého schodiska. „Ja sa jej spýtam... zajtra.“

„Veľa šťastia s tým,“ zachichotal sa Theo. Zazrel známo vypadajúce dievča a rýchlo zamával Moragovi na rozlúčku. „Hej, Padma, kde máš sestru? Chcem s ňou hovoriť.“

OoOoOoOoO

Mandy sa striedavo pozerala na obraz svojej rodiny a rozmazaný obraz Pansy a Blaisa, ktorý sa pred chvíľou zjavil v bielej ničote. Sedeli okolo postele, ale zvyšok bol príliš zastrený, že i s jej ostrým zrakom ho mala  problém vidieť.
Biela farba oslepovala, keď žmúrila a snažila sa zistiť, prečo
vyzerajú tak ustarostene.
"Takže, tak si sa rozhodla? Nebo?"
Mandy vydýchla, keď sa belosť na obraze vyjasnila a uvidela samú
seba na nemocničnej posteli, trčali z nej hadičky a všetky možné
výmysly. Naboku videla stáť madam Pomfreyovú ako horúčkovito
zmiešava elixíry. Keď pozrela bližšie, uvidela Pansy s vráskami na
tvári, ako zviera Mandyinu bezduchú ruku. Bledý, slabý Blaise
držal druhú. Mandy fascinovane pozerala, keď si zahryzol do pery tak silno, až mu vytreskla krv.
"Tak potom je to nebo," riekol tichý hlas, ktorý zobral jej mlčanie
ako súhlas.
Obraz sa zrazu rozostrel ešte viac a Mandy videla Madam Pomfreyovú potriasajúc jej hlavou, keď sa skláňala nad Mandyiným telom. Slová "je preč" sa dali prečítať na ženiných perách a Mandy v sebe udusila vzlykot. Skutočne zomrela?
A na jej hrôzu ucítila veľkú silu, ktorá ju ťahala k zlatej bráne. Mandy v zúfalstve kopala a hádzala sa všetkými smermi, ale
nič nefungovalo. Obraz Pansy a Blaisa slabol a slabol, až zrazu Mandy vedela, kde chcela byť. Ale nebolo príliš neskoro?
Nie! vykríkla v duchu. Nikdy ich neopustím!
Bojovala so slzami a so všetkých síl vykríkla "NIE!"
Sila ju prestala ťahať.
"Nie," opakovala Mandy. "Prepáčte, že opäť mením svoju voľbu, ale
ľudia tam dolu... s tými chcem byť. Je mi ľúto, matka a otec a
Allana a Ben, ale Brocklehurstovci sú moja minulosť. Blaise a Pansy... sú moja budúcnosť."
"Vybrala asi si dobre, Mandy Broclehurstová," ozval sa iný hlas bez
tela, tentoraz ženský. „Budúcnosť je vždy základom pre to, aby čas pokračoval.“

 

 

Zrazu sa rútila cez zmes farieb, zvukov, chutí a pocitov a hlas pokračoval. „Hra o nebo je o dobrých rozhodnutiach a extrémne vysokých stávkach. Ty, ktorá si predtým nikdy v živote neurobila múdre rozhodnutie, si práve len vykročila do dospelosti. Až keď osoba dokáže konať podľa, čo mu hovorí srdce... vtedy sa stáva človek sám sebou. Blahoželám ti.“

Pozerajúc sa naokolo na svištiace okolie, Mandy chrapľavo zašepkala, „Kto si? Ďalší strážca brány?“

Hlas za zasmial mäkkým cinkotavým spôsobom. „Môj titul nie je dôležitý. Môžeš si ma jednoducho zapamätať ako... Coronu Time.“

„Corona Time,“ zopakovala Mandy a hlas zašepkal poslednú vec, predtým ako zmizol.

„Mandy... voľ múdro... tvoje dobrodružstvo sa ešte len začína.“

Mandy nevedela, čo to má znamenať, ale bolo jej to jedno. Obraz Blaisa a Pansy sa stával jasnejším a jasnejším a približoval sa rýchlejšie a rýchlejšie prostredníctvom jej pocitov a zmyslov. A potom sa s masívnym nárazom vrátila do svojho tela.

Mandy omámene otvorila oči. Na Rokforte bola nočná hodina a miestnosť bola slabo osvetlená. Pansy odišla, na jej stoličke ostala kytica kvetov. Blaise bol stále tu a ležal na Mandyinej ochabnutej ruke. Zdalo sa, že spí, ale vzbudil sa hneď, ako ucítil život navracajúci sa do Mandyinej ruky

„Mandy?“ zašepkal, nemal odvahu tomu uveriť. Keby bola nažive, bol by to medicínsky zázrak. Madam Pomfreyová a doktor zo Svätého Munga ju už s rozvážnou istotou prehlásili za mŕtvu.

Mandy otvorila oči o trošku viac. Strapatý obraz Blaisa sa vyjasnil a mohla vidieť jeho krásne rysy tváre, nápadne poznačené vráskami z obáv. Mohlo to byť hrou svetla, ale vyzeralo to, akoby po jeho lícach stekali potôčiky sĺz.

„...Mandy?“ zašepkal Blaise opäť. Mandy pomaly zažmurkala a na tvári sa jej sformoval úsmev.

„Blaise,... ty...ty si moja budúcnosť.“

Blaise vyzeral rozpačito, ale rýchlo sa spamätal a zovrel Mandy do kosti-drtiaceho objatia. „Mandy,“ vydýchol do jej vlasov.

„Myslel som si... myslel som si, že si zomrela.“

Keď sa Mandy začala cítiť, akoby sa okolo nej nemocničná izba točila a spoznala známy pocit blížiaceho sa bezvedomia, vzhliadla hore a zašepkala, „Ďakujem.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 28. kapitola Od: Kellieta - 29.04. 2012
Jsem ráda, že si Mandy vybrala dobře :)

Re: 28. kapitola Od: ulli - 19.11. 2011
Voldemort je konečně mrtvý (doufám), Hermiona a Draco si konečně vyznali lásku, Ron je stále tupec, Harry přežil a z Ginny se stala pěkná semetrika :D  Jo a co to bylo minule za scénu se Snapem a jakýmsi elixírem, to se ještě nevysvětlilo. A Mandy u brány nebes. Bylo milé, že se za svůj čin dostala do nebe. A ještě lepší, že si mohla vybrat. A naštěstí si vybrala správně. V této povídce příběh bez Mandy by byl jako Harry Potter bez Rona. Děkuju za přeložení kapitoly.

Re: 28. kapitola Od: denice - 26.10. 2011
Tato povídka je báječně namíchaná směs šíleně praštěných a dokonale vtipných situací s těmi vážně romantickými, dřív jsem si myslela, že to autorce trochu ujelo, ale ne, měla to zřejmě od začátku dokonale promyšleno. Skvělý Hermionin proslov v protikladu k rozhovoru v zmijozelské společenské místnosti - bezvadné! Díky.
Re: 28. kapitola Od: zelaaa001 - 26.10. 2011
som rada, že poviedka páčí:)... ďakuje za komentár!

Re: 28. kapitola Od: NikkyD - 25.10. 2011
Uff mandy je spat aspon ze tak, ze vsetko dobre dopadlo!:)
Re: 28. kapitola Od: zelaaa001 - 25.10. 2011
to by bolá iná zrada, ak by v tejto odporne pozitívnej poviedke niekto zomrel (s výnimkou Voldyho). ďakujem za komentár

Re: 28. kapitola Od: teriisek - 25.10. 2011
Nějak nám ty vážnější okamžiky začínají převažovat. Zvláštní kapitola, jsem zvědavá, co bude dál. Díky za překlad!
Re: 28. kapitola Od: zelaaa001 - 25.10. 2011
už to nebude tak vážne, našťasie:) ďakujem za komentár.

Re: 28. kapitola Od: anonym - 25.10. 2011
takúto Ginny som tiež ešte veľmi nevidela.
Re: 28. kapitola Od: zelaaa001 - 25.10. 2011
Dokonalá ukážka toho, čo s ľudmi urobí, ak sa dostanú do nariadenej pozície. V zdravotníctve platí dvojnásobne. ďakujem za komentár:)

Re: 28. kapitola Od: myska111 - 25.10. 2011
Toto byla docela napínavá kapitola. Tak Voldemort je konečně mrtvý. Tak si Draco s Hermionou konečně vyznali lásku. Ron je pěkně natvrdlý, měl by ho někdo nakopnout.
Re: 28. kapitola Od: zelaaa001 - 25.10. 2011
je Voldemort skutočne mŕtvy? A nebude Ronald ešte natvrdlejší? A je si Draco skutočne istý, kto je jeho pololuška? Vtipné na tejto poviedke je, že si nikdy nemôžeš byť istá...:) ďakujem za komentár:)

Prehľad článkov k tejto téme:

Lily in a Pond: ( zelaaa001 )31.10. 201131. Posledné okamihy
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )28.10. 201130. Oddelenie bláznov
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )27.10. 201129. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )25.10. 201128. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )24.10. 201127. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )23.10. 201126. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )22.10. 201125. Búrka na obzore
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )22.09. 201124. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )20.09. 201123. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )17.09. 201122. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )14.09. 201121. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )13.09. 201120. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )16.06. 201119. Harry si prisvojuje cudzí plán
Lily in a Pond: ( Eli )08.06. 201118. O bobroch a fretkách
Lily in a Pond: ( Eli )30.05. 201117. Malé špinavé tajomstvá
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 201116. Záverečný súboj komikov
Lily in a Pond: ( Jimmi )23.04. 201115. Prípravy na pohreb a sladké potýčky
Lily in a Pond: ( Jimmi )21.04. 201114. Nikto nie je pripravený
Lily in a Pond: ( Jimmi )20.04. 201113. Vznášajúce sa hlavy a rozopnuté blúzky
Lily in a Pond: ( Jimmi )19.04. 201112. Oni nevedia, že my vieme
Lily in a Pond: ( Jimmi )15.04. 201111. Zašľahačkovaní
Lily in a Pond: ( Eli )14.04. 201110. Rozkokošení diablici
Lily in a Pond: ( Eli )21.09. 20109. Nástup de Vellofidesa
Lily in a Pond: ( Eli )17.09. 20108. Shakespearská kvalita Rokvillu
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 20107. Pocit strachu
Lily in a Pond: ( Eli )18.04. 20106. Nech hry začnú
Lily in a Pond: ( Eli )18.03. 20105. Veľmi podivný sled udalostí
Lily in a Pond: ( Eli )15.02. 20104. Daphne je odstavená
Lily in a Pond: ( Eli )16.12. 20093. Zo zmiznutia Vy-Viete-kam
Lily in a Pond: ( Eli )02.12. 20092. MFP sa blíži
Lily in a Pond: ( Eli )04.11. 20091. Začiatok
. Úvod k poviedkam: ( Eli )29.10. 2009Úvod k poviedke