Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka autorky: Ahojte. Konečne som vyriešila záver tohto príbehu. Viem, viem... Toto je len siedma kapitola a ešte nám ich minimálne desať zostáva, ale zúfalo som sa pokúšala doriešiť ho. To kvôli tomu som bola v noci hore. Mám pre vás jediné slovo: ZVRAT. Dúfam, že ho budete milovať. ...

Galfoy

PP: Úmyselne som upozornila na to, kedy sa autorka rozhodla pre záver, ktorý táto poviedka bude mať. Všimla som si to až teraz a naozaj to bude taký zvrat, že som mala podozrenie, že ho vymyslela na poslednú chvíľu. Očividne som sa mýlila.

7. kapitola

Hermiona sedela vo svojej izbe a snažila sa prísť na to, prečo dokázala fungovať. Nedávalo to zmysel. Po predchádzajúcich zrúteniach bola v nepoužiteľnom stave niekoľko týždňov, niekedy mesiace, počas ktorých zo seba dostala občasné slovko alebo krátku vetu. Teraz to bolo len otázkou dní, ale tentoraz skutočne vnímala. Dokázala hovoriť. Dokázala liečiť za hranice automatických pohybov, ktoré sa naučila naspamäť.

Čo sa zmenilo?

Upadla do svojho stavu po tom, čo mala nočnú hrôzu keď zistila, že sa Harry s Ronom neukázali. Možnosť ich smrti vyviedla z rovnováhy jej systém a ona sa prudko stiahla do seba. Presne ako naposledy sa prevaľovala v neurčitom snovom stave, kde si bola len nepatrne vedomá toho, čo sa vôkol nej deje. Bolo to ako byť pod vodou. Bolo to ako byť paralyzovaná. Vznášala sa tam, neprítomne premýšľala, ako dlho bude trvať, kým sa tá hmla rozplynie.

Ale zachytila viacej detailov než zvyčajne. To bol prvý náznak, že je tentoraz niečo inak. Niečo v jej mysli sa zmenilo. Predtým neboli žiadne detaily - len pritlmené zvuky, rozmazané tváre, občasný nával jasných momentov.

Uvedomovala si, že ju Draco s nezvyklou láskavosťou položil na posteľ.

Uvedomovala si, že ju prišiel pozrieť Wolf, že bol kvôli nej rozrušený a hladil ju po vlasoch, mrmlal jej upokojujúce slová do ucha... Tak, ako to robieva milenec, nie priateľ. Určite nie zamestnávateľ. Dokonca aj v tomto stave ju to zmiatlo. Pravdepodobne jej niečo ušlo. Vždy sa na ňu Wolf takto pozeral?

Uvedomovala si, že sa nakoniec zastavili Harry s Ronom. Niekde vo svojom mozgu zaregistrovala úľavu, ale nedokázala sa prebrať z tranzu, aby im povedala, aké si robila starosti.

Lucius nakukol dnu a povedal jej, že im v dome chýba. Stále sa obzeral cez plece, keď rozprával, ako keby sa bál, že ho prichytia. Kto by ho prichytil? Draco? Keby len vedel.

Draco bol chameleón. Zastavil sa, aby ju pozdravil. Rozprával jej o Mollyinom jedle či o Rosinom liečení. Povedal jej, že chce, aby boli priateľmi. Vravel, že má pochybnosti ohľadne krvného postavenia. Vravel jej, že ju za tú nočnú hrôzu neobviňuje.

Dotýkal sa jej ruky. Umýval jej tvár a ruky. Obkresľoval jej prsty.

Bol tak neuveriteľne nežný.

A dokonca vo svojom stave si spomínala na to, že sa prebrala v jeho náručí. Objímaná jeho rukami. Možno bol mrzutý a arogantný, ale určite nebol hrozivým dôkazom nenávisti, akým kedysi býval.

Dospela k záveru, že bol ako kávový filter. Všetky tieto malé detaily prenikali do jej kávovej bažiny, ktorou bolo jej podvedomie. Štuchal do nej, aby sa prebudila. Tým, že jej vravel, že ju ľudia potrebujú. Do jej mysle občas prenikla Dracova tvár, jej prsty cítili, ako okolo nich obkresľuje cestičku. Okolo ukazováka, okolo prostredníka, okolo prste... Bolo to také nevinné, a predsa dôverné gesto.

A potom jej vravel, že sa z toho dokáže prebrať. Ako keby tomu skutočne veril. Mal sklony vravieť veci, ako keby neexistoval žiaden priestor pre námietky.

Niečo v tej hmle v jej mysli s ním súhlasilo.

Ako ďalšie si uvedomovala zúfalé nariekanie, ktoré sa ozývalo chodbou, keď kliatba získavala na sile. Najprv jej uši tie zvuky poľahky zachytili a ona uhádla, že je vo svojej spálni. Potom sa presunul do obývačky a ona mohla len sotva začuť jeho lapanie po dychu. Znepokojenie preniklo tou hmlou. Vedela, čo mu tá kliatba robí. Niekto mu musel pomôcť.

Kvap, kvap, kvap. Prenikalo do jej podvedomia, aby sa prebudila. Zdvihni sa.

Zrazu sedela na posteli a Rose pišťala pokyny vo vedľajšej izbe. Draco bol nahnevaný a hrubý, ale to bol Draco.

Stačilo to, aby to priviedlo Hermionu nazad. Nie ako jej staré ja zo školy - vôbec nie - ale dokázala fungovať a rozprávať a nahnevať sa na Draca za to, že je totálny blbec. Prijme malé víťazstvá, keď prišli.

Dobre, pomyslela si Hermiona. Možno Harry s Ronom mali pravdu. Staranie sa o Malfoyovcov mi pomáha zvládať to, pomáha mi fungovať.

Predstava, že títo dvaja zložití muži možno pomôžu pohnúť s jej uzdravením, bolo povzbudzujúce a trochu udivujúce. Hoci to nemohla popierať... Určite sa vďaka nim cítila potrebná.

Ale čo mala robiť so všetkými tými novými detailmi?

Za zatvorenými dverami sa Wolf choval, ako keby bol do nej zamilovaný. V práci bol priateľský a láskavý, kontroloval ju poriadne často, ale poskytoval jej toľko priestoru, koľko potrebovala. Nikdy neprejavoval veľa emócií a ona nikdy nezvážila možnosť, že by možno chcel byť viac než len priateľ či zamestnávateľ.

Toto ju dostávalo do zložitej situácie. Bude predpokladať, že si jeho správanie nepamätá a to bol pochopiteľný záver. Za normálnych okolností by si nepamätala. Až na to, že tentoraz si pamätá a bude poriadne ťažké predstierať opak. Bola zmätená - bol to driečny, vplyvný muž. Čo asi tak mohol chcieť od dievčaťa so zničeným mozgom?

Lucius bol zvláštny človek. Predstieral, že je k nej chladný a rezervovaný, varoval Draca, aby sa s ňou nezblížil, aj keď v skutočnosti bol rovnako znepokojený ako všetci ostatní. Hermiona uhádla, že uviazol medzi dvoma rozhodujúcimi impulzmi: prvým, doteraz dominantným, ktorý mu vravel, aby ju odmietol kvôli jej krvi. Ten druhý pomaly získaval na sile, vravel mu, aby prekonal svoje krvné predsudky a správal sa k nej ako k pravému spojencovi. Jedného dňa by s ňou mohol možno jednať ako so seberovnou. Bolo to veľké možno, ale bolo tu.

Potom tu bol Draco. Hermiona si už všimla, že za asi tak posledný mesiac zmiernil svoju jedovatosť, ale ešte o tom nedospela k záveru. Iste, stále vyťahoval tie predvídateľné humusácke posmešky, ale tiež sa zdalo, že má rád jej spoločnosť a že sa dokonca občas dal do rozhovoru, ktorý nevyústil v urážku. Učil ju šachy s väčšou trpezlivosťou, než si kedy myslela, že je možné. Dokonca jej začal dávať nepriame komplimenty.

Ďalšie malé víťazstvá.

Ale tieto činy jej až do nočnej hrôzy nedošli. Spôsob, akým sa o ňu postaral a potom tie nestrážené poznámky v jej spálni, to všetko vykresľovalo úplne iný obraz než obraz Draca Malfoya, ktorého tak dlho poznala.

Bol pre ňu niekým neznámym.

Hermiona sa pozrela na svoje ruky a všimla si, že si roztržito obkresľuje prsty rovnako, ako to robil Draco.

Draco.

Kedy mu do čerta takto začala v duchu hovoriť? Celá táto situácia bola príliš prekliato bizarná. A samozrejme, nevedel, že si spomínala na všetko, čo povedal. Asi by zaujal obranný postoj, takže si to zatiaľ nechá pre seba. Pokúsi sa nemyslieť na to, ako jeho prsty obkresľovali jej.

Roztrasená z vlastných myšlienok sa rozhodla ukryť vo vlastnej izbe, kým neprídu Harry s Ronom. Rose im to už určite povedala a ona im chcela ukázať, ako ďaleko sa dostala. Budú takí ohromení.

Možno sa dokonca jej stav zlepšoval.

Hermiona sa natiahla na posteli a čakala.

Draco s Luciusom sedeli v napätom tichu, keď Harry s Ronom prišli letaxom.

"Je to pravda?" spýtal sa Harry, príliš prekvapený, aby znel nahnevane.

"Čo? Že je vaša princezná hore a rozpráva?" vyprskol Draco. "Áno, je to pravda."

"Myslíš, že sa zotavuje, kamoš?" povedal Ron Harrymu, malý neveriaci úsmev v tvári, úplne ignoroval Dracove podpichnutie. "Nikdy predtým sa takto rýchlo nezotavila."

Harry pokrčil plecami, ale tiež sa usmieval.

"Ach, len choďte to dievčisko pozrieť, než jej spôsobíte ďalší záchvat, vy idioti," zavrčal Draco. Bolo mu na skapanie zo Zázračného dua, a keby musel ešte sekundu sledovať, ako sa rozplývajú nad Grangerovou, niečo rozbije.

Obaja sa na neho zamračili a odišli smerom k jej izbe.

Draco uvažoval nad novým, nepríjemným nápadom vo svojej hlave.

"Otec?" spýtal sa.

Lucius vzhliadol.

"Nemyslíš, že... Mám na mysli, že ak sa Grangerová fakt zotavuje, nemyslíš, že si ju vezmú nazad, že nie? Že ju znova nasadia na misie a nenechajú ju v tomto dome?" Snažil sa znieť pokojne a ľahostajne, ale z tej možnosti sa cítil presne opačne. Znova fungovala - to znamenalo, že môže tráviť svoje dni tak, ako ich trávievala predtým. Začal mať rád, keď ju učil šachy, a mal radosť, keď všetci traja dokázali sedieť a čítať v tej istej miestnosti bez toho, aby to bolo hrozne nepríjemné. Bolo dostatočne otravné, že poobede chodila do práce s tým debilom Wolfom. Keby ju Potter s Weasleym začali znova zapájať do Rádu, zabralo by to všetok jej čas.

Lucius sa zamračil, zrejme dospel k rovnakým záverom.

"Myslím, že nie je nemožné, že tu bude tráviť čím ďalej, tým menej času, ak sa budú domnievať, že je dosť zdravá."

Draco zavrčal. Vôbec z toho nebol šťastný. Možno by Grangerová mohla predstierať, že je zase úplný blázon? Ale to by znamenalo, že by musela chcieť zostať v dome s nimi. Možno to vôbec nechcela. Možno sa chcela pripojiť k misiám. Možno chcela byť tou zasranou nevraživou bifľoškou, ktorou bola v škole.

Na to, aby čokoľvek z toho urobila, jeho nepotrebovala.

Nahnevane si pretrel oči, znechutený, že fungujúca Grangerová dokázala vyvolať tak veľa komplikácii. Nemohlo sa všetko jednoducho vrátiť k normálu? Mal napokon otcov súhlas s priateľstvom. Mohol sa postarať, aby sa jej oplatilo zostať tu s nimi zalezená v dome. Mohol sa naučiť, ako byť milý. Potrebovali ju väčšmi než tí dvaja idioti. Okrem toho, bola cieľ. Ak sa znova viacej zapojí, bude v nebezpečenstve. To určite nechceli.

Buchli dvere a Harry s Ronom energicky napochodovali do obývačky. Mračili sa.

"Čo je, nie ste šťastní s pokrokom vašej princeznej?" ozval sa sucho Draco. Popravde, bol zmätený, prečo sa tak rýchlo vrátili a ani jeden z nich sa netváril príliš nadšene. Mali by skákať od radosti z toho, ako si vedie.

"Ty určite musíš byť nadšený, Malfoy," precedil Harry, keď sa Dracovo obočie nadvihlo. "Zjavne sa jej vrátili zmysly, keď si uvedomila, že sa ťa tá kliatba znova zmocňuje."

Draco pocítil neznáme šklbnutie v srdci. Toto ju prebudilo? Postrehol, ako sa jeho otec napäl v kresle.

"Čo si urobil, keď si kvôli tebe robila starosti?" penil Ron, pomaly sa približoval k Malfoyovcom. "Naposledy, čo viem, si vôbec na sebe nechcel jej 'špinavé paprče'."

Draco krátko pomyslel na Hermionine jemné ruky, ktoré prechádzali po jeho hrudi, ale rýchlo tú predstavu odohnal. Teraz na to nebol čas. Nepáčilo sa mu, ako Weasleymu trhalo prstami v blízkosti jeho prútika.

"Už sú to dva mesiace, čo som to povedal," riekol, zavrhol ten problém mávnutím ruky. Musel dostať Pottera a Weasleyho z takéhoto sledu myšlienok skôr, než sa pokúsia Grangerovú od neho odviesť. Keby si mysleli, že veci začínajú byť príliš pohodlné, zámerne by zničili pokojnú rovnováhu domu. "Očividne som vďačný, že Grangerová dokázala ošetriť môjho otca aj mňa. A pokiaľ ide o jej obavy, myslím, že je to len problém typicky príliš dobráckeho chrabromilčana, nie? Nerobí si váš druh starosti o všetkých?"

Jeho otec pochopil Dracov pokus o odvrátenie pozornosti a pripojil sa. "Určite neveríte, že by môj syn nejako ovplyvnil slečnu Grangerovú, aby bola kvôli nemu viac znepokojená než kvôli komukoľvek inému," uškrnul sa Lucius. "Bojíte sa, že by sa vaša humusáčka obmäkčila voči nejakému Malfoyovi?"

"Nepoužívaj ten zasraný výraz v mojej blízkosti, Lucius," nahnevane zareagoval Harry.

Ron sa podozrievavo pozeral z jedného Malfoya na druhého. Prsty sa mu trochu uvoľnili.

"Poďme, Harry. Je to pravda... Mione by nemohli byť títo dvaja vrahovia ukradnutejší. Predovšetkým to bola ich strana, čo jej zničila myseľ. Len je milá. Vráti sa k Rádu, len čo im bude lepšie."

Draco sa strhol. Začul, ako pri ich odchode plamene zahučali, ale stále sa pozeral na stôl.

"Myslíš, že je to pravda?" spýtal sa potichu otca. "Že odíde, myslím."

Lucius si vzdychol. "Už sme sa o tomto bavili, synu. Samozrejme, že je to možné, ale naozaj nemáme potuchy, ako sa jej bude dariť mimo domu. Možno tu dokáže fungovať najlepšie. Možno nie. Vážne si myslím, že si sa do tohto vložil príliš - nemôžeme si dovoliť, aby sme sa na nej stali príliš závislí."

Dracov hnev sa rozhorel. "Závislí? Závislí? Hladujeme bez nej, mňa sa začína zmocňovať kliatba, na nohe ti začína nová infekcia a máme nulovú stimuláciu okrem jej knižnice. Myslím, že sme už prekonali hranicu byť závislí, otče. Moje obavy sú, pretože vieme, že sme na ňu odkázaní, a nesnaž sa to krucinál popierať, či sa nám ju pokúsi Zázračné duo vziať? Netušíme, ako dlho táto vojna potrvá a úprimne, ak vďaka Grangerovej je náš čas tu o trochu znesiteľnejší, nie je prekvapením, že som znepokojený, že by mohla odísť." Postavil sa tak rýchlo, že sa stolička prevrátila. Rozzúrený odkráčal do svojej izby, neobzrel sa na šokujúci výraz na otcovej tvári.

Keď sa načiahol po kľučke, začul trasľavé posmrkávanie z Hermioninej izby. Stuhol. Bola rozrušená? Samozrejme, Potter a Weasley príliš jej dôvody na uzdravenie neprivítali, ale boli dosť hlúpi, aby to vyjadrili pred ňou?

Niekoľko dlhých sekúnd stál Draco na chodbe, pokúšal sa rozhodnúť, čo urobiť. Bolo by príliš priateľské ísť ju skontrolovať alebo by to bolo dostatočne priateľské? Možno bude nakoniec najľahšie byť k nej hrubý. Toto skúmanie vlastného vnútra bolo prekliato vyčerpávajúce.

S povzdychom zaklopal na jej dvere. "Grangerová? Si v poriadku?"

Zatlačil do dverí a zistil, že Hermiona leží schúlená na posteli, oči červené a napuchnuté, vlhké od sĺz.

Bol to veľmi smutný pohľad.

Absolútne neistý ako postupovať sa neohrabane posadil na kraj jej postele.

"Nepáči sa ti skutočný svet?" Uvedomoval si, že žart asi nie je vhodný nápad, ale k jeho prekvapeniu sa zachichotala.

"Sú naštvaní. Chcem povedať, skutočne naštvaní, že som si o teba robila starosti," prehovorila. Prameň vlasov mala prilepený na líci a on sa veľmi premáhal, aby sa nenačiahol a neposunul ho.

"Myslela som, že budú šťastní kvôli môjmu pokroku, ale nie."

"Tvoj pokrok je úžasný," nesúhlasil Draco. "Dokonca aj ja to vidím. Si silnejšia, než pripúšťaš, Grangerová. Ak na to títo dvaja idioti ešte neprišli, potom je dobré, že práve teraz nie si väčšmi zapletená s Rádom."

Prekvapene na neho vzhliadla. Hoci sa už stal menej mrazivým, toto povedať bolo neobvykle láskavé. "Ďakujem, Malfoy."

Miesto odpovede zavrčal.

"Nevrátim sa k tomu, čo som zvykla robiť pre Rád," neočakávane vyhlásila. "Cítim sa bezpečne vo svojom dome a znepokojí ma už len ísť do práce, ale nemôžem sa znova zúčastňovať misií. Myslím, že by som sa okamžite uzavrela. Vyvoláva to príliš veľa podnetov... Tá nepredvídateľnosť. Tu dokážem kontrolovať, čo sa deje. Pre môj mozog je tak ľahšie sústrediť sa."

Draco prikývol. To dávalo zmysel. Úľava, ktorú pocítil pri jej poznámke o Ráde, uháňala jeho telom.

"Takže hovoríš, že zajtra uvažuješ o partičke šachu?" riskol s úškrnom.

"Ak si pripravený vyhrať bez pohnutia prstom," odvetila s kamennou tvárou.

Draco si odfrkol. Nikdy si nepomyslel, že ju znova začuje žartovať. "Nie si taká zlá, Grangerová. Zahráme si po raňajkách. Už z toho nevycúvaš."

Postavil sa, keď slabý úsmev prešiel jeho tvárou.

"Mimochodom, ďakujem ti, že si si o mňa robila starosti," povedal, už sa jej znova nepozrel do očí. Neznášal ďakovať ľuďom za čokoľvek, ale toto sa zdalo správne, pokiaľ si na to nezvykne. "Som rád, že si sa prebrala. Rose bola na nič. Asi by som bol teraz spálený na uhoľ, ak som mal zniesť ďalšiu jej takzvanú starostlivosť."

Postrehol periférnym videním, ako sa jej úsmev rozšíril.

"Si taký hrubý," odvetila.

"Aspoň som predvídateľný," pokrčil plecami a odišiel z izby skôr, než sa všetko nestalo ešte viacej priateľskejším.

Nechce odísť, premýšľal, keď tej noci ležal v posteli. Cíti sa tu v bezpečí. Až do rána sa mu snívalo o jej rukách.

Na druhý deň porazil Draco Hermionu v šachoch, ale postaral sa, aby jej dal akú-takú nádej, než jej zasadil konečný úder.

"Šach-mat," oznámil s úškrnom.

"To sa dalo čakať," vzdychla si. "Ach, Lucius, takmer som zabudla..." Náhle vstala a prešla do kuchyne. Otvorila zásuvku a vytiahla odtiaľ hromadu časopisov. "Z toho, čo čítate, som si všimla, že máte záujem o astrológiu, tak som pre vás objednala staršie čísla Čarohvezdára. Tipujem, že prišli pred pár dňami, keď som bola... no... mimo prevádzky."

Položila ich pred neho na stôl a potom sa vrátila k riadom.

Lucius na tú kopu vyvalil oči.

Draco svojho otca pozoroval, zvedavý, ako zareaguje na také pozorné gesto. Hermiona si to podivné napätie nevšimla, drhla taniere, pri ktorých trvala na ručnom umývaní.

"Slečna Grangerová, tieto sa vypredali pred mnohými rokmi," obozretne prehovoril Lucius.

Hermiona roztržito prikývla, kým utierala pracovnú dosku. "Áno, ale sama som na ne bola zvedavá a došlo mi, že ak by mohli zaujímať aj vás, stojí za to ich objednať. Mám zopár kontaktov, ktoré mi zoženú vydania, ktoré sú inak ťažko zohnateľné."

Zavesila utierku, stále si neuvedomovala Luciusov zápas.

"Ďakujem vám, slečna Grangerová. To bolo od vás veľmi láskavé."

Vzhliadla a pobavene sa zadívala na Luciusa. "Viete, že mi môžete hovoriť Hermiona," potichu povedala.