STATIC
Autor: galfoy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/7360278/2/Static
Preklad: Jimmi
Beta-read: Bbarka
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.
Vyhlásenie autorky: Nevlastním Harryho Pottera. Skľučujúce, ale je to pravda.
2. kapitola
Draco sa prebudil v neznámej izbe. Posteľ bola mäkká. Povliečky jemné. Nemal bolesti, ale bol čímsi natretý. Všetko voňalo ako eukalyptus.
Lucius sedel v kresle oproti nemu. Vyzeral, ako keby sa vykúpal a najedol odvtedy, čo bol naposledy Draco pri vedomí. Na kýpti mal kovovú objímku s dlhou násadou na mieste, kde bývalo jeho lýtko a chodidlo.
"Synu," vážne prehovoril. "Takmer si to nezvládol."
Draco s veľkou námahou prehltol. Jazyk mal zhrubnutý a necitlivý.
"V rýchlosti ťa oboznámim s tým, čo sa za posledný týždeň udialo," pokračoval Lucius, znel nahnevane a unavene. "Po tom, čo nás mučili, nechali nás v podzemí bezpečného domu číslo štyri, pravdepodobne, aby sme zomreli. Tej noci na to miesto náhodou naplánoval útok Rád, našiel nás a ja som vymenil informácie za našu záchranu. Súhlasil som, že odpoviem na konkrétne otázky ohľadne našich akcií, kým oni súhlasili s tým, že nás vyliečia a ukryjú."
"Zapredal si nás," precedil Draco pomedzi zaťaté zuby, kým zazeral na svojho otca, jeho neobratný jazyk ho spomaľoval. Bol na svojho otca rozzúrený. Ako sa teraz asi tak mali vrátiť do priazne Temného pána? Hlava mu búšila, len keď o tom premýšľal. "Ty pomáhaš Rádu? Sme smrťožrúti, otče! My sa nespolčujeme s takouto špinou! Musíme sa vrátiť k našej strane!"
Lucius zmodral zlosťou, žila na krku mu napätím vystúpila. Priblížil sa k Dracovej tvári na pár centimetrov a zadíval sa mu do očí.
"Zapredal som nás?" zavrčal. "K našej strane, Draco? Naša strana zavraždila tvoju matku, pripravila nás o peniaze, o dom našich predkov a nechala nás hniť ako obyčajných väzňov. Možno sa mi nepáči bratríčkovať sa s krvizradcami, ale nech som prekliaty, ak dovolím, aby smrť tvojej matky zostala nepotrestaná. A vieš kvôli čomu sa obrátili voči nám? Pretože počas misie sa kliatba z môjho prútika odrazila a zasiahla jedného z našich. Áno, odraz, nad ktorým som nemal žiadnu kontrolu, stál tvoju matku život, pretože Temný pán čakal na zámienku, aby sa nás zbavil. Vážne by si sa mal na veci dívať reálne, môj drahý synu. Ja to totiž chápem tak, že si takmer zomrel od bolesti, než sa tá humusáčka vrátila. Podľa všetkého už viacej nelieči – v prvom rade ju dokonca museli presvedčiť, aby sem prišla. Máš šťastie, že si nažive! Nekŕm ma ďalšími volovinami o 'našej strane'. Nechali nás tam zomierať. Využili nás, kým nás potrebovali a potom sa nás zbavili. Nič im nedlhujem."
Rozzúrený Lucius sa zvalil nazad do kresla.
Draco neschopný slova zažmurkal. Nikdy svojho otca takéhoto nevidel. Potlačil nevoľnosť, ktorú cítil, keď si znova predstavil matkine oči tesne predtým, než ju zabili. Potom tú spomienku odsunul preč. Nedokázal sa s tým práve teraz vyrovnať. Nechcel tomu uveriť. Zvyšok otcových slov sa mu odrážal v hlave. Niečo nesedelo...
Grangerová už viacej nelieči? Čo sa jej kurva stalo?
Skôr, než tú myšlienku mohol vyjadriť nahlas, vrazil dnu Divooký Moody, ktorý vyzeral rovnako bláznivo ako vždy.
"Ste hore, že áno? Dobre, pretože nemáme miesto, aby sme vás tu dlhšie držali. Hľadáme niečo, kam by sme vás mohli ukryť, ale každý jeden bezpečný dom je plný a myslím, že by vás aj tak zabili, kebyže vás strčíme dnu s niektorými ľuďmi, čo tam sú."
"Kde čakáš, že pôjdeme, ty prekliaty hlupák?" zavrčal Lucius. "Zostaneme v obývačke až do konca vojny?"
"Bacha na jazyk, Lucius," odvetil Moody s nebezpečným úsmevom na tvári. "Žobráci si nemôžu vyberať. Pracujeme na tom."
Dvere za ním sa otvorili a trojica mužov sa pozrela na osobu, ktorá vošla.
"Von," povedala Hermiona, jej tvár bez výrazu ako vždy. "Potrebuje ďalšie ošetrenie."
Lucius s Moodym si súčasne vzdychli a vydali sa na cestu z izby. Moody sa pri odchode naklonil k Hermione.
"Ďakujem ti, Hermiona," povedal tichšie, než ho Draco kedy počul hovoriť. Zmiatlo ho to. Nebola predsa zasranou bábikou z porcelánu.
Neodpovedala. V skutočnosti nedala nijako najavo, že by ho počula. S koženou taškou v ruke prešla k Dracovi bez toho, aby sa mu pozrela do očí a začala na zem vedľa jeho postele vykladať elixíry.
Hľadel na ňu s chorobnou zvedavosťou. Niečo sa jej stalo. Niečo veľké. Všetci tu chodili ako po tenkom ľade a snažili sa neurobiť chybný krok. Tá svätuškárska knihomoľka sa zmenila na tieň svojho bývalého ja a on jasne nebol jediný, kto si všimol, aké je to čudné.
Fľaštičky o seba zacinkali, keď ich dovykladala na zem.
Draco sa rozhodol, že pokiaľ nemal na výber a mal ju často vídavať, možno by mohol vymámiť informácie.
"Kde si sa naučila byť liečiteľkou, Grangerová?" skúsil, zvedavý, či vôbec dokáže počuť, čo sa okolo nej deje. Vyzerala ako zombie. Znelo to ako hlúpa otázka, ale chcel, aby sa rozhovorila. Stále pracovala, odzátkovávala fľaštičky, úplne ho ignorovala.
Jeho hnev vzplanul.
"Krucinál, neignoruj ma, humusáčka," zavrčal, dovolil, aby ho premohla jeho povaha. Ako sa opovažuje predstierať, že neexistuje? Ľudia ako ona sú určení na to, aby slúžili ľuďom ako on, ale on je teraz tu a jeho prežitie závisí na nej. To nebolo prirodzené. Aj tak sa len pokúšal naviazať rozhovor. Vždy bola taká zasraná bifľoška, ešte v škole. Príliš dobrá pre každého, okrem jej drahocenných idiotov.
Jej oči sa pohli smerom k jeho, ľahostajné ako vždy.
"Ja neodpovedám nikomu, Malfoy a určite nie tebe. Som tu, aby som vytiahla trochu prekliatia z tvojho tela a dala ti lieky na bolesť. Ak chceš vyrukovať s tým, čo si urobil naposledy, môžem odísť. Tá kliatba ťa nakoniec pohltí. Dokonca pri každodennej liečbe bude trvať mesiace, než sa dostane z tvojho systému."
Pohla sa, aby vrátila fľaštičky nazad do tašky, ale jeho ruka vystrelila, dotkla sa jej zápästia.
"Nie!" vykríkol, pokúšal sa udržať paniku mimo svojho hlasu. Uvedomoval si, že už tú bolesť znova neznesie - zlomilo by ho to. "Nie. Neodchádzaj. Ja... Prosím, nechoď." Prosenie bolo ponižujúce, ale predstava, že sa to kúzlo vráti, bola príliš, aby sa dala zvládnuť. Keď si všimol, že sa jeho ruka stále dotýka jej zápästia, so zhnuseným úškrnom ju stiahol. Len pretože chcel byť vyliečený, neznamenalo to, že sa jej, tej špiny, chcel dotýkať.
S pokrčením pliec sa vrátila k príprave roztoku, ako keby sa nič nestalo. Draco sledoval jej prácu. Ich krátky rozhovor nijako neupokojil jeho zvedavosť a teraz bol k tomu ešte aj ponížený. Tá mrcha.
Odmietal uveriť, že z nej nedokáže dostať žiadnu informáciu. Vždy bol dobrý v manipulovaní s ľuďmi - nejaká náladová chrabromilčanka by nemala byť žiadnou výzvou. Rozhodol sa skúsiť iný prístup.
"Môžeš mi povedať niečo o tej kliatbe?" spýtal sa. Predtým vždy rada tárala - možno jej túžba poučovať iných prežila čokoľvek, čo sa jej stalo. Nevedel prečo bol tak prekliato zvedavý, ale v jeho svete existovala len jedna Grangerová. Tá otravná Grangerová, ktorá ho nútila chcieť ju zaškrtiť, ale ktorá bola dôverne známa. Trochu ho štvalo vidieť pred sebou túto jej neznámu, zničenú verziu.
Najprv sa tvárila, že ho nepočula a on si takmer frustrovane vzdychol. Večne tak prekliato tvrdohlavá.
Potom začala rozprávať.
"Je známa ako Prekliatie ohňa. Nespôsobuje viditeľné popáleniny, ale núti ťa mať pocit, ako keby ťa zapálili, až kým ťa bolesť nezabije. Je to ako muklovský vírus, ktorý v tebe dlhý čas dokáže odpočívať, než sa znova vráti. Potrebuješ niekoho, aby ju z teba vytiahol, kúsok po kúsku, až kým nebude úplne preč."
Teraz stála, v spojených rukách držala červenú tekutinu.
"Stiahni si plachtu k pásu," prikázala.
Zazrel na ňu, zahryzol si do jazyka, aby zabránil urážkam uniknúť a urobil, ako mu bolo povedané. Vtedy si prvý raz všimol, že je pod plachtou úplne nahý.
Keď mal hruď odhalenú, nahla sa nad neho a nechala chladnú tekutinu rozliať sa po jeho pokožke. Tá tekutina bola skôr ako husté želé, ktoré jej spomalene stekalo z rúk, keď sa spojilo s jeho trupom. Pritlačila ruky na jeho hruď a začala mrmlať zaklínadlo.
Draco mal ten najčudnejší pocit, keď hovorila. Jej malé, ľadové ruky do neho tlačili, elixír sa zahrieval a niečo hlboko v ňom sa začalo hýbať.
Kliatba, uvedomil si.
Bolo to, ako keby ju z neho vysávala, cez jeho krv, nahor jeho hruďou smerom k jej rukám. Nič podivnejšie ešte nezažil. Pálilo to, keď ho to opúšťalo.
Pomaly odtiahla ruky a čierne vlákenka pavučiny ju nasledovali, kým stále odriekavala. Doslova z neho vyťahovala mágiu. Teraz tie čierne úponky viseli z jej prstov, už viacej neboli spojené s jeho telom. Pri poslednom slove padli do malého vedierka.
"Trénovala som tajne s liečiteľom, ktorý podporoval Rád. Zabili ho."
Draco sa na ňu prekvapene pozrel. Odpovedala na jeho predchádzajúcu otázku. Oveľa neskôr a stále bez štipky emócií, ale odpovedala.
"To bol čudný pocit," povedal omámene, hoci tým neodpovedal na nikoho otázku.
"Vráť sa do postele," odvetila, jej mŕtve oči sa sústredili na balenie elixírov a potom vykĺzla z izby.
Upadol do nepokojného spánku.
Niečo ho prebralo z driemot. Zvuky. Hádka.
"... myslím, že je to hrozný nápad..."
"Ale aké sú možnosti, Harry? Vážne. Musia niekam ísť, a tu nemôžu ostať. Ministerstvo je pod Veď-Vieš-Koho kontrolou a bezpečné domy sú plné."
"To od nej nemôžeme žiadať. Videl si ju? Za posledný týždeň nám povedala sotva tri slová. Ledva dokáže fungovať. Je zázrak, že ešte neodišla..."
"Neodišla, pretože sme ju požiadali, aby zostala. Sme jediný dôvod, prečo je tu, aby pomohla, čo je dôvod, prečo sme my tí jediní, ktorí ju môžu požiadať, aby toto urobila."
"Ron, nepošleme Malfoyovcov, dvoch ľudí, ktorí by ju radšej videli opekať sa na ražni, aby s ňou žili! Krucinál, ty si fakt strelený!"
"Nie je ich kam inam dať! Potrebujú pravidelné lekárske ošetrenie a aspoň to im musíme poskytnúť, aby sme dodržali našu časť dohody. Harry, toto nenavrhujem, aby som to skomplikoval... Pozri sa na to takto. Aspoň bude mať čo na práci. Vieš rovnako dobre ako ja, že starať sa o dvoch ľudí, hoci sú to totálni hajzli, bude pre ňu lepšie, než sedieť doma, variť si záhadné elixíry a potom sa pokúsiť skoncovať to."
V izbe nastalo skľučujúce ticho.
"Áno," riekol Harry, keď si nepohodlne odkašľal. "Myslím, že toto je rozumný dôvod. Ale stále tým nie som nadšený. Chcem povedať, Malfoy? Jeho by som neprial nikomu. Mohol by všetko zhoršiť."
"To odmietam," zamrmlal Draco, ktorý tomu rozhovoru načúval so záujmom a prestieral, že spí, aby stále rozprávali. Grangerová sa pokúsila zabiť? Musia žartovať. Otvoril oči, aby našiel Pottera s Weasleym zazerať na neho z rohu izby. "Mimochodom, prečo sa vy dvaja rozprávate tu?"
"Pretože sme úplne obsadení," vyšplechol nahnevane Ron. "Každá prekliata izba je plná ľudí zotavujúcich sa od vašej bandy."
"Tak preto sa snažíte odsunúť môjho otca a mňa na Grangerovú? Fascinujúce."
"Naser si, Malfoy. Bol by si mal z pekla šťastie, keby súhlasila. Inak bude táto izba tvojím domovom, až kým neskončí vojna. Ako vieš, skutočne ešte nemá určený konečný dátum."
Dracovi sa nepáčilo, ako to znelo, ale bývať s humusáčkou? To boli ich možnosti?
"Čo ju zlomilo?" zrazu sa spýtal.
"Čože?" kypel Harry.
"Čo ju zlomilo?" zopakoval Draco. "Je z nej zasraný zombie, kráča tu ako nemŕtva. Čo sa stalo vašej drahocennej princeznej?"
"Ako keby si sa staral, Malfoy," zavrčal Ron. "Aj tak je to chyba vašej strany. Skurvení vyšinutí, čo jej to urobili. Poďme Harry, nemám chuť baviť sa s týmto blbcom."
V nahnevanom chvate odišli, niečo si pri tom mrmlali pod nosom.
Chyba mojej strany? pomyslel si nejasne, než ho znova premohol spánok.
"Vy chcete po mne ČO?"
Draco začul jačavú ozvenu cez celý dom, o ktorom dospel k záveru, že je hlavným stanom toho hlúpeho Rádu. Ako dlho už sú tu? Celkovo dva týždne? Aká zasraná strata času. Mal by byť na manore a pomáhať s plánom na ďalší útok, nie tu bezmocne ležať v obývačke, kým mu chrabromilská princezná vytiahne čiernu mágiu z hrude.
"Prišli ste obaja o rozum?" ozval sa ďalší vreskot. Nasledovali tíšiace hlasy, ktoré sa ju snažili upokojiť.
Znie to, ako keby Potterovi s Weasleym dávalo poriadne zabrať presvedčiť Grangerovú, aby nás s otcom vzala k sebe, pomyslel si trpko.
Niežeby s ňou chcel zostať. Bola to špinavá malá vševedka, úbohá humusáčka a člen svätého Zlatého tria. Nenávidel ich. Nenávidel ju.
Ale tiež nenávidel zostať v tejto kurevskej obývačke, kým ňou prechádzali stratené existencie predstaviteľov Svetla a zazerali na neho. Mali byť mŕtvi. Čoskoro budú, ak bude podľa Temného pána. Dúfal, že ten deň nastane čoskoro.
Ale zatiaľ chcel izbu s dverami, ktoré šli poriadne zavrieť a posteľ, ktorá nebola premenený gauč. Ak to znamenalo zostať s humusáčkou, nech je tak. Vídaval jej úbohú tvár každý deň - nikto iný nevedel, ako tú kliatbu z neho vytiahnuť a nebola v stave, aby niekoho vycvičila. Zjavne sa nerozprávala s nikým iným, okrem tej malej skupiny, ktorú videl deň čo deň, keď bol náhodou pri vedomí.
Vtom sa Hermiona prirútila do izby, taška prehodená cez plece, jej oči stále mŕtve, ale tvár mala rozzúrenú. To bola maximálna emócia, ktorú ju zazrel prejaviť, odkedy ho zachránili.
"Plachtu k pásu," prikázala a rázne miešala elixíry. Urobil, ako mu povedala.
Keď spúšťala úponky kliatby do vedra, využil malú šancu s nádejou, že pochopí, čo tým chcel povedať.
"Budem dobrý, Grangerová."
Jej oči vzhliadli dohora. Už sa upokojila - znova nemala žiaden výraz. Dopekla.
"Ty nevieš byť dobrý. Nikdy si nevedel."
A potom bola preč.
O niekoľko dní neskôr Draca štuchancami zobudil nahnevaný Ron Weasley.
"Čo si jej dopekla povedal?" zavrčal.
"Čo myslíš?" mrmlal Draco, snažil sa spomenúť na svoj posledný rozhovor s Grangerovou.
"Z ničoho nič nám vraví, že nechá u seba bývať teba a tvojho otca. Pred troma dňami pri tej predstave jačala. Čo si povedal?"
"Choď do riti, Lasičiak. Povedal som jej, že budem dobrý. Neverila mi, dobre? Odvtedy som nepovedal ani slovo."
Počkať... Môžeme bývať u nej?
Ron o tom chvíľu premýšľal. "Povedal si jej, že budeš dobrý."
Povedal to skôr pre seba, než pre niekoho iného.
Prižmúril oči na Draca. "Počúvaj, Malfoy. Zložíme vás tam. Miona sa postará o vaše liečebné potreby, ale inak ste sami. Ste v úkryte, chápeš to? Zostanete v jej dome a neodídete. Viem, že by si sa radšej vrátil k svojmu drahocennému Temnému pánovi, čomu nerozumiem po tom, čo urobil tvojej rodine, ale zostaneš v úkryte, ak chceš zostať nažive."
Ron sa tvárou priblížil k Dracovej, nebezpečný hnev skrútil jeho črty. Vyzeral, ako keby sa veľmi snažil ovládnuť, a stlmil svoj hlas. "Hermiona si prešla mnohým. Nie je sama sebou. Nepostará sa o vás, ak to znova poserieš - robí to len pre Harryho a mňa. Nesťažuj jej to, dobre? Len... len ju neprovokuj. Prisahám Merlinovi, ak sa jej stav kvôli tebe zhorší, vlastnoručne ťa zavraždím."
Draco sa pozrel na Rona, snažil sa rozhodnúť, čo si myslieť o tejto čudnej prosbe. Alebo to bola hrozba? A aký bol jej stav?
"Čo ju zlomilo?" povedal namiesto toho.
"Choď do prdele," zavrčal Ron. Postavil sa a opustil izbu.
Draco sa uškrnul. Aspoň bude preč z tejto prekliatej obývačky. Sprostí, dobrosrdeční chrabromilčania.
galfoy: ( Jimmi ) | 20.05. 2012 | 21. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 06.05. 2012 | 20. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.04. 2012 | 19. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 20.04. 2012 | 18. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.04. 2012 | 17. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 08.04. 2012 | 16. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 27.03. 2012 | 15. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.03. 2012 | 14. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 18.03. 2012 | 13. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 12. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 11. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 10. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 9. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 8. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 7. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 6. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 5. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 4. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 3. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 2. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 1. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.01. 2012 | Úvod k poviedke | |