Advent Calendar
Author: Sharkeygirl
Preklad a banner: solace
Beta-read: Eggy
http://www.fanfiction.net/s/6511718/3/Advent_Calendar
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
A/N: Pieseň „An Angel Came Down“ patrí skupine Trans Siberian Orchestra. Taktiež som si požičala niekoľko vecí z Knihy Jóbovej, Biblie, Danteho Pekla a Katolíckych legiend.
Odkaz: http://www.youtube.com/watch?v=KDqRdatSsoU
An Angel Came Down (Anjel zostúpil na zem)
Nebo nebolo také, ako si ho Severus predstavoval.
Namiesto ľudí, ktorí by sa po celý deň povaľovali a uctievali Boha či hrali na harfy, to bola skôr preplnená party, kde sa každý ponáhľal stretnúť s milovanými ľuďmi a svojimi predkami. Všetci sa rozprávali, smiali a milovali, všetci až na Severusa Snapa.
Severus videl svoju matku, s ktorou prežil vrúcne stretnutie, letmým pohľadom zachytil Lily Evansovú, ale neodvážil sa jej prihovoriť, lebo trávila všetok svoj čas zavesená na Jamesovi Potterovi. Mohol by to považovať za peklo, keby nevedel, že bol milovaný aspoň Stvoriteľom, hoci ten bol v poslednom čase skrytý v úzadí.
Skôr, než Severus mohol ďalej meditovať o svojom osude, zvuk trúby preťal veselie. Mlčiaci dav stál v pozore, keď sa objavil Boh so Synom po pravej a holubicou po ľavej strane. Boli obklopení archanjelmi, počnúc Gabrielom s trúbou.
„Priatelia!“ ozval sa Boh hlasom burácajúcim ako hrom. „Ako niektorí iste viete, v tomto roku si pripomíname dvetisíce výročie narodenia môjho syna.“
Nebeské bytosti jasali, keď sa Kristus žiarivo usmial.
„Ako mnohí z vás vedia,“ pokračoval Boh počas oslavovania. „Znamená to, že nadišiel čas na našu tradíciu!“
Nadšenie zosilnelo, až pokým Severus nezaklial od bolesti hlavy. Nakoniec Gabriel zodvihol trúbu, aby umlčal dav, lenže namiesto očakávaného zatrúbenia sa ozval tichý hlas.
„Áno, tradícia!“
Zástup neschopný slova zízal na votrelca. Stál tam v bielom rúchu držiac čiernu sviecu. Jeho črty boli dokonalé, okrem jazvy na ľavom líci, ktorá trochu uberala z jeho krásy.
„Lucifer,“ prehovoril Boh.
„Ako si sa sem dostal?“ dožadoval sa vysvetlenia Michael, archanjel stojaci vpravo od Gabriela.
„Peter je roztržitý,“ odvetil nonšalantne. „Nehovoriac o tom, že zakaždým, keď Gabriel fúkne na nebi do trúby, jej zvuk rovnako jasne zaznie aj v mojej ríši.“
„A ja sa chystám zhodiť ťa naspäť dole!“ odvetil Michael a vytiahol svoj meč.
„Ticho, Michael!“ prikázal Boh. „Lucifer vie, že tu nemá žiadnu moc. Som si istý, že pokojne povie, čo chce a odíde.“
„Áno,“ povedal Lucifer, „ide o vašu tradíciu.“
„Čo je s ňou?“ spýtal sa Ježiš.
„Každých sto rokov pošlete dole anjela, aby videl čo...“ Lucifer sa odmlčal a ukázal na Ježiša, „... urobil on. Aké dedičstvo po sebe zanechal.“
„A čo s tým?“ spýtal sa Boh, pričom Michaelovi šklblo pravým viečkom.
„Vždy pošlete na zem niektorého z archanjelov alebo svätých, aby hľadali jeho dedičstvo. Pripadá mi to nespravodlivé.“
„Ty nám ideš niečo hovoriť o nespravodlivosti?" zreval Michael.
„Ticho!“ dožadoval sa Boh.
„Ako som povedal,“ Lucifer sa nenechal odradiť, „ten, kto ide hľadať dedičstvo, je voči vám lojálny. Nájdu to, čo od nich požadujete. Myslím, že by to mala byť skôr výzva!“
„Aká?“ spýtal sa Boh.
„Pošlite jedného z mojich mužov, aby hľadal vaše drahocenné Kristovo dedičstvo. Zistite, či dokáže nájsť vec, ktorú žiadate,“ odvetil Lucifer.
„Tvoji muži budú iba prekrúcať pravdu,“ povedal Boh. „Okrem toho majú tendenciu posadnúť malé dievčatká.“
Lucifer sa rozpačito usmial, ale potom zvážnel.
„A čo duše v očistci?“ spýtal sa.
„Úmorne sa snažia vyhnúť stretnutiu s tebou,“ odvetil Boh.
„A čo on?“ podotkol Kristus a ukázal na Severusa.
Dav sa pozrel na Snapa, ktorý sa snažil pôsobiť čo najviac stoicky.
Luciferove oči sa rozšírili.
„Prečo je tu?“ spýtal sa. „Keď mi Voldemort povedal, že ho zabil, smial som sa. Chcem tým povedať, že som ho videl živého...“
V očiach Boha sa zaiskrilo.
„Pamätaj, Lucifer, že ani ty nevieš všetko.“
Lucifer urazene zavrčal.
„Nepatrí medzi zatratené duše, takže je mimo mojej moci. Ale aj tak, prečo práve on?“
„Nemá žiadne ilúzie, je čudácky a obaja vieme, že nepatrí medzi mojich najvernejších služobníkov,“ odpovedal Boh.
Lucifer sa zamyslel skôr, ako prikývol.
„Je to prijateľný kandidát. Ak niečo nájde, budem o tomto zvyku mlčať. Ak však nenájde nič, potom bude tradícia zrušená!“
„Nemáš do toho čo hovoriť!“ prikázal Boh a spôsobil, že sa ešte aj Lucifer zachvel. Potom, jeho výraz zmäkol. „Ak vyhráš, nespomeniem tradíciu v ďalšom storočí.“
Lucifer prikývol.
„Odíď!“ prikázal Boh.
Lucifer s prasknutím zmizol.
*****
„Môžeš udržať len to, čoho sa smrteľník nemôže dotknúť. Nájdi to a prines späť.“
Ježišove slová sa ozývali v ušiach Severusa, kým letel nad oblakmi. Nevedel, čo mal Ježiš na mysli, ale zdalo sa, že Lucifer súhlasil, aby sa stal anjelom. Severus zahromžil a lámal si hlavu nad tým, prečo sa podvolil tejto nebeskej stávke. Koniec koncov, koho skutočne zaujíma, či bude mať táto tradícia pokračovanie, alebo nie? Bol to len ďalší rituál pre ešte jeden deň voľna, či nie?
Pokrútil hlavou a rozhodol sa letieť nižšie. Okolo neho sa spustil sypký sneh a začal padať na zem. Vzhľadom na dátum sa to zdalo byť vhodné. I tak mu bola krajina akási povedomá, skoro akoby bola jeho súčasťou.
Potom si Severus všimol vežu. Keď rozpoznal obrysy Rokfortu, prehnal sa ním záchvev radosti. Ach, aké dobré bolo, byť opäť blízko tohto miesta, aj keď len v mene bláznivej kozmickej stávky! Aký bol rád, že mohol byť ešte raz doma!
V tej chvíli začul melódiu vznášajúcu sa vo vzduchu. Spočiatku bola tichá a nejasná, ale Snapa to k nej silno ťahalo. Skôr, ako si to uvedomil, už viac neletel, ale ponáral sa... nie... padal smerom k zvuku. Ten ho vtiahol cez okno a on dopadol na dlážku jednej z komnát hradu. Aj keď necítil žiadnu bolesť, bol z letu úplne dezorientovaný. Potriasol hlavou a rozhliadol sa, hľadajúc zdroj tajomného zvuku, ale uvidel len posteľ obklopenú niekoľkými poličkami na knihy. Zatvoril oči a sústredene sa započúval. Pochopil, že to, čo ho pevne zvieralo, bola viac ako jednoduchá melódia. Bol to plnohodnotná pieseň spievaná ženou, občas prerušená vzlykmi.
Postupne začal rozoznávať zadnú časť hlavy ženy, jej kučery rozprestreté na vankúši. Ten hlas bol natoľko známy... mohol skutočne patriť...?
Žena sa s trhnutím posadila, a keď ho uvidela, zalapala po dychu. Severus ustúpil dozadu taktiež v šoku, že slečna Grangerová, sediaca pred ním vyzerá ako, trúfal si to pripustiť, žena!
„S-Snape?“ spýtala sa.
„Áno,“ zatiahol.
„Och, ja, ja, ja...“ jachtala rýchlo premýšľajúc.
„Čo vy?“ spýtal sa.
„Máte byť mŕtvy!“ vyhŕkla. „Máte byť mŕtvy, ak nie ste duch! Nie, vy nevyzeráte ako iní duchovia!“
„Nie som,“ odvetil Severus.
„Čím potom ste?“ spýtala sa.
„Nejakým druhom nebeského ducha,“ odpovedal.
Pokúsila sa ho dotknúť, ale zistila, že uchopila vzduch.
„Nemožno sa ma dotknúť...“ dodal a tentoraz ľutoval, že stratil hmat.
„Och!“ ozvala sa. „Vidím. Prečo ste potom tu?“
„Boh a Lucifer uzavreli stávku a ja ju mám rozriešiť,“ odpovedal. „Mal by som nájsť niečo, čo ľudská bytosť nemôže udržať, ale ja áno... niečo, čo reprezentuje Kristovo dedičstvo.“
„Znie to zložito,“ povedala a slabo sa pousmiala. „Priala by som si mať knihu o týchto veciach. Jediná, ktorá ma napadla je Biblia, ale nespomínam si, že by sa v nej veľa hovorilo o anjeloch dotýkajúcich sa vecí.“
„Nie, to nie,“ pritakal Severus.
„Koľko času máte na nájdenie tej veci?“
„Deň,“ odvetil Severus.
„Aha,“ povedala Hermiona a jej oči sa naplnili zmätkom. „Tak prečo ste prišli za mnou?“
„Bol som pritiahnutý zvukom vychádzajúcim z vašej izby,“ odvetil. „Znelo to, akoby ste spievali.“
Tvár sa jej rozžiarila.
„Spievala som vianočné piesne. Je to taký môj zvyk.“
„Iste,“ povedal.
„Za normálnych okolností by som ich spievala so svojimi rodičmi, lenže oni sa rozhodli stráviť Vianoce na Havaji. Uvidím ich až na Nový rok,“ pokračovala.
„Preto ste plakali?“
„Nie,“ pripustila.
Pristúpil k nej bližšie, očarený mäkkým svetlom sviečok dopadajúcich na jej pokožku.
„Chýbate mi,“ šepla. „Predovšetkým teraz, keď som profesorkou.“
„Prosím?“ spýtal sa.
„Chodím do laboratória elixírov, so Slughornom to však už nie je to isté. On nie je ani spolovice takým profesorom, akým ste boli vy. Cnie sa mi, že vás nevidím za profesorským stolom! Je tak veľa vecí, ktoré som vám chcela povedať, napríklad, ako ma mrzí, že som o vás pochybovala. Je mi ľúto, že som si niekedy o vás myslela, že ste smrťožrútom! Mrzí ma, že vás svet odvrhol. Je mi to skrátka ľúto,“ povedala.
Z očí jej začali padať slzy.
Severus spočiatku nevedel, čo povedať, potom však prehovoril: „Odpúšťam vám.“
Prekvapene naňho vzhliadla.
„Čože?“ spýtala sa.
Inštinktívne jej zotrel slzy z očí.
„Povedal som, že vám odpúšťam.“
Oči sa jej rozšírili.
„Pán profesor, pozrite!“
Snape pozrel dolu na svoj prst, len aby videl dokonale tvarovanú zlatú slzu.
Hermiona si zotrela slzu z mokrého líca.
„Nemôžem ju udržať,“ zašepkala. „Všetky moje slzy sa menia na vodu.“ Skúsila sa dotknúť zlatej slzy v jeho dlani, ale necítila nič.
„Nemôžete,“ skonštatoval Severus v údive.
„Ste v nebi,“ povedala skôr ako vyhlásenie, než otázku.
„Áno, odpovedal.“
„Je to krásne?“ spýtala sa.
Severus sa na chvíľu zamyslel, než odvetil.
„Krásne, ak to máte s kým zdieľať.“
V očiach sa jej opäť objavili slzy.
„Musíte tam byť šťastný.“
Vzal z jej očí ďalšiu slzu. Opäť bola dokonale sformovaná, lenže tentoraz zafírová.
„Som si istý, že sa tam čoskoro uvidíme.“
„Ja viem,“ šepla.
Pozrel na slzy a povzdychol si.
„Neviem, či to má niečo spoločné s Ježišovým odkazom, ale je to jediné, čo som našiel,“ povedal.
„Som si istá, že to pochopia,“ podotkla Hermiona.
Snape prikývol.
„Zrejme by som sa mal vrátiť a povedať im o novinkách.“
„Zrejme,“ odvetila Hermiona a jej oči prezrádzali neochotu rozlúčiť sa.
Pokúsil sa jej dotknúť, ale nemohol. Skôr, než vystúpil na nočnú oblohu, vrhol na ňu malý úsmev. Hermiona sa zatiaľ uprene dívala na miesto, kde stál, premýšľajúc, či to všetko nebol len neuveriteľný sen.
*****
„Dve slzy!“ Lucifer pred nebeským publikom burácal výsmechom. „Dve slzy sú všetko, čo vieš preukázať ako jeho odkaz?!“
Severus sklonil hlavu.
„Mohol som sa ich dotknúť a držať ich, zatiaľ čo Hermiona nie.“
Ježiš sa dotkol sĺz a usmial sa.
„Sú dokonalé.“
„Čože?“ spýtal sa Lucifer a nebom prebehol šum.
Ježiš zdvihol ruku a dav sa utíšil.
„Táto slza,“ ozval sa a zodvihol ju. „Bola preliata niekým, kto hľadal odpustenie. Neodpustil jej len Severus Snape, ale aj ja.“ Ježiš zodvihol druhú slzu. „A táto bola preliata v radostnom očakávaní večného života, ktorý som otvoril pre všetkých. Povedal by som, že to dokázal.“
Všetci v nebi vybuchli radosťou a Lucifer stojaci vedľa Boha zúril.
„Podvodník!“ zreval. „Vy, rovnako ako ja, veľmi dobre viete, že tu nemal byť!“
„Súhlasil si, aby sme ho použili,“ povedal Boh.
„Jedného dňa váš služobník neuspeje v týchto vesmírnych stávkach!“ varoval Lucifer. „Jedného dňa!“
A v plameňoch hnevu zmizol z neba.
„Poď so mnou,“ ozval sa Ježiš.
Snape prikývol a nasledoval ho na miesto bokom od ostatných.
„Vieš, prečo bol Lucifer natoľko zhrozený, keď ťa videl?“
Severus pokrútil hlavou.
„Neviem,“ odvetil.
„Lebo my všetci sme mali víziu, že žiješ so synom, ktorý príde na svet desať rokov po porážke Voldemorta.“
„Prosím?“ Severus zalapal po dychu.
Ježiš sa usmial.
„Nerobím to často, ale ak by si chcel ďalšiu šancu na život, dám ti ju.“
„Naozaj?“ spýtal sa Severus.
Ježiš prikývol.
„Umrel si skôr, než nadišiel tvoj čas.“
„Ale som tu už dva roky!“ podotkol Snape. „Prečo mi o tom nikto nepovedal skôr?“
„Pretože si nechcel žiť. Cítil si sa tu mizerne, ale obával si sa vrátiť na zem, tak sme jednoducho udržiavali tvoje telo neporušené. Teraz si však myslím, že by si mohol byť pripravený vrátiť sa späť.“
„Slughorn sa chystá vytvoriť novú generáciu tupých hláv, ak sa nevrátim,“ povedal Snape.
Ježiš sa zasmial.
„Tak dobre. Zbohom Severus!“
A tak Severus spadol z oblohy späť do svojho tela.
*****
„Snape?“
Severus zastonal a so zachvením otvoril oči.
„Slečna Grangerová?“ spýtal sa.
Objala ho.
„Vďaka Bohu, vy žijete! Myslela som si, že ste zomreli po uhryznutím hadom, a keď som vás videla ležať polomŕtveho v snehu... Och, Snape, som taká rada, že ste živý!“
Myslím, že ja tiež, pomyslel si, keď sa pozrel na nebo.
Pozn. prekl.: Trans-Siberian Orchestra (alebo skratka TSO) je hudobný projekt, ktorý v roku 1996 v New Yorku založil skladateľ Paul O'Neill, hráč na klávesové nástroje Robert Kinkel a Jon Oliva, spevák a klávesista americkej metalovej skupiny Savatage.
Tvorba orchestra sa zameriava najmä na rockovo-muzikálové albumy, ktorých príbehy sú inšpirované vianočnou tematikou. Súčasťou ich tvorby bývajú aj motívy z vianočných, alebo klasických piesní v rockovej úprave.