Preklady fanfiction Harryho Pottera

Prvýkrát sa o tom zmienil, keď sa v piatok večer zdržala dlhšie. „Váš súkromný život musí byť jeden veľký zmätok, ak ste tu ešte tak neskoro,“ ozval sa Snape. Nemusela sa naňho ani pozrieť, aby rozpoznala rozladenie, ktoré počula v jeho hlase. Vedela, že má rád samotu, ale dnes večer si nemohla pomôcť.

„Čože? Nie! Len potrebujem dokončiť uzávierku za tento mesiac.“

„Nemôže to počkať do pondelka?“

„V pondelok sa začína ďalší mesiac a to znamená, že budem mať na starosti nové účty. Okrem toho vy radšej nič nehovorte. Tiež ste sa tu dnes večer zdržali dlho.“

„Nie som mladý a krásny ako vy,“ riekol. To Hermionu donútilo vzhliadnuť od účtovných záznamov, no zlomyseľný úškrn na jeho tvári svedčil o tom, že sa ju snažil iba vyprovokovať, nič viac. Severus Snape by si nikdy nemyslel, že je krásna.

„Ja tiež nie,“ povedala sarkasticky.

„Dnes mám čas pracovať na zložitom elixíre.“

„A ja musím dokončiť vyúčtovanie. Teraz vypadnite!“ Skrčila kúsok pergamenu a hodila ho po ňom. Uhol sa pred ním a konečne odišiel.

*****

Po druhýkrát sa jej spýtal, čo sa stalo s tým: „ryšavým skrachovancom, s ktorým ste zvykli chodiť?“

Hermiona urobila grimasu. To bola veľmi trápna téma. „Odišiel za inou. Vlastne za inými. Myslím, že to bola naposledy Luna Lovegoodová, ak možno veriť tomu, čo píšu v novinách.“ Popresúvala papiere a snažila sa vyzerať, že má plné ruky práce v nádeji, že ju nechá na pokoji.

Nezabralo to.

„Luna Lovegoodová? Čo ste urobili, aby ste ho donútili odísť?“

Hermiona zvýšila hlas: „Čo som urobila? Vážne si myslíte, že to malo niečo spoločné so mnou? No a čo, keď mám veľa práce? A nebaví ma chodiť do krčmy každý večer? To ešte neznamená, že so mnou nie je niečo v poriadku!“

Prikývol, akoby prišiel na trinásty spôsob použitia dračej krvi. „Aha, už chápem.“

„Sviniar!“ vyprskla. Ale už ju nepočul, pretože odišiel z miestnosti. Dokázal ju rozčúliť ešte aj v svojej neprítomnosti.

*****

Tretíkrát ho len-len že neudrela. Bolo ťažké sa ovládnuť.

„Viete, možno keby ste sa obliekali menej ako mukel a väčšmi ako čarodejnica, mali by ste viac šťastia s mužmi.“

Treskla o stôl šálku s elixírom na doplnenie krvi, ktorý mu priniesla. Jej obsah vyšplechol na jeho drevený pracovný stôl. Pery sa mu skrútili do zlomyseľného úškľabku. Páčilo sa mu, keď ju vyviedol z miery. No pekne, už sa mu viac nepoddá! Túto hru môžu hrať aj dvaja, pomyslela si Hermiona. Poznala jeho slabé miesta rovnako, ako on jej.

„Je tu čas užiť elixír, Snape,“ povedala sladkým hlasom. „Viete, čo sa stane, ak ho nevypijete?“ Prenikavo sa zahľadela na obväzy, ktoré mu zakrývali neustále mokvajúce rany na krku.

„Som si toho dobre vedomý, Grangerová,“ odvetil nebezpečne.

„Budem nútená vám ich vymeniť, pretože budete príliš slabý a neistý, aby ste to urobili sám. A nemôžem mať svojho vrchného alchymistu práceneschopného.“

„Som tu jediným výrobcom elixírov a mali by ste mať na pamäti, že táto spoločnosť patrí mne.“

„Vlastním štyridsaťdeväťpercentný podiel, Snape. A potrebujete ma, aby som viedla váš biznis a kontrolovala, či užívate elixír, takže by bolo fajn, keby ste boli ku mne milší,“ povedala.

„Nebývam milý,“ povedal posmešne.

Hermiona si povzdychla. „Viem. A teraz vypite elixír.“ Stála a sledovala ho, aby sa uistila, že vypil všetko. Príliš často bol natoľko zabraný do prípravy odvarov, že ho zabudol užiť a potom bola nútená zaoberať sa nielen nevrlým Snapom, ale aj bledým, spoteným a trasúcim sa Snapom – len bol ešte horší.

Vypil odvar, pery sa mu skrivili od horkej chuti a plesol šálku na stôl. „Prekliaty had!“ zamrmlal. Hermiona schovala úsmev, keď sa otočila a vrátila späť do kancelárie.

Nemohla ho ďalej ohrozovať možným vykrvácaním a aby predišla pohŕdavým poznámkam o jej vzhľade alebo spoločenskom živote, vymyslela plán. Pošle si darčeky od neznámeho ctiteľa. Snape sa nemohol prieť s reálnou prítomnosťou niekoľkých nenápadných darčekov prezrádzajúcich niečiu náklonnosť k nej. Skutočnosť, že si ich pošle sama, bol iba bezvýznamný detail.

*****

V pondelok ráno sa cestou do práce zastavila v kvetinárstve.

„Čo môžem pre vás urobiť?“ spýtal sa majiteľ.

„Tucet ružových ruží,“ riekla. „Rada by som tiež kartičku s nápisom Pre nádherné dievča. Nie, nie, nie pre dievča, pre ženu. Pre nádhernú ženu, ktorá sedí za stolom v „Snapovej lekárni a elixíroch“.“

„Môžete si na kartičku napísať čokoľvek chcete.“

„Nie, nie, nie. Nemôžem to napísať. On by spoznal môj rukopis,“ povedala Hermiona.

„On?“ spýtal sa majiteľ.

„Priplatím vám, ak chcete, len to napíšte na kartičku,“ riekla. Muž sa zamračil, ale urobil, čo mu bolo povedané.

*****

Kvety dorazili presne po obede. Boli také nádherné, že Hermiona ani nemusela predstierať nadšenie. „Ach, pozrite, čo mi prišlo!“ vykríkla, keď Snape vošiel do miestnosti. Strhol sa a potom nahnevane pozrel na vázu s kvetmi, ktorá stála na jej stole. Zastavil sa a pozeral striedavo na kvety a Hermionu.

„Nemôžete ich mať tu,“ povedal nakoniec.

„Čože? Prečo nie?“

„Som alergický.“

Hermiona prevrátila očami. Pracoval s kvetmi po celý čas svojej kariéry majstra elixírov. Neverila, že by bol alergický z minúty na minútu a aj mu to povedala. Strčila mu kyticu ruží pod nos a testovala ho. „Vidíte, že ste v poriadku.“

Civel na ňu bez mihnutia oka. „Hapčí,“ povedal sucho.

Šklbla kvetmi späť. Záplava ružových lupienkov sa zniesla na podlahu. „Dobre! Vy odporný, zlomyseľný chlap!“ Šmarila kyticu do smetného koša. Ako keby v ich premiestnení zo stola do koša bol nejaký rozdiel – ale Snape to nekomentoval. Hermiona si pomyslela, že je to len ďalší dôkaz toho, že má pravdu.

Úplne odignoroval jej záchvat zúrivosti a docielil, že sa cítila, akoby bola späť v škole. „Vraciam sa do práce, Grangerová,“ informoval ju s úškľabkom, keď sa pobral do laboratória.

„Mali by ste byť na mňa dobrý!“ kričala za ním. „Môžem si nájsť prácu kdekoľvek! Nemusím pracovať pre vás!“

„Radšej by som to nerobil,“ zaznela sarkastická odpoveď z laboratória.

Hermiona sa posadila do kresla. Dobre, v podstate to bola pravda, pomyslela si. Odmietal myšlienku ich vzájomnej spolupráce od chvíle, kedy s ňou prišla. Ale Hermiona zúfalo potrebovala prácu, ktorá NEBOLA na ministerstve. Ron tam pracoval a hoci to bola veľká budova, nebola dostatočne veľká pre nich oboch, najmä nie odvtedy, čo sa ich cesty rozišli.

Dosiaľ zostali priateľmi, ale len preto, že sa nemuseli vídať každý deň v práci. Hermiona pátrala po Snapovi. Našla ho trucovať v jeho rodnom dome v Pradiarskej uličke a predložila mu plán, ktorý ťažil z jej nedávnej slávy a jeho značného nadania pre elixíry.

„Už nebudete musieť učiť tupé hlavy,“ povedala nadšene a ukázala mu svoj podnikateľský plán. Od profesorky McGonagallovej vedela, že mu znovu ponúkla miesto profesora elixírov v Rokforte, avšak doposiaľ ho neprijal.

„Ale musel by som vás vídať každý deň, slečna Grangerová,“ odpovedal, „čo môže byť v konečnom dôsledku horšie.“

„Už nie som taká nepríjemná, ako som bývala,“ riekla. Vojna proti Voldemortovi ju zmenila. Potom sa na ňu zadíval dlhým a prísnym pohľadom, pod ťarchou ktorého sa skrútila.

„Nie,“ povedal pomaly. „Predpokladám, že nie ste.“

To sa najviac blížilo pochvale, ktorú od neho vôbec kedy dostala a už vtedy vedela, že bude súhlasiť s jej plánom. O dva týždne neskôr, po dlhom dohadovaní, podpísali dohodu. Vlastnil väčšinový podiel a ona mala na starosti podnikateľskú stránku, zatiaľ čo on pripravoval elixíry. Bolo to dobré spojenie, alebo spojenie, ktoré prinajmenšom fungovalo po väčšinu času. Tak či onak prišli k veľkým peniazom.

S kvetmi v smetnom koši sa zvyšok Hermioninho dňa vliekol kontrolou týždennej dodávky prísad do elixírov. To bola práca, ktorej sa desila, ale dnes to vyzeralo ešte horšie. Mala viac škatuliek, než obyčajne a štós pergamenu, kde sledovala objednávky. Nezdalo sa však, že by patrili ku ktorejkoľvek zásielke.

Po dvoch hodinách bola frustrovaná a na konci so silami. Jediným vysvetlením pre zmätok bol fakt, že Snape urobil opätovnú objednávku zásob. Príležitostne to robieval a vždy to končilo katastrofou. Nikdy neobjednával u ich pravidelných dodávateľov, kde dostávali diskontné sadzby a neskôr si nikdy nevedel spomenúť, koľko si čoho objednal. Takže, keď prišli tri škatule prasacích sŕdc v náleve, nemala poňatia, či je to v poriadku alebo nie. S hŕbou objednávok v rukách vtrhla k nemu do laboratória.

„Objednali ste viac kozích slezín?“ spýtala sa Hermiona a natiahla ruku s faktúrou na desať kvartov.^[1]

„Áno, minulý týždeň mi došli,“ odvetil Snape. Nevzhliadol od miešania a počítal si pre seba.

„Vyplnili ste objednávku?“ Už poznala odpoveď na túto otázku, bolo to nie. Nikdy nedodržiaval postup, a tým ju nútil viesť s ním rovnaký rozhovor zas a znovu.

„Viete, čo si myslím o vašich prekliatych formulároch, Grangerová.“ Prestal počítať, zodvihol lyžicu a potom sa k nej otočil. „A teraz odíďte.“

„Nuž, ak sa vám nepáčia moje prekliate formuláre, mohli by ste si spomenúť, koľko ste si ich objednali?“

„Nemôžem si spomenúť.“

„Dnes prišlo desať kvartov. Objednali ste si desať?“ Strčila mu faktúru pod nos. Schmatol ju za zápästie a stiahol dole.

„To je smiešne! Prečo by som si objednával ročnú zásobu? Pokazila by sa skôr, ako by som z nej použil polovicu.“

„Takže, poslali ich desať a vyúčtovali tiež desať. A keďže nemám objednávku, ktorá by sedela s faktúrou, netuším, čo mi mali poslať. Ten systém má svoj význam, Snape. Pretože funguje! Prečo ma nenecháte robiť objednávky a nezostanete pri varení elixírov?“

„Vypadnite z môjho laboratória!“ povedal nebezpečne tichým hlasom. Hermiona vedela, že ak používal tento tón, bol rozčúlený. Hlasný tón znamenal frustrovanosť. Nadávky, že sa porezal, alebo si spôsobil bolesť iným spôsobom, avšak nízky a tichý hlas používal dve sekundy pred vyslaním nepríjemného, vznášacieho zaklínadla. Zatiaľ sa jej darilo vyhnúť pred zasiahnutím niektorého z nich, domnievala sa však, že to bolo skôr vďaka jeho cieleniu mimo než jej rýchlosti a obratnosti.

„V poriadku, ale pošlem ich všetky späť, kým nevyplníte objednávku, alebo mi nepoviete, koľko ich chcete, aby som mohla vyplniť formulár.“ Otočila sa a vykročila ku svojej kancelárii.

„Dva,“ povedal, keď dorazila ku dverám.

Obrátila sa a čakala kým dopovie.

„Objednal som si dva. Tí idioti si museli zle prečítať objednávku,“ dodal. To bolo jediné ospravedlnenie, aké kedy dostane.

„Ďakujem,“ povedala a potom ho nechala samého s jeho odvarmi. O dva týždne sa táto debata znovu zopakuje, ale nikdy jej to neprekážalo... nie veľmi.

*****

Po vyúčtovaní každej škatuľky a fľaštičky sa Hermiona vrátila k písaciemu stolu, aby sa pobalila a pobrala domov. Natiahla sa za smetným košom s úmyslom vziať si kvety. Bolo jej jedno, či Snape predstieral, že je na ne alergický. Zaplatila za ne, a tak si ich aspoň zoberie domov a bude sa z nich tešiť. Ale keď sa doň pozrela, boli preč.

Nazlostene ho nechala spadnúť s buchnutím na zem. Ten mizerný darebák vyhodil jej kyticu? Ako sa opovažuje? Za tie kvety minula toľko peňazí! A potom zbadala flakón s bledoružovou tekutinou ležať na hromade papierov na stole. Bol tam aj lístok, ktorý si prečítala: Vaše kvety som použil do elixíru dobrej nálady. Prosím, užite ho predtým, než so mnou budete znovu hovoriť o zásobách. Inak nebudem niesť zodpovednosť za následky.

Poobzerala sa okolo seba, aby sa uistila, že sa neskrýva niekde v rohu skôr, ako sa usmiala. Lupienky ruží boli hlavnou zložkou elixíru dobrej nálady. Miesto toho, aby zobrala flakónik domov, vložila ho do zásuvky. Som si istá, že ho budem pri práci s týmto chlapom skôr či neskôr potrebovať, pomyslela si.

*****

O dva dni neskôr si dala doručiť bonboniéru s podobným lístočkom. Boli v nej jej obľúbené druhy drahých bonbónov, ktoré si želala dostať od Rona, on jej ich však nikdy nekúpil. Teraz, keď bola slobodná, si dovolila kúpiť bonboniéru len raz do roka, okolo Dňa svätého Valentína.

„Môžete mi sľúbiť, že sa u vás neprejaví alergia, ak vám jeden ponúknem?“ spýtala sa Snapa, keď ich prišiel dopredu preskúmať.

„Nemôžem si vyberať na čo budem alergický, Grangerová. A neoceňujem váš pokus o sarkazmus.“

Pozorne sledoval, ako si prezerá rôzne druhy bonbónov. So špeciálnym kúzlom, ktoré vymyslela, mohla rozoznať, čo sa nachádza vo vnútri každého z nich. Tie s vanilkovým krémom v horkej čokoláde si rada nechávala na koniec. Namiesto nich si vybrala karamelový a strčila si ho do úst.

„Žnamená to, že nevyškúšate?“ spýtala sa s plnými ústami. Karamel jej zlepil zuby.

„To som nepovedal, či áno?“ Natiahol sa za višňou v čokoláde. „Tušíte azda, kto je vaším nápadníkom?“

„Netuším,“ zaklamala. „Je tu istý Harry, ktorý mi dvoril pred pár mesiacmi. Možno je to on.“

„Vyšli ste si s ním?“ spýtal sa Snape.

„Áno. A povedala by som, že to bolo v pohode. Raz alebo dvakrát sme si poslali sovu, ale potom to ustalo.“ Celý románik bol taký nemastný-neslaný. Dohodli sa na ňom iba kvôli Harrymu.

„To nebude on,“ vyhlásil Snape. „Po takom dlhom čase to nedáva zmysel. Možno niektorý z našich zákazníkov? Pán Kemper vždy radšej rieši veci s vami.“

Hermiona sa zamračila. Pán Kemper bol nízky, obézny chlap s červenou tvárou a rozčuľujúcim správaním. „Drahý Merlin, dúfam, že to nie je pán Kemper. V skutočnosti väčšina našich zákazníkov rieši veci radšej so mnou než s vami, ale to neznamená, že mi tiež posielajú kvety a sladkosti.“

„To sa ma dotklo,“ povedal napaprčene. Ale Hermiona mu mohla vidieť iskričky v očiach. Doberal si ju.

„Vy nie ste taký citlivý. Navyše práve preto som tu – aby som viedla podnikanie a rokovala so zákazníkmi a nemuseli ste to robiť vy. Ak by ste s klientmi jednali vy, už by sa k nám viac nevrátili.“

Snape sa diabolsky uškrnul. „To je nepochybne pravda. A čo Walsh? Videl som, ako sa naňho pozeráte.“

Hermiona sa začervenala. Pán Walsh bol dobre vyzerajúci muž. Celkom isto starší od nej o desať či viac rokov, ale s najprenikavejšími modrými očami, aké kedy videla. Bol tu však jeden problém. „Je ženatý,“ zamrmlala.

„Ale to vám nebránilo, aby ste naňho hľadeli,“ povedal prudko. Jeho hlas znel inak, ako keď hovoril o pánovi Kemperovi, takmer nahnevane.

„O tom sa vami nebudem baviť,“ povedala pevne. Snažila sa vyhnúť jeho spýtavému pohľadu. Bonboniéru vložila do vrchnej zásuvky, vytiahla brko a pustila sa do účtovania včerajších súhrnov. „Nemusíte ísť premiešať elixír? Nakrájať prísady?“

„Práve teraz mám voľno,“ povedal. Hermiona stuhla. Uprene sa na ňu zadíval, akoby sa snažil rozhodnúť, čo robiť. Našťastie prestal s podpichovaním a prešiel k pracovnejším témam. „Nechceli ste sa so mnou stretnúť kvôli prípadnej opcii na výskum pre svätého Munga?“

„Ach, áno,“ riekla Hermiona. Účtovanie môže odložiť na neskôr. Čokoľvek bolo lepšie, než hovoriť o jej tajnom ctiteľovi.

*****

Keď sa Hermiona konečne dostala k svojej práci, úplne sa do nej pohrúžila. Stávalo sa to často. Dnes pracovala na niekoľkých odhadoch pre zvyšok roka. Dúfala, že si čoskoro budú môcť najať niekoho iného na prípravu väčšiny základných elixírov, aby Snapovi zostalo viac času na výskum.

Žalúdok jej zaškŕkal, a keď sa pozrela na hodinky, uvedomila si, že vynechala obed. Z laboratória sa ozval hrmot. Zvuk rozbíjajúceho sa skla padajúceho na podlahu ju prinútil vyskočiť zo stoličky, aby zistila, čo sa deje.

Našla tam Snapa zvierajúceho okraj pracovného stola, bledého ako smrť, so skleneným pohľadom. Hustá, zelená tekutina kvapkala na podlahu, zatiaľ čo sa úlomky skla a zvyšky flakónov, ktoré sa snažil naplniť, rozptýlili vôkol neho.

Hneď pochopila, čo sa stalo.

„Ó, nie!“ vykríkla. „Zabudla som vám dať elixír.“

Prihnala sa do skladu a odliala mu dávku. Keď sa vrátila do laboratória, vtisla mu pohár do ruky a sledovala, ako ho rýchlo vypil.

„Sem si sadnite.“ Viedla ho za lakeť k malej pohovke v rohu, kde si občas zdriemol, zatiaľ čo čakal na ďalšiu fázu prípravy zložitejších elixírov. Dovolil jej, aby mu odhrnula dozadu mokré vlasy a začala rozopínať gombíky na golieri. Zakrátko mu vyzliekla vrchnú vrstvu šiat, rozopla košeľu a vytiahla jednu ruku. Nedovolil by jej, aby mu košeľu úplne vyzliekla, no jej to neprekážalo, keďže sa potrebovala dostať iba k jednej strane jeho krku.

Doteraz to robila len dva či trikrát a zakaždým to trvalo iba chvíľu, počas ktorej nesmela zabudnúť dýchať. Už si zvykla len letmo vídať kúsky jeho obväzov. Keď jemne odtiahla krvou nasiaknutú gázu, otvorená rana na Snapovom krku jej zaútočila na zmysly. Golier mu ju zvyčajne celkom dobre zakrýval, lenže vidieť ju takto odokrytú a pritom cítiť medený pach krvi v nej oživilo strašné spomienky na tú noc, kedy ho pohrýzla Nagini. Vedela, že ju Neville zabil, ale stále sa jej zjavovala v snoch – niekedy hrýzla ju, inokedy Snapa.

„Vidím, že ste dali na moje rady a začali sa obliekať viac ako čarodejnica,“ ozval sa a vrátil ju zo snenia späť do reality. Slová z neho vyšli s miernym chripotom a dokazovali, že sa cítil zle, ale stále vládal rozdávať svoje zvyčajné štipľavé poznámky.

„Nič také,“ bránila sa. „Skrátka toto tričko bolo dnes ráno jedinou čistou vecou.“ Letmo naňho pozrela a ruky sa jej zastavili. Vtedy si uvedomila, kam smeruje jeho pohľad a že v ten deň mala na sebe tričko s hlbším výstrihom. Bolo to skutočne zvláštne, pretože zvyčajne pevne zavrel oči a tváril sa, že ho necháva chladným. „Zízate na moje prsia?“ spýtala sa nahnevane.

„Je ťažké nezízať, keď ste mi ich tak vhodne umiestnili pred tvárou, Grangerová.“

„Vy prekliaty, skrvavený gauner!“^[2] zvolala. Zasmial sa. Nikdy predtým ho nepočula smiať sa. Chvíľu trvalo, kým si uvedomila, prečo sa smeje. Vymieňala mu obväz zakrvavený od hadieho uhryznutia.

„Nemyslela som to... no, v tom význame, že ste...“

„Nemáte dôvod byť naštvaná, Grangerová. Máte decentný výstrih.“

„Myslím, že vám strata krvi udrela na mozog. Nech sa páči.“ Dokončila preväzovanie, na záver ho potľapkala po pleci a potom mu podala šaty. „Dajte si pár bonbónov. Budete sa cítiť lepšie.“

„Radšej nie,“ povedal upäto, keď si znovu obliekol košeľu.

„No tak!“ trvala na svojom. Privolala bonboniéru a vložila mu ju do rúk. „Dnes ste stratili veľa krvi.“

„Povedal som nie, ďakujem, Grangerová.“ Strčil jej bonboniéru späť do rúk. Hermiona sa zamračila. Otvorila škatuľku, aby ho ešte viac nalákala, ale keď sa pozrela dolu zbadala iba jeden bonbón, pričom ich tam určite zostalo minimálne šesť alebo sedem, keď ich naposledy počítala.

„Ste obyčajný zlodej!“ zvrieskla. Vyhodila za tú bonboniéru kopec peňazí a tešila sa, že si vychutná každučký kúsok čokolády.

„Urobil som vám láskavosť,“ povedal, oprel sa na pohovke dozadu a zavrel oči. Prstami si masíroval spánky.

„Láskavosť?! Akú?“

„Skutočne nepotrebujete sama zhltnúť celú bonboniéru, takže som vás uchránil pred budúco týždňovým horekovaním, že všetko išlo priamo do vašich bokov. Okrem toho som vám nechal váš najobľúbenejší.“

Hermiona zaťala päste a hovorila si, že by bolo zlým nápadom udrieť ho do tváre. Skutočne mal tú drzosť! „A odkiaľ viete, ktorý je môj najobľúbenejší?“

„Ochutnajte, ak mi neveríte.“

Hermiona ho prebodla pohľadom. Otvoril jedno oko a zadíval sa na ňu. „No tak!“ zavelil.

Nahnevane si strčila do úst zvyšný bonbón. Mihom sa chuť horkej čokolády zmiešala so sýtym vanilkovým krémom a zakrúžila okolo jej jazyka. Nemohla si pomôcť a uznanlivo zastonala, oči nechala privreté, keď si vychutnávala jeho chuť. Bol to jej najobľúbenejší. Odkiaľ to vedel?

Nakoniec prehltla, otvorila oči a zistila, že sa Snape uškŕňa. „Aj tak ste bastard!“ povedala.

„Bezpochyby,“ odvetil. „Ale bastard, ktorý vie, čo máte rada. A teraz k elixírom. Neželám si, aby ste mi pílili uši rečami o zbytočnej práci a zničených prísadách, takže ich budete musieť dokončiť za mňa.“

Hermiona si utrela ústa do rukáva a zaprotestovala: „Ale nie som si istá...“

„Zostanem tu a budem vám dávať pokyny, hlupaňa. Akoby som vás mohol nechať v mojom laboratóriu samu?“

Zvraštila čelo, ale vyhrnula si rukávy, aby dokončila, čo začal. Každodenná práca so Snapom nemusela byť príjemná, ale bolo isté, že bola zakaždým zaujímavá.

*****

Po niekoľkých úmorných hodinách prijímania rozkazov si Hermiona pobalila tašku s úmyslom pobrať sa domov prečítať si brakový ľúbostný román a zjesť na večeru trochu zmrzliny. Avšak nedostala sa ďaleko. Našla Snapa sedieť pri kozube, cez ktorý sa obyčajne premiestňovala, obklopeného škatuľkami s indickým jedlom na objednávku.

„Je tu toho dosť aj pre vás,“ oznámil jej.

Hermiona vedela, že ju doma čaká na večeru iba zmrzlina, a tak sa vrhla do kresla oproti a schmatla vidličku. „Mrzí ma, že som zabudla na váš elixír,“ povedala. Jedlo bolo jeho ponukou prímeria, takže považovala za správne ospravedlniť sa.

„Mrzí ma, že som zjedol vaše bonbóny,“ povedal odmerane.

„Nie, nemrzí.“ Premýšľala, ako vlastne dokázal zvládnuť rolu špióna, keď bol taký príšerný klamár.

„Nie, nemrzí,“ potvrdil s náznakom úsmevu.

„Ako ste sa k nim dostali bez toho, aby som si to všimla?“

„Bol som špiónom,“ odvetil. Hermiona sa zamračila. To nebolo príliš dobré vysvetlenie. Nemyslela si, že by Voldemortovi čokoľvek ukradol. „Boli ste príliš zabraná do práce, Grangerová. Nevšimli ste si, kedy som vošiel do miestnosti, ani kedy som vás oslovil, takže som sa rozhodol zistiť, ako ďaleko sa môžem dostať.“

„Dosť ďaleko,“ povedala. Prikývol, stále sa usmievajúc. Hermiona sa tiež usmiala a natiahla za nádobou so zeleným karí. „Toto je moje obľúbené.“ Zobrala si veľkú porciu.

„Viem.“

Prekvapene naňho pozrela. „Ako to viete? Najskôr to s bonbónom a teraz s večerou.“ 

„Pozorujem vás už roky, Grangerová, a ste nesmierne predvídateľná. V pondelok máte rada morčací sendvič z lahôdok za rohom. V utorok a stredu si nosíte obed z domu. Vo štvrtok a piatok striedate niekoľko rôznych reštaurácií. A každý tretí piatok v mesiaci si objednávate zelené karí z obchodu na Grantovej ulici.“

Hermiona v hrôze držala vidličku pripravenú na polceste k ústam. Nemala predstavu, kedy ju tak dôkladne sledoval, alebo či je naozaj taká predvídateľná. „Myslíte nudná?“ spýtala sa upäto. Ron si to myslel. V jeho očiach to bolo jej najväčšie zlyhanie.

„Povedal som nudná? Domnievam sa, že som povedal predvídateľná. Niežeby bolo niečo zlé na nude. Po posledných dvadsiatich nezvyčajných rokoch sa nudím veľmi rád.“

„To bol kompliment, Snape?“

Vystrel plecia a zamračil sa na ňu. „Rozhodne nie. Nikdy som nepovedal, že ste nudná. Ste otravná, rozčuľujúca a po väčšinu času úplne neznesiteľná, ale nie nudná.“

„A predvídateľná,“ pripomenula mu.

„Iste.“

Hermiona sa usmiala nad Snapovým zachmúreným výrazom a nakoniec obrátila reč na politiku. Vedela, že rád diskutuje o politike a ona sa s ním rada prela. Bola to jediná parketa, kde mohla s veľkou pravdepodobnosťou z času na čas očakávať chvíľkové víťazstvo. O dvadsať minút neskôr sa vzdal, hoci prisahal, že to bolo skôr kvôli prílišnej únave, aby sa s ňou ďalej hádal, než preto, že nad ním vyhrala.

„Choďte domov k vášmu romantickému braku a nechajte ma na pokoji,“ prikázal jej.

„Naozaj som až taká predvídateľná?“ spýtala sa prekvapene.

„To ste.“

A s tým mu popriala dobrú noc.

Pozn. prekl.: [1] kvart (quart) je americká objemová jednotka, 1 quart = 0,9463 l

[2] v origináli bloody git – čiže prekliaty gauner; slovo bloody má však v angličtine  aj iný význam – krvavý, skrvavený, krvavočervený