Preklady fanfiction Harryho Pottera

Five people – Piati ľudia

Kapitola druhá – Zármutok, zmierenie a medzifakultná spolupráca

Toho dňa prišiel Draco na hodinu Zmierenia ako prvý. Bolo práve po večeri a vonku videl postávať zvyšok triedy, akoby sa obávali vojsť. Našťastie tam ešte nebola ani profesorka Willowová, lebo Draco netušil, čo by robil, keby s ňou mal byť osamote.

Päť minút pred začiatkom hodiny vošla Grangerová. Venovala mu jediný pohľad a prešla do zadnej časti triedy. Odkedy si Grangerová ide úplne dobrovoľne sadnúť až dozadu?

Vzápätí vošiel Gregory, zľahka sa usmial a posadil sa vedľa Draca v strede triedy. Zvláštne, ako často sa teraz usmieval. Hoci v týchto dňoch bolo nezvyčajné vidieť úsmev na ktorejkoľvek tvári.

Zvyšok ôsmakov sa pomaly trúsil do triedy, až sa čiastočne zaplnila. V diaľke zvonec odbil siedmu hodinu a bočnými dverami vtrhla do triedy ako blesk profesorka Willowová, sršiac energiou. Tento dojem umocňoval aj jej žiarivo žltý habit. Dracovi na jeden príšerný moment pripomenula Gilderoya Lockharta v ženskom vydaní.

“Drahí moji, vítam vás na prvej hodine predmetu Zármutok, zmierenie a medzifakultná spolupráca, v skratke Z.Z.M.S,” privítala ich s úsmevom. “Ach,” dodala, keď sa rozhliadla po triede a zbadala skupinky, do ktorých sa rozdelili. “Tak takto to nepôjde. Vstaňte, prosím.”

Postavili sa a profesorka vytiahla z vrecka prútik a zrolovaný list pergamenu. 'Zahmkala' si a začala mávať prútikom po triede. Stoly sa presunuli do skupín po dvoch a tie sa potom usporiadali do veľkého kruhu. Na každom stole sa objavila malá menovka. “Nájdite si svoje meno a posaďte sa.”

Keď svoje meno nenašiel na žiadnom zo zadných stolov, prešiel Draco dopredu a priamo pred stolom profesorky Willowovej objavil výrazné Draco M. hneď nad menom Hermiona G.

Zmienená dievčina sa obozretne priblížila k ich stolu a keď na ňom uvidela svoje meno, zložila si tašku. Pozrela na Draca a rýchlo sa posadila. Draco ju nasledoval.

Čoskoro bola celá trieda premiešaná: Draco a Grangerová, Gregory a Lavender Brownová, Hannah Abbottová a Neville Longbottom, Seamus Finnigan a Padma Patilová  a Dean Thomas s Parvati Patilovou.

“Oveľa lepšie,” skonštatovala profesorka Willowová s úsmevom. “Takto budete mať príležitosť spoznať ľudí, s ktorými ste doteraz možno ani neprehovorili. Toto budú vaše miesta a vaši partneri po celý zvyšok školského roka.”

“Dnes sa pokúsime navzájom sa trochu spoznať, okej? Jeden po druhom sa postavíte, poviete svoje meno a jeden zaujímavý fakt o sebe. A aby som prelomila ľady, tak začnem ako prvá… som profesorka Willowová a nedávno som sa naučila jazdiť na bicykli. Dobre, tak kto bude ďalší?”

V triede zavládlo hrobové ticho. Draco prevrátil oči. Toto bolo také zbytočné!

“Mám niekoho vyvolať?” spýtala sa profesorka. Ticho sa prehĺbilo. “Hmm. Čo takto vy, slečna Parvati?”

Parvati pretočila oči a postavila sa. “Volám sa Parvati a som z dvojičiek.”

Keď sa jej sestra posadila, postavila sa Padma a vyhlásila rovnakým tónom: “Volám sa Padma a som z dvojičiek.”

Thomas vyprskol od smiechu, čím na seba upútal profesorkinu pozornosť. “Pán Thomas.”

Chrabromilčan potriasol hlavou a postavil sa. “Volám sa Dean a som veľký fanúšik futbalu. Muklovského športu,” dodal, keď sa všetci okrem Hermiony zatvárili zmätene. Pohľad mu skĺzol k Dracovi, či sa odváži niečo povedať.

“Kto bude ďalší?” spýtala sa profesorka spevavým hlasom.

Zdvihol sa Neville Longbottom. Draco si takmer okamžite všimol, že je akýsi iný. Hoci boli späť sotva deň, Longbottom nevyzeral ako ten nervózny, bľabotajúci hlupák, za ktorého ho Draco kedysi považoval. Tento Longbottom vyzeral skoro odvážne. “Volám sa Neville a mojím najobľúbenejším predmetom  je Herbológia.”

Posadil sa a Abbottová sa naňho zaškerila, kým vstávala. “Volám sa Hannah a raz by som chcela vlastniť malý penzión.”

“ Och, to je úžasné, drahá,” usmiala sa Willowová. “Milujem tieto svojrázne malé penzióniky… Ďalší, prosím. Pán Goyle?”

Gregory mierne zbledol a pomaly sa zdvihol zo stoličky. Draco vedel, ako neznáša byť stredobodom pozornosti, veď zriedka vôbec prehovoril. “É… volám sa, é…”

“Tupec,” zakašľal Finnigan a Thomas sa zachechtal.

“No tak,” napomenula ich Willowová prísne. “Tento predmet vás má naučiť, ako byť zdvorilí a počkať, kým prídete na rad. Musíte sa naučiť rešpektovať jeden druhého. Pokračujte, pán Goyle.”

“Iste,” Gregory sa zahľadel na svoje ruky. “Volám sa Gregory a mám rád Transfiguráciu.”

“Výborne, Gregory.  Nebojte sa, čoskoro vás naučíme vychutnávať si verejné prejavy.” Hoci sa to zdalo nemožné, Gregory zbledol ešte viac. To už však Willowová nepostrehla. “Takže, pán Finnigan, keďže ste taký nedočkavý podeliť sa s nami o váš názor, ste na rade.”

Finnigan sa uškrnul a postavil sa. “Volám sa Seamus a očividne mám rád dobrý smiech.”

Potom sa zdvihla Brownová, ktorá zjavne netúžila po tom, aby ju vyvolali. “Volám sa Lavender a hoci je levanduľa fialovej farby, ja mám radšej ružovú.”

“Vskutku ironické,” usmiala sa profesorka Willowová. “Pán Malfoy?”

Draco s obavami vstal. Čo zaujímavé by mal o sebe povedať? “Volám sa Draco a pomenovali ma po súhvezdí.”

“ Rozkošné,” vyhlásila profesorka a otočila sa ku Grangerovej. “A v neposlednom rade…”

Grangerová sa na ňu uprene zahľadela. “Myslím, že radšej nie.”

Celá trieda na ňu vyvalila oči, ale profesorku to nevyviedlo z miery. “No tak, drahá. Všetci sa zapojili.”

Grangerová sa zamračila, ale nakoniec vstala. “Volám sa Hermiona a naozaj tu nechcem byť.”

Fíha, tak toto bolo naozaj zaujímavé. Odkedy sa Grangerová nechce dobrovoľne zúčastniť na nejakej hodine?

“No, uvidíme, či sa nám nepodarí zmeniť váš názor. Teraz, keď sme sa všetci trochu zoznámili, mám pre vás prvú úlohu. Je veľmi jednoduchá a máte na ňu čas až do konca roka.

Chcem, aby ste popremýšľali o piatich ľuďoch, žijúcich či nie, ktorým, až by ste mali tú možnosť, by ste chceli niečo povedať. Každej z týchto osôb napíšete list.

Tie listy im nepošleme, nebudem ich dokonca ani čítať. Má vám to len pomôcť ujasniť si svoje pocity a dostať ich zo seba. Kým skončí dnešná hodina, pouvažujte prosím o svojich piatich ľuďoch. Spíšte si ich, ak treba.”

Bez nadšenia povyťahovali pergameny. Draco vytiahol pokrčený list z tašky, schmatol kalamár a brko.

S kým by tak chcel hovoriť? A vážne sa chystá toto cvičenie urobiť? Willowová predsa povedala, že to nebude ani len kontrolovať…

Ale vlastne, keď sa nad tým naozaj zamyslel…

Želal si, aby tu bol Severus. Živý. Dracovi zovrelo srdce pri myšlienke na svojho krstného otca a mentora. Severus tu bol pre neho vždy, keď ho Draco potreboval.

Merlin vie, ako veľmi ho potreboval práve teraz!

Namočil brko do atramentu a napísal Severusove meno navrch papiera. Takže jedného by už mal.

“Poriadne popremýšľajte,” poznamenala profesorka Willowová. “Možno by ste chceli hovoriť s rodičom, možno s niekým, kto nás už dávno opustil…”

Dumbledore

Draco civel na meno, ktoré vôbec nemal v úmysle napísať. Čo také by mu asi mal povedať?

Zazvonilo a ako sa všetci ponáhľali vypadnúť z triedy, profesorka Willowová zdvihla svoj prútik. “Ešte moment.”

Pred každým z nich sa objavil pergamen s jeho menom, dátumami a hodinami. “Nájdete tam rozpis, kedy sa s každým z vás stretnem individuálne. Sedenia budú dvakrát týždenne po tridsať minút a sú zladené s vaším rozvrhom. Prajem vám pekný zvyšok večera.”

Trieda sa bez slova rozišla, snáď s výnimkou chrabromilčanov, Abbottovej a Padmy Patilovej. Správali sa, akoby ani nešli do tej istej koľaje. Gregory a Draco kráčali spolu na konci skupiny, kým Grangerová sa vliekla úplne vpredu. Profesorke Willowovej to neušlo.

Dá ich dokopy. Kým sa skončí školský rok, pochopia pravý význam slova spolupráca, tým si bola istá.