Preklady fanfiction Harryho Pottera

Five people – Piati ľudia

Kapitola 6: Pády

“Dnes, trieda, budeme robiť niečo iné.”

Draco si potichu povzdychol. Hoci by na týchto hodinách radšej ani nebol, bol rád, že sa konečne pohnú niekam ďalej. Hry 'Spoznávajme-sa-navzájom' boli čoraz otravnejšie.

“Dnes,” povedala s nadšením profesorka Willowová, “si zahráme malú hru dôvery. Všetci vstaňte.”

Trieda trochu zdráhavo poslúchla a stoly sa s mávnutím Willowovej prútika odsunuli nabok. Pred prázdnym profesorským stolom sa objavil malý stupienok.

“Všetky dievčatá prejdite, prosím, sem ku mne a zoraďte sa,” povedala profesorka. “Ďakujem. Takže, veľký problém, s ktorým sa bežne stretávame medzi našimi druhmi a taktiež medzi Rokfortskými fakultami je dôvera. Neustále podozrievame ostatných z niečoho nekalého bez toho, aby sme im dali šancu a pokúsili sa spoznať ich. Takže dneska tak urobia dievčatá a vo štvrtok chlapci.”

“A čo presne budeme robiť?” spýtala sa Brownová.

Willowová sa usmiala. “Padať.”

“Čo prosím?” neveriacky sa spýtala dosť vystrašená Parvati.

“Moje drahé, boli ste spárované s džentlmenmi, s ktorými ste počas svojej sedemročnej školskej dochádzky sotva prehovorili. Budete padať z môjho trochu zvýšeného stola a do týchto mužov vložíte celú svoju dôveru a nádej, že vás chytia.”

“Zbláznili ste sa?“ ohradila sa Lavender, pričom zazerala na Gregoryho. “Neexistuje, aby som vôbec niekedy…”

“Na vašej úplnej spolupráci závisí vaše hodnotenie, slečna Brownová,” prerušila ju pohotovo profesorka Willowová.

Lavender si nahnevane založila ruky. Keď bolo Willowovej jasné, že dievča už neprehovorí, znovu sa usmiala. “Tak, kto chce ísť ako prvý?”

Keď Draco sledoval, ako sa dievčatá nepohodlne zamrvili, uvedomil si, že ani jedna z nich nebola v žiadnom metlobalovom tíme, ani neboli ten typ, čo by sa vôbec zaujímal o metlobal. Mohlo to byť z dvoch dôvodov: po prvé – boli to fifleny, ktoré sa nezúčastňovali ničoho podobného, ako je metlobal (bolo mu jasné, že to určite nie je prípad Grangerovej, keďže počul o jej trampovaní v lesoch vôkol Londýna spolu s Potterom a Weasleym); po druhé – báli sa výšok. Podľa toho, ako väčšina z nich znepokojene pozorovala vyvýšený stôl, pravdepodobnejšia bola druhá možnosť.

“Mám niekoho vyvolať?” spýtala sa Willowová. Otočila sa k chlapcom. “Hm… pán Finnigan! Ktorá z týchto milých dám je vašou partnerkou?”

Seamus Finnigan sa uškrnul. “Padma.”

“Rozkošné,” usmiala sa Willowová. Pokývla rukou k dievčaťu. “Slečna Padma, prosím, vystúpte nahor.”

Dievča váhavo vystúpila na stolček a ten sa vzniesol do výšky, takže mohla pohodlne vystúpiť na stôl. “Toto je bláznovstvo,” zamrmlala a pozrela nadol na Finnigana, ktorý sa tváril podozrivo záhadne.

“No tak, poďme na to, Padma,” povedal, pričom sa stále nebezpečne uškŕňal. “Chytím ťa.”

“Nezabudnite si prekrížiť ruky, drahá,” pripomenula jej Willowová, “aby ste nimi okolo seba príliš nemlátili.”

Patilová pozrela nadol na stále sa usmievajúcu Willowovú. “ Ak ma nezachytí, tak potom si fakt nedá za klobúk to, čo mu urobím.”

Skôr, ako by si to stihla rozmyslieť, Padma sa otočila, prekrížila si ruky na hrudi a zhlboka sa nadýchla, akoby sa chystala ponoriť pod vodu.  Prepadla dozadu a Finnigan na poslednú chvíľu zdvihol ruky a zľahka ju chytil.

“Výborne, vy dvaja!” zatlieskala Willowová. “Výborne! Dobre, kto z vás bude ďalší, miláčkovia? Pán Longbottom?”

“Hannah,” povedal Neville a usmial sa na ňu.

Abbottová na neho chvíľu hľadela, potom sa jej na tvári objavil drobný úsmev. Zhlboka sa nadýchla, vystúpila na stolček a potom na stôl. Znovu sa na chvíľku pozrela na Nevilla, otočila sa a spadla do jeho pripravených rúk.

“Aká úžasná ukážka dôvery, slečna Abbottová! Pán Goyle?”

“Ehm,” povedal Gregory, “Lavender Brownová.”

Brownová chvíľu zazerala najskôr na neho, potom na Willowovú a mrmlala si popod nos po celý čas, ako vystupovala na stôl. “Nemôžem tomu uveriť. Určite to musí byť proti nejakým bezpečnostným predpisom alebo niečomu takému. To veľké nemehlo by ma radšej nemalo pustiť…”

“No tak, no tak… nič také, slečna Brownová,” napomenula ju Willowová. “Dajte sa do toho.”

Stále zamračená Lavender sa otočila, prekrížila ruky a padla. S jačaním pristála v Goyleovom náručí. Rýchlo ju zložil a odstúpil nabok.

“ Tak troch už máme,” zrátala spevavo Willowová. “Pán Thomas.”

“Parvati.”

Dievča sa roztrasene nadýchlo. “Vážne mi nie je dobre pri predstave, že to mám urobiť.”

“Nebojte sa, drahá,” povzbudila ju Willowová a jemne ju postrčila k stolčeku. “Skôr než sa nazdáte,  bude po všetkom.”

Parvati preglgla, vyštverala sa na stôl a zavrela oči. S výkrikom spadla pozadu do Thomasových rúk. S ľahkosťou ju zachytil, pričom sa zabával na jej očividnom nepohodlí, keď mu rýchlo vyskočila z náručia a celá sa chvela.

“Slečna Grangerová,” vyzvala ju Willowová.

Grangerová ju chvíľu ľahostajne pozorovala, potom stočila svoj pohľad k stolu. “Nie je mi jasné, čo by nám toto mohlo priniesť.”

“Základ dôvery, slečna Grangerová,” vysvetľovala jej Willowová svojím milým spôsobom, ale z nejakého dôvodu to znelo akosi chladne. Draco preto usúdil, že Grangerová jej spôsobuje neľahké chvíle aj počas ich súkromných sedení.

“Čiže to, že spadnem zo stola Malfoyovi do náručia ma prinúti dôverovať mu?” spýtala sa Grangerová.

“Je to základ, slečna Grangerová, začiatok. Som si istá, že tomu rozumiete a taktiež viem, že určite nechcete stratiť žiadne študijné body tým, že nebudete spolupracovať.”

O-ou.

Tak to bol úder pod pás dokonca aj podľa Draca. Naozaj sa práve vyhrážala ohrozením Grangerovej študijných výsledkov? 

Draco si bol istý, že zazrel malý záblesk toho ohňa, tej iskry, ktorá robila Grangerovú Grangerovou, avšak bol to len okamih. S povzdychom súboj vzdala, vystúpila na stolček a vzniesla sa nahor. Po ceste pozrela jeho smerom. Hoci nevedel s istotou, čo to malo znamenať, pristúpil k stolu a zdvihol ruky.

Akonáhle videla, že je pripravený, spadla. Jemne ju zachytil, pravou rukou ju pevne zovrel okolo pliec a ľavou tesne nad kolenami. Hoci bola ľahučká, bál sa, aby ju nepustil.

Tak toto bolo divné.

Vôbec si nemohol spomenúť, žeby mal niekedy predtým obavy, že ublíži Grangerovej.

Rýchlo ju zložil na zem a ustúpil. Áno… definitívne čudné.

“Výborne, pán Malfoy, slečna Grangerová,” venovala im Willowová tajuplný úsmev. “Dobrá práca. Okej, trieda, to je nadnes všetko. Nabudúce sú na rade chlapci.”

Všetci sa ponáhľali preč, Draco spolu s Gregorym. Zrazu ho zastavil dotyk malej dlane na jeho ramene. Otočil sa a zaskočilo ho, keď za sebou uvidel stáť Grangerovú.

“Ďakujem,” povedala mu potichu, “za to, že si ma chytil.”

Úplne šokovaný strelil po Gregorym užasnutým pohľadom a prekvapený zamrmlal: “Rado sa stalo.”

Grangerová odtiahla ruku, akoby ju čosi uštiplo a bola preč. Draco si vymenil rýchly pohľad s Gregorym, ktorý len pokrčil plecami a znovu vykročili po chodbe.