Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19

Lucius hľadel na svojho syna zlomeného žiaľom, ako vzlyká do dlaní, v ktorých zvieral prútik. Sám zdvihol svoj vlastný prútik dohora, keď sa s ním znova po tak dlhom čase uvítal. O tomto okamihu sníval celé mesiace, ale aké trpko-sladké opätovné stretnutie to bolo. Prútik sa zjavil, pretože Hermiona bola vo vážnom nebezpečenstve či možno ešte horšie. Bol to hrozný spôsob ako získať svoju mágiu nazad.

Draco znova zavzlykal, zatriaslo sa mu celé telo.

Lucius si spomenul, ako sa jeho vlastné srdce roztrhlo na kúsky, keď zabili Narcissu a dospel k rozhodnutiu. Nikto by nemal bezmocne posedávať, keď jeho milovaní zomierajú. Okrem toho ho niečo napadlo, keď si spomenul na Hermionino magické spojenie s domom.

"V poriadku synu, ideme po ňu."

Dracove vzlykanie slablo, až kým len nelapal po dychu.

"Čože?"

"Ideme po ňu. Neverím, že je mŕtva - myslím, že dom by nejako zareagoval vzhľadom na to, že je s ňou spojený krvou. Je to samozrejme len teória, ale pochybujem, že sa mýlim, ak uvážime, ako reagoval, keď ho spojila s nami. Ak nie je mŕtva, znamená to, že je niekde vážne zranená. Tak si ideme po ňu." Postavil sa, aby poskytol svojmu tvrdeniu zdanie definitívnosti. Jeho syn práve teraz potreboval sebaistého vodcu a on túto úlohu dokázal veľmi dobre zahrať.

Draco na neho len zízal, tvár vlhká a červená, oči podliate krvou.

"Ty to myslíš skutočne vážne," užasnuto odvetil.

Lucius prikývol.

"Skutočne si myslíš, že je nažive?"

Lucius znova prikývol. Uvedomoval si, že jeho syn zápolí s myšlienkou podľahnúť nádeji, keď možno na konci svojej misie nájdu len jej mŕtvolu. Všimol si, ako sa Draco trochu prihrbil, asi si to práve predstavil, a potom zaťal čeľusť do dôverne známeho výrazu tvrdohlavého hnevu.

"Dobre. V poriadku. Poďme na to."

Pyšný úsmev sa zmocnil Luciusových rysov, ale rýchlo ho nahradil ospravedlňujúci pohľad.

"Obávam sa, synu, že nemám bohvieaký plán, ale ak sa bitka koná na manore, máme navrch, pretože poznáme naše pozemky lepšie než ktokoľvek iný."

"Správne," postavil sa Draco s výrazom sebaistého odhodlania. Jednať bolo ľahšie než trúchliť. "To je dobre. Môžeme improvizovať. Mali by sme sa zamaskovať. V podstate sme cieľom pre obe strany okrem tých pár ľudí z Hlavného stanu, ktorí vedia, čo sa deje."

Namieril prútikom na otcovu tvár, náznak úškrnu sfarbil jeho pery. Luciusovi sa uľavilo, keď videl, že Draco na jeho návrh reaguje tak dobre. Je úžasné, čo dokáže trocha nádeje.

"Ako chceš vyzerať, otče?"

"Prekvap ma," sucho riekol Lucius. Naozaj nemal radosť z prútika, ktorý mu mieril do tváre, hoci človek na jeho druhej strane bol jeho vlastný syn.

Zacítil, ako ho zaplavil nával chladnej mágie a opatrne sa dotkol tváre.

"Brada?" spýtal sa a Draco prikývol. Ruky zdvihol k hlave. "Krátke vlasy?" zatváril sa pohŕdavo.

"Prekvapený?" odvetil Draco stále s tým najnepatrnejším úškrnom.

Lucius prižmúril oči a namieril svoj prútik na syna. S mávnutím mal teraz Draco dlhé, svetlohnedé vlasy a sám mal krátku bradu.

"Ak mi prepáčiš, urobím si nejaké úpravy," oznámil a nechal svoje vlasy dorásť do pôvodnej dĺžky. Všimol si, že mu Draco zmenil farbu na uhľovo čiernu. "Nevadí mi čierna či brada, ale absolútne netúžim po krátkych vlasoch."

"Dosť fér," odpovedal Draco, ktorý už vyzeral trochu pokojnejšie, keď existovala možnosť, že nájdu Hermionu. Lucius sa len modlil, aby mu neposkytol falošné nádeje.

Obaja sa pozreli na letax, premýšľali ako ďalej postupovať.

"Otče, keď je teraz dom s nami zviazaný, nedovolí nám používať ho slobodnejšie? Nemohli by sme odísť prednými dverami a nájsť si miesto na premiestnenie?"

To určite dávalo zmysel a Lucius prikývol. "Skúsme to. Bude to rýchlejšie než sa babrať s letaxovým systémom. Bohovia vedia, ako to s ním Hermiona urobila."

Prešli k predným dverám, ktoré pre nich až doteraz boli len dekoráciou. Za celé tie mesiace, čo tu žili, ich nikdy nevideli použiť. Draco položil ruku na kľučku, zvedavý, či mu nejaký druh ochrany zabráni odísť.

Nič čudného sa nestalo. Kľučka sa otočila.

Vyšli mlčky von a zistili, že sa ocitli na malebnej vilovej ulici. Vysoké bresty lemovali cestu a vzduch bol presýtený vôňou kvetín.

"Nikdy predtým som ho zvonka nevidel," povedal Draco, keď sa znova pozrel na dom.

"Ani ja nie. Čudné," odpovedal Lucius pri chôdzi. Zašli za niekoľko stromov a uistili sa, že sú dobre ukrytí.

"Primiestni sa naše zvyčajné miesto, južne od manoru. Odtiaľ budeme musieť improvizovať, synu. Nevieme, aká nás tam čaká situácia."

Draco prikývol a s PRÁSK boli preč.

Manor sa kúpal v krvi a obaja Malfoyovci v hrôze na ten obraz hľadeli. Trávnik bol zelený len miestami, zvyšok bol sfarbený do červena obeťami bitky. Jednotky na oboch stranách stále bojovali, ale bolo jasné, že množstvo obetí začína ovplyvňovať tých, čo ešte stáli. Ľudia začínali spomaľovať.

"U Merlina," vydýchol Lucius. "Takto som si fakt nepredstavoval, že znova uvidím dom našich predkov." Obaja sa rozbehli. Keď videli krutosť bitky, uvedomili si, ako sa musela Hermiona zraniť. Tu vonku sa jej mohlo stať čokoľvek. Vzduch farbili nevyspytateľné kúzla.

"Kráčaj za naším cieľom, synu. Chráň sa, ale nemrhaj časom na boj, ak sa mu môžeš vyhnúť. Našou úlohou tu je nájsť Hermionu, nič iné. Chráň členov Rádu, ak to môžeš urobiť tajne, ale nech nie je jasné, na ktorej strane si. Ak na seba upútame priveľa pozornosti, spoznajú nás a potom tu budeme bojovať so všetkými."

Draco zavrčal, že chápe. Prepletali sa medzi bojovníkmi, vyhýbali sa očnému kontaktu a stále mali sklonené hlavy. Bolo prekvapujúco ľahké pohybovať sa. Okrem nutnosti použiť občasné štítové kúzla zjavne nikto nejavil záujem zastaviť ich, všetci príliš boli pohltení obranou samých seba pred útokmi. Avšak bolo ťažké pomáhať členom Rádu bez toho, aby sa neprezradili a Draco pocítil bodnutie viny za to, že nemohol urobiť viac. Jednako, bol tu kvôli Hermione. Aby ju našiel, musel byť nenápadný.

Po desiatich minútach začínal byť znepokojený, strieľal pohľadom po otcovi, keď dokázal zazrieť toho muža, ako sa ženie medzi bojovníkmi. Po dvadsiatich minútach bol na pokraji paniky.

Jeho otec dobehol k nemu.

"Nič?" spýtal sa.

Draco pokrútil hlavou, snažil sa potlačiť slzy. Ešte chvíľu hľadali, až kým sa nezastavili na chránenom mieste medzi dvoma kríkmi.

"Sakra," zanadával zadychčaný Draco. "Doparoma, kurva. Ak nie je na poli, kde by mohla byť? Otče, manor je obrovský. Šla pomáhať raneným, nie? Myslel som, že bude tu."

Lucius otvoril ústa, aby odpovedal, ale prerušilo ho zhíknutie niekoho iného. Molly Weasleyová ich spoznala a hnala sa k nim s trblietavým batôžkom látky v rukách.

"Lucius, Draco, hľadáte Hermionu, áno?" rýchlo sa spýtala.

Obaja strnulo prikývli.

"Vďakabohu. Nevedela som, komu to povedať... Akurát som sa zotavovala, keď som videla, čo sa stalo. Pomohla toľkým ľuďom... Zachránila mi život. Ach, len tu bľabocem," povedala, keď potlačila vzlyk. "Pozrite, toto mala na seba, aby zostala neviditeľná," pokračovala, keď zdvihla niečo, čo vyzeralo ako plášť. "Ale ten plášť sa jej zvliekol, keď spadla a Bellatrix ju schmatla. Neviem, kam šli. U Merlina, také si robím starosti!"

Lucius zaklial a Draco cítil, ako mu zovrelo žalúdok. Bol si istý, že čokoľvek jeho teta urobila, bolo príčinou, že sa mu vrátil prútik. Napokon mohla byť mŕtva.

Mohla byť mŕtva.

Zapotácal sa.

"Ďakujeme ti, Molly," riekol Lucius, asi láskavejšie než kedy prehovoril k nejakému Weasleymu. "Pohľadáme ju."

Uslzene prikývla, potom na seba prehodila plášť a zmizla im z očí. "Je ľahšie pomáhať ostatným, keď smrťožrúti nevedia, čo ich zasiahlo," vzďaľoval sa od nich jej hlas. Obaja Malfoyovci dospeli k záveru, že Molly Weasleyová nie je taká zbytočná megera, za akú ju vždy považovali.

"Musíme sa dostať dnu," zasyčal Lucius, schmatol Draca za ruku a ťahal ho za dom k jedným z bočných dverí určených pre služobníctvo. Pre všetkých ostatných boli zamknuté, ale všetci ostatní neboli Malfoyovci. Prešmykli sa na manor.

"Nemáme času nazvyš, Draco. Som si istý, že si spomínaš, aká je Bella, keď sa jej do rúk dostane nejaký zajatec."

Malfoyovci sa rozbehli opusteným domom. Zdalo sa, že všetci okrem Temného pána bojujú vonku a len hádali, kde sa ukrýva. Skontrolovali hlavnú sieň, ktorá bola obhorená dočierna, knižnicu, hlavné spálne a práve sa vydali do pracovne, keď to začuli.

"Nehýbte sa, votrelci!"

Pomaly sa otočili.

Pred nimi stála Bellatrix so zdvihnutým prútikom. Výraz jej pomätenej zúrivosti zaváhal, keď ich spoznala.

"Lucius? Draco?" zachichotala sa a sklonila prútik, keď sa na nich uškrnula.

"Aké smiešne maskovanie," zaškerila sa. "Vyzeráte hrozne. Prečo sa namáhate skrývať, kým ste? Dokonca aj keď ste sklamali Temného pána, stále môžete byť pre neho užitoční. Skutočne žasnem, že ste prežili. Prišli ste pozabíjať svojich záchrancov, miláčikovia? Nedokázali ste vydržať byť mimo diania? Nemôžem povedať, že by som vám to kládla za vinu." Nafúkane sa vydala smerom k nim a Draco sa nahnevane napäl. Bellatrix zastavila, skúmala jeho reakciu na ňu. Zatvárila sa zmätene.

Lucius položil ruku na synove plece a pozrel sa na neho. Draco zaťal čeľusť.

"Bella..." zapriadol Lucius pokojným hlasom. "Budem ignorovať skutočnosť, že si šťastne stála pri tom, keď nás mučili a keď zavraždili tvoju sestru, ak mi odpovieš na otázku. Kde je to dievča?"

Ani ju nemyklo pri zmienke o Narcissinej vražde. Výraz zmätenia zmizol a zamračila sa. "Čože, tá humusáčka? Ty ju nezabiješ, Lucius, je moja. Alebo minimálne bola... Práve som ju chcela vziať do Godrikovej úžľabiny, keď sa tá mrcha dostala preč. Ona a tí jej špinaví malí priatelia... Vždy mi robili problémy. Keď sa mi dostanú do rúk..."

"Jej priatelia jej pomohli dostať sa preč? A čo je v Godrikovej úžľabine?" prerušil ju Lucius, ktorý pocítil nesmiernu úľavu, že sa Hermione podarilo uniknúť. Ale keď už mal príležitosť, mohol tiež získať nejaké informácie.

"Temný pán, samozrejme," zaškerila sa Bellatrix. "No páni, páni, vy ste vážne zbytoční. Tá humusáčka bola mojím cieľom celé mesiace, ale nanešťastie ten imbecil, čo som ho prinútila priviesť ju ku mne, bol... Neschopný dokončiť úlohu. Ten blázon bol do nej zamilovaný a mal silnejšiu myseľ než som predpokladala." Prevrátila očami, aby to zdôraznila a Lucius začul, ako Draco zavrčal popod nos. "Nič to. S tými zraneniami sa ďaleko nedostane. Na samom konci zomrie hrozne bolestivou smrťou, presne tak ako si zaslúži." Bellatrixino zamračenie sa zmenilo na nepríčetný úsmev.

"Zraneniami?" prerušil Draco mlčanie. Stuhol hrôzou. Bellatrix bola zodpovedná za netvora, ktorý sa stal z Wolfa a teraz bola Hermiona niekde na pokraji smrti. Bola to nočná mora. Bolo to všetko, čoho sa obával.

"Od toho šikovného kúzla, o ktorom si mi povedal, môj drahý synovec," radostne odvetila. "Toho, čo na teba použil Potter. Ach páni, to bol bordel! Po celej pracovni nechala po sebe svoju špinavú krv, váľala sa v nej ako nejaké zviera... To bol teda pohľad." Bellatrix sa začala chichotať, ale ustala uprostred smiechu, jej posledný výraz šialenosti stuhnutý v tvári. Zelené svetlo ožiarilo jej bledú pokožku. Padla dozadu.

Dracov prútik bol vytiahnutý a ruka sa mu triasla, slová smrteľnej kliatby ešte čerstvé na perách. Jeho teta zomrela jeho rukou a jediná vec, na ktorú dokázal myslieť, bola, že si prial, aby to mohol natiahnuť ešte chvíľu dlhšie. Prinútiť ju trpieť. Prinútiť ju kričať v agónií. Zabíjať ju znova a znova. Nikdy to nebude stačiť. Chcel viac.

Stále roztrasený sa otočil k otcovi.

"Nie je mi to ľúto," nahnevane vyhlásil.

"Ani mne nie," vyrovnane odpovedal jeho otec. "Teraz je otázkou... Ktorí priatelia pomohli Hermione uniknúť? A kde teraz je?"

"Poďme skontrolovať pracovňu," povedal Draco, ktorý už kráčal smerom k nej. Lucius ho nasledoval.

Blížili sa k dverám a Draco vrhol na otca znepokojený pohľad.

"Už cítim krv," hlas mu zaváhal.

Otvorili ťažké dubové dvere a obaja nad tým, čo videli, zhíkli. Veľký perzský koberec v strede miestnosti bol silno nasiaknutý krvou, zhromaždená tekutina vytvárala kruh v mieste, kde musela ležať Hermiona. Draca naplo, ale s rozmazaným videním to potlačil. Oprel sa o rám dverí a skĺzol k zemi. Hlavu zaboril do dlaní.

"Bože, otec, naozaj neviem, čo robiť. Ako by toto mohla prežiť?"

Lucius nevedel, čo povedať. Vyzeralo to zle; veľmi zle. Bolo jasné, prečo sa ich prútiky zjavili vtedy, kedy sa zjavili.

"Dobre, premýšľajme o tom." Lucius si zovrel koreň nosa. Nemohli si dovoliť mrhať časom. "Bella povedala, že jej priatelia jej pomohli uniknúť. Kto sú jej priatelia?"

"Všetci sú jej priatelia," povedal Draco hlasom tlmeným jeho rukami. "Ale očividne sú Potter a Weasley jej najlepšími priateľmi."

"Fajn, tak ich poďme nájsť," vyhlásil Lucius.

"Prenasledujú Temného pána, otče," nahnevane odpovedal Draco. "Dokelu, nemáme šancu nájsť ich."

"Musíme to skúsiť, synu," rozhodne odvetil Lucius. "Nevidím inú možnosť." Nemal dobrý pocit, že je na Draca taký ostrý, keď bol takto labilný, ale kým si nebudú istí jej osudom, nemohli si dovoliť prestať hľadať. Draco nadvihol hlavu, potom sa postavil a oprášil sa.

"Máš pravdu, samozrejme. Prepáč, otec. Myslím, že sa len desím toho, čo nájdeme."

"Samozrejme, že to chápem," riekol Lucius. "Ale ešte sa nevzdávajme."

Bežali nazad prázdnymi sálami manoru, konečne sa dostali k dverám, ktoré viedli do malej záhrady. Prehnali sa ňou, aby našli kohokoľvek, kto by im mohol pomôcť.

To, čo uvideli, ich prekvapilo. Smrťožrúti a ostatní bojovníci Temného pána zmizli a zostávajúci členovia Rádu sa starali o svojich ranených. Draco rozoznal Rose pobehovať medzi telami, keď sa šialene snažila pomôcť. Niekto s červenými vlasmi ju nasledoval, niesol jej zásoby.

"Hej, Weasley!" vykríkol Draco a rozbehol sa tak rýchlo, ako mohol. Ron vzhliadol, omráčený uvidel bradatého hnedovlasého Draca Malfoya šprintovať k sebe.

"Malfoy? Čo tu robíš?" podozrievavo sa spýtal. Tmavovlasý Lucius dokráčal za svojím synom.

"Hľadáme Hermionu. Zjavili sa nám naše prútiky, takže vieme, že je zranená. Nevidel si ju?" dychčal Draco.

"Zranená? Mala byť s vami! V dome! V bezpečí!" zvýšil Ron hlas. Zrazu sa k nemu prihnal Harry, s obavami striedavo hľadel na tých troch mužov.

"Áno, nuž, prekukla váš malý plán a šla do vývrtky, Weasley! Hekla letax, aby skontrolovala Hlavný stan a potom nás opustila, aby šla pomôcť," vybuchol Draco. "Nepovedať jej to? Vážne? Vy blbci ste už mali vedieť, že..."

"Vedeli sme," nahnevane sa vložil Harry. "Alebo sme to minimálne tušili. Nechali sme jej v Hlavnom stane neviditeľný plášť pre prípad, že by sa jej podarilo prejsť... Aby sme ju ochránili. Mala ho mať na sebe..."

"Mala," povedala Molly, ktorá sa k skupine pripojila s plášťom prehodeným cez ruku. "Spadol z nej a vtedy ju zajala Bellatrix."

"Bellatrix? Krucinál, vôbec sem nemala chodiť!" vykríkol Ron. "Nikdy sem nemala prísť!"

"Zachránila mi život, Ronald," prižmúrila Molly oči. "Mala čo ponúknuť a chcela dostať príležitosť pomôcť."

"Aj môj zachránila," zakričala Tonksová, ktorá neďaleko ošetrovala niekomu ruku. "Už by som bola mŕtva, kebyže ma nepozašíva. O tom nepochybujem."

"Aj ja," dobehol Neville. "Takmer som už vykrvácal, keď ma našla. Zachránila tu veľa ľudí. Viete, aká je v tomto dobrá."

Ronove ústa sa zavreli a obaja s Harrym hľadeli previnilo k zemi. "Len sme sa ju snažili chrániť," povedal Harry. "To je všetko, o čo sme sa snažili. Ale teraz je v nebezpečenstve. Čo presne sa stalo?"

"Bellatrix na ňu použila Sectumsempru," povedal Draco a všimol si, ako sa Harry strhol. "Chcela ju z nejakého dôvodu vziať k Temnému pánovi, ale povedala, že Hermionini priatelia jej pomohli uniknúť. Dúfali sme, že to bol jeden z vás, takže by sme sa dozvedeli, kde je."

"Keby to bol niekto odtiaľto, bola by tu tiež," rozhliadal sa Harry. "Je ľahšie zistiť, kto zostal, keď je druhá strana preč. Aby ste vedeli, odvolal ich. Snaží sa znova preskupiť. Bojovali sme spolu v hlavnej sieni, ale potom zmizol a s Ronom sa ho už hodiny pokúšame nájsť. Prekliaty zbabelec. Nemám najmenšej potuchy, kam ten had mohol zaliezť."

"Do Godrikovej úžľabiny," nečakane oznámil Draco. "Bellatrix povedala, že Temný pán je v Godrikovej úžľabine."

Nastalo ťažké ticho, kedy Harry s Ronom na neho vyvaľovali oči.

"To vážne?" obozretne sa spýtal Ron. "Neklameš?"

"U Merlina, ty sprostý blb, ja som na vašej prekliatej strane. Neochotne, no predsa som tam až po uši!" zavrčal Draco.

Ron sa otočil k Harrymu. Vymenili si pohľad.

"Dobre, v tom prípade ideme ja, Ron, Lupin a Tonsková. Nemôžeme nájsť Divookého Moodyho. Poďme sa to pokúsiť dokončiť," vyhlásil Harry. "Malfoy... ohľadne Hermiony... Ak ju vážne zachránili priatelia, asi sa ju pokúšajú niekde vyliečiť. Namojdušu, neviem, kam ju vzali, ale myslím, že jediné, čo môžeme urobiť, je čakať, kým nám niekto neposkytne nejakú informáciu."

"Pokiaľ by sme nemohli prinútiť Bellatrix, aby nám povedala viac?" navrhol Ron, nahnevaná nádej rozsvietila jeho oči. Všetkým bolo jasné, že chcel tú ženu mučiť a nikto mu to v skutočnosti nezazlieval.

"Je mŕtva," oznámil Draco, ale nechcel to bližšie vysvetľovať. Pripadal si hlúpo za to, že ju zabil skôr, ako preskúmal jej myseľ. Vtedy ho to nenapadlo... Bol príliš rozrušený a nahnevaný, aby urobil niečo iné, ako zabil tú ženskú.

"No, v každom prípade vďaka Merlinovi za to," pokrčil Ron plecami. "Bola to skurvená nočná mora. Myslím, že Harry má pravdu, Malfoy. Ak ju vzali priatelia, nakoniec niekto niečo začuje." Otočil sa k Harrymu, odhodlanosť v tvári. "Dobre, dostaňme sa do Godrikovej úžľabiny, Harry. Toto musí skončiť. Je na úteku a je vydesený. Toto dokážeme."

Harry prikývol, ale nespustil oči z Draca. "Ona je človekom, ktorý dokáže prežiť, Malfoy," ohľaduplne prehovoril. "Je to bojovník. Vráťte sa do domu - niekto odtiaľto vás vezme cez Hlavný stan. Ak s Ronom prežijeme tento boj, nájdeme vás tam."

"Môžeme ísť priamo," chladne odvetil Draco. Ľútosť Vyvoleného nechcel. Chcel nazad Hermionu. "Uvidíme sa neskôr. Veľa šťastia," dodal. Napriek všetkému skutočne dúfal, že Harry zabije toho bastarda, ktorý mu spôsobil toľko nešťastia.

"Vďaka, Malfoy," riekol Harry a potom s Ronom odišiel, Tonksová a Lupin nasledovali tesne za nimi.

Draco začul, ako si jeho otec za ním vzdychol. "Zamierime nazad, Draco? Nech mi je akokoľvek proti srsti povedať to, ale pán Potter má asi pravdu. Ak ju vzali priatelia, pravdepodobne sa jej práve teraz snažia pomôcť. Ten dom bude prvé miesto, kde nás bude hľadať."

Draco strnulo prikývol a vydal sa preč od toho davu. Nechcel byť už viacej v blízkosti týchto ľudí a aj tak pre nich nemohol nič urobiť. To, že je Zázračné duo optimistické, bolo síce pekné, ale oni nevideli tú krv. Bolo mu jasné, že obraz toho koberca ho bude prenasledovať, až kým ju nenájde.

"Myslíš, že sa dokážeme premiestniť? Naozaj neviem, ako dom zareaguje na ľudí, ktorí sa z ničoho nič zhmotnia zo vzduchu," povedal Draco, znel vyčerpane a nahnevane.

"Budeme len veriť, že ho Hermiona nastavila v priateľskom režime," povedal Lucius, ktorý znel rovnako vyčerpane. "Len si predstav dom a uvidíme, kde skončíme."

Bol to mierny hazard, ale Draco už prekonal hranicu, aby ho to trápilo. Nedal dokonca najavo ani to, že slová svojho otca počul, len zatvoril oči a odmiestnil sa.

O chvíľu neskôr sa obaja s PRÁSK objavili na zadnom dvorci. Samozrejme, že to takto zariadila Hermiona. Bola prekliato geniálna. Draco prestal strážiť svoje emócie a cítil, ako mu poklesli plecia. Jeho otec mávol prútikom a ich vzhľad sa vrátil k normálu.

"Domnievam sa, že sme znova pri vyčkávacej hre," vyhlásil Draco zachrípnutým hlasom. Vošiel dnu, schúlil sa na gauči a myslel na Hermionu, ako sa na neho nakláňa a usmieva. Hruď ho bolela.

O hodinu neskôr obaja Lucius aj Draco súčasne zhíkli, zovreli si predlaktia, na ktorých boli ich Temné znamenia. V miestach značky uháňala páliaca bolesť a oni sa zvíjali na sedadlách. O chvíľu neskôr bolesť ustala.

"Myslíš, že... " dychčal Draco.

"Myslím," hľadel Lucius v úžase na svoje znamenie. "Myslím, že tvoja matka bola práve pomstená."

Draco si prezeral ruku a prekvapene si všimol, že znamenie už začína blednúť, keď bolestivo syčalo na jeho pokožke.

"Kiežby toto mohla vidieť Hermiona," zašepkal, keď sledoval, ako sa na jeho ruke vytvára história.

O tri hodiny neskôr prišli letaxom Harry s Ronom. Draco si nemyslel, že je možné, aby dvaja ľudia vyzerali súčasne tak radostne a tiež tak nešťastne.

Lucius sa postavil, aby ich privítal a potriasol si s nimi ruky. Srdečne im poďakoval za to, že dokončili misiu, ktorá bola prakticky rozsudkom smrti. Draco nasledoval príklad svojho otca. Možno mal zlomené srdce, ale bol tiež úprimne vďačný, že Zázračné duo uspelo. Prekvapilo ho, keď mu pripísali veľký podiel na tom úspechu... Harry povedal, že Voldemort sa práve chystal znova zmeniť polohu, keď ho našli a bez Dracovho tipu by bol pravdepodobne stále nažive.

"Takže... Stále nič o jej pobyte?" nervózne sa spýtal Harry, keď skončili s formalitami. Obaja Malfoyovci vážne pokrútili hlavami.

"Kurva," povedal Ron.

Spoločne sa mlčky podelili o kanvicu s čajom, radosť z ich víťazstva sa otupila pod ťažobou z Hermioninho zmiznutia.