Preklady fanfiction Harryho Pottera

Rumour Has It

Autor: MihNN

Originál: http://www.fanfiction.net/s/7378570/1/Rumour_Has_It

Preklad: Jimmi

Pairing: Dramione

Varovanie: Väčšinou kliatie

PP: Preklad, ktorý rieši nedostatok vianočných poviedok a má hlavne pobaviť. Ale slovíčko „Vianoce“ v ňom padne, takže to sedí...

Jedna pani povedala...

8. September 2004, Ordinácia pána Pearsona, 10:26

"Pán Malfoy..."

"..."

"Pán Malfoy."

"..."

Povzdych. "Pán Malfoy, prosím vás..."

"Prosíte si čo?"

Nedôverčivý pohľad. "Sedíte tu celú hodinu a teraz sa rozhodnete prehovoriť?"

Malý úsmev. "Mýlite sa, pán Pearson."

"Ach? Ako to?"

Úsmev sa rozšíril. "Hodina to bude v okamihu, keď dokončím túto vetu. A práve teraz je 10:30, takže sa domnievam, že naše stretnutie skončilo."

10. september 2004, ordinácia pána Bryera, 9:30

"A prečo si myslíte, že toto je strata času?"

"Pretože je."

"Len preto, že to poviete vy, neznamená to, že tomu tak bude."

"V mojom svete... znamená."

21. september 2004, ordinácia pána Layetta, 16:05

"Počul som, že sa s vami dosť ťažko pracuje."

"Kto by také dačo povedal?"

"Moji kolegovia."

Pauza. "Ach."

"..."

"Nechcete ma už nechať odísť?"

"Prečo by som také dačo robil?"

"Schôdzku sme mali do tretej. Je už takmer desať minút po štvrtej."

"Áno, to si uvedomujem."

"Už sa v tom rýpeme viac než hodinu."

"Vážne?"

"Áno, to ste tu po celý čas nesedeli?"

"Sedel som a mlčal som."

"To nerobíte normálne?"

"Nie. Normálne počúvam. Vy ste mi neposkytli žiadnu príležitosť počúvať, pán Malfoy."

"Myslel som, že sme viedli pomerne fascinujúci rozhovor."

"Vážne?"

"Áno. Hovorili sme o šanci Anglicka na blížiacom sa metlobalovom zápase, taktiež o možnosti Kameňov hrať vo finále."

"To sme hovorili."

"A nie je to fascinujúce, pán doktor?"

"Bohužiaľ, nie. Náš rozhovor by bol oveľa zaujímavejší, keby sme sa rozprávali o tom, prečo ste tu."

"Viete, prečo som tu."

"Ja to viem, ale viete to vy?"

"Ministerstvo prikazuje a ja poslúcham. To je všetko, čo viem."

"Takže si nemyslíte, že tu potrebujete byť?"

"Samozrejme, že nie."

"A to, čo sa stalo, bola nehoda?"

Smiech. "Pri Merlinovi, nie. To nebola nehoda."

"Pán Malfoy, je náročné nájsť riešenie problému, ktorý si nedokážeme uvedomiť. Možno keby ste mi povedali, čo vás vyprovokovalo k jednaniu spôsobom, akým ste jednali, mohlo by nám to poskytnúť voľnejšie pole pôsobnosti. Dalo by sa povedať, že by nám to poskytlo odrazový mostík."

"Pýtate sa ma, čo sa stalo..."

"Viac či menej."

"... nič sa nestalo."

7. október 2004, Ordinácia pána Frontiniho, 11:35

"Varovali ma pred vami, pán Malfoy."

"Ach? Nehovorte. Aké nechutné historky o mne ľudia rozširujú tentoraz?"

"Ľudia o vás obvykle rozširujú historky?"

Úškrn. "Obvykle."

"Zaujímavé..."

"O tom veľmi pochybujem. Rovnako ako veľmi pochybujem, že si zapisujete niečo dôležité."

"Nemusíte si robiť starosti kvôli tomu, čo si zapisujem alebo nezapisujem. V tejto chvíli sa zaujímam len o vás."

"Chceli ste povedať do konca tejto hodiny. Povedzte mi, pán Frontini, čo o mne ľudia hovoria?"

"Očarujúci, ale len keď niečo potrebujete. Arogantný, sebestačný a rezervovaný."

"Zabudli ste na jednoznačného slizolinčana."

"Takto si myslíte, že vás vidí svet?"

"Nie. Takto viem, že ma vidí svet."

13. október 2004, ordinácia pán Grinneho, 16:56

"Nuž, musíte byť na seba pyšný."

"Prečo to hovoríte?"

"Ministerstvo vám prikázalo päť sedení, ktoré ste úspešne dokončili s piatimi terapeutmi vrátane mňa a ani jednému z nás sa nepodarilo prísť na to, prečo ste urobili to, čo ste urobili."

"Nemyslím si, že na tom záleží."

"Myslím, že viete, že na tom záleží."

"..."

"Tiež si myslím, že mi to poviete, keď si budete myslieť, že sa vás na to nemôžem spýtať."

"Doposiaľ pre vás existuje nádej, pán Grinne."

"Povedzte mi, pán Malfoy, čo také sa pred mesiacom stalo, že to prinútilo muža ako ste vy, ktorý sotva dovolí, aby ho niečo ovplyvnilo, aby konečne zareagoval?"

"Pán Grinne, myslím, že naše sedenie takmer skončilo."

"Áno, to skončilo. Teraz mi povedzte, čo sa stalo, keď vás služobne poslali do Gringott banky?"

"Sprevádzal ma Weasley..."

"A...?"

Zaškrípanie zubov, trhnutie čeľuste. "Povedal..."

"Čo?"

"Povedal, že si potrebujem zakefovať... Tak som ho preklial."

Jediné zvuky, ktoré sa ozývali v inak tichom Malfoy manor, boli nahnevané odfukovania unikajúce bledému blondiakovi, ktorý sa prechádzal z jednej strany otcovej pracovne na druhú. Nikomu nemohlo byť menej zrejmé, že Draca Malfoya niečo rozhodilo; niečo tak hrozné, že videl červeno.

"Tá krava! Tá kreténska zasraná natvrdnutá krava!"

"Nie je to také zlé," diplomaticky povedala Pansy len, aby sa strhla, keď sa k nej prudko stočil.

"Nie je to také zlé?" Pohŕdavo sa zatváril, prešiel k stolu v otcovej pracovni, aby zdvihol noviny, ktoré tam v hneve odhodil. "Nie je to také zlé?"

"Musím priznať, že je to veľmi rozčuľujúce..."

"Je to viac než len rozčuľujúce." Dlhými krokmi prešiel pred obrovský kozub a hodil noviny do ohňa. Keď mohol vlastnými očami sledovať, ako horia na popol, zostal oveľa šťastnejší a nakoniec mu to poskytlo skvelý nápad. "Lammy!"

S prásk sa zjavila jeho najobľúbenejšia domová škriatka - tak obľúbená, ako len bolo možné - zohla sa tak hlboko, že sa jej krivý nos dotkol čistulinkej podlahy.

"Áno, pán Malfoy," zapišťala.

"Chcem, aby si vzala každučké vydanie Denného proroka a spálila ho, počula si ma? Každé jedno vydanie. Vezmi so sebou všetkých domových škriatkov, ak musíš."

Lammy na neho pozrela s veľkými, vyvalenými očami. "Pán chce, aby Lammy kradla?" spýtala sa nervózne, celé jej telo sa triaslo len z pomyslenia na takú žiadosť.

"Draco..." zatskala za ním Pansy. "To nevyjde."

Ale Draco sa ju rozhodol ignorovať. "Áno, čmajzni tie prekliate noviny. Nechcem, aby si z nich niekto prečítal čo i len ďalšie slovíčko. Vezmi ich od každého a od všetkých. Chcem, aby všetky zhoreli."

Hoci sa domovej škriatke jasne nepáčilo, čo ju požiadali urobiť, hlboko sa uklonila, ale jej trasúce telo Draco nezaregistroval. "Áno, pán Malfoy. Ako hovoríte, pán Malfoy."
S prásk sa tá maličká odmiestnila a zanechala za sebou jedného rozzúreného Malfoya a jednu pobavenú Parkinsonovú.

"Namojdušu, Draco, vážne si myslíš, že dokážeš všetkým zabrániť, aby sa dozvedeli, čo v tých novinách bolo?"

Zamračil sa. "Použijem na všetkých Obliviate, ak budem musieť. Na celé prekliate Anglicko."

"To možno zaberie istý čas, vzhľadom na to, že si o tom ani nevedel, kým som sem neprišla."

"Je to urážka!" vyprskol, znova obnovil svoju zábavku nepokojne sa prechádzať po celej dĺžke miestnosti. "Je to poškvrna na mojom charaktere. Tá Skeeterovie ženská si zaslúži vredy na tom jej ufňukanom ksichte. Krucinál, je to očierňovanie môjho charakteru!"

Pansy sa opatrne predklonila. "Technicky to nie je očierňovanie, pretože  neklam..."

"Neopováž sa tú vetu dokončiť, Pansy. Neopovažuj sa."

Našpúlila pery, keď sa rozhodla mlčať a sledovala, ako sa jej priateľ v hneve prechádza sem a tam a občas kope do čohokoľvek, čo bolo dostatočne v dosahu. Pansy nikdy celkom nechápala vzťah, ktorý mali muži so svojím egom. Nájdenie kúsočka špinky na habite bolo oveľa zaujímavejšie než súčasná prekérna situácia, v ktorej sa nachádzal jej bývalý spolužiak, takže sa pustila do dlhotrvajúceho zbierania tejto spomenutej špinky, zatiaľ čo Draco prešiel okolo nej a zase si pod nosom mrmlal farbisté oplzlosti.

Ron Weasley vošiel so širokým úsmevom na tvári do kancelárie, ktorej býval obvykle častým návštevníkom. "Mám niečo, čo ti zdvihne náladu."

Harry s povzdychom vzhliadol. "O tom vysoko pochybujem. Vidíš všetku tú robotu, čo mám? Nekontrolovateľne sa prebujnili piadimužíci a ja som zrejme na tú prácu ten správny chlapík."

"Zabudni na piadimužíkov," s mávnutím ruky povedal Ron, keď sa posadil na stoličku z druhej strany Harryho stola. "Malfoy je šuškandou mesta."

Harry sa uškrnul. "Šuškandou mesta?"

Ronov úsmev povädol. "Nepoužil som to správne? Nie je to muklovský výraz?" Ale skôr než mohol Harry niečo povedať, Ron vytiahol Denného proroka.

Harry zastonal, pretože mu hlavu zaplnili spomienky na Ritu Skeeterovú a jej vyhlásenie o jeho dávno stratenej láske, Hermione, ktorá sa rozhodla byť slobodná namiesto toho, aby bola s ním. Rona to ale vôbec nepripravilo o vzrušenie, len prilialo ešte viacej paliva.

"Rita Skitterová napísala článok o 'rodine, ktorú najviac preslávila  zmena strán'. Trikrát hádaj o kom, kamoš."

"Nedochádza mi, prečo by to malo byť zaujímavé. Malfoyovci vždy mali fotky v novinách."

"Ach, ale vždy v spoločenskej rubrike. V dnešnom článku napísanom naším obľúbeným chrobákom ... a ja citujem..." Potom zdvihol noviny, aby mohol dobre vidieť na prednú stranu, odkašľal si, uhladil si vlasy, vyrovnal viazanku a zaškúlil na písmo, zatiaľ čo Harry povedal: "Von s tým," hlasom, nad ktorým Ron na svojho najlepšieho priateľa prižmúril oči.

Znova si poriadne odkašľal a pristúpil k čítaniu. "Hoci sa o najmladšom Malfoyovi hovorí, že je driečny a svetácky skúsený ako bol jeho otec v rovnakom veku dvadstiatich dvoch rokov, dostalo sa k pozornosti našej reportérky, že sa v skutočnosti o jeho tŕň ešte žiadna nepopichala." V tomto okamihu sa Ron rozhodol vzhliadnuť. Harry vypleštil oči, sánka mu klesla a brko mu vypadlo z ruky. Ron chechtajúc sa radosťou pokračoval v čítaní. "Podľa Cici Cumbertonovej, ktorej otcom je Lionel Cumberton z renomovanej Cumberton Firewhisky Comp. založenej v 1678, to nebolo z nedostatku snaženia. 'Vážne sme sa dostali veľmi blízko,' prezradila so zdržanlivým rumencom slečna Cumbertonová, 'ale práve vtedy vošla matka. Prirodzene sme nemohli pokračovať. '"

Harry sa vyštveral na nohy, načiahol sa ponad stôl a schmatol noviny, oči široké v prekvapení, ale jeho úsmev ešte širší. Podobal sa radosti dieťaťa, ktoré nájde pod stromčekom ten najlepší vianočný darček, v aký kedy dúfalo.

Harry neveriacky zízal na ten článok. "To kvôli tomuto ťa preklial?" Spýtal sa nedôverčivo, keď vystrel noviny na stole a zhodil dokumenty, ktoré mal v tejto chvíli na háku. Článok bol dlhý, zaberal väčšinu stránky a oči mu okamžite prebehli vrchnú časť, aby našli miesto, kde Ron prestal.

"Ale toto nebol ojedinelý prípad," pokračoval Harry v čítaní nahlas. "Mnohí možno považujú pána Malfoya za šťastného chlapíka, keďže tak úspešne zmenil strany a zo smrťožrúta sa stal svetovo-uznávaným špecialistom v magickom práve, ale keď sme sa spýtali niekoľkých náhodne vybraných svedkov, ani keby sa nejaký vtáčik posadil na jeho hlavu, nemohlo by byť nad slnko jasnejšie, že je to v skutočnosti veľmi nešťastný mladý muž. 'Bola som veľmi sklamaná, vážne,' povedala Parvati Patilová, kolegyňa z Denného proroka, ktorej každotýždenný 'Parvatin klebetník' je pre čarodejnicu každého veku jedným z najpopulárnejších čítaní. 'Mala som na sebe najdrahšiu čipkovanú bielizeň, ktorú v Darling Dame mali a on nevedel, čo so mnou robiť. S istotou som si myslela, že tie reči sú pravdivé; že je to náladový, bohatý a napravený smrťožrút s nesmiernou sexuálnou žiadostivosťou, ako ho mnohí zobrazovali. Predstavte si moje prekvapenie, keď tápal vo veciach, v ktorých by nemal a zízal na veci, na ktoré by vážne zízať nemal. Nemusím vám hovoriť, že po tom chabom výkone nálada veľmi rýchlo povädla. Vážne je to škoda. Skutočne sa snažil. '"

Harry prestal čítať, aby pozrel na Rona, ktorý mal na tvári permanentný úškrn. "Viem. Parvati! Vravel som ti, že nie je môj typ. Žiadna nie je, ak sa vyspí s Malfoyom. Či v tomto prípade, ak sa pokúsi vyspať s Malfoyom," prehovoril Ron s diabolským chechotom. "Je tam viac. Pokračuj, čítaj ďalej."

Naprosto omráčený Harry obrátil pozornosť späť k novinám, aby zistil, kde skončil. Obaja s Ronom na seba prekvapene pozreli. "Kde sú?"

"Neviem." Ron sa postavil, rozhodol sa poobzerať okolo stola, keď Harry zvalil pri hľadaní Denného proroka ďalšie dokumenty. "Pred minútou tu bol. Kam sa podel?"

Harry zdvihol lampu zo svojho stola, kým sa dal Ron na všetky štyri, aby prehľadal miesto pod stolom. "Ako sa nám prepánakráľa podarilo stratiť také dôležité noviny?"

"No nazdar, Harry," hneval sa Ron, keď sa postavil, pohľadom stále prehľadával priestor. "Tvoja kancelária je ako Birminghamská trojkolka."

"Čože?" roztržito sa spýtal Harry.

"Trojkolka.  Vieš, to miesto, kde sa strácajú veci."

"Trojuholník, Ron," zamrmlal Harry, kým stále kontroloval zásuvky svojho stola. "A volá sa bermudský."

"Čože je?"

"Trojuholník."

"A trojkolka?"

"To je muklovské dopravné zariadenie."

"Ach." Ron v zamyslení spojil obočie. "To nie je to, čo som myslel?"

Harry podráždene zafučal, skôr než sa na Rona významne pozrel. "Nie."

Ron sa s ním rozhodol súhlasiť. "Dobre teda. Myslíš, že niekto iný bude mať kópiu?"

"Nečítal si to? Mohol by si mi povedať, ktoré iné ženy sa Rita Skeeterová rozhodla odhaliť." Zamyslene povedal Harry, keď nadvihol kalamár. Pochyboval, že by sa noviny dokázali podeň ukryť, ale v magickom svete to nezaškodí skontrolovať.

"Bol som príliš nadšený, aby som to dočítal," šťastne vyhlásil Ron, obišiel pracovňu, aby zistil, či mu niečo neušlo. "Dostal som po tretí odsek, než som šiel za tebou. Znepokojujúca predstava, Malfoy s niekým. Vždy som si myslel, že by mohol byť lepším spoločníkom pre hlbočníka (cz:děsovca)."

"Nebuď smiešny," vážne prehovoril Harry, keď po piaty raz prešiel svojimi dokumentmi. "Zabúdaš na záhrobných duchov (cz: perských démonov)."

Ron sa nad tým na chvíľu zamyslel. "Máš pravdu. Zabudol som, akí sú slizolinčania slizkí."

"Rovnako ako každý záhrobný duch."

"Dokonalý pár. Hej, Harry, myslíš, že by Hermiona cez Odbor magického práva dokázala legalizovať také spojene?"

"Nemám potuchy. Ale nemyslím si, že to by bola tá ťažká časť."

"Ako si na to prišiel?"

Harry pokrútil hlavou. "To najťažšie bude nájsť záhrobného ducha, ktorý by si vzal jeho."

Ronova tvár sa zvraštila v odpore. "Taký úbohý, preúbohý dušík." Striasol to zo seba, potom plesol svojho priateľa po pleci. "Poďme. Musíme nájsť tie noviny."

Harryho pohľad skormútene dopadol na hromadu papierovačiek, ktorými bol obsypaný jeho stôl. "A čo práca?"

"Kašľať na prácu! Dnes je Denný prorok tým najdôležitejším papierom, ktorý existuje." Ronove prsty sa na jeho pleci významne zovreli, keď sa pozrel Harrymu rovno do očí. "Práca môže počkať, ten článok nie."

Harry bojoval so svojím svedomím asi tak minútu, než sa konečne poddalo. Predstava čítania dokumentu za dokumentom, až kým mu nebudú oči krvácať, bledla v porovnaní s tým, že príde na to, s čím sa borí Draco Malfoy. "Máš pravdu. Poďme nájsť tie noviny."

Ron sa doširoka usmieval, rovnako ako Harry, keď sa pohli ku dverám. Zrazu, ako keby ho tá myšlienka práve zasiahla, Harry zastal uprostred kroku a schmatol Rona za plece. "Draco Malfoy je panic," vyslovil užasnutým hlasom, dôsledok toho, čo práve povedal, sa mu konečne usídlil v mysli.

Ronov úsmev sa ešte zväčšil. "Viem, kamoško. Takmer som odpadol, keď som ten kúsok prečítal. Koho by napadlo, že baby majú v sebe trocha zdravého rozumu?"

Keď Harry nasledoval Rona von, krútil hlavou. Kto by si to skutočne pomyslel? On dokázal niečo, čo Draco Prekliaty Malfoy nikdy neurobil. Možno to od neho bolo nedospelé, ale Harry si nemohol pomôcť, aby sa samoľúbo neškeril od ucha k uchu.

Hermiona Grangerová zízala na dvoch čarodejníkov, ktorí jej blokovali východ. Ich prítomnosť ju len rozčuľovala, pretože v rukách niesla ohromné množstvo zväzkov a boli hrozne ťažké.

"Malfoya nezvediem."

Dean Thomas sa uškeril, kým Seamusa Finnigana naplo. "Nehovoríme, aby si ho zviedla."

"Mne to tak znelo," Hermiona pohla rukami, aby ochromenými častiam mohla aspoň trochu prúdiť krv.

Keď si konečne Dean všimol jej nepohodlie, zobral jej zopár spisov. "Len chceme, aby si Malfoy myslel, že... prichádzaš do úvahy."

Prižmúrila oči. "To mi znie ako zvádzanie, Dean."

"Ale to nie je zvádzanie." Vzrušene vyhlásil Seamus, keď vzal druhú polovicu zložiek, takže už mala ruky voľné. "Je to..." pozrel sa na druhého čarodejníka, aby ho podnietil prehovoriť.

"Je to... prejavenie záujmu," s úsmevom pokračoval Dean, čím si vyslúžil nadšený súhlas od svojho priateľa.

"Nemám záujem."

Seamus vyceril zuby. "To on nevie."

Hermiona si oprášila habit, pretože považovala rýchle, plácajúce pohyby za mimoriadne terapeutické na to, aby nevytiahla prútik a nežiadala, aby sa rozdelili ako Červené more. Nikomu okrem Deana by asi nedošlo, čo myslela, ale muklovské povedačky mali sklony zmiasť čarodejníkov dosť na to, aby urobili to, čo povedala. "Nebudem vaším malým experimentom," povýšene odpovedala, keď vykročila vpred a naznačila tým dvom, aby ju nasledovali. Po vzájomnej výmene pohľadov tak urobili.

"Ale to nie je experiment, Hermiona," prehovoril Dean, keď si posunul kopu spisov v náručí a nasledoval ju.

"Áno," dodal Seamus o krok pozadu. "Je to stávka."

Hermiona prevrátila očami a stále kráčala, hoci začula Deana, ako šepká Seamusovi, aby čušal. "Neviem, čo máte všetci za lubom, ale s istotou môžem povedať, že sa toho nechcem zúčastniť."

Dean využil svoje dlhé končatiny na to, aby zrýchlil svoje tempo a rozhodol sa kráčať vedľa nej. "To nie je to, čo myslíš."

V predstieranej neviere na neho nadvihla obočie.

"Dobre, možno je." Kývol na Seamusa, aby sa k nemu pripojil. "No problém je, že všetci chalani potrebujú vedieť..."

"Či je Malfoy taký frustrovaný, že si dokonca vyjde s muklorodenou, ktorá o neho prejaví záujem?" prehovoril Seamus tónom, ktorý používal na prezentácie.

"Niežeby si bola jediná muklorodená, ktorá pracuje na ministerstve," rýchlo dodal Dean v reakcii na jej prižmúrený pohľad.

"Si len jediná muklorodená, ktorá je v jeho oddelení." Seamus zrýchlil tempo, aby sa jej vyrovnal. "A to nespomínam, že si jeho partnerka."

"A už s tebou pracuje takmer rok."

"Pozná ťa. Nebude ťa podozrievať."

Hermiona s povzdychom zastala, čím spôsobila, že tí dvaja čarodejníci urobili krok bez nej skôr, než si uvedomili, že zostala stáť. "Chalani, nezabudli ste náhodou, že ja nie som jedna z vás?" 

Vymenili si pohľad. "Uhm, nie," Seamusove obočie sa v zmätení spojilo. "Malfoy nikdy neprejavil záujem o mužov." Otočil sa k Deanovi. "Však nie?"

Dean sa zamračil. "Keď o tom hovoríš, myslím, že si spomínam, ako mi niekto hovoril, že povedal, 'pekný zadok', keď raz okolo neho prešiel Neville."

Takmer súčasne sa im pohľady stretli a v hlavách im svitlo.

Dean jej vrátil spisy, ktoré Hermiona v prekvapení takmer pustila. "Musíme ísť, Hermiona."

"Áno," Seamus jej podal vlastnú kôpku. "Prepáč," zahanbene povedal, keď sa rozbehol za Deanom.

Hermiona sa durdila, ruky jej znova začínali meravieť. Dnešok nebol dobrý deň.

Draco sa posmieval, štekal a pľuval urážky, ale nikto na to nedbal. Kamkoľvek šiel, sa ľudia pochechtávali a šepkali si za jeho chrbtom. Doširoka sa uškŕňali a ich oči obsahovali diabolský lesk. Chcel celú tú bandu prekliať.

"...  prvý raz by nemalo byť ťažké..."

Hlava mu vystrelila dohora. "Čo si povedala?"

Grangerová na neho vyplašene vzhliadla. "Čože?"

"Povedala si prvý raz," obviňujúco povedal, oči prižmúrené na výstrahu.

Naklonila hlavu nabok a chladne si ho prezerala. "Povedala."

Nemyslel si, že je to možné, ale vyletel. "Aby si vedela, Grangerová. Nie všetci máme dvoch najlepších priateľov, ktorí ochotne ignorujú zovňajšok a niekoho pretiahnu len preto, aby si zakefovali."

Grangerová sa naježila, jej prižmúrené oči dopadli na zložky pred ňou. "Žalobca si myslí, že prvý raz by nemalo byť ťažké dokázať, pretože ako naznačili už skôr vykonané testy, magické ochorenie malo nepriaznivú reakciu na liečbu." Prudko spis zatvorila, postavila sa a hodila ho na partnerov stôl.

Draco sa pozrel na zložky, plecia poklesnuté.

"Len preto, že sa tvoj osobný život premieľal na stránkach Denného proroka..."

Zaťal čeľusť. "Sú to lži."

Prevŕtala ho pohľadom. "Vážne?"

Pomaly sa postavil, chladne sa jej pozrel do očí. "Môj osobný život je moja vec. Neoceňujem dvojzmyselné poznámky a posmešky."

"Hovorí človek, ktorý rozdával to, čo očividne nedokáže sám zniesť."

Pohŕdavo ohrnul pery. "Zmenil som sa."

"Vážne?" odľahčene sa ho spýtala, jej hlas kalkulujúci. "Potom mi povedz, Malfoy, sú tie reči pravdivé?" Prikročila bližšie k nemu, obočie vyzývavo zdvihnuté.

"To nie je tvoja vec."

"Nie je? Pracujem s tebou, nie? Kto lepší by súhlasil alebo nesúhlasil s tým, čo sa hovorí?"

Bola to malá, ale predsa len iskra v jeho oku, ktorá jej prezradila všetko, čo potrebovala vedieť.

"Je to teda pravda?" prekvapene sa spýtala. Boli to roky, čo prestala veriť všetkému, čo vytlačili v Dennom prorokovi. Bolo zrejmé, že považuje za ťažké uveriť, že raz vytlačili niečo pravdivé.

Jeho pohľad bol z ocele. "Niekomu to povieš..."

"Nepoviem," neveriacky odvetila. "Sľubujem." Vyslala malý, povzbudivý úsmev jeho smerov.

So strohým prikývnutím sa znova posadil, keď sa rozhodol vrátiť k práci a zámerne ju ignorovať. Neistá či odísť alebo zostať sa Hermiona rozhodla nasledovať jeho príklad a potichu sa posadila.

Hoci si nemohla nevšimnúť podivné pohľady, ktoré počas dňa Draco vysielal jej smerom.

Hermiona sa pozrela na hodinky. Znepokojovala ju predstava obeda s Harrym a Ronom. Nepochybne počuli zvesti, ktoré sa tu šírili o Malfoyovi. Nemyslela si, že zostane pred tou témou v bezpečí.

Takmer bez premýšľania sa otočila tvárou k jedinej ďalšej osobe v miestnosti, s ktorou mala spoločnú kanceláriu. "Ako si myslíš, že to Rita Skeeterová zistila?"

Malfoy sa ju rozhodol ignorovať, s maximálnym záujmom si prezeral dokumenty na svojom stole.

"Nebolo to tak, že sa s tebou pokúsila vyspať a ty si povedal 'nie', pretože čakáš na tú správnu čarodejnicu, všakže?"

Všimla si, ako sa mu na líca vkradol slabý rumenec.

Hermiona si ho nedôverčivo prezerala. "Pokúsila?"

"Prešla si už dokumentmi z minulého týždňa o magickom pracovnom práve?" mrmlal, sotva vzhliadol. "Myslím, že ich na tento prípad budeme potrebovať."

Hermiona zostala chvíľu ticho, než sa zamrvila na mieste a rozhodla sa ignorovať jeho pokus o zmenu témy. "To, čo povedala Parvati, je pravda?"

Červeň sa mu vkradla na líca rýchlejšie a po prvý raz jej odpovedal, hlavu držal sklonenú. "Nie."

"Ach." Pokúsila sa vrátiť k práci, ale nedokázala to. "A čo Cici Cumbertonová?"

Zakašľal a neochotné 'áno' opustilo jeho pery.

Hermiona si zahryzla do pery, premýšľala, či by mala položiť ďalšiu otázku. "A to, čo sa stalo s Audrey? Jej brat prišiel tesne predtým ako ste..."

Vzhliadol, oči prižmúrené. "Už ti niekedy sfialoveli genitálie, Grangerová?"

Hermiona sa začervenala. "Hm... nie. Nespomínam si."

"Fajn, ja to isté povedať nemôžem, dobre?" Vrátil sa k svojmu dokumentu.

"Ale..."

"Grangerová," dôrazne povedal, spôsobil, že takmer vykríkla v prekvapení nad jeho tónom. "Čo chceš počuť? Že som sa pokúsil dostať do postele šesť rozličných žien a vďaka nejakému prekliatemu dôvodu, ktorý nechápem, som sa vždy dostal dostatočne blízko, ale nikdy sa mi nedostalo šance dokončiť to? To chceš počuť? Chceš počuť, ako som sa chystal vyspať s jednou čarodejnicou len, aby som zistil, že je to dvojča osoby, s ktorou som zamýšľal spať alebo ako začal domový škriatok kričať, že mu znásilňujem pani, kvôli zvukom, ktoré vydávala?" Ešte väčšmi prižmúril oči. "No, už sa to znova nestane, pretože sa vzdávam. Zmieril som sa s magickým svetom, ktorý zrejme nemá v úmysle dovoliť mi, aby som si zakefoval. Takže áno, vzdávam sa. Ponechám si svoje prekliate panictvo čo najdlhšie." Zrazu prestal, oči sa mu roztvorili rovnako ako jej, keď začal so svojou tirádou.

Len na seba hľadeli, než Hermiona našla odvahu váhavo vysloviť ďalšie slová: "Nemal by si sa vzdávať. Keď nastane správny čas so správnou osobou..."

Posmešne sa zasmial. "Takže kde je Felderov spis?"

Hermiona si musela zahryznúť do jazyka, aby si zabránila pokračovať v rozhovore, ktorý ukončil. "Myslím, že ho má Reese. Počas obed ho od neho donesiem."

Draco prikývol, potom sa vrátil k práci. Rumenec na lícach sa stal stálou súčasťou na jeho obvykle bledej tvári. Hermiona sa dotkla čela, ktoré vyzeralo byť nezvyčajne horúce a bolo jej jasné, že rumenec, ktorý predtým zacítila, ešte neopustil ani ju.

"Žartuješ."

"Strieľaš si."
Hermiona pokrčila plecami. "Je to pravda. Prorok klame."

Jej najlepší priatelia sa na ňu pozreli, ako keby jedinou vetou na večné časy zakázala metlobal.

"Ale nemôže klamať," Ron znel tak rozčúlene, ako ho ešte nikdy nepočula. "Nemôže."

"Predtým klamal," zadumane mrmlal Harry. "Myslím, že nie je pritiahnuté za uši domnievať sa, že možno klame opäť."

Ron sa posmešne zasmial. "Nevadí mi, že klamali o tebe, kamarát. Ale takéto niečo nám dať len, aby nám to zase vzali..." Pokrútil hlavou, tá strata začala byť priveľká, aby sa dala vyjadriť slovami.

"Namojdušu, Ron," hnevala sa Hermiona. "Nie je to taká veľká vec. Okrem toho, prečo sa staráš, či je Malfoy stále..."

"Nepoškvrnený ako napadnutý sneh?" Uškrnul sa Ron a vyslúžil si poriadny smiech od Harry.

Hermiona prižmúrila oči nad nedospelým správaním svojich dvoch najlepších priateľov. "Čo Malfoy robí alebo nerobí je jeho vec, nie tvoja. Okrem toho..." Zaváhala. "Myslím, že sa aj tak práve teraz s niekým stretáva."

Komicky vyvalili oči.

"Vážne?" spýtal sa Harry. "Ten nešťastný chlapík!"

Hermiona vzhliadla. "Kto? Malfoy?"

"Nie," vážne odvetil Harry. "Ten chalan, ktorý s ním chodí."

Hermiona na nich prekvapene pozrela. "Čože? Kedy sa to stalo?"

"Nepočula si?" Roztržito sa spýtal Ron, pretože konečne pred neho položili jedlo. Bez mrhania ďalším časom si poriadne odhryzol zo sendviča. "Existujú tri hlavné teórie, prečo Malfoy ten skutok ešte nevykonal."

"Takmer sa bojím spýtať," sucho zamrmlala Hermiona, keď si delikátne odhryzla z vlastného.

Keďže si všimol Hermionin výraz, ktorý sa týkal chovania jeho najlepšieho priateľa u stola, Harry pokračoval. "Je gay. Je v skutočnosti dievčaťom a jeho otec sa ho rozhodol obliekať ako chlapca, pretože chcel, aby Malfoyovci mali dediča..."

Ron prehltol. "S tými jeho jemnými rysmi to nie je také nepravdepodobné."

Hermiona prevrátila očami. "A to posledné?"

Harry sa zaškeril. "Nepostaví sa mu."

Ron si odfrkol a Hermiona mu podala servítku. "Povedal som ti, kamoš," poťapkal si kútik úst, "je to to druhé."

Harry pokrútil hlavou. "Je to určite to tretie. Hoci si Dean so Seamusom myslia, že je to z nejakého dôvodu to prvé." Obaja na ňu očakávane pozreli. "Čo si myslíš ty?"

Hermiona sa zamyslene pozrela nabok. "Občas uvažujem, či vy dvaja niekedy vložíte tak veľa energie do práce, ktorú už máte, namiesto toho, aby ste tu pobehovali a hľadali dôkazy nejakej bláznivej teórie."

Ron sa zatváril pohoršene. "To nie je nejaká bláznivá teória."

"Samozrejme, že je," durdila sa Hermiona. "Povedala som vám, že sa s niekým vídava."

"Ale to neznamená, že Prorok klame."

"Samozrejme, že klame."

Ron na ňu podozrivo prižmúril oči. "Ako to vieš?"

Hermiona cítila, ako jej červeň stúpa nahor krkom, ale prinútila sa na svojich najlepších priateľov pozrieť vo všetkej vážnosti. "Pretože poznám čarodejnicu, s ktorou chodí a z toho, čo mi povedala... " Odkašľala si, červeň rozpaľovala jej líca. "Jeho výkon v spálni je veľmi uspokojivý."

Harry s Ronom sa na ňu v naprostom zhnusení pozreli. "Myslím, že mi bude zle," zamrmlal Ron, kým Harry prosto hľadel mimo do priestoru, oči zasklené.

"Som zvedavý, či takéto je peklo."

Hermiona nad ich dramatickým správaním pretočila očami a postavila sa. "Radšej sa vrátim do práce. A vy by ste sa mali tiež."

"Ale Hermiona," začal Ron. "Koho...?"

"To nepoviem," zakričala cez plece, keď sa vydala nazad do svojej kancelárie. Za toto jej bol Malfoy poriadne veľkým dlžníkom.

Draco Malfoy bol absolútne zmätený. V skutočnosti bol tak zmätený, že sa pripravil na to, že vrazí každého, koho stretne, do nejakej miestnosti a odoprie im čokoľvek na pitie, aby zistil, či sa pod Všehodžúsom neukrývajú iní ľudia. Nemohol si pomôcť, ale bol zvedavý... Čo sa po obede stalo?

Už sa viacej nerobili absurdne zlé vtipy o jeho panictve, ani sa nikto na neho neuškŕňal v štýle alá 'ja som lepší ako ty'. Chovali sa takmer... normálne. Tak prekliato to miatlo.

Stále to tak prekliato miatlo, až kým nezačul rozhovor dvoch sekretárok.

"Povedala to tak. Počula som to na vlastné uši."

"Takže nie je..."

"Nie. Podľa všetkého je to úplne naopak. Zdá sa, že odmietol Ritu Skeeterovú a ju to tak vytočilo, že sa rozhodla napísať ten článok, aby ho ohovorila."

"A Grangerová si je istá, že s niekým chodí?"

"Samozrejme. Poznáš Hermionu. Tá nikdy neklame."

"A nepovedala, s kým chodí?"

Nastal okamih ticha, než zosilnel príliš zdôraznený šepot druhého dievčaťa. "Ale tá čarodejnica jej povedala, že Draco Malfoy je najlepší, akého kedy mala."

"Vážne? Páni."

"Hmm."

Draco tam stál, ohromený, predtým než sa pohol ku kancelárii, o ktorú sa delil s Grangerovou. Zdalo sa, že mu mysľou neprenikla žiadna myšlienka. Nevedel, čo chce povedať či urobiť, ale vedel, že ju chce vidieť.

V okamihu, keď vošiel do kancelárie, vzhliadla. "Ach dobre, že si späť. Poslal si výťah... oomff."

Vôbec sa k dokončeniu vety nedostala, pretože Draco rýchlo prešiel miestnosťou, chytil ju rukami za tvár a pobozkal ju. Dokonca ani nedostatok jej reakcie mu nezabránil, aby nepokračoval. A bozkával ju, až kým jej nevypadli spisy, ktoré mala v rukách a dychtivo neodpovedala. Ten bozk pokračoval a pokračoval, stále silnejšie ju zvieral okolo bokov, kým sa jej pery otvorili pod jeho a poskytli mu právo prebádať ju spôsobom, akým skutočne chcel; perami, zubami a jazykom. Zadýchaná sa od neho konečne odtiahla, oči zmätené.

"To bolo čo?"

"Neviem," úprimne odpovedal, úplne roztržitý tým, ako k pomilovaniu vyzerala a ako lahodne chutila. "Ale nezastavíš ma, však nie?"

Sklonil k nej hlavu, znova polapil jej pery. Tento bozk rýchlo podnietil náruživosť, spôsobil, že sa neisto oprela chrbtom o pracovný stôl, kým on vkročil medzi jej nohy. Draco bol stratený vo všetkých tých pocitoch, ktorého ho obklopovali. Jej ruka v jeho vlasoch, druhá pohybujúca sa nahor jeho ramenom, jej sladko voniaca pokožka a to, ako sa odvážne a bez strachu  jej jazyk stretol s jeho. Tie slabé zvuky, ktoré vydávala, ho privádzali do šialenstva a dokonca aj keď sa to zdalo absolútne nepredstaviteľné, uvedomil si, že mu myseľ uháňa ako o závod a hľadá všetky možnosti. Mohol si ju vziať, tu, práve teraz, bez toho, aby sa to niekto dozvedel. Na stole, oproti stene, na zemi, bolo mu to jedno. Vyzerala dosť ochotná. Väčšinou mal smolu, keď prišlo na záverečný akt, hoci niekoľkokrát sa dostal na samý kraj a musel cúvnuť. Niečo ho vždy prerušilo alebo spôsobilo, že ustúpil a pri tej ceste bojoval s prudkým rumencom. Vedel, ako jednať so ženou. Vedel, ako spôsobiť, aby kričali; a teraz jediné, čo chcel, bolo, aby kričala Grangerová. Primárne s touto myšlienkou vo svojej hlave sa začal Draco hrať s gombíkmi na jej habite, rástlo v ňom vzrušenie a nádej, hučiaci tlkot srdca v jeho očiach sa zrýchľoval, keď zacítil, ako rozopína jeho vlastný.

Draca tak rozhodila, že nepočul, ako sa nezamknuté dvere otvorili ani zvuk, ako niekto zalapal po dychu.

Posledné, čo si pamätal, bol Grangerovej výkrik "Ron! Harry!" nahnevaným, vytýkajúcim hlasom.

Draco zastonal, keď ležal na zemi. Prečo musí mať takú smolu?

30. november 2004, ordinácia pána Fletchera, 10:07

Antonín Fletcher vzhliadol. "Pán Malfoy, nechceli by ste začať?"

Zazretie.

"Pán Weasley?"

Mumlanie.

Povzdych. "Pán Potter?"

Vlažné zakašľanie. "Nemyslím si, že by sme tu my dvaja s Ronom mali byť."

"Vy dvaja tu sakra musíte byť, Potter. Vy debili ste ma prekliali!"

 Weasley zazrel. "Zaslúžil si si to!"

"Drž hubu, Weasley."

"Drž hubu, Malfoy," vyprskol Potter.

"Ty si ju podrž, Potter."

Ďalší povzdych. "Džentlmeni, mohli by sme prosím začať od začiatku?"

"Čo sa tu dá povedať? Títo dvaja kreténi ma prekliali. Musel som ísť ku Svätému Mungovi!"

Potter zazrel. "Len na jediný deň. Ron musel kvôli tebe zostať u Svätého Munga celé tri dni!"

"Áno," vložil sa Weasley. "Mali tam absolútne hrozné želé."

"Džentlmeni," zase začal Fletcher. "Čo bolo príčinou hádky medzi vami troma?"

"Pochopte," povedal Weasley, ktorý sa predklonil v naprostej vážnosti dopredu. "Pred rokmi uzavreli manželstvo jeden zlý čarodejník a jedna zlá čarodejnica. Po noci, ktorá by mala byť vymazaná z histórie, sa o deväť mesiacov neskôr narodil ten najnahebnejší, najškaredší netvor..."

"Pokračuj, Weasley," uškrnul sa Malfoy. "Rád si vypočujem, ako nazveš svojich ostatných súrodencov."

Fletcher si odkašľal. "Pán Potter?" Z tejto trojice záchranca čarodejníckeho sveta vyzeral, že má najmenšie sklony poskytnúť nejakú urážku len preto, aby sa v prvom rade nejaká povedala.

Potter zazrel na Malfoya. "Urobil niečo neodpustiteľné."

"Nič také som neurobil."

"Áno, urobil," vyštekol Weasley. "Pobozkal si Hermionu."

"Weasley," chladne vyhlásil Malfoy, predklonil sa dopredu, aby sa druhému čarodejníkovi mohol pozrieť rovno do očí. "Mám v úmysle sa s Grangerovou vyspať."

Weasley si vymenil pohľad s Potterom, než skočil dopredu, aby schmatol Malfoya za zátylok jeho habitu. Potter schmatol Weasleyho, aby ho odtiahol, čo len úspešne dovolilo Malfoyovi, aby mu v tej ruvačke vrazil lakťom do tváre.

Keď si po miliónty krát Antonin vzdychol, poďakoval svojej predvídavosti za to, že im zakázal na toto konkrétne stretnutie ovládania hnevu priniesť prútiky. Radšej nebude mať zasvinenú ordináciu s dodatočnými účinkami kúziel, ktoré šli mimo a s roztrúsenými končatinami. Opatrne sledoval trojicu dospelých mužov, ktorí padli na zem v neúspešnej snahe ublížiť tomu druhému a sami sa ochrániť. Vydal sklamaný zvuk, keď vytiahol list papiera, ktorý mu na podpis pripravila presne tá istá Hermiona Grangerová. Radšej dúfal, že s ňou neprehrá stávku a podarí sa mu napraviť týchto troch čarodejníkov. S ignorovaním 'uf! ', 'au! ', 'Potter, ty blbec', ktoré sa tu ľahkomyseľne vrhali, Fletcher podpísal vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že trojica mužov s určitosťou trpí 'silným presvedčením, že musia hovoriť do jej života, vďaka hormonálnej nerovnováhe spôsobenej ich alfamužským sklonmi'." Potom vzhliadol, keď začul pána Weasleya vykríknuť: 'Oj, to je moja dobrá ruka', len aby Malfoy zavrčal 'na tebe nie je nič dobré, Wesliačik,' čo bolo nasledované ďalším protestným zavrčaním, keď ho Potter kopol do brucha. Fletcherov pohľad dopadol na hodiny, ktorý hrozivo viseli na protiľahlej stene. Ešte mu zostávalo tridsaťpäť minút, kým sa sedenie vyhlási za skončené.

Znova si vzdychol. U Merlina, toto bude dlhé čakanie.

Koniec.