Preklady fanfiction Harryho Pottera

Christmas is in the air… don't breathe too deeply!

Autor: Sirylu  

Preklad: Jimmi

Stav: autorka opustila svet FF

Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/1157916

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Charakter:  Christmas Fic

Rating:  bez obmedzenia

Sirylu Productions uvádza

Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú

v príbehu

Vianoce sú vo vzduchu... nenadychujte sa príliš!

takzvaná vianočná fikcia

"Do kelu, celé je to tvoja chyba, humusáčka!" ukázal obviňujúcim prstom rozzúrený Draco Malfoy na Hermionu Grangerovú.

Hoci tá hrozba by bola mala oveľa väčší dramatický efekt, keby blondiak nemal plnú náruč lesklých pestrofarebných vianočných gulí.

"Sklapni, Malfoy. Je to rovnako tvoja chyba ako moja!" jedovato odseklo dievča, ktoré malo okolo krku prehodených niekoľko ligotavých reťazí.

"Ty si to začala!" vyšplechol Malfoy. "Prečo si sa do pekla musela pred tým bláznivým chlapom, ktorý si hovorí riaditeľ, chvastať, aká dobrá si vo vyzdobovaní? 'Som dosť dobrá na to, aby som zútulnila dokonca slizolinské žaláre'? Zapustila ti tá hromada vlasov korene v mozgu či čo?"

"Hovorí imbecil, ktorý okamžite vyhlásil a to citujem: 'ja dokážem čokoľvek, čo dokáže humusáčka, urobiť dvakrát tak dobre!'" Hermiona napodobnila chlapcovo preťahovanie samohlások a znechutene sa zaksichtila. "To bolo od teba fakt geniálne bystré, Malfoy! Čo je, začínajú na teba pôsobiť výpary z prípravkov na vlasy, všakže slečinka?"

Obaja tínedžeri stáli na opačných stranách slizolinských žalárov, pokrytí vianočnými ozdobami, a prebodávali sa pohľadmi.

Pravdu povediac, Hermiona mala dostatok rozumu, aby v duchu poznamenala, že v to ráno počas ich ukričaného sporu vo Veľkej sieni nebol ani jeden z nich dostatočne prezieravý. Pritom bolo príliš predvídateľné, že Dumbledore skočí po ich 'ponuke'.

Hermiona sa rozhodla, že - ak nechce taká mladá skončiť v Azkabane – najlepšie, čo mohla teraz urobiť, bolo ignorovať blondiakovu podráždenosť a dokončiť svoju prácu tak skoro, ako sa dalo. Otočila sa Malfoyovi chrbtom a pokračovala v ozdobovaní kozubu.

"Vráť sa k vešaniu svojich gulí na stenu, Malfoy," rázne prikázala, vďačná, že nemôže vidieť ten zákerný úsmev pri slovnej hračke, ktorá sa jej podarila. "Do obeda by sme to mohli dokončiť a potom sa už nebudeme po zvyšok sviatkov musieť znášať."

Mohla cítiť, ako sa chlapcov spaľujúci šedý pohľad pokúša prepáliť dieru do jej chrbta a začula jeho odporné zavrčanie, ale dovolávala sa všetkej svojej pevnej vôle, aby sa neotočila a neprekliala ho. Koniec-koncov, Dumbledorov príkaz museli poslúchnuť a nemyslela si, že by ju za vraždu pochválili.

To jej nezabránilo, aby vzhliadla od reťazami pokrytých rúk, a vážne zauvažovala, že spomínané reťaze použije na zaškrtenie toho blonďavého slizolinčana.

Hermiona začula ostré zvuky, ktoré prichádzali zo strany žalára, ktorá musela strpieť Malfoyove takzvané ozdobovanie a zlomyseľne zauvažovala, či sa nechystá na ňu hodiť guľu. Potom by jeho prekliatie mohlo byť považované za sebaobranu...?

Potichu si vzdychla. Také šťastie mať nebude...

"Znova mi pripomeň, prečo na toto nepoužívame mágiu," zavrčal Malfoy, kým vešal niekoľko ligotavých gúľ na rámy obrazov zdobiacich slizolinské žaláre.

Hermiona si v naprostom znechutení odfrkla nad neuveriteľnou schopnosťou blondiaka otravovať. Dokázal ju priviesť do nepríčetnosti rýchlejšie, než kedy dokázal Ron.

"Pretože nám riaditeľ povedal, aby sme ju nepoužili," ostro odpovedalo dievča. "Okrem otravného si ešte aj blbý, Malfoy? Mne nerobí problém spomenúť si, ako predtým, než nás poslal sem dole, asi desať minút stále mlel o  'radosti z vlastnoručne urobených Vianoc'. Prestaň skučať a vráť sa do práce."

"Vedel som, že existuje dôvod, prečo som ho nikdy predtým nepočúval," odfrkol si chlapec. "Tento bláznivý plán prinútiť nás pracovať spoločne dokazuje, že tomu starcovi chýba zopár závitov. A..." Malfoy urobil pauzu pre dramatický efekt. "Malfoyovci neskučia!"

"..."

Mlčanie, s ktorým sa jeho uštipačná poznámka stretla, prinútilo Malfoya otočiť sa tvárou k Hermione, šedé oči špekulujúco prižmúrené.

"Čo je? Malá humusáčka sa nepustí do vášnivej obrany jej tak milovaného riaditeľa?"

Z Hermioninho pohľadu bolo jasné, že si želá jeho smrť, ale nahlas nepovedala ani slova. Len sa vrátila k ukladaniu vianočných reťazí po celom kozube. Tak veľmi ju štvalo, že s Malfoyom nemôže nesúhlasiť. Tentoraz nie.

Albus Dumbledore zrejme zostával stále viacej bláznivejší, ak si vážne myslel, že spôsobom ako rozšíriť vianočného ducha po Rokforte bolo prinútiť ju spolu s Diabolským blondiakom z pekla spoločne ozdobovať slizolinské žaláre.

Dôkladne pokryla malú rímsu kozuba ligotavými striebornými prameňmi a ukročila dozadu, aby sa pozrela na svoju prácu. Ignorovala pritom blondiaka, o ktorom si bola istá, že sa práve samoľúbo uškŕňa.

Nie tak zlé. Hoci všetka tá vlhkosť a pavučiny visiace v rohoch boli maximálne nevianočné.

Upratujú tu slizolinčania niekedy?

"Ty toto nazývaš výzdobou?" otravné zatiahnutie od Malfoya znova znečistilo vzduch a vytrhlo Hermionu z jej rozjímania. "Už som videl domových škriatkov s lepším vkusom než máš ty, Grangerová. Je to také... plebejské."

Neprítomne si uvedomila, že niekoľko posledných dní spomenutých škriatkov ani len nezazrela a prevrátila očami nad cirkusom, čo robil jej nepriateľ.

Verte Malfoyovi, že z vianočnej výzdoby spraví umenie.

Hermiona sa rýchlo otočila a zazrela na svojho spoločníka.

"A ja vidím, že ty odvádzaš fakt veľkolepú prácu, Malfoy," odrazila sarkasticky, ukazujúc na portréty na stenách. Slizolinskí predkovia mali všetci v tvárach podobné výrazy zhnusenia a / alebo hanby, keď videli visieť lesklé gule zo svojich rámov. "Buď opatrný, inak ťa možno vydedia, ak prichytia robiť takú šokujúcu činnosť čistokrvného slizolinčana ako si ty."

Po n-tý raz toho dopoludnia sa všetky problémy vyzdobovania pozastavili a miesto nich nastúpil súboj pohľadov.

Po chvíli sledovania vražedného pohľadu namiereného jej smerom si Hermiona samoľúbo všimla, že chlapcove oči začínajú byť dosť červené zo snahy vydržať ten pohľad bez žmurknutia.

Dobre mu tak, ak bude musieť minúť všetko rodinné bohatstvo na očné kvapky!

Hermiona si priala, aby dokázala prinútiť toho otravného blondiaka samovoľne sa rozpadnúť alebo niečo podobné, ale keď si uvedomila, že to by nikdy uloženú úlohu nedokončili, rozhodla sa priniesť do tohto zmätku trochu zdravého rozumu.

"Pozri," začala hlbokým vydýchnutím, aby získala trochu kontroly, "myslím, že bude lepšie, ak jednoducho ukončíme toto mučenie a v mieri vyzdobíme túto zasranú miestnosť." V poriadku, tak bola trochu podráždená a to sa prejavilo...

K jej veľkému prekvapeniu chlapec zoslabil intenzitu svojho pohľadu a nemo prikývol.

Prekvapenie, prekvapenie. Malfoyovci dokážu mať zdravý rozum. To zázraky nikdy neprestanú?

Prešla zdvihnúť ďalšie zo svojich strieborných reťazí a kútikom oka zazrela, ako sa Malfoy najprv pozrel na ligotavé okrasné gule a potom na obrazy na stenách.

Ľstivo sa na ne zadíval.

Portréty sa zachveli strachom.

Hermiona si uvedomila, že ozdobovanie možno nakoniec nemusí byť nevinná činnosť.

***

K všeobecnému úžasu sa k záhube predurčená dvojica objavila na obede nezranená a s tvrdením, že svoju úlohu dokončili.

Všetci sa na nich pozreli v prekvapení a v nie malej nedôvere. Požadovali dôkazy.

Draco po nich jednoducho strelil nadutým pohľadom a rázne ich informoval, že ktokoľvek, kto je dosť statočný, aby zniesol pohľad na vianočne vyzdobené žaláre, si tam môže poobede zájsť.

Dumbledore sa len usmieval s tým prekliatym iskrením v očiach. Mal na sebe červený Santov habit, ktorý sa dal opísať len ako škodiaci očiam a ktorý jasne kontrastoval so obvyklým čiernym habitom Severusa Snapa.

A keď hovoríme o Majstrovi Elixírov... Nezbledol ešte väčšmi, keď tie novinky začul?

Ako sa dalo očakávať, obaja vyhlásili, že pôjdu dole skontrolovať ich prácu.

Nikto iný sa neodvážil.

Draco bojoval s úškrnom, keď si predstavil tvár vedúceho svojej fakulty pri pohľade na rozhodne ligotavé žaláre. Snape dostane záchvat mŕtvice, keď uvidí slizolinský erb pokrytý lesklými guľami a trblietajúcimi sa reťazami.

Kútikom oka zazrel, že dievča sediace vedľa neho potlačilo zachichotanie, pretože si zrejme myslelo niečo podobné.

Ach, áno, stále boli spolu. Dumbledore sa zrejme skvele bavil tým, že ho nechal trpieť prítomnosťou tejto chrabromilčanky a vyhradil pre nich dvoch miesta vedľa seba.

Ale po dopoludňajšom spoločnom ozdobovacom mučení sa vynútená spoločnosť nakoniec ukázala menej než hrozná.

Keď vyhlásili prímerie, všetko pokračovalo hladko a on musel priznať, že nebolo až tak hrozne nepríjemné byť v jej blízkosti.

Nieže by mal o to záujem, samozrejme.

Po tom, čo si všimol, na akú nechcenú cestičku sa mu zatúlali myšlienky, Draco sa múdro rozhodol, že má už dosť mentálneho cvičenia a obrátil všetku svoju pozornosť nazad k jedlu.

Ktoré bolo podávané preveľmi veselým riaditeľom v červenej.

Kde do kelu boli domoví škriatkovia?

***

"Čo do pekla je toto?"

Nie, túto podráždenú vetu nezakričal Snape a už vôbec nie Dumbledore.

Nebol to nikto iný než Draco Malfoy, hladiaci neveriacky na žaláre, ktoré celé dopoludnie ozdoboval a kde ležali na zemi všetky ozdoby. Grangerová vedľa neho vyzerala rovnako ohromená ako on a Draco takmer počul, ako sa vnútri jej kučeravej hlavy pretáčajú kolieska a hľadajú nejaké vysvetlenie.

"Ach, páni," začal riaditeľ Dumbledore, vôbec nie tak veľmi zdesený. "Myslím, že som asi zabudol na niečo dôležité..."

To prinútilo oboch tínedžerov otočiť sa ako jeden a podozrievavo sa na starého muža zahľadieť.

"Riaditeľ," prehovoril Snape, jeho hlas vôbec netajil skryté pobavenie, "nevarovali ste ich o tejto možnosti?"

Draco začal chápať, prečo chrabromilčania tak nenávideli zlého Majstra elixírov.

Bol to taký umastený bastard.

"O akej možnosti, pán riaditeľ?" spýtala sa Grangerová, udržujúc hlas na klamlivo neutrálnom tóne.

"Ach, deti, pochopte," vysvetľoval ten bláznivý veselý mužíček v červenom. "Zhodou okolností Krvavý barón nemá príliš rád vianočný čas. Myslím, že to má niečo spoločné s tým, že v tom čase zomrel. A zvyčajne zostane trochu nevrlý, keď vidí príliš veľa pripomienok."

Snape sa zachechtal.

Študenti sa zamračili.

"Obávam sa, že Krvavý barón považoval za urážku svojej duchovej osobnosti všetky tie ozdoby, ktoré ste na žaláre použili a rozhodol sa zbaviť sa ich. Je mi tak ľúto, že mi to vypadlo z hlavy, deti. Iste to dokážete do večera všetko znova povešať, správne?"

"Čože?" vykríkol maximálne nazúrený Draco. "Zase? Už sme urobili, čo ste chceli!"

Neznášal Vianoce. Tak. Veľmi. Neznášal.

"Riaditeľ," ozvala sa Grangerová, hnedé oči blýskajúce. "Nie je naša chyba, že to Krvavý Barón urobil!"

"Viem, drahé deti," rozjarene poznamenal Dumbledore, "ale som si istý, že ste odviedli takú úžasnú prácu. Nebola by škoda pripraviť tieto osamelé žaláre o váš znamenitý talent?"

"Och, to určite," Snape sa na nich uškrnul. "To by sme nechceli, všakže?"

Draco sa musel ovládnuť, aby tu a teraz nepreklial vedúceho svojej fakulty.

"Určite sa s Krvavým barónom porozprávam a budem ho informovať, aby tentoraz ozdoby nezvesil," oznámil Dumbledore, než vykročil smerom ku vchodu.

Snape im venoval posledný úškrn, plný sadistického potešenia, a nasledoval starého muža von zo žalárov. Za sebou zanechali dvoch veľmi nahnevaných študentov, ktorí nemohli uveriť tomu, čo sa dialo.

Chvíľu nemo stáli, snažili sa stráviť to, čo sa tu práve stalo.

Bola to Grangerová, kto prerušil mlčanie.

"Tentoraz to vyzdobíme do ružova," vyhlásila, dosť sadisticky na chrabromilčanku.

"Veď, žena!" súhlasil Draco, zdvihol ligotavú guľu zo zeme a vyložene zákerne si prezeral portréty na stenách.

***

Draco Malfoy už veľmi dlho nezažil taký príjemný čas.

Keď bola Grangerová skutočne naštvaná a jej hnev nebol namierený na neho, ukázala sa ako dosť zábavný spoločník. To dievča strieľalo sarkastické poznámky o riaditeľovi, Snapovi a Krvavom barónovi, zatiaľ čo zlomyseľne pokrývalo žaláre silnou vrstvou svietivých farieb.

Bude potrebovať slnečné okuliare, aby sem vošiel, ak nechce, aby ho boleli oči.

A malá žiarivá ružová mašľa na hlave slizolinského hada bola dosť zvrhlo inšpirovaný detail.

Takmer určite Snape dostane hysterický záchvat, keď uvidí červené a zlaté chrabromilské svetlá visieť nad vchodom do spální.

Draco, aby nesklamal všetky tie očakávania, ktoré na neho svet mal, bol skrátka svojím zvyčajný bastardským ja a s radosťou sa mu podarilo priviesť na kolená väčšinu zo slizolinských predkov.

Bolo skutočne dosť zábavné vidieť portrét odpadnúť.

Bol ohromený tým, ako spoločný odpor namierený na členov učiteľského zboru dokáže vytvoriť také silné spojenie. Obaja tínedžeri debatovali niekoľko hodín a ešte sa neobjavili žiadne smrteľné hrozby.

Draco jej povedal, že jeho rodičia zrejme vyhrali čarodejnícku lotériu, takže šli na druhé medové týždne do Álp a povedali mu, aby zostal na sviatky na Rokforte.

Ale nevysvetlil jej metódy, ktoré jeho matka použila, aby Luciusa prinútila na ten spomenutý výlet ísť. Na jeho otca malo zázračný účinok kúzlo na vypadávanie vlasov. Hlavne keď mu nad hlavou visela hrozba, že sa zopakuje.

Grangerová mu na oplátku vysvetlila, že jej rodičia sa museli zúčastniť sympózia zubárov v Manchestri a nemohli ju vziať so sebou.

Spýtal sa jej, čo sú to zubári.

A  ona mu to samozrejme vysvetlila do najmenšieho detailu.

Avšak napriek mieru a pohode panujúcej v žalároch, napriek duchaplnej konverzácii a všeobecnému pobaveniu si Draco uvedomil, že s postupom času začína byť exponenciálne celý bez seba.

Nebolo by preháňaním tvrdiť, že sa dokonca užieral.

Dôvod?

Skutočnosť, že po druhý raz za svojich šesť rokov na Rokforte si všimol, že Hermiona Grangerová je dievča.

A dosť atraktívne dievča, keď sme pri tom.

Prvý raz to bolo na bále počas Trojčarodejníckeho turnaja a on vtedy stratil reč.

Ale pretože to bola len chvíľa, rýchlo sa prebral a strávil zvyšok popoludnia tým, že mu prsty na nohách drvila Pansy Mám obe nohy ľavé Parkinsonová.

Ale teraz bol tejto chrabromilčanke vystavený dlhodobo a začínal mať dosť desivé reakcie.

Či zaujímavé reakcie. To záviselo od vášho uhla pohľadu.

Všetko toto ho doviedlo k prítomnému okamihu, kedy posledných päť minút ako jastrab zízal na pohyby toho dievčaťa. A popritom si to užíval.

Draco to mohol klásť za vinu tomu, že bol zdravý šestnásťročný chalan. Hormóny vedia byť riadna mrcha...V úbohom pokuse pustiť to z hlavy si povedal, že v situácii ako táto, by dokázal považovať za atraktívnu aj Millicent Bulstrodeovú.

Takmer mu prišlo zle z tej predstavy.

Presne v tom okamihu sa Grangerová rozhodla pozrieť na neho, aby zistila, čo robí.

Ich oči sa spojili.

Dracovi bolo zrazu horúco, napriek tým malým obláčikom pary, ktoré spôsobil kontakt jeho dychu s chladným vzduchom žalárov.

Utešoval sa skutočnosťou, že Grangerová mala očividne rovnaké problémy s teplotou ako on. Na jej lícach sa rozširoval nápadný červený nádych.

Stále sa pozerali jeden na druhého.

Potom sa jedna z Dracových nôh pohla dopredu, zo svojej vlastnej vôle...

"Draco - zlatko," ozval sa mužský hlas z vchodu do chlapčenských spálni, "nevidel si niekde baliaci papier? Potrebujem zabaliť vianočné darčeky."

Draco a Hermiona odtrhli od seba svoje pohľady, aby ich upreli na usmievajúceho sa Blaisa Zabiniho.

Veľmi nahého, usmievajúceho sa Blaisa Zabiniho.

Grangerová sa mu otočila chrbtom, zúrivo sa červenajúc.

"Nie, nevidel," Draco pokrčil plecami.

"Ach, to nie je fér," trucoval Blaise. "Chcel som vám chalanom dať všetky vyskakovacie kópie Kamasútry..."

"Skúsil si Pansyinu šuflíky? Určite tam nejaký má."

Blaisove oči zažiarili. "Ach, vďaka!"

Nahý slizolinčan šťastne vyskákal schodmi do dievčenských spálni a zanechal nepravdepodobný pár znova osamote.

"To bolo čo?" zaškriekala Grangerová, keď sa otočila a uprela na Draca rozzúrený pohľad.

"Blaise," uvoľnene oznámil.

"Ach, to mi došlo," odfrkla. "Prečo bol do pekla nahý?"

"Pretože je to Blaise," odvetil Draco, ako keby to všetko vysvetľovalo.

Grangerová ho prebodla pohľadom.

Priveľmi k Dracovmu zdeseniu on považoval ten pohľad za dosť príťažlivý.

"Má túto Â�bez zábranÂ� záležitosť, odkedy ho poznám. Nakoniec si na to zvykneš, ver mi."

"Určite som ho takéhoto nevidela na žiadnej z našich hodín," povedala s kamennou tvárou.

"Ale nie preto, žeby sa nesnažil..." zamrmlal pod nosom.

Keď si zrazu uvedomila, že si zase hľadia do očí, rýchlo sa otočila tvárou k policiam s knihami.

Draco začínal spolu so zdravým rozumom strácať trpezlivosť.

Začervenala sa, že? A nemyslel vtedy, keď ich Blaise poctil svojou prítomnosťou, ale vtedy, keď sa na seba uprene pozerali.

To muselo niečo znamenať! Bola tiež tínedžerom, takže by aj u nej mali pracovať hormóny.

Draco uprel na ňu svoj spaľujúci strieborný pohľad, sledoval, ako jej pohyby nevyzerali celkom prirodzene. Bolo zrejmé, že tiež bola ovplyvnená akoukoľvek duševnou chorobou, ktorá zasiahla aj jeho.

Ale vyzeralo to, že v boji s ňou je úspešnejšia než on.

Salazar mu pomáhaj, Draco Malfoy sa chcel bozkávať s Hermionou Grangerovou!

A k tomu ešte v slizolinských žalároch!

A ako dobrý slizolinčan, ktorým bol, začal snovať spôsob, ako dostať, čo chcel.

Ak to bolo možné, uvažoval v duchu, bez toho, aby došlo k ublíženiu na zdraví. Mala, napokon, dosť škaredú povahu.

Podvedome si šúchajúc líce a so spomienkou na ráznu facku stále čerstvú v jeho mysli, sa Draco poobzeral po miestnosti. Hľadal niečo, čo by mohol použiť.

Svietiaco zelené ligotavé gule, pchá. Pastelovo ružové reťaze, pchá. Oslepujúco červené a zlaté svetlá, pchá. Kúsoček imela...

Ach, páni, ahoj, maličké...

Zdvihol ho a uškrnul sa.

Keby ho Grangerová v tejto chvíli videla, bola by v totálnej hrôze  s krikom zo žalárov utiekla.

Našťastie pre Draca nevidela.

S elegantnosťou veľkej blonďavej šelmy sa slizolinčan priblížil k nič netušiacej obeti, ktorá mala plné ruky práce s potrblietaním každého kúska nábytku v žalároch.

Keď bol od nej asi na krok, predklonil sa, aby prehovoril blízko pri jej uchu.

"Takže Grangerová," vydýchol Draco. "Nemyslíš, že by sme mali vyzdobiť tamtú úbohú smutnú zárubňu?"

Takmer vyskočila z kože.

"Čo-čože?" koktala Grangerová, pozerala na neho, ako keby mu zrazu vyrástla druhá hlava.

"Reťaze," ukázal Draco najprv jedným štíhlym prstom. "Zárubňa," ukázal následne. "Čo tak tam nejaké zavesiť? To je teraz náš malý plán, nie?"

Nasmerovala svoj pohľad na vchod do žalárov, zrejme to považovala za bezpečnejšie než stále hľadieť na chlapca pred ňou.

"V poriadku. Zožeň stoličku, je to príliš vysoko, budeme ju potrebovať," prikázala napätým hlasom.

"Tvoje priania sú mojím rozkazom, krásavica."

Tentoraz jej čeľusť takmer zasiahla podlahu.

Draco jej ponúkol pomalý úsmev a keď šiel po stoličku, v duchu si zatlieskal. Ak ten vyvalený nedôverčivý pohľad, ktorý na neho práve teraz upierala, bol nejakým znamením, dostával sa k nej. Špica.

Keď sa vrátil so stoličkou, už kontrolovala vchod a rozhodne sa odmietala na neho pozrieť.

Jeho úsmev sa len rozšíril.

Draco položil stoličku vedľa Grangerovej a oboma rukami ju chytil za pás.

"Čo-čo robíš?" zapišťala.

"Pomáham ti hore? Namojdušu, Grangerová, ja nehryziem."

Bolo veľmi dobre známe, že slizolinčania sú klamári.

Hoci hore na stoličku jej pomohol. Dokonca sa slušne správal, kým s trasúcimi rukami umiestňovala reťaze. Keď jej došli, podal jej imelo.

"Posledná tradičná drobnosť výzdoby," bolo všetko, čo povedal.

Grangerová sa na neho pozrela s očividnou nedôverou, ale napriek tomu imelo zavesila.

To bola chvíľa, na ktorú Draco netrpezlivo čakal.

Bez toho, aby jej poskytol čas zareagovať, jeho ruky sa znova načiahli ku Grangerovej pásu, stiahol ju zo stoličky a dosť pohodlne pritlačil na svoje telo, malý kúsok imela visiaci nad oboma ich hlavami.

"Malfoy! Čo si myslíš,  že ro- hmm,"

Draco pevne uzavrel jej pery svojimi, využil držanie jej pása na to, aby chrabromilčanku udržal na mieste.

Keby mu niekto to ráno povedal, že dnes bude bozkávať Hermionu Grangerovú, bol by ho nazval bláznom a následne ho s radosťou preklial až do Nového roka.

A predsa tu bol. Robil presne to a veľmi si to užíval.

Grangerovej počiatočný pokus odtlačiť sa rýchlo zmizol a Draco so samoľúbou pýchou cítil, ako prekĺzla rukami okolo jeho krku a zaplietla si prsty do jeho jemných blond vlasov.

To bolo jediné povzbudenie, ktoré potreboval, aby prešiel jazykom po Grangerovej spodnej pere v snahe prehĺbiť ten bozk a ochutnať vlhké teplo jej úst.

Šťastne mu vyhovela.

Chvíľu sa bozkávali, ignorovali okolité prostredie, príliš silne sústredení na pocity, ktoré zažívali.

Malinkatá časť Dracovho mozgu, ktorá stále fungovala, na neho kričala, aké nesprávne je to, čo robí. A predsa sa nedokázal prinútiť, aby mu to vadilo, takže jej povedal, aby čušala.

Jediné, na čom práve teraz v svete Draca Malfoya záležalo, bol pocit tých jemných pier pohybujúcich sa na jeho perách, odvážny jazyk skúmajúci dutinu jeho úst, teplo pevného a štíhleho tela pritlačeného na jeho, to, ako si Grangerová preplietala prsty v jeho vlasoch...

Slabé zastonanie prerušilo mlčanie vládnuce v žalároch a on nebol schopný povedať, či to bolo jej alebo jeho.

Nakoniec ten bozk prerušili, pretože napokon, dýchať museli.

Uľavilo sa mu, keď nezdrhla preč, len čo jeho ústa opustili jej a vážne sa nechcel pýtať sám seba prečo. Stále stála v kruhu, ktorý vytvorili jeho ruky, jej prepaľujúci pohľad upriamený na jeho ľadový a vyzerala vyložene úchvatne.

Zjavne niečo hľadala a intenzita toho skúmania  prinútila Draca pocítiť náznak obáv vznášajúcich sa nad ním.

Keď jej pohľad znežnel a ponúkla mu slabý plachý úsmev, blondiak sa rozhodol, že našla čokoľvek, čo hľadala, a vydýchol vzduch, o ktorom ani nevedel, že zadržiaval.

Hĺbkovú analýzu nesprávnosti tejto situácie vykoná inokedy, ale toto strapaté vášnivé dievča pred ním bolo to jediné, na čo práve teraz dokázal myslieť.

"Takže," odkašľala si. "Nemyslíš, že chrabromilská veža potrebuje trochu vianočnej výzdoby?"

Cítil, ako sa mu na tvári roztiahol široký úsmev, šedé oči zaiskrili pobavením nad nádhernou chrabromilčankou a predklonil sa, aby zopakoval svoj posledný výkon.

Och, ako miloval Vianoce!

Prial si, aby si jeho rodičia užívali Vianoce rovnako ako on.

***

Niekde v Alpách svetlovlasý čarodejník kričal na svoju manželku, kým okolo útulného dreveného domčeka, ktorý obývali, zúrila snehová búrka.

"No tak, Lucius, upokoj sa, nie je to také zlé," zmierlivým hlasom povedala Narcissa Malfoyová, ale stále mu silno zvierala ruku.

"NIE JE TAKÉ ZLÉ?" zareval Lucius Malfoy. "Musíme sa deliť o túto chatu s.. s... tými," kývol obviňujúcim prsom na iný pár v miestnosti, "a ty vravíš, že to nie je také zlé? Zošalela si, ženská?"

"Stále by sme mohli byť tam vonku v tej búrke," pokrčila plecami Narcissa, vždy praktická čarodejnica.

Dobby zdvihol oči od pletenia ponožiek a šťastne sa pozrel na Winky.

"Dobby a ostatní škriatkovia sú šťastní, že ich riaditeľ Dumbledore poslal sem, aby sa cez sviatky zabavili. Prečo sa pán Malfoy nebaví?"

Škriatok ignoroval vražedný pohľad, ktorý po ňom strelil Lucius. Narcissa zosilnila zovretie jeho ruky.

"Dobby si myslí, že pán Malfoy potrebuje mať rád Vianoce viacej." Domový škriatok vyzeral úprimne znepokojený nad čarodejníkovou situáciou. "Už viem! Dobby zaspieva pánovi Malfoyovi veselé vianočné pesničky a on bude mať lepšie Vianoce."

Priveľmi k zdeseniu Winky sa Dobby vrhol do rozladeného stvárnenia vianočnej koledy.

Lucius Malfoy zareval v naprostej hrôze.

"Dumbledore, ty bastard!"

KONIEC

V hlavných úlohách:

Draco Malfoy ako Sexy diabolský blondiak

Hermiona Grangerová ako Slečna inteligentná

Albus Dumbledore ako Diabolský riaditeľ v červenom

Severus Snape ako Sadistický umastený bastard

Ďalej hrali:

Blaise Zabini ako Jeho šťastná nahatosť.

Lucius Malfoy ako Vystresovaný veľký a vlasatý zloduch

Narcissa Malfoyová ako Ľadová kráľovná

Dobby domový škriatok ako Dobby domový škriatok

Winky domová škriatka ako Winky domová škriatka

Hudba

We wish you a Draco Christmas v podaní Slizolinského dievčenského zboru

Nadržaná noc v podaní Blaisa Zabiniho

Adeste Hermionis v podaní Draca Malfoya

Špeciálne poďakovanie

S-Glitter Inc. and Gryffin D'Cor  za poskytnutie materiálu na dekoráciu

Srdečné poďakovanie LadyM Ltd za jej neoceniteľnú post-produkciu.

Tento príbeh je fikcia. Udalosti, o ktorých sa tu rozpráva, sú úplne vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná.

Sirylu Productions nenesie zodpovednosť za potrebu možnej psychologickej podpory potrebnej po prečítaní tohto príbehu.

Pri tvorbe tejto fikcie nedošlo k poškodeniu žiadnych pohyblivých portrétov.

Siryly Productions, Christmas 2002