Preklady fanfiction Harryho Pottera

VVVV

Na mňa si spomenieš

Keď zo západu zafúka

Vietor nad poľami jačmeňa

Na slnko zabudneš

Na oblohe, čo nám závidí

Keď kráčame zlatými poľami...

Tak vzala svojho milého

Aby na chvíľu hľadeli

Na tie polia z jačmeňa

Keď v jeho náručí klesala

Vlasy sa jej rozprestreli

Uprostred zlatého poľa

"Fields of Gold" – Sting

VVVVVVV

HERMIONE

O týždeň neskôr....

Nakoniec sme opustili Rokfort. Bolo v ňom nastolené isté zdanie poriadku a navyše ma chceli  vidieť moji rodičia. Stále som si pripadala neuveriteľne - neznesiteľne - potrebná, tak som navrhla, aby prišli do Brlohu. Harry a Tonksová s Teddym prišli tiež, čo ma takmer zaplnilo spokojnosťou. Trávili sme večery v salóne, hrali hry, kým som sedela v matkinom náručí a nadychovala sa jej kvetinovej vône. Každý večer môj pohľad prechádzal z jednej tváre k druhej, každú jednu študoval, keď matné svetlo z praskajúceho kozuba poskakovalo po malej skupinke, ktorú som tak milovala. Môj otec s pánom Weasleym často spoločne posedávali a diskutovali o muklovských technológiách - pána Weasleyho zvlášť fascinovali autá a stomatologická výbava môjho otca. Tonksová sedávala v hojdacom kresle, v ktorom pani Weasleyová odkolísala všetky svojej deti. Potichučky sa maznala s Teddym, sledovala plamene a rozprávala sa s Molly o Remusovi. Fred, George, Ron a Percy sa ustavične dohadovali - a hádali - o plánoch na rozšírenie ich obchodu so žartíkmi. Harry s Ginny si mlčky robili vzájomne spoločnosť, delili sa o množstvo letmých pohľadov a úsmevov.

Všetkých som ich tak veľmi milovala. A tá láska ma v mojom vnútri bolela ako nejaká strata, keď som si uvedomila, že mi na celom svete chýbajú len dve veci, aby som bola absolútne šťastná.

Počas dňa, keď sme nejedli, či sa nerozprávali ani nepočúvali rádio, či v ňom nebude niečo ohľadne Remusa, som často kráčala po vysokých poliach kolíšucej sa trávy okolo Brlohu. Časť z nej, blízko prednej časti domu, bola príliš vysoká a nepokojná, aby to bolo príjemné. Ale vzadu mi najvyššia zlatistá tráva siahala len po pás a ja som sa mohla cez ňu bezcieľne potulovať, pohládzať rukami stonky, hľadieť na ten vysoký rad sukovitých stromov v pozadí a trpieť takou silnou bolesťou, že som ledva dokázala dýchať. Počas týchto prechádzok som bola mimoriadne vďačná za svoju vnímavú matku, ktorá vyšla von a chytila ma za ruku, kráčala so mnou a pýtala sa ma na každučkú rozptyľujúcu vec, ako pracujú pohyblivé schody alebo aké presne má pravidlá metlobal.

Všetci vedeli o mne a Dracovi. Nie som si istá, ako sa to roznieslo - asi od Harryho k Ginny, potom od Ginny k jej matke, od jej matky k jej otcovi a Tonksovej, potom k Percymu, potom k Fredovi a Georgovi. Ale bola som vďačná aspoň za to, že nikto o tom nerozprával. Zjavne to chápali. Po vojne - a hlavne v prítomnosti Tonksovej, ktorá dobre vedela, aké je to milovať niekoho, koho by nemala - ľudia nemali sklony žartovať či doberať si ľudí, ktorí sa vzájomne milovali. Pán a pani Weasleyovci dokonca vyjadrili súcit s pánom a pani Malfoyovcami, keď potichu uvažovali, ako by to sami zvládli, kebyže stratia syna.

Každý deň som na poli na chvíľu zastala a hľadela na modrú oblohu, ktorá ma napĺňala nádejou. A každú noc som ležala hore, snažila sa nikoho nezobudiť svojimi vzlykmi.

V jedno sobotňajšie popoludnie mamina, otec a pán a pani Weasleyovci odišli - mama vzala pani Weasleyovú na návštevu do nášho domu a otec a pánom Weasleym šli na výstavu áut. Chalani s Ginny boli na poschodí a hrali sa s niečím, čo vyzeralo ako muklovská telka s anténou.

Tonksová, Teddy a ja sme sedeli v salóne, okno dokorán. Nakúkalo cezeň popoludňajšie slnko a teplý vetrík hýbal záclonami. Cítila som vôňu trávy vysychajúcej od slnka a kvitnúceho vresu. Oprela som si hlavu dozadu na gauči a pozrela na Tonksovú - milovanú Tonksovú - ako túlila svoje dieťa a dovolila mu obkrútiť malé pršteky okolo svojho dlhého, štíhleho ukazováka. Tonksová na mňa vzhliadla.

"Si v poriadku, miláčik?" spýtala sa ma. V hrudi mi vystúpila bolesť.

"A ty si?" zašepkala som. Zažmurkala a zaťala čeľusť.

"Nevzdávam sa," odvetila. "A to zatiaľ stačí."

Hľadela mi do očí, až kým som neprikývla, potom pozrela na svoje dieťa a usmiala sa naň. Sedeli sme mlčky, načúvali Teddyho džavotaniu a chichotaniu. Pokúsila som sa usmiať.

Pri okne zaznelo hlasné mávanie. Vzpriamene som sa posadila a stočila.

Na parapete stála obrovská čierna sova. Svojimi zlatými očami našla moje a zahľadela sa mi do nich. Našuchorila si perie, potom zhodila balíček v hnedom papieri.

Pozrela som na Tonksovú. Sedela stuhnuto ako svieca.

"Zober ho!" vykríkla. Vyskočila som z gauča a schmatla balíček. Sova podráždené zahúkala, odcupotala nabok. Ignorovala som ju. Zdvihla som ten balíček - bola to hrubá obálka. Začula som, ako sa za mňa postavila Tonksová, hojdajúc bábätko.

"Čo je to?" dožadovala sa. Chvíľu som tam stála, potom zlomila neznámu pečať...

A do ruky mi vypadla čierna šachová figúrka jazdca a jediný klások jačmeňa.

"Ach, Tonksová!" zhíkla som, slzy mi vyskočili do očí.

"Je tam odkaz!" uvedomila si. "Čo je v ňom?"

Ruky sa mi triasli tak strašne, že som ledva dokázala ten papier otvoriť. Ale keď som ho rozbalila, poznala som ten rukopis rovnako dobre ako svoj vlastný. Stáli tam tri slová.

Si na ťahu.

Stočila som sa, preskočila stolček, obehla roh a roztvorila predné dvere. Začula som, ako za mnou uteká Tonksová, ako Teddy pri každom kroku vydáva "uf, uf, uf," zvuky. Utekala som von, čierna šachová figúrka zovretá v jednej ruke, klások jačmeňa v druhej. Oči mi prehľadávali šíravy poľa. Nič som nevidela. Bežala som dozadu, vyzerala, vyzerala...

Prudko som zastavila.

Tam, na vlniacom sa poli, pri veľmi vysokom, pokrútenom strome, stál mladý muž v tmavých nohaviciach a uvoľnenej bielej košeli. Opieral sa o kmeň, ruky vo vreckách. Jeho bledá tvár sa otočila smerom ku mne. Vietor mu strapatil jeho ako pierko ľahučké biele  vlasy. Stuhol.

Rozbehla som sa.

Bežala som cez tú vysokú trávu, slnko mi svietilo do tváre, srdce mi búšilo tak silno, až hrozilo, že mi vyskočí z hrude.

Začal kráčať smerom ku mne. Uvidela som jeho tvár.

Ostrú, driečnu, s očami jasnými ako obloha a ústami napoly skrútenými dohora v čakajúcom úsmeve. Hlboká jazva značila jeho ľavé líce - ale to bol jediný rozdiel, ktorý som si všimla. Nedokázala som dokonca nájsť dosť vzduchu, aby som zavolala jeho meno.

A potom bol predo mnou. Priamo tu, stačilo natiahnuť ruku. Spomalila som. Zastavila, hruď sa mi zdvíhala.

Stáli sme - Draco Malfoy a ja - tvárou v tvár, zadychčaní, nič nehovoriaci. Pritlačila som si čierneho jazdca na srdce.

Potom sa oboma rukami načiahol a nežne ma chytil za ľavú ruku. Striasla som sa, zalapala po dychu a sledovala, ako si k sebe moju ruku priťahuje. Držal ju ľavou rukou a pravou - s najnežnejšími prstami - mi vyhrnul rukáv, posunul ho až nad lakeť.

Aby odhalil tú škaredú jazvu, ktorú na jemnej pokožke zanechala Bellatrix.

Z očí mi stekali slzy.

Draco po tej jazve prešiel prstami. Triaška mi prebehla rukou. A potom sa sklonil a pritlačil na tú jazvu svoje teplé pery.

Tá chvíľa zastavila čas.

Srdce sa mi zväčšilo tak, že chcelo prasknúť.

Zdvihol tvár. Jeho krištáľové oči hľadeli do mojich.

A ja som jeho predrahú hlavu chytila rukami, naklonila k sebe a zajala jeho pery svojimi.

Objal ma, pritlačil k hrudi. Prehrabávala som mu rukami vlasy, potom mu ich ovinula okolo krku. Bozkávala som ho znova a znova, zapamätávala si jeho pery, odťahovala sa len preto, aby som sa znova pritlačila. Opätoval to, lačne a intenzívne. Zacítila som, ako sa primiešali slzy a celým mojím telom prenikla radosť.

Jeho ústa na mojich boli nežné. A posledný bozk, ktorý mi venoval, bol taký sladký, ako pierko ponorené v mede...

Cúvol, len na kúsok, a pozrel sa mi do očí. Zadržala som dych.

"Som do teba zamilovaný, Hermiona Grangerová," zašepkal.

"Aj ja som do teba zamilovaná," odpovedala som, ďalšie slzy sa preliali. Rýchlo mi chytil tvár rukami a palcami mi tie slzy utrel.

 "Prestaň plakať. Vážne," žiadal, vyškerený, hoci plakal tiež. "Nútiš ma, aby som ťa znovu pobozkal."

Zachichotala som sa, slzy mi stekali po lícach, a on sa naklonil a zachytil moje pery dôkladne a vášnivo, hladil mi lícne kosti palcami, vysielal moje srdce rovno do neba. Potom ma len svojimi silnými rukami objal a ukryl tvár v mojom krku, a ja som ho objímala tak, tak silno, presilno...

Vycítila som, že zdvihol hlavu. Hľadel na niečo za mnou. Otočila som sa.

Stála tam Tonksová s dieťaťom v náručí a hľadela na Draca širokými očami. Nedýchala. Draco prehltol a vystrel sa.

"Tonksová," dostala som zo seba. "Poznáš... poznáš Draca Malfoya?"

Tonksová krátko, neprítomne prikývla - oči mala upriamené na jeho tvár. Dracove pery sa pootvorili.

"Myslím, že mám niečo, čo patrí tebe, Nymphadora."

Tonksová otvorila ústa, aby namietala...

Draco sa otočil nazad ku stromu a ja som sa tam pozrela tiež...

A z tieňa vykročila vysoká postava. Vysoká, zjazvená postava so svetlohnedými vlasmi a bradou. Vietor zachytil jeho obnosené šaty a vlasy a slnko osvetlilo jeho úsmev.

"Remus!" vykríkla Tonksová a zo všetkých síl bežala k nemu. Stretli sa uprostred a vrhli sa jeden druhému do náručia, bozkávali sa a bozkávali, a smiali sa, a Remus ju zdvihol aj s dieťaťom a zatočil ich dokola. Nedokázala som ovládnuť svoje slzy - len sa mi liali po tvári a ja som si ich utierala. Oprela som si hlavu o Dracovu hruď.

Kútikom oka som zachytila nejaký pohyb. Otočila som sa...

Harry, Ginny, Fred, George a Percy stáli na kraji pokosenej trávy za domom a zízali. A potom Harry pochopil, čo sa deje.

"Remus! Remus!" vykríkol hlasom, ktorý mi lámal srdce, a hnal sa trávou smerom k nám. Ron mu utekal v pätách a potom nasledoval aj zvyšok skupiny. Uslzene som sa zasmiala, ale Draco ma objal a pobozkal na temeno hlavy.

Remus položil Tonksovú s Teddym na zem, aby zachytil Harryho, ktorý mu skočil do náručia.

"Ach, Harry - Harry, môj chlapče," lapal po dychu Remus. "Zvládol si to! Ty si to dokázal - som na teba veľmi pyšný!"

"Si úplne v poriadku!" výskal Harry, cúvol a chytil Remusa za plecia. "Čo sa ti stalo?"

"Draco ma zachránil," ukázal Remus na vysokého mladého muža, ktorého som objímala a venoval mu oslnivý pohľad plný náklonnosti. "Antonin Dolohov bol pripravený zabíjať - porezal ma pekne predvedenou Sectumsemprou, ale Draco sa ku mne dostal včas a dostal ma dnu cez rokfortské okno."

Remus teraz hovoril k Dracovi priamo a všetci ostaní na neho hľadeli. Zdvihla som oči k jeho tvári a potom som sa už nedokázala odvrátiť.

"Padli sme do Komnaty najvyššej potreby," pokračoval Remus. "Z ktorej sme sa dostali do Prasačej hlavy. Draco dúfal, že nájde profesora Snapa, ktorý by dokázal to kúzlo zvrátiť, ale Snape už bol vtedy mŕtvy." Remus sa načiahol a objal svoju manželku. "A tak nás tento skvelý chlapec premiestnil do Snapovho domu, rýchlo našiel protikúzlo zapísané v jednom zo Snapových denníkov a zachránil mi život." Neustále hľadel na Draca. "A odvtedy zostal so mnou, ošetroval ma, až kým som nebol dosť silný, aby som stál a vrátil sa k vám v jednom kuse."

"To takto si prišiel k tej jazve?" spýtal sa Draca Fred. Cítila som, ako Draco na okamih stuhol a prehltol.

"Áno," povedal.

Tonksová, oči zaliate slzami, ukročila od svojho manžela, objala rukou Draca okolo krku a pobozkala ho na tú jazvu na jeho líci. Keď sa odtiahla, Draco na ňu hľadel v netajenom údive.

"Ďakujem ti, srdiečko," povedala Tonksová, na chvíľu mu priložila ruku na tvár. "Ďakujem ti."

Dracov pohľad náhle švihol niekam za ňu a náhlivo si utrel slzy z tváre. Tonksová, ktorá za sebou niekoho vycítila, sa otočila a ustúpila z cesty.

Stál tam Harry, sledoval Dracovu tvár. Draco ma pustil. Na chvíľu nikto nič nepovedal. Potom sa Draco napoly usmial.

"Takže je to pravda. To, čo vravia po celom Anglicku," povedal. "Harry Potter žije. A ty, Weasley," Draco zdvihol oči k Ronovi, ktorý stál hneď za Harrym. "Počul som, že sa ťa bojí každý viteál na zemi. Dobrá práca." Na chvíľu zmĺkol, potom sa vytiahol, náznak neistoty prebehol jeho telom. Načiahol ruku k Harrymu.

"Ja som Malfoy. Draco Malfoy."

Harry na neho chvíľu hľadel, pohľadom zaletel ku mne, potom chytil Dracovu ruku a pevne ňou potriasol.

"Fajn, že ťa zase vidím."

"Či toto nie je podivný pohľad," zachechtali sa spoločne Fred a George.

"Zvykajte si na to," odsekol Ron. Usmiala som sa od ucha k uchu.

Na to som začula blízko domu rachotiaci zvuk.

"Ach, páni, oni ho kúpili," zamrmlala Ginny. Otočila som sa, aby som videla pána Weasleyho a môjho otca prísť na červenom historickom aute. Načiahla som sa a vzala Draca za ruku. Preplietla som si s ním prsty a pozrela sa mu do očí.

"Poď so mnou," požiadala som ho s úsmevom. "Chcem ťa s niekým zoznámiť."

Výber hudby opäť môj a opäť trochu predznamenáva poslednú časť. Aj video sa oplatí pozrieť. Preklad je môj.

http://www.youtube.com/watch?v=7uHvGtoDOfk

Toto ti sľubujem

Láska moja, pred tebou tu stojím

Od tejto chvíle som už len tvojím

Za ruku ma chyť, len tak sa triasť prestanem

Navždy sa o všetko podelíme, to ti sľubujem

A keď sa ti do očí zahľadím

Pred sebou celý svoj život  vidím

A už viacej nikam neutekám

Pretože už viem, že som doma

S každým tlkotom svojho srdca

Ti celú svoju lásku dám

Milá moja, to ti sľubujem

Láska moja, cítim, ako ti bije srdce

Keď ešte bližšie než predtým tancujeme

Nepusti sa, pretože by som vykríkol snáď

Toto je naveky,  tento sľub ti skladám

A keď sa ti do očí zahľadím

Pred sebou celý svoj život  vidím

A už viacej nikam neutekám

Pretože už viem, že som doma

S každým tlkotom svojho srdca

Ti celú svoju lásku dám

Milá moja, to ti sľubujem

Milá moja, toto ti sľubujem

Milá moja, toto ti sľubujem