Preklady fanfiction Harryho Pottera

FIVE PEOPLE  

Autor: Suni-Dlight

Originál: http://www.fanfiction.net/s/5454814/7/Five_People

Preklad: tigy

Beta-read: Jimmi

Prístupnosť: M (od 16.rokov)

Pairing: Dramione

 Žáner: Angst/General

Five people – Piati ľudia 

Kapitola 7: Dôvera

Od toho dňa začal Draco Grangerovú pozornejšie sledovať, najmä jej zvláštne správanie. Okrem bežných zdvorilostí sa skoro s nikým nerozprávala a stávala sa z nej samotárka.

Čo, pre všetko na svete, by za tým mohlo byť?

Keď na nasledujúcej hodine Draco vošiel do triedy, našiel na svojej lavici položený kus čiernej látky. Ako si sadal za stôl, váhavo ju zdvihol. Väčšina ostatných chlapcov urobila to isté.

“Pre Merlina, aká trafená hodina to bude?” zvolal Seamus Finnigan. “Čo myslíte, na čo asi budeme potrebovať toto?”

Z kabinetu sa náhla vynorila profesorka Willowová s prútikom v ruke. “Gentlemani! Pred vami ležia slepecké pásky. Prosím, vezmite si ich a previažte si nimi oči.“

Chlapci na ňu chvíľu len zízali. Pravdaže, bol to zase Finnigan, kto sa nakoniec ozval. “Prečo, dopekla, by sme mali mať zaviazané oči?”

“No, asi nemôžeme dosť dobre žiadať od dievčat, aby vás chytali, však?” Švihnutím profesorkinho prútika sa slepecké pásky vzniesli a napriek mnohým protestom sa samé uviazali chlapcom okolo hláv. Draco sa ju pokúsil rozviazať, ale uzol sa ani nepohol.

“Nebudete schopní dať si ich dole, až kým sa neskončí táto hodina,” Willowovej hlas k Dracovi doliehal odkiaľsi sprava. “V poriadku, dámy, chopte sa svojich partnerov. Veria vám, že ich bezpečne prevediete hradom.”

Draco nemohol uveriť svojim ušiam! Willowová by mala vziať všetky tieto svoje malé idiotské 'projekty' a strčiť si ich…

Končeky prstov sa obtreli o chrbát jeho ruky tesne predtým, ako ho uchopili za zápästie. Náhle bol vytiahnutý zo stoličky, pričom sa udrel kolenom o stôl. “Prepáč,” zamrmlala Grangerová, keď zastonal.

Vyzeralo to, že ho vyviedla von z triedy, keďže už viac nepočul Finnigana, ako sa sťažuje. Chvíľu kráčali, Draco s druhou rukou vystretou pred sebou.

“Nemám v úmysle nechať ťa do niečoho vraziť,” ozvala sa Grangerová.

Váhavo dal ruku dolu. Šli ďalej mlčky, iba Grangerová mrmlala pokyny ako 'vystúp hore' a 'zaboč'. Po istej dobe by Draco mohol odprisahať, že zacítil na svojej tvári závan vetra. “Kde to sme?”

“Na Astronomickej veži.”

“Vonku?”

“Áno.” Grangerová mu pustila zápästie a zdvihla ruky k páske. Prstami mu najprv zľahka prešla po obočí, ktoré vykúkalo spoza okraja látky, kým sa dostala k vlasom a zaťahala za uzol. “Naozaj sa nedá sňať.”

“Prečo si ma sem priviedla?” spýtal sa Draco. Nebol zvyknutý na to, aby sa takto správala, nebol zvyknutý na to, že sa ho dobrovoľne dotýkala.

“Neviem,” odvetila.  “Často sem chodievam premýšľať. Mala som dojem, že tiež potrebuješ popremýšľať. Hoci, funguje to lepšie, keď popritom môžeš sledovať ten úžasný výhľad.”

Odmlčala sa. Draco hmatal po rímse a otočil sa smerom, o ktorom predpokladal, že sa ním pozerá aj ona.

Bolo to rozhodne zvláštne, ale prekvapivo, nie nepríjemné. Vlastne to bolo upokojujúce. Presne to potreboval.

“Priala by som si, aby tieto hodiny mali nejaký zmysel,” ticho zamrmlala Grangerová. “Mám pocit, že všetky tieto cvičenia sú zbytočné.”

Draco pokrčil plecami, vedel, že sa na neho díva.

Možno tie hodiny predsa len nejaký zmysel mali. Hoci s Willowovej metódami nesúhlasil, začínal Grangerovej dôverovať a očividne, keďže ho sem priviedla, ona začínala dôverovať jemu.

“Prečo si ma sem priviedla?” spýtal sa jej znova.

“Povedala som ti. Vyzeral si, akoby si potreboval popremýšľať.”

 “Predtým si sa veľmi nestarala o to, čo potrebujem.”

Grangerová si frustrovane povzdychla. “Vážne to neviem, Malfoy. Vojna je za nami, všetci sa pohli dopredu a ja len… strávila som sedem rokov svojho života bojovaním. Som unavená a je pre mňa príliš namáhavé 'nenávidieť' ťa.

“Nenávidela si ma?” Niežeby to bola pre neho nejaká novinka, alebo tak, ale počuť to nahlas bolo… no dobre, zaujímavé.

“No, prinajmenšom som ťa intenzívne nemala rada. Potom prišla ľahostajnosť. Trápil si mňa a mojich priateľov toľké roky, že po určitom čase… ja… prestala som sa o to starať. Čo dodať? Nie som dokonalá. A ty si ma nenávidel za oveľa menej…”

 “Nie je pravda, že som ťa nenávidel,” vyhŕkol Draco skôr, ako sa stihol zaraziť.

“Nie?”

Rozpačito si odkašľal a odvrátil sa od rímsy. “Nemali by sme sa už radšej vrátiť?”

Grangerová neodpovedala, ale ani na neho ďalej nenaliehala. Pocítil jej blízkosť ešte skôr, ako mu jej prsty znovu zovreli zápästie.

“Celkom iste si sa zmenil, Malfoy,” tlmene poznamenala, keď sa vracali späť do triedy.

“Mohol by som povedať to isté,” zamrmlal Draco tak, aby ho počula. Nekomentovala to. “K lepšiemu alebo k horšiemu?” dodal, hoci si nebol celkom istý, koho má vlastne na mysli.

“Čo sa teba týka?” spýtala sa. “Pravdepodobne k lepšiemu. A čo sa mňa týka… nie som si ešte celkom istá.”

Keďže začul hlasy ostatných študentov, Draco vedel, že už musia byť blízko pri učebni. Spomalili, síce ešte kráčali, ale už nie tak rýchlo. “Čo sa deje?”

“Len som uvažovala,” začala opatrne. “Nemyslíš si, že ak budeme spolu pracovať po celý zvyšok školského roka, že by sme sa možno mohli začať oslovovať krstnými menami?”

“Och.” Draco nevedel, čo na to povedať. Predtým sa mýlil. Toto nebolo len zvláštne, toto bolo neskutočné… “Ehm, myslím… asi áno… ak chceš.”

“Okej.” Pristúpila k nemu, prstami sa mu zľahka obtrela o lícne kosti a zdvihla mu pásku z očí. Keď ju uvidel, zľahka sa usmievala. “Draco.”

Podala mu pásku, zatiaľ čo on na ňu civel, šokovaný a veľmi zmätený. Stará Grangerová bola ľahko predvídateľná, ale toto nové dievča? Nenachádzal spôsob, akým ju opísať.

“Ďakujem… Hermiona,” povedal nakoniec. Keď mu to slovo vychádzalo z úst, malo príchuť čohosi neznámeho, cudzieho. Avšak keď uvidel, ako sa uvoľnila a jej úsmev sa ešte viac rozžiaril, už ho to viac netrápilo.