Preklady fanfiction Harryho Pottera

Piati ľudia

Kapitola prvá – Študenti ôsmeho ročníka

Draco hľadel na matku, ktorá mu jeho pohľad oplácala, obaja očividne neistí v tom, čo by mali urobiť. Počas celého leta si robili spoločnosť navzájom len oni dvaja (najdrahší otecko bol momentálne uväznený v Azkabane) a hoci sa v neprítomnosti vševidiacich očí Luciusa Malfoya dosť zblížili a Draco vedel, že mu bude matka veľmi chýbať, ich verejné prejavy náklonnosti boli stále smiešne neohrabané.

Narcissa sa naklonila, aby ho pobozkala na líce, ale namiesto toho sa rozhodla váhavo ho objať okolo pliec. Keďže bol skoro o hlavu vyšší ako ona, štíhla žena sa musela trošku naddvihnúť na špičkách. Draco, nenavyknutý na niečo podobné, ju jemne potľapkal po chrbte.

„Dávaj na seba počas roka pozor, zlatko,“ zdôraznila Narcissa a ustúpila dozadu. „A pokús sa mi napísať aspoň raz za týždeň. Vďaka tvojim listom si udržím zdravý rozum.“

Narcissa mala domáce väzenie, uprosila však ministerstvo, aby dovolilo Dracovi vrátiť sa do školy, ale keďže bol v podmienke, mal povolené čarovať iba v učebniach.

„Áno, matka,“ odpovedal.

Ozval sa hvizd a Narcissa ho pobozkala na líce, než sa vzdialila k úradníkom ministerstva, ktorí na ňu čakali. Skôr, než vyskočil na vlak, Draco jej zľahka kývol. Keď sa vozne dali do pohybu, rýchlo si našiel prázdne kupé. Netúžil po tom, aby ho niekto otravoval.

S povzdychom si oprel hlavu o sedadlo. Ešte ani nebol v škole a už chcel ísť domov. Čo tam bude robiť? Isteže, môže študovať kvôli svojej ďalšej kariére, ale zamestná ho vôbec niekto? Veď sa, koniec koncov, pokúsil zabiť Dumbledora (a nezáleží na tom, že to nedokázal)  a bola to jeho vina, že sa ostatní smrťožrúti dostali do hradu a zranili toľkých ľudí.

Tak čo tu preboha robí?

Dvere kupé sa otvorili a on sa vystrel, mierne šokovaný zistením, že hľadí na Hermionu Grangerovú.

Usúdil, že vyzerá stále rovnako. Jej vlasy boli stále tým istým strapatým hniezdom ako počas vojny, oči stále tej istej tmavohnedej farby... hoci, vyzerali trochu uštvané, plné smútku...

Chvíľu na seba pozerali, akoby zvažovali, čo spraviť, keď si odkašľala. „Nesprávne kupé,“ zamrmlala predtým, ako zavrela dvere a odišla.

Draco stále zízal na miesto, kde ešte pred chvíľou stála. Prečo sa tvárila tak smutne? Jej strana predsa vyhrala vojnu. Celé leto bola spolu s Potterom a Weasleym na prednej strane Proroka, či už ako opravovali školu, pracovali s Kingsleym Shackleboltom, alebo keď Potter s Weasleym začali s výcvikom na aurorov a ako sa chce Grangerová zamestnať na Oddelení presadzovania čarodejníckeho práva, aby mohla pracovať s ne-humanoidnými magickými bytosťami. Všetko predsa bolo presne tak, ako si priala, či už pre seba, alebo pre svojich priateľov.

Rýchlo však na to zabudol, keď vošiel Gregory Goyle a posadil sa oproti nemu. Druhý chlapec sa na neho váhavo usmial a potom sa zahľadel von oknom. Draco si nemohol pomôcť, zízal na neho v miernom zmätku. Od tej nehody s Crabbom ho nevidel, ani sa s ním nerozprával...

Odkašľal si. „A... aké bolo leto?“ spýtal sa.

Gregory na neho pozrel, skoro prekvapene. „Celkom... dobré, myslím. A čo tvoje?“

„Bolo... no, jednoducho bolo.“ Líšilo sa od tých predchádzajúcich. Žiadna rodinná dovolenka, samozrejme, keďže nemôžete opustiť dom a váš otec je vo väzení.

Gregory prikývol. „Chápem.“

Dracovi skrútilo ľavým kútikom úst, takmer v náznaku úsmevu. Gregory bol vždy ten chápavejší z dvojice, ktorá kedysi robievala Dracovi spoločnosť.

Gregory si zhlboka povzdychol a oprel si hlavu dozadu o sedadlo. „Čo tu vôbec robíme?“

Draco sa zmohol len na to, aby pokrútil hlavou, keď si uvedomil, že premýšľal presne o tom istom.

Druhý chlapec trochu zaváhal, kým povedal: „Myslím, že ty máš viac možností. Vieš o tom, že Potter svedčil v prospech teba a tvojej mamy?“

Draco sa narovnal. Počul o otcovom prípade, ale nesledoval ho, nečítal o ňom v novinách. Vedel, že jeho otec strávi zvyšok života v Azkabane. A hoci očakával, že v Azkabane skončí aj on, akosi sa ocitol iba v podmienke a na ceste do Rokfortu. Rozhodol sa neklásť otázky a zmieriť sa s tým, hoci to v skutočnosti nechcel. „Vážne?“

„Veru tak, nepočul si o tom? Každého šokoval, keď vyhlásil, že si nemal kontrolu nad svojimi činmi. Tiež im povedal, čo spravila tvoja mama, ako povedala Vo... Voldemortovi, že je mŕtvy a tým mu zachránila život.“

Draco bol tiež prekvapený. O ničom nevedel, ani mama mu o tom nepovedala. Hoci na druhú stranu, on sám ju žiadal, aby mu o súde nič nevravela.

Potter vstal a obhajoval ho?

Aké... nezvyčajné...

Viac-menej si myslel, že Potter skočí po prvej možnosti ako ho dostať do väzenia.

Páni.

Nevedel, či má cítiť vďačnosť, alebo má Pottera vysmiať za to, že je taký nemožný chrabromilčan.

Tak či tak, povzdychol si a zahľadel sa na scenériu, ktorá ubiehala za oknom, čo tu vôbec robí?

* * * * *

S desiatimi študentmi navyše, ktorí sa vrátili, aby si dokončili siedmy ročník, vyzerala Veľká sieň už mierne preplnená. Boli tam: Draco, pravdaže, Goyle, Grangerová, Hannah Abbottová, Neville Longbottom, Dean Thomas, Seamus Finnigan, Patilovské dvojičky a Lavender Brownová.

Super. Skysol tu so všetkými týmito chrabromičanmi. Prekvapilo ho, že sa nevrátilo viac študentov z Bystrohlavu.

Profesorka McGonagallová vystúpila na pódium. „Môžete sa rozísť do svojich fakúlt. Vaši prefekti vás tam zavedú. Avšak chcela by som, aby tu naši ôsmaci zostali, aby sme vám mohli ukázať vaše nové ubytovanie.“

Ôsmaci.

Aké vynaliezavé.

A tak všetci desiati čakali, kým sa Veľká sieň vyprázdni a sledovali pritom vysokú, štíhlu čarodejnicu, ktorá postávala pri učiteľskom stole. Profesorka McGonagallová ju predstavila ako profesorku Willowovú, ale nepridala žiaden ďalší titul. Draco sprvu predpokladal, že bude ich novou profesorkou Obrany proti čiernej mágii, tým však bol zlostne vyzerajúci holohlavý muž s ostrým pohľadom, ktorého im predstavili ako profesora Hictora Argulda.

Draco pripustil, že dáva prednosť profesorovi Arguldovi pred profesorkou Willowovou. Tá ženská vyzerala skutočne zvláštne. Možno nie až tak trafene ako Trelawneyová, ale pomerne čudácky s jej levanduľovo-ružovým rozviatym habitom a mierne prešedivenými špinavo-blond vlasmi, ktoré jej splývali po chrbte. Presedela celú hostinu s ľahkým úsmevom na tvári, akoby ju všetko navôkol rozveseľovalo.

Fakt mu liezla na nervy.

„Najskôr by som vás chcela všetkých osobne privítať tento rok späť v škole,“ pokračovala profesorka McGonagallová, keď sa Veľká sieň vyprázdnila. „Váš návrat svedčí o vašej túžbe po vzdelaní. Vieme, aký mimoriadne namáhavý bol pre vás všetkých minulý rok. Preto nám tento rok ministerstvo poskytlo poradkyňu.“

Draco mierne zbledol a všimol si, že podobne aj väčšina z jeho spolužiakov. Vari naozaj neočakávajú, že si bude vylievať srdce pred touto ženskou, či áno?

„A taktiež bude do rozvrhu hodín pre ôsmy ročník zaradený medzi ostatné predmety potrebné k MLOKom povinný predmet Zármutok, zmierenie a medzifakultná spolupráca.“

Zaúpenie, ktoré sa im podarilo ovládnuť pri zmienke o poradkyni, už nedokázali zadržať pri myšlienke na povinné hodiny 'Zmierenia'. Ostrý pohľad profesorky McGonagallovej ich však všetkých umlčal. „Teraz, ak ma budete nasledovať, zavediem vás do vašej fakulty.“

Draco si s Gregorym vymenil pohľad. To budú mať všetci spoločné ubytovanie?

Tak toto bude príšerne dlhý rok!