A Familiar Place Christmas
Autor: AnneM.Oliver
Preklad: Jimmi
Stav: Univerzálny súhlas
Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/7612942/5/A_Familiar_Place_Christmas
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Charakter: Dramione vianočný príbeh
Súčasť série: Dôverne známe miesto
Rating: M (Mládeži neprístupný)
Hermiona nemá tento rok vôbec vianočnú náladu a hľadá ju všade možne. Možno keby prehľadala Dôverne známe miesto, vianočná nálada by si namiesto toho našla ju.
Poviedka je dokončená!
Časť V - Hostinec U hrdličkinho chvosta 2/2
Ostatní sa zhromaždili v hlavnej miestnosti hostinca a s Lunou, ako vodcom, sa rozhodovali, či toto miesto vyzdobiť na Vianoce. Hermiona s Dracom práve do tej malej miestnosti vstúpili, keď dokončila svoj prejav so slovami: "Napokon, je Štedrý deň!"
"Čo plánuješ, Luna?" spýtala sa Hermiona.
"Napadlo mi, že by všetci mohli vyjsť von a zohnať veci, ktoré potrebujeme, aby sme toto miesto vyzdobili na Vianoce. Hostinský so ženou nemajú námietky. Bratia Bootovci zoženú stromček a zeleň, pán Sanguini nám zoženie pásky a mašle, hoci som si nie istá skade, a ja s Nevillom nájdeme veniec, ktorý vyzdobíme."
"Čo mám urobiť ja? A Draco?" spýtala sa.
Odpovedal Neville. "Vy dvaja môžete ísť pohľadať nejaké imelo. Obvykle sa dá nájsť na duboch. Videl som nejaké v lese za hostincom."
"Imelo?" skepticky sa opýtal Draco. "Chcete, aby som šiel von v silnej búrke a nechal si odmrznúť zadok kvôli zasranému imelu?"
Luna aj Neville prikývli.
Zamračil sa, ale chytil Hermionu za ruku. "Poďme maličká. Poďme sa zababušiť. Musíme nájsť nejaké imelo."
O chvíľu neskôr sa obaja v kabátoch, klobúkoch, šáloch, rukaviciach a čižmách túlali po malom lesíku za hostincom. Hľadali dub, na ktorom by našli vetvičku alebo dve imela.
Za zvukov vŕzgajúcich nôh v snehu sa Draco spýtal: "Takže, čo si celé tie roky robila, Grangerová?"
"Väčšinou učila," odpovedala. "A ty?"
"Väčšinou som bol osamelý," zašeptal.
Prudko sa otočila. "Čože? Nepočula som ťa."
"Zaneprázdnený. Bol som zaneprázdnený. Mám svoj vlastný podnik. Dal som sa na Elixíry, vieš."
"Počula som." Ukázala na vysoký strom a povedala: "Tam je dub."
"Ty si taká prefíkaná," doberal si ju. Zdvihol ruku, aby sa dotkol drsnej kôry duba. "Počul som, že si zažila pár rokov po Voldemortovi ťažké časy. Bolo mi ľúto, keď som počul o tej záležitosti s Bootových nevlastnou matkou a vykopávkami zakladateľov na Rokforte."
"Počul si o tom všetkom?" Oprela sa chrbtom o strom, vzhliadla do jeho sivých očí.
"Všetci počuli o tvojich dobrodružstvách," s úsmevom odvetil. "Prečo si sa nevydala, Grangerová?"
Z tej otázky otvorila ústa do prekvapeného "Ó". Ale neodpovedala. Namiesto toho sklonila hlavu a spýtala sa: "Prečo si sa ty neoženil?"
"Bol som zasnúbený, s Astóriu Greengrassovou, ktorej čistokrvný rodokmeň je takmer rovnako dlhý ako mojej rodiny," zamrmlal, rukou sa oprel o strom pri jej hlave. Nechal ruku tam a naklonil sa bližšie. "Ale nepasovali sme k sebe."
"Ach... v čom bol problém, Malfoy?" spýtala sa Hermiona s úsmevom. Mala takmer na jazyku posmešné odseknutie, ale ovládla sa. Vážne chcela vedieť, prečo sa neoženil.
"Prečo si si ty nevzala Weasleyho?" bola jeho odpoveď.
Sklonila hlavu, aby hľadela na sneh medzi nimi. Zhlboka sa pred odpoveďou nadýchla. Nakoniec znova zhliadla do jeho strieborných očí a povedala: "Nebol tým pravým mužom pre mňa."
"A Astória nebola tou pravou žena pre mňa," priklonil sa bližšie. Vedľa jej hlavy položil aj druhú ruku, lapil ju tak medzi rukami, nos priložil na jej čeľusť a potom jej do ucha zašepkal: "Čakal som na správnu ženu a myslím, že moje čakanie konečne dospelo ku koncu."
Hermiona zatvorila oči. Cítila jeho teplý dych na svojom studenom líci. Nosom odsunul vlasy z jej krku a rýchlo ju pobozkal na líce. Rovnako rýchlo otočila tvár k jeho a položila mu ruky na hruď. Mierne ho odtlačila a spýtala sa: "Malfoy?" Jeho odpoveďou bolo: "Imelo." Potom ukázal nad hlavu. Vzhliadla. Nad nimi, na konári nie príliš vysoko za ich dosahom, bola vetvička imela. Zasmiala sa, znova mu pozrela do očí a všimla si, že sa tiež usmieva.
"Imelo," odpovedala na oplátku.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Kráčali mlčky nazad do hostinca, ruky plné s viac imela, než mohol niekedy niekto potrebovať. Hermiona mu chcela položiť otázky, chcela mu povedať množstvo vecí, ale nevedela, kde začať alebo čo urobiť.
Draco sa stále pozeral na Grangerovú a akosi vedel, že toto je žena, s ktorou mu bolo predurčené byť. Ako to vedel... nuž... bolo to, ako keby bola vštepená do jeho duše. Pravda, poznal ju väčšinu života a väčšinu svojho života nad ňou dvakrát nepremýšľal, ale keď ju dnes večer znova videl, bolo to, ako keby sa zaplo svetlo vo vnútri jeho temného srdca, o ktorom si dlho myslel, že navždy zhaslo. Toto bola žena, s ktorou mu bolo určené stráviť zvyšok svojho života... jeho ´Maličká´... jeho milenka... jeho manželka.
Keď vošli do hostinca, všimli si uponáhľanú aktivitu. V rohu hlavnej miestnosti bol teraz obrovský strom a trojica bratov Bootovcov ho ozdobovala popcornom, figami, cukrovinkami a inými ozdobami a bonbónmi. Luna a Neville vešali girlandy po rímse kozuba a upír viazal mašle na veľký veniec, ktorý visel nad kozubom.
Čoskoro začali Hermiona s Dracom vešať svoje imelá a pomáhať ostatným s vyzdobovaním. Niekto, asi Don Boot, začal spievať vianočnú koledu. Čoskoro sa zapojili všetci. Nikto si nevšimol, keď mladý muž so ženou otvorili dvere hostinca a zazvonili na zvonček na pulte. Nikto si to nevšimol, až kým konečne neprešiel k dvojici hostinský, aby sa s nimi potichu porozprával, ale potom začal krútiť hlavou a ukázal na dvere.
Draco stál na stoličke, vešal vetvičky zelene na okno, keď si Hermiona všimla, že mladá dvojica odchádza. Hermiona ho potiahla za nohavice a povedala: "Draco, čo myslíš, že ten mladý pár chcel?"
"Asi chceli izbu, ale už žiadna nie je, nie?" strelil a dodal: "Podaj mi ďalšiu vetvičku."
Hermiona ho ignorovala a prešla k hostinskému. "Pane, čo ten mladý pár chcel?"
"Nuž, slečna, potrebovali izbu, ale musel som im povedať, že sme úplne plní, čo sme," vyhlásil. "Ale povedal som im, že môžu použiť stodolu tam vzadu, ak sa im zažiada."
"Stodolu?" zopakovala Hermiona. "Je chránená proti chladu a živlom?"
"Nie úplne," povedal ten muž, "ale sú to čarodejníci. Urobia si ju pohodlnou."
Hermiona sa zamračila nad tým vyhlásením. Schmatla klobúk a kabát, zabudla na čižmy, šál a rukavice a vybehla von, aby nasledovala mladý pár.
Draco sa díval, ako odchádza a povedal: "Kam ide?" Zoskočil zo stoličky a schmatol kabát, rukavice a šál, aby šiel za ňou.
Bratia Bootovci si to jeden po druhom všimli a rozhodli sa ich tiež nasledovať. Luna s Nevillom nechceli byť jediní, čo zostali v hostinci, takže šli hneď za bratmi. Jediný, kto v hostinci zostal, bol ten upír, ktorý sedel v rohu s pohárom brandy v ruke a úsmevom na tvári.
Hermiona sa dostala ku stodole práve, keď začula mladú ženu vykríknuť. Vbehla do malej, takmer rozpadnutej budovy a všimla si ženu ležiacu na zemi, jej manžel kľačal vedľa nej. Hermiona šmykom zastavila vedľa nich a spýtala sa: "Čo je s ňou?"
"Prišiel jej čas," odpovedal muž.
Draco vbehol do malej stodoly za Hermionou. Začul odpoveď, jasne ju pochopil, ale jednako požiadal toho muža, aby ju zopakoval. "Čo tým krucinál myslíte, dobrý muž?"
"Je tehotná, pane, a prišiel jej čas. Bude mať dieťa a nemôžem sa dostať do Sv.Munga včas," zopakoval ten mladý muž.
"Ach, nie!" odpovedala Hermiona, zúfalo sa otočila. "Musíme ich dostať do hostinca! Môžu si vziať moju izbu."
"Nie. Môžu si vziať moju izbu," ponúkol Draco a chytil Hermionu za ruku.
Luna si kľakla vedľa ženy a povedala: "To je od vás oboch láskavé, ale zbytočné. Nemôže sa s ňou hýbať. Dieťa už prichádza."
"NIE!" Vykríkli Draco s Hermionou spoločne.
Luna sa zasmiala. "Áno, a nemajte obavy. Som liečiteľka. Bude to fajn. Choďte von, všetci."
Hermiona, Draco, Neville a traja bratia Bootovci vyšli zo stodoly, kým Luna pomáhala žene s pôrodom dieťatka. Hoci stále snežilo a mrzlo, nikto z nich neodišiel od vchodu.
Hermione mrzli ruky, pretože si zabudla rukavice. Draco si všimol, ako si ich strká do vreciek a šúcha o seba. V tej chvíli prešiel k nej, chytil ju za ruky a šúchal ich medzi svojimi rukami v rukaviciach. Mala pocit, že sa pod jeho dotykom roztopí. O chvíľku neskôr, keď sa opierala o stenu stodoly, prešiel k nej a rozopol si svoj dlhý kožušinový kabát. Ako keby čítala jeho myšlienky, vykročila k nemu a on ju objal vo svojom teple, ovinul ju v ňom spolu s ním, ruky okolo nich oboch, jej ruky okolo jeho pása.
Pobozkal ju na hlavu.
Vzhliadla na neho.
Sklonil tvár a pobozkal ju na pery. Bol to pomalý a jednoduchý bozk, ale znamenal viacej, než si niektorý z nich uvedomoval. Potom si stiahol šál z krku, ovinulo ho okolo jej a potom ju znova objal rukami. "Môžeš mať môj šál aj moje ruky," prehovoril s lišiackym úsmevom. O chvíľu neskôr vyšla zo stodoly Luna a oznámila: "Je to chlapec."
Hermiona vykĺzla z Dracovej náruče, zatlieskala, usmiala sa a zasmiala sa spolu s ostatnými. Všetci chceli vidieť najnovší prísrastok ich malej vianočnej rodiny, takže sa všetci natlačili do stodoly.
"Je zrejmé, že by ten malý chlapík mal stráviť svoje prvé Vianoce niekde inde než v stodole, nie?" povedal Draco. "Nechám vám svoju izbu. Je to tu najlepšia izba alebo to tak tvrdia."
"Ach, ďakujem vám, pane," povedal otec dieťaťa, kým triasol Dracovi rukou. "Ale kde budete spať vy?"
Draco sa pozrel na Hermionu, ktorá sa začervenala, ale potom sa usmial a povedal: "Nájdem si miestečko. Nemajte o mňa obavy."
Hermiona si odmotala Dracov šál z krku, nastrkala ho okolo dieťatka a povedala: "Nate, toto si môže nechať, aby mu bolo teplo a príjemne."
Keď sa postavila, Draco ju štuchol do ruky: "To bol pekný darček, maličká, ale bol to môj šál a je to kašmír."
Zasmiala sa. "Viem, ale ty sa neskôr podelíš so mnou o izbu, takže sa nesťažuj."
"No, do čerta áno, potom je to v poriadku," zasmial sa.
Don Boot si stiahol zlatý prsteň, ktorý mal v strede obrovský zafír a dal ho otcovi. "Nate. Tento prsteň stojí malý majetok, pretože kedysi patril Rowene z Bystrohlavu. Môžete si ho nechať alebo ho predajte a chlapcovi pomôže, viete, neskôr v živote."
Nick Boot, najvyšší z bratov s dlhými, svetlohnedými vlasmi, vytiahol knihu z vrecka svojho dlhého kabáta, podal ju otcovi so slovami: "A táto kniha kedysi patrila skvelého veštcovi. Vždy mi priniesla veľa šťastia a som si istý, že ho tiež prinesie vášmu synovi. Sú v nej jeho posolstvá o budúcnosti, ktoré z času na čas prídu vhod."
Najmladší brat, Paul, siahol do vrecka a podal otcovi kúsok pergamenu. "Toto možno tak nevyzerá, ale je to cenný kúsok pergamenu. Je to starodávny text, ktorý vždy mapuje morálne správnu cestu, ktorou by človek mal ísť. Musím priznať, nie vždy som dbal na jeho rady tak, ako by som mal, takže možno vášmu synovi prinesie viac šťastia než mne."
"Ďakujem vám, všetkým vám ďakujem," konečne povedala matka."
"Ako chcete chlapca pomenovať?" spýtal sa Neville.
"Neviem," odpovedala. "Ešte sme sa nedohodli. Môjmu manželovi sa páči Robert, ale mne sa páči Harry, po mojom hrdinovi, Harrym Potterovi."
Nad tým sa Hermiona rozosmiala a Draco sa na ženu s odporom pozrel. "Založím chlapcovi zverenecký fond s desaťtisíc galeónmi, ak mi sľúbite, že mu nedáte meno Harry," prosil.
"Bude sa volať Rober," jasne povedala žena Nevillovi, keď sa všetci zasmiali.
Neskôr tej noci v Hermioninej izbe sedeli Draco a Hermiona na zemi so šálkami pariacej sa čokolády medzi nimi. Ruku mala v jeho a povedala: "Je to také zvláštne, ale mám pocit, ako keby som ťa poznala celý svoj život."
"Poznáš ma celý svoj život, maličká."
"Vieš, čo myslím. Nevideli sme sa celé roky, a predsa mám pocit, že som s tebou spojená. Je to také podivné, je to ako keby sme boli súčasťou života toho druhého tak dlho. Vyzeráš skrátka tak, neviem, čo za slovo to hľadám? Dôverne známy. To je ono. Vyzeráš tak dôverne známy."
Súhlasne prikývol. "Tiež to cítim, Grangerka. Ty si tiež dôverne známa." Predklonil sa a pobozkal ju na čelo, skôr než sa znova usadil na zemi. "Už je po polnoci, takže šťastné Vianoce."
"Šťastné Vianoce," zopakovala s úsmevom ako slniečko.
"Už si našla svoju vianočnú náladu?" spýtal sa.
"Áno, myslím, že áno," šťastne odpovedala.
Sanguini otvoril dvere na podkrovnej izbe hostinca a povedal: "Bolo načase." Potom mávol rukou a kúzlo sa zrušilo. Hermiona zmätene pokrútila hlavou. Pred ňou už viacej nesedel Draco, ktorého roky nevidela, ale Draco Malfoy, jej dlhoročný manžel.
Draco vyzeral tiež zmätený a unavený. Rozhliadol sa po okolí a potom sa pozrel na upíra so slovami: "Kde do pekla som, ty kretén."
"Bol si podstatnou časťou môjho plánu pomôcť tvojej manželke znovu nájsť vianočnú náladu," odmávol rukou. Posadil sa na malú posteľ. "Mimochodom, pamätáte si obaja na to, čo sa práve stalo?"
Obaja prikývli. Hermiona sa pozrela na manžela. "A čo to, čo som ťa začula povedať otcovi, o tom, že ľutuješ, že nemáš čistokrvné Vianoce a čistokrvné deti?"
"Ty si občas taká natvrdlá, maličká," prevrátil Draco očami. Vstal a začal sa pred ňou prechádzať. "To, čo si ma začula povedať môjmu otcovi, kým si ma mimochodom odpočúvala, bolo takmer doslova to, čo som dnes večer povedal tam dole v jedálni, kým sme boli pod kúzlom tamtoho upíra. Toho večera som sa môjmu otcovi posmieval. Vravel som mu, strohým, pomalým spôsobom, že som chcel samozrejme mať čistokrvné Vianoce so všetkými ozdobami, pretože samozrejme, chýbalo mi to, ako som sa z nich cítil prázdno, keď som vyrastal! Ale nemyslel som vážne nič, čo som povedal, keď som mu to vravel!"
Načiahol sa po jej ruke a vytiahol ju na nohy. "Keby si zostala a ešte chvíľu počúvala, alebo vrazila dnu ako obvykle, pochopila by si to. Bola by si počula všetko, namiesto rôznych častí! Panenka skákavá, Grangerka, neľutujem ani našu svadbu ani naše deti! Milujem ťa! Mať teba a naše deti je to najlepšie v mojom živote. Ty si mojím životom!"
"Je mi to ľúto, Draco," povedala mu. "A to je pre mňa ťažké povedať," priznala so smiechom. "To ďalšie je pre mňa ešte ťažšie, ale máš pravdu. Príliš rýchlo som predpokladala, že to ľutuješ. Necítim som vo svojej koži. Myslím, že je to je kvôli tomu, že nemám pokoja a som unavená, a trochu smutná. Nie som si istá prečo."
"Pretože ti chýba tvoj otec?" spýtal sa Draco.
Hlavou pokrútila, že nie. "Na tom je niečo viac."
"Zvyčajne si takáto, keď si tehotná," posmešne sa zasmial.
Usmiala sa.
Prestal sa usmievať.
"Nie si zase tehotná, že nie?"
"Šťastné Vianoce, dúfam, že sa ti tvoj darček páči, hoci ho nedostaneš skôr ako o päť mesiacov," povedala s iskričkami v očiach. "Áno, som tehotná."
"Tehotná?" Draco sa posadil na posteľ vedľa Sanguiniho. "Vedel si o tom?" spýtal sa upíra.
"Myslím, že v tomto okamihu odchádzam," oznámil a zatvoril za sebou dvere.
Hermiona sa vedľa neho posadila. "Si šťastný alebo nie?"
"Samozrejme, že som," mračil sa.
Odfrkla si. "Áno. To vidím podľa tvojho výrazu. Vzchop sa, starký, pretože mám ďalšie novinky. Čakám dvojčatá. Chlapca a dievčatko."
Draco si strčil hlavu medzi kolená. "Myslím, že asi odpadnem."
Rukou ho mierne poťapkala po chrbte. "Prosím, ešte neodpadni. Najprv poďme domov, všetkým to povedzme a potom môžeš odpadnúť."
Draco sa posadil. "Môj otec bude absolútne trvať na tom, že chlapca tentoraz pomenujeme Scorpius, to vieš. Nevidím možnosť, ako sa tomu vyhnúť. Raz musíme dovoliť, aby bolo po jeho."
Postavili sa a pohli sa dole schodmi. "Fajn, môže si mať svojho Scorpiusa, pokiaľ budem môcť pomenovať dievčatko, to je jediné, čo chcem."
Draco ju potiahol za ruku, čím spôsobil, že zastavila. "Ako ju chceš pomenovať? Prosím, povedz mi, že ju nechceš pomenovať Hydra." Striasol sa.
"Nie. Myslím, že chcem Beth, čo je skrátene Bethany, ale v duchu to vždy budem považovať za skratku pre Betlehem (Bethlehem), miesto, kde som znova našla svoju vianočnú náladu. Je to v poriadku?"
Objal ju, pobozkal na líce a povedal: "Pokiaľ to nie je Hydra, nemám problém. Scorpius a Bethany. Zvláštna kombinácia, ale to sme aj my, takže je to fajn. Šťastné Vianoce, maličká, milujem ťa."
"Šťastné Vianoce, Draco. Je mi to ľúto, že som všade možne hľadala svoju vianočnú náladu, keď jediné, čo som musela urobiť, bolo hľadať ju spolu s tebou. Odpustíš mi?"
Venovala mu nakrivený úškrn.
"Odpustím," odpovedal.
Opustili hostinec U hrdličkinho chvosta a čoskoro boli doma, podelili sa o vianočnú radosť a náladu s rodinou a priateľmi a vraveli im všetky šťastné novinky. Hermiona sa rozhodla, že to je nakoniec skvelý koniec ako ukončiť Vianoce, na dôverne známom a šťastnom mieste. A Draco s ňou úplne súhlasil.
KONIEC
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 14.01. 2012 | A Familiar Place Christmas V. časť - 2/2 | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 12.01. 2012 | A Familiar Place Christmas V. časť - 1/2 | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 07.01. 2012 | A Familiar Place Christmas IV. časť | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 29.12. 2011 | A Familiar Place Christmas III. časť | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 27.12. 2011 | A Familiar Place Christmas II. časť | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 25.12. 2011 | A Familiar Place Christmas I. časť | |