Preklady fanfiction Harryho Pottera

Not just for Christmas...

Autor: LADY_OF_CLUNN

ORIGINÁL: http://dramione-advent.livejournal.com/14034.html

http://dramione.org/viewstory.php?sid=871

Preklad: Jimmi

Napísané pre: dramione_advent calender on LJ.
Výzva: vykrajovacie formičky

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní  LADY_OF_CLUNN, ktorá napísala túto fanfiction.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Nielen na Vianoce

Chladnička sa s hlasným buchnutím zavrela. Hermiona potiahla nosom a naliala si mlieko z fľašky s modrým vrchnákom. Polotučné mlieko dnes večer nepostačí. Tá pekná plechovka s nálepkou "Dievča z čokolády" jej pripadala ľahšia, než by sa jej páčilo. Bude s ňou musieť šetriť, ak stále chcela piť na Vianoce horúcu čokoládu.

Ale dnes večer nie. Dnes večer si pridá do šálky lyžičku navyše.

Dnes večer jej Ron s Hannah oznámili, že nemôžu prísť na ich spoločnú adventnú nedeľu. Rodinné povinnosti, uškrnul sa na ňu Ron, a ani v najmenšom neznel previnilo.

Rodinné povinnosti.

Zdalo sa, že ich majú všetci.

Harry s Ginny mali plné ruky práce s malým Jamesom a snažili sa skĺbiť jeho prvé Vianoce s Vianocami mnohých ďalších prvorodených, na ktorých sa chcel celý Weasleyovský klan zúčastniť.

Luna už odišla do Francúzska, aby s rodinou svojho snúbenca strávila Advent, Vianoce a Nový rok.

Neville sa vôbec nevrátil zo svojho výletu v Južnom Pacifiku, kde pátral po vzácnej magickej rastline, ktorá kvitne len o polnoci a našiel lásku svojho života, nádhernú čarodejnicu s čiernymi vlasmi dlhými skoro po členky a tak hladkými, že by Hermiona dokázala kvôli nim preplakať celé dni.

V posledných rokoch ich tradičné stretnutia na adventnú nedeľu poredli, ale bolo alarmujúce byť jedinou, ktorá zostávala bez rodiny. Najšokujúcejšie na tom bolo, že vôbec nepostrehla, že sa to blíži.

Pravda, počas výcviku na ministerstve a svojho prvého roka v práci nevedela, kam skôr skočiť; až chorobne študovala a brávala si domov staré spisy, o ktoré už nikto viacej nejavil záujem.

Počas toho času zanedbávala svojich priateľov, stratená v neusporiadanom dni, ktorý mala celý pre seba, aby mohla robiť, čo sa jej zažiadalo. Rokfort jej poskytoval oporu v tom, aby udržiavala v rovnováhe prácu a priateľov a ona sa musela namáhať, aby sa bez neho nestrhala.

Teraz bola v skutočnosti rada, keď pustila brko o piatej či pol šiestej a vychutnávala si večer po dni sústredenej práce.

Zrejme na to bolo príliš neskoro. Jej priateľom sa podarilo mať oboje, aj kariéru, aj si nájsť čas socializovať sa. Žili ďalej bez nej.

Stále posmrkávala, keď si odpila prvé dúšky z hustej a krémovej čokolády. Rodičia ju pozvali, aby šla s nimi na Veľký bariérový útes. Správne. Už sa videla samu seba, bielu ako mlieko, ako sedí na pláži medzi hnusne veselými ľuďmi, ktorých nikdy vo svojom živote nevidela a na Štedrý deň griluje. Možno by tam mali dokonca aj tie hlúpe klobúky! Nie.

Bude to musieť skrátka zvládnuť a tešiť sa na sviatky u Weasleyovcov. Jedny osamelé Vianoce nie sú koncom sveta. Či akýmsi precedensom pre Vianoce budúce. Ach, určite dúfala, že nie sú.

Hore hlavu, Hermiona, vravela si. Zajtra je sobota a ty ideš nakupovať a tentoraz minúť neskutočné peniaze.

***

Každou minútou sa jej dupnúť nohou páčilo viacej. Svet sa spojil proti Hermione Grangerovej.

Padal mrznúci dážď. Ľudia sa pretláčali popri sebe v snahe dokončiť svoje nákupy a zahriať sa a usušiť, najradšej doma, pretože hostince a kaviarne boli preplnené mokrými čarodejnicami a čarodejníkmi a ich nákupnými taškami.

Habit, ktorý si chcela Hermiona kúpiť, mäkký a teplý v nádhernom odtieni červenej, bol vypredaný.

Do tváre ju zasiahla studená, vlhká, čiastočne zmrznutá brečka, keď sa odrazila od štítového kúzla jedného postaršieho čarodejníka s dlhými bielymi vlasmi a ružovým habitom, ktorý oťažel námrazou okolo jeho kolien a členkov.

Aby sa upokojila, zhlboka sa nadýchla a zatvorila oči. Ničomu by neprospelo, keby sa uprostred Šikmej uličky pustila do plaču.

Skupinka mladých čarodejníc, ktoré práve vyšli z Rokfortu, bežala po dláždenej ulici, hlavy pospolu. S chichotom a šepotom strkali do každého, kto nebol dosť rýchly, aby im uskočil z cesty. Prekvapená Hermiona bola v priebehu niekoľkých krokov zmáčaná a nakoniec strčená do dverí susedného obchodu. S melodickým cinknutím zvončeka nad dverami sa tie dvere poddali a otvorili sa do teplej a lákajúcej miestnosti.

Hermiona bez premýšľania tie dvere otvorila úplne, prekĺzla dnu a oprela sa na chvíľu o ich vnútro.

Obchod bol príjemne teplý, trochu vlhký a zatuchnutý s vôňou sena a zrna porozhadzovaných dnu.

Zo stropu viseli oválne klietky všetkých veľkostí a poskytovali bývanie pre sovy také maličké ako Kuvičok, ale aj také impozantné ako tie výry, ktoré občas videla na Rokforte doručovať poštu. Väčšina z nich mala hlavy strčené pod krídlami, driemala počas dňa, až kým majiteľ obchodu nedodá ďalšiu šťavnatú myšku.

V rohu skákali ropuchy, ktoré sledovali zámerne lenivo vyzerajúce mačky.

Hermionine srdce sa stiahlo pri pohľade na oranžovú pruhovanú mačku. Odkedy jednej noci Krivolab v požehnanom veku odišiel, ešte naliehavejšie pociťovala prázdnotu a osamelosť svojho bytu.

Možno by si mala zaobstarať nového dôverníka. Malú hravú mačičku, o ktorú by sa starala, ktorá by bola rada, že príde domov z práce.

Hermiona sa usmiala, keď si tá oranžová mačka ľahla na chrbát, v pazúroch pevne držala klbko nití, kým zadné nohy po ňom škriabali a driapali.

Tá maličká čierna vedľa nej vyzerala absolútne rozkošne a zjavne spolu veľmi dobre vychádzali. Možno by si mala vziať dve mačky, tak im počas dňa nebude smutno.

V duchu už videla tú radosť mať tieto maličké pri sebe. Budú tam po večeroch, cez víkendy, deň za dňom, týždeň za týždňom, rok... po roku? Tá idylická predstava sa mierne zmenila, mačky narástli a spočetneli, sama bola staršia, plne pohltená osudom svojich mačiatok, všade misky na jedlo a vodu.

Hermiona roztvorila oči.
Pri Merlinovej brade!

Chystala sa stať mačacou dámou!

Slabý zvuk, ako keď dvere zacinkajú, ale oveľa, oveľa jemnejšie, pritiahol jej pozornosť od mačiek k druhej strane miestnosti.

Popri stene boli vo výške vyložené klietky, ktoré vyzerali byť príbytkami pre krysy.

Krysy? Fuj, nie. Na myseľ jej naskočilo príliš veľa asociácii s Pettigrewom.

To jemné cinkotanie pokračovalo a Hermiona pomaly kráčala jeho smerom, zvedavá.

Medzi šedými a čiernymi krysami dominovalo panensky biele zviera. Hranostaj? Alebo je to lasička? Stálo na zadných nohách, svojim malým ružovým ňufáčikom štuchalo do zvončeka, naháňalo sa v nadšenom kruhu, ako keby chytalo svoj vlastný chvost len preto, aby sa znova zdvihlo a zazvonilo na ten malý strieborný zvonček. Keď sa Hermiona postavila pred klietku, to biele zvieratko vzrušene poskakovalo a akýmsi zvukom ju privítalo.

Hermiona pozrela do nezvyčajne svetlých očí. Nemali by mať albíny červené oči?

Ten malý chlapík vydal ďalší slabý piskľavý zvuk a vzhliadol do jej tváre s tým, čo mohla popísať len ako šteňacie oči.

"Toto nikdy predtým neurobil."

"Prepáčte?" Hermiona sa otočila k nízkemu čarodejníkovi so zelenou zásterou, ktorá mu prikrývala jeho zelený habit.

"Tá biela fretka. Myslel som, že je nepredajná. Syčí a snaží sa pohrýzť všetkých zákazníkov. Ale vy ste ho zjavne zaujali."

Pobavená Hermiona si pomyslela, že toto bol asi srdce zahrievajúci príbeh pre každé jedno zo zvieratiek, ktoré by sa k nej mohlo chovať priateľsky. Pripravená pustiť tú malú fretku z hlavy sa Hermiona rozhliadla po inom vhodnom dôverníkovi. Mala by si tentoraz vziať sovu?

Zvonček znova zacinkal a všimla si, že fretka teraz sedí, šúcha si labkami tvár a uši, upravuje sa a nakukuje na ňu.

Bohovia, tá bol rozkošná.

Zasmiala sa.

"Dobre, vyhrávaš. Vezmem si ťa domov."

***

Hermiona zavesila plášť na vešiak v malom výklenku, ktorý jej slúžil ako šatňa. Ten malý strieborný zvonček znova zacinkal a fretka na ňu vzhliadla, oči jasné a plné nádeje. Štuchla ňufáčikom do dverí a prosebne zapískala.

Nerozhodná Hermiona chvíľu stála, než sa zohla a otvorila klietku.

"Naozaj dúfam, že si čistotná. Myslím, že radšej znova naplním Krivolabovu krabicu s podstieľkou."

Fretka ju sledovala s niečím podobným pobúreniu, keď pripravovala krabicu a vysvetľovala domáce pravidlá. Nálada sa jej ale zjavne zdvihla, keď jej dala vajíčko na prasknutie a slabučko ho poťapkala po hlavičke.

Skôr než si to uvedomila, ležala na gauči pod obľúbenou dekou a rozprávala tej fretke všetko o strastiach života všeobecne a o Vianociach zvlášť.

Fretka sa pod tú mäkkú deku zavŕtala, aby sa jej usadila na bruchu len, aby sa znova trochu posunula. Hermiona sa na to zvieratko usmiala. Oči malo zatvorené, ňufáčik túlilo k jej prsiam. Odprisahala by, že priadlo.

"Páni, necítiš sa ty príjemne?

Fretka pootvorila jedno oko a... uškrnula sa?

Staré hodiny jej starého otca na polici zazvonili osem hodín a v tom istom čase Hermiona na sebe pocítila ťažkú váhu.

Fretka bola preč a na ňu sa pozeral Draco Malfoy.

"Grangerka, počúvaj..."

Nečakala, kým dokončí svoju vetu, ale hodila sa nabok, zvalila ho z gauča a prinútila tvrdo pristáť na zemi.

"Au!"

V sekunde nad ním stála s vytaseným prútikom.

"Čo tu robíš, Malfoy?"

Zízal na jej prútik a veľmi ticho a obozretne sa spýtal:

"Smiem sa pohnúť, aby som sa zakryl, než začnem vysvetľovať?"

"Há?" Hermiona si ani neuvedomila, že je úplne nahý a poriadne sa začervenala. "Ehm, iste, len do toho."

Držať prútik v jeho tvári sa zrazu zdalo trochu trápne a nechala ruku klesnúť k boku.

Napravil si deku okolo pása a vzhliadol na ňu.

"Nevadilo by, keby som sa zdvihol zo zeme?"

"Nevadilo. Áno. Len do toho."

Malfoy sa vyštveral na nohy, zvierajúc tú deku, a posadil sa do jej ošúchaného kresla pri kozube.

"Som rád, že si dnes kúpila tú fretku, Grangerka."

"Vážne?"

"Áno! Celú večnosť som desil zákazníkov s deckami, až kým som ťa nezbadal vojsť. Bol môj pokus byť neodolateľne rozkošný úspešný?"

Naozaj nepotrebovala pripomínať, že dokonca on, ktorý ju sotva vôbec poznal, buď vedel alebo správne predpokladal, že nemá žiadnu rodinu.

"Skôr žalostný. Ako si skončil ako fretka? A keď tvoja ošemetná situácia skončila, mohol by si prosím odísť?"

"Posledné, čo si pamätám, je, že ma v Zašitej uličke obťažovala jedna ježibaba. Jeden deň ma mala vo veľkej klietke u seba doma, vytešovala sa z toho, keď mi vysvetľovala tú kliatbu, ktorú na mňa použila a potom ma predala do magického zverinca. Myslím, že som tam bol asi tak mesiac. To jedlo, čo tam dávajú fretkám! Myslím, že budem mať v žalúdku klbko vlasov po zvyšok svojho života!"

"Tak prečo tá náhla premena?"

"Osem hodín," ukázal na jej hodiny. "Budem sám sebou až do šiestej ráno. Ten magický zverinec má štandardné mágiu potlačujúce klietky. To kvôli tomu som to nemohol nikomu povedať, aj keby tam niekto v noci bol. Ani utiecť, v skutočnosti, keďže predpokladám, že môj nárast veľkosti by viedol k deštrukcii klietky."

Hermiona na neho pozrela. Začínalo byť neskoro.

"Skvelé. Teraz už viacej nie si v klietke a všetko si mi povedal, tak sa môžeš preletaxovať na Malfoy Manor, či kde to v súčasnej dobe bývaš."

Malfoy sa hral s okrajom deky.

"Grangerka, tak sa mi uľavilo, keď som ťa uvidel, pretože ty si jediný človek, ktorý ma napadol, schopný pomôcť mi bez toho, aby utekal do novín a nevyžmýkal z toho maximum." Pohrával sa s tou dekou ešte viac. "Prosím, dovoľ mi zostať?"

"Zostať?" Hermiona vyvalila oči.

"Prosím, Grangerka? Fretky väčšinu dňa spia, takže ťa nebudem obťažovať."

"Ty obťažuješ vždy," zamrmlala. "Povedal si práve prosím?"

"Pekne prosím? Pomôž mi, Grangerka, vieš, že chceš."

Možno to bolo nedostatkom spoločnosti v poslednej dobe alebo možno bola len unavená, ale poddala sa.

"Dobre teda. Môžeš zostať túto noc. Na gauči."
"V skutočnosti nie som unavený... Áno. Jednu noc. Gauč. Chápem," ponáhľal sa vyhovieť.

"Zajtra pôjdem na ministerstvo; mám prístup mimo úradných hodín a uvidím, čo sa mi podarí zistiť o tom tvojom prekliatí."

***

Krátko pred ôsmou nasledujúceho dňa fretka dychtivo vliezla pod domáci habit, ktorý pre ňu Hermina rozložila a čakala, kedy dôjde k premene.

O minúty neskôr si Draco Malfoy opásal habit a naklonil sa nad jej knihy, vystavujúc na obdiv hladkú hruď v miestach, kde ho habit nezakrýval.

"Našla si niečo?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Aj ja ti želám dobrý večer. Nie tak celkom, nie. Jediné odkazy sú trochu nemastné - neslané. Jeden hovorí o tvojej manželke, ktorá s tebou musí žiť rok bez toho, aby videla tvoju ľudskú podobu a potom, na konci roka, bude musieť spáliť kožu, ktorú zhadzuješ pri tej premene. Až na to, že ty žiadnu kožu nezhadzuješ."

Malfoy sa zamračil.

"Niečo iné?"

"Zvyšok sú romantické blbosti o bozku skutočnej lásky."

Dracom prešlo bodnutie mágie. Tá kliatba mu zabránila povedať jej, ako blízko sa dostala k riešeniu jeho problému.

"Ale možno by to stálo za pokus." Draco napol uši. "Si do niekoho šialene zamilovaný? Nemôžeš jej len zavolať a pobozkať ju a všetko bude v poriadku?"

"Nemyslím, že to bude také ľahké ako pozvať niekoho na muchľovačku."

"Samozrejme, že nie."

***

"Ty fakt trpíš chorobným nutkanie, však, Grangerka?"

Hermiona pokračovala v systematickom vykrajovaní tých istých sušienok v tvare vianočného stromčeka z vyvaľkaného cesta.

"Je ľahšie na tom istom plechu na pečenie robiť jeden druh. Efektívne sa využíva cesto, ľahšie sa zdobí a šetrí čas."

Niekoľko riadkov dokonalých malých stromčekov už lemovalo plech na pečenie, ktorý bol položený napravo od nej na pracovnej doske z tmavého granitu.

"Hej!"

Skôr než mohla vykrojiť ďalší malý vianočný stromček, Draco votrel svoje ruky do jej priestoru a umiestnil formičku v tvare srdca do stredu nepoužitého cesta. Keďže ju videl najprv veľmi ľahko pohnúť výrezkom, než ho sa posunula k ďalšiemu, Draco pohol tým výrezkom na mieste. S istými ťažkosťami nabral to naklonené srdce z vylešteného kamenného povrchu a zanechal na tom koláčiku niekoľko odtlačkov svojich nechtov.

"Tak. Dokonalé."

Položil ho vedľa vianočných stromčekov a ponúkol jej formičku v tvare hviezdy.

"Vyplytvaj na mňa trochu času, Grangerka. Vyzývam ťa," usmial sa na ňu od ucha k uchu.

Nemohla si pomôcť, aby sa nerozosmiala a pokúsila sa nájsť na tú hviezdu dosť veľké miesto. Nakoniec bol jeden špic kratší než ostatné.

"Vieš, že toto bude trvať celú večnosť!"

"Máš zajtra skoro ráno niekde byť?"

V skutočnosti nemala. Jej víkendy boli žalostne oslobodené od záväzkov.

"Tak v poriadku."

Malfoy úmyselne rozvaľkal cesto nerovnomerne a použil tak veľa rozličných formičiek, ako ich len dokázal umiestniť. Dal si poriadne načas, kým zvážil správne miesto pre umiestnenie lieskovcov a hrozienok na oči od žĺtka lesklých koláčikov.

Keď bol posledný plech v trúbe, Hermiona sa zvalila o pult.

Nie po prvý raz uvažovala, ako sa Malfoyovi podarilo prehovoriť ju, aby ho tu posledné dva týždne nechala zostať.

"Potrebujem čokoládu."

Hermiona otvorila plechovku zmesi na horúcu čokoládu a nabrala lyžicou veľkorysé porcie do dvoch šálok. So sklamaným povzdychom zatriasla plechovkou, aby ohodnotila zostávajúci obsah.

"Toto určite do Nového roka nevydrží."

"No a?" nakukol jej Draco cez plece. "Len si zožeň novú plechovku."

"Nemôžem. Predáva sa len v Salzburgu."

"Premiestnenie?"

"Príliš ďaleko."

"Prenášadlo?"

Odfrkla si. "Na poslednú chvíľu? Pred Vianocami? Vieš, že ja sa nemôžem oháňať menom Malfoy."

Otočila sa, aby pridala škoricový cukor do šálok a zahriala prútikom mlieko. Netušila, že Draco intenzívne tú plechovku študuje."

***

"Prečo si stále tu, Malfoy?"

Zastavil pohyb svojej ruky, ktorou otáčal stránky "Staré kliatby a ich zabudnuté protikliatby."

Pomyslela si, že zazrela obavy a niečo podobné strachu mihnúť sa jeho tvárou.

"Pretože som dobrý spoločník?" navrhol zľahka.

Nadvihla obočie.

"Pretože skutočne rozumiem, keď rozprávaš o svojej práci?"

Navrávala si, že ho necháva zostať ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu noc preto, že bol prípadom, ktorému bolo treba pomôcť. Potichu musela priznať, že sa v súčasnej dobe tešila na príchod domov. Množstvo nadčasov, ktoré odpracovala, značne za posledné týždne pokleslo. Bol... príjemný. Dobrý poslucháč. Zaujímavý.

Driečny.

Ach bože.

To ona tu bola prípad pre charitu!

Hruď jej stiahlo a zrazu jej bolo veľmi zima.

"Možno je načase, aby si šiel domov a vyhľadal kvôli svojmu prípadu špecialistu."

Pozrel na ňu so širokými očami.

"Ty ma vyhadzuješ?"

"Možno... Chcem povedať, áno. Áno. Prosím, choď."

Ľútosť nechcela.

Mlčky zvesil hlavu. S povzdychom vystrel plecia.

"V poriadku," povedal veľmi pomaly a postavil sa. "Len si zbalím svoje veci, nepotrvá to dlho."

Trvalo mu len pár minút, kým si zbalil tých pár kúskov oblečenia, svoj prútik a pergamen s hlavičkou Malfoy Enterprises, neoceniteľný manažérsky nástroj na diaľku, ktorý mu poslali škriatkovia z Malfoy Manoru.

Stála vo dverách kuchyne, keď sa vrátil do obývacej izby. Odkašľal si a neohrabane presunul váhu z nohy na nohu.

"Ďakujem ti, Grangerka, za tvoju pohostinnosť a tvoju pomoc s výskumom. Veselé Vianoce."

Jeho úsmev bol trochu smutný.

Už mal ruku v letaxovom prášku, keď sa prihnala k nemu, a vtlačila mu jasne sfarbenú plechovku so sušienkami.

"Nechcel by si zobrať nejaké sušienky?"

Prekvapene na ňu vzhliadol.

"No, koniec-koncov pomáhal si ich robiť..."

Usmial sa.

"Áno, ďakujem ti, Grangerka. Rád by som."

"Veselé Vianoce, Malfoy."

So zasvišťaním letaxu bol preč.

Po zvyšok večera zistila, že jej pohľad sa vracia k jedinej sušienke na konferenčnom stolíku pred ňou. Trvalo jej chvíľu, kým si ju všimla.

Zdalo sa, že to trochu prehnuté, so zárezmi od nechtov stále viditeľnými cez lesklú polevu, malé sušienkové srdiečko na ňu žmurká.

Nebude plakať.

Medzitým vo Wiltshire Draco Malfoy písal zúrivý list.

Blaise,

Potrebujem, aby si pre mňa do zajtra rána niečo urobil, bez otázok...

***

Zdobenie stromčeka bolo podivne namáhavou prácou.

Teraz obývačka voňala čerstvou borovicou a sviečky vrhali zlaté svetlo na tmavé vetvy a vďaka ním ornamenty žiarili.

Samozrejme, zajtra pod stromčekom budú darčeky od jej priateľov a rodičov, presne tak ako ona pred pár dňami poslala svoje darčeky. Strávi s Weasleyovcami Druhý sviatok vianočný, ale jednako...

Tá sušienka v tvare srdca stále ležala na konferenčnom stolíku.

Prečo tak veľmi bolelo pozerať sa na ňu?

Otáčajúc ju raz tak a raz tak, premýšľala, či by nebolo lepšie jednoducho ju zjesť. Napokon, bola to len sušienka a nebola to vôbec zvlášť pekná sušienka.

Skoro jej vypadla, keď sa ozvalo hlasné zabúchanie na dvere.

Nad tým neočakávaným zvukom jej srdce poskočilo strachom, ale tú sušienku zachytila a položila ju na nízky stolík, uistiac sa, že je v bezpečí.

Stále trochu otrasená sa pohla k dverám.

"Áno?"

"Grangerka, to som ja. Mohol by som prosím vojsť?"

"Malfoy? Čo tu robíš?"

Otvorila dvere dosť veľkému, pestro zabalenému balíku, spoza červenej mašle vykúkala bielo-blonďavá hlava.

"Musel som ti priniesť tvoj vianočný darček, nie?"

"Existujú kúzla na doručovanie vianočných darčekov."

"Prosím? Rád by som ťa videl, keď ho otvoríš."

Toto bolo len poďakovanie za jej pomoc. Za pár minút bude preč. Komu to ublíži?

Tebe, ponúkol akýsi hlások v jej hlave.

"Tak poď ďalej."

Ukročila nabok, aby vpustila dnu jeho a jeho obrovskú krabicu.

Položil ju na konferenčný stolík, vedľa sušienky. Ak si ju všimol, nekomentoval skutočnosť, že si očividne vybrala jeho sušienku.

"No tak, otvor to! Je Štedrý deň, máš to dovolené."

S obavami Hermiona potiahla za obrovskú mašľu. Ona pre neho darček nemala.

Malfoy sa vyložene pohupoval na nohách, len tak-tak znesúci jej puntičkársky spôsob rozbaľovania papiera bez toho, aby ho poškodila.

Odklopila klopy označené "Chocolaterie Lebzeltner und Söhne" v staromódnom Art Nouveau písme a pozdravila ju silueta dievčaťa v pekných modrých a tmavookrových šatách so škrobenou zásterou. Minimálne desaťkrát. Ak sa dalo súdiť podľa hĺbky krabice, hľadela na viac horúcej čokolády, než bude kedy schopná v dohľadnej budúcnosti vypiť.

"Ako si ...? Kedy...?"

"Mám svoje cestičky," škeril sa ako slniečko.

Prešla prstami po hladkom okraji vrchnáka jednej plechovky.

"Takéto niečo urobiť bolo veľmi milé." Vzhliadla, necítila sa príjemne. "Ďakujem ti."

Hermiona sa začala prstami hrať s papierom, snažila sa vytiahnuť kúsok lepiacej pásky, potom poskladať na druhú stranu lepenky.

"Pripadám si hrozne. Ja nemám pre teba nič a ty si bol v posledných týždňoch ku mne taký milý a teraz si mi dajako zohnal moju obľúbenú čokoládu až zo Salzburgu a..."

Jej bľabotanie zastavili jeho pery na jej a ona bola príliš užasnutá a rozptýlená jeho rukami vo svojich vlasoch, aby urobila niečo iné než, aby s ním splynula.

"Myslím, že ja som tento rok dostal svoj darček predčasne, v ten deň, keď si sa rozhodla vojsť do Zázračného zverinca."

Cítila jeho teplý dych na svojom krku, keď jej to šepkal.

***

Prebudila sa v mliečne šedom šere Vianoc, tuho omotaná kockovanou dekou a mocnou pažou.

Hlbšie sa do toho tepla pritúlila a takmer znova zaspala. Ruka okolo jej pása sa pohla a pritiahla si ju bližšie.

S výkrikom sa posadila.

Rozstrapatený a s prútikom v ruke Draco vystrelil do sediacej polohy.

"Draco!... Vonku je svetlo! A ty si... ty!"

"Skutočne."

Sklonil sa, aby ju pobozkal a prehovoril voči jej ústam.

"Fretka nie je len na Vianoce, Hermiona," usmial sa do ich bozku. "Tá je na celý život."