Preklady fanfiction Harryho Pottera

A/N: Nevlastním Harryho Pottera, ani túto pieseň, ktorá patrí Sammymu Cahnovi a Julovi Stynovi.

Odkaz: http://www.youtube.com/watch?v=cRwmoBdG0Pk

Let It Snow!  (Nech sneží!)

Hermiona vtrhla do žalárov, jej oči žiarili spravodlivým hnevom.

„Severus Snape!“ kričala.

Žiadna odpoveď. Mašírovala k dverám jeho súkromných komnát, aby na ne zabúchala.

„Budem tam o chvíľku,“ ozval sa Severus.

„Prídeš sem hneď teraz!“ prela sa Hermiona.

Severus zahundral, ale vyhovel jej,  pretože si presne uvedomoval, prečo je mladá čarodejnica taká nahnevaná. Vyšiel von a zhodnotil hnev v jej očiach. Väčšinou by sa pokúsil využiť toto oduševnenie na podnietenie túžby v spálni, ale teraz radšej nepokúšal svoje šťastie.

„Áno?“ spýtal sa.

„Ty odporný slizolinčan! Ako si sa opovážil dať polovici chrabromilského metlobalového tímu tresty za niečo tak bezvýznamné?“ kričala.

„Nepovažujem začatie obhadzovania sa s jedlom vo Veľkej sieni za malý priestupok,“ ozval sa.

„Tak mi povedz, prečo dostal trest iba jeden z tvojich slizolinčanov?“ zvolala.

Pokrčil ramenami.

„Chrabromilčania začali hádzať prví.“

„Severus!“ zrevala.

„Čo?“ spýtal sa s predstieranou nevinnosťou.

„Niekedy ma skrátka tak vytáčaš! Nemôže už prestať to odveké súperenie fakúlt?“ dožadovala sa.

„Dal som tiež trest stíhačovi zo slizolinského tímu. Povedal by som, že je to pokrok,“ odvetil Snape. „Nerozumiem, prečo si kvôli tomu taká rozčúlená. Zvyčajne sa nezvykneš starať o metlobal.“

„Nie som rozčúlená, ale študenti sa búria a ako nová vedúca Chrabromilu to nemôžem ignorovať!“ odvetila Hermiona.

„Môžeš,“ povedal Severus.

Hermiona sa urazila a otočila sa.

„Myslím, že je tento rozhovor ukončený. Dobrú noc, Severus!“

„Nemali by sme sa to snažiť vyriešiť?“ spýtal sa Snape.

„Nemyslím, že je tu čo riešiť! Si krutý, temperamentný muž, ktorý si vybíja svoje frustrácie na deťoch!“

„Áno, ale ty mi napriek tomu nemôžeš odolať,“ povedal Severus s leskom v očiach.

„Tak ma sleduj!“ riekla Hermiona a začala mašírovať preč.

Severus vytiahol prútik a namieril ho do vzduchu. Hermiona videla vyletieť sivý záblesk a prasknúť vonku tesne za dverami. Zrazu sa vytvoril malý oblak a začal rozprašovať sneh. Otočila sa a zodvihla obočie.

„Sneh?“ spýtala sa.

„Pôvodne som to vymyslel kvôli inému účelu, ale áno, je to snehový oblak,“ odpovedal Severus.

„Môže to kúzlo meniť počasie?“ spýtala sa s neskrývanou zvedavosťou, potom pokrútila hlavou. „Je mi to jedno. Odchádzam.“

„To by bolo nerozumné,“ varoval Severus.

„Prečo?“ spýtala sa Hermiona.

Ukázal na zem. Malý obláčik už vyprodukoval na prahu dverí palec snehu a na okolitých stenách sa začali tvoriť cencúle. Hermiona by bola znepokojená, keby išlo o skutočné sneženie, ale bolo zrejmé, že študenti by už mali, aspoň teoreticky, spať v svojich posteliach. Okrem toho stále mohla vyslať otepľujúce kúzlo na schodisko, keď bude oblak preč...

„Musíme prediskutovať, čo sa stalo,“ povedal Snape.

„Vytváraš sneh, aby si mi zabránil odísť?“ spýtala sa Hermiona, keď sa otočila.

Severus sa zhlboka nadýchol a podišiel k nej.

„Áno, pretože si musíme pohovoriť. Viem ako ťa rozčuľuje, keď chrabromilčania dostanú tresty. Ak ťa to upokojí, nemám z nich radosť.“

Z výrazu jeho očí Hermiona usúdila, že bol úprimný. Prikývla.

„Pokračuj,“ povedala.

Povzdychol si.

„Presadil som len pravidlá, to určite chápeš.“

„Áno,“ vzdychla. „Tiež pripúšťam, že som nevidela, čo sa stalo, pretože som bola príliš pohrúžená do rozhovoru s Nevillom. Napriek tomu by som len chcela, aby boli moji študenti spokojní, aj keby to znamenalo stotožniť sa s nimi ohľadom hlúpej hry, ako je metlobal.“

Severus vzal Hermionu do náručia.

„Je normálne, že ťa to stresuje. Cítil som sa rovnako, keď som sa stal hlavou Slizolinu. Ale aj tak si musíš zachovať určitý zmysel pre nestrannosť, inak opäť skĺzneme do nenávistného súperenia medzi fakultami.“

„Viem,“ povedala Hermiona. „Mrzí ma, že som na teba kričala a nazvala ťa krutým a temperamentným.“

„Mrzí ma, že som ťa rozčúlil. Zrejme som ti mal povedať, čo sa stalo, namiesto toho, aby si to zistila od študentov,“ povedal Severus.

Hermiona sa usmiala prvýkrát od chvíle, ako prišla.

„Na druhej strane, vytvoril si pre mňa malý snehový obláčik.“

„Samozrejme, vytvoril,“ povedal Snape s pýchou.

„Čo ťa to pochytilo, že si vymyslel práve toto kúzlo?“ spýtala sa Hermiona.

„Pôvodne som chcel naplniť svoju učebňu snehom a požiadať ťa o ruku, pretože viem, že máš veľmi rada sneh,“ odpovedal.

„To je prekrásne, Severus!“ povedala.

„Teraz, keď je už tajomstvo vonku, prosím, vydáš sa za mňa, Hermiona?“

Jej odpoveďou bol bozk.

„Áno,“ zašepkala. „Áno.“

„Dobre,“ riekol Severus. „Nerád by som ťa stratil kvôli obhadzovaniu sa jedlom.“

„Tak teda,“ začala Hermiona, „ako dlho vydrží tento malý snehový obláčik?“

„Dve hodiny,“ odvetil Severus a zamračil sa. „Neviem, čo urobiť, aby zmizol.“

„Fajn,“ povedala Hermiona. „Môžeme tvrdiť, že sme spolu zasnežovali.“

Severus sa uškrnul, keď ho Hermiona viedla do spálne. Možno z jej oduševnenia bude nakoniec niečo mať...

Pozn. prekl.: "Let It Snow! Let It Snow! Let It Snow!" tiež známa ako "Let It Snow!", je pieseň vytvorená v roku 1945 textárom Sammym Cahnom a skladateľom Julom Stynom. Pieseň zložili v júli 1945 v Hollywoode v Kalifornii počas jedného z najteplejších dní v histórii. Jedna z najpredávanejších piesní všetkých čias, "Let It Snow!", bola naspievaná nespočetnekrát mnohými umelcami. Vzhľadom k svojmu sezónnemu textu, je zvyčajne považovaná za vianočnú pieseň. Avšak v podstate ide o veselú, milostnú pieseň, ktorá sa vôbec nezmieňuje o Vianociach.