**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling.
** Autorom anglického originálu je Aleximoon. Chapter 18 Knights of Aequitus
Poznámka: Aequitus (Aequitas) bola bohyňa z rímskej mytológie, tiež známa pod menom Aecetia, bohyňa slušnosti. Býva zobrazená ako žena s rohom hojnosti v jednej ruke a s váhou v druhej. Slovo samo má grécky pôvod a znamená "Truth Justice". Základom slova je equity, čo tiež znamená "equality" or "justice". Z toho dôvodu Knights of Aequitus prekladám ako Rytieri Spravodlivosti.
DOPLNENIE (Poďakovanie Kayai):wormswood palina pravá (Artemisia absinthium - jedna z prísad do absinthu)
mugwort - palina obyčajná (Artemisia vulgaris)
night-thistle bodliak
Crosswort lipkavec krížavý
Groundsel starček obyčajný
Beta.read: EGGY
Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti.
„On bol čo?“ spýtal sa Draco, pretrhnúc Hermionu v jej vete.
Hermiona sa zhlboka nadýchla a zopakovala.
„Myslím, že bol jedným z Rytierov Spravodlivosti.“
Žiarivo sa na neho usmiala ako keby mu to všetko malo dávať zmysel od chvíle, keď to bolo jasné jej. Draco cítil, že sa začína mračiť. Nebolo to často, keď niečo nechápal. Zdalo sa, že si Hermiona všimla jeho výraz a potlačila svoje nápadné nadšenie. Učiteľský tón, ktorý práve používala, bol jej obľúbený. Ale na počudovanie si Draco uvedomil, že ho nerozčuľuje tak veľmi ako kedysi.
„Keď mám pravdu povedať, nevie sa o nich veľa.“ Hermiona pomaly začala s prednáškou. „Vie sa, že bol tajný rád kúzelníkov, ktorý vznikol buď na konci 14. storočia alebo veľmi skoro v 15. storočí. Bolo to počas 15. storočia, keď niekoľko veľmi silných čarodejníkov vytvorilo niečo, čo je možné považovať za začiatky Ministerstva kúziel.“
„Čože? Nikdy som o tom nepočul. Starý Binns stále rozpráva o vzburách škriatkov a krutostiach obrov, ale nikdy sa nezmienil o takejto zaujímavej veci.“ Draco sa znova zamračil, pobúrený tým, že ho nikto neoboznámil s takou zaujímavou drobnosťou.
„Nuž,“ Hermionin hlas znova pritiahol jeho pozornosť. „Nie je veľmi pravdepodobné, že by si to počul na našich hodinách Histórie mágie. Ministerstvo rado zakrýva tieto nechutné tajomstvá z minulosti. Je to podobné tomu, ako jednajú s domácimi škriatkami.“
Draco zastonal: „Hermiona.“
„Chcem tým povedať, že sa chovajú tak, že ignorujú existenciu domácich škriatkov, čo spôsobuje to, že ich stále držia ako otrokov.“
„Hermiona.“
„Len ďalší malý kúsok ich špinavej bielizne, s ktorou sa tí ministerskí úradníci nechcú chváliť. Niežeby teda vedeli voľačo o špinavej bielizni.“
„Hermiona!“ Draco podráždene vybuchol.
„Čo?“ Hermiona sa začervenala, keď si uvedomila ako ďaleko od témy sa dostala. „Nuž, ako som hovorila, najvyššie ministerské posty sa dostali do rúk niektorých naozaj príšerných ľudí. Hrozných, temných kúzelníkov.“
„Naozaj? Som prekvapený, že Lucius sa mi s tým nikdy nepochválil. Vždy zdôrazňoval úspešných temných kúzelníkov, myslím, že chcel po mne, aby som ich zvykol brať za svoj vzor.“ Draco oprel nohy o stôl a zúrivo sa na Hermionu zaškeril, čo ignorovala.
Predstierajúc, že nepočula jediné slovo, ktoré povedal, pokračovala.
„Rytieri Spravodlivosti robili, čo mohli aby marili plány Ministerstva, ktoré bolo stále pod kontrolou tamtých ľudí. Väčšina informácii, ktoré som bola schopná o nich vydolovať a nebolo ich veľa, hovoria, že sa podobali Aurorom, ktorých máme dnes, ale asi boli v tom čase o niečo viac. Naozaj som hneď mala rozpoznať ten symbol.“
„A na to všetko si dokázala prísť len na základe malého obrázka, ktorý je ledva vidieť a ktorý ten starý blázon čmáral niektorý večer nad pohárikom?“ pomaly hovoril Draco jeho supertriednym hlasom, ale nebolo to preto, že by ju chcel nahnevať; Draco si ju len niekedy rád doberal.
Ale Hermiona nemala v úmysle skočiť mu na návnadu.
„Nie, samozrejme, že nie, ten obrázok bol len kľúč. Zvyšok som vedela z hodiny.“
„Hodiny? Ale práve si povedala, že Binns by neučil nič z toho.“
„Nuž,“ Hermiona sa nervózne pozrela bokom. „Nepovedala som, že to bolo na hodine tu na Rokforte.“
„Prepáč, neuvedomil som si, že si mala čas na dve rôzne školy.“
„Mala som dosť voľna počas prázdnin,“ zamrmlala nepozerajúc sa na neho, jasný dôkaz toho, že o tom nechcela rozprávať. Čo, samozrejme, spôsobilo, že sa o to Draco viac zaujímal.
„Len ty by si bola ochotná chodiť do školy počas prázdnin. Ty naozaj nemáš vôbec žiadny život okrem školy.“ Draco vedel, že trafil do čierneho, pretože sa silne začervenala.
„Bol to len kurz a dokonca to nebol ani veľmi dlhý kurz. Vlastne som ani nemusela odísť z domu, všetko sa posielalo prostredníctvom sovej pošty,“ nahnevane odpovedala Hermiona.
„A čom bol ten kurz, o starých mŕtvych auroroch, ktorí očividne neboli dobrí vo svojej práci alebo o temných silách, ktoré nikdy nedokázali vyhrať?“ Draco si skutočne nemohol pomôcť, hádka s ňou bola kratochvíľa, na ktorú bol navyknutý.
„To bol kurz o hrubých chybách ministerstva.“ Draco sa na ňu prekvapene pozrel. „Začala som sa o ich ďalšie omyly zaujímať potom, akým spôsobom zvládli minulý rok vraždu Cedrica Diggoryho.“
„Nemôžem uveriť, že by ministerstvo mohlo akreditovať školu, ktorá má takýto kurz.“
„Nie je to oficiálna škola,“ povedala Hermiona potichu.
V tom okamihu to Dracovi náhle došlo.
„Ty rozprávaš o škole St.Stephena, však? Ten brloh v hradbách blízko Bristow? Lucius mi o tej škole hovoril. Je vedená nejakým bláznivým cvokom, čo je na tom horšie ako riaditeľ.“
Hermiona sa viditeľne naježila. Na chvíľu vyzerala neschopná formulovať slová.
„Riaditeľ Dumbledore je jeden z najväčších čarodejníkov všetkých čias a profesor Greyson nie je bláznivý, len výstredný, on a jeho kurz mi bol veľmi odporúčaný.“
Draco si uvedomoval, že ju tlačí príliš ďaleko, ale nebol schopný zastaviť svoje ústa.
„Ále choď, odporúčaný kým? Utečencom zo Sv. Munga?“
„To rozhodne nie je tvoja vec a ak sa ma na to spýtaš znovu, prisahám, že ťa zviažem a nechám ťa tu, aby ťa našli domáci škriatkovia,“ povedala cez zošpúlené pery veľmi pomaly a Draco takmer mohol počuť ako počíta medzi každým slovom.
„V poriadku, v poriadku, nechaj tak.“ Draco zdvihol ruky na znamenie mieru. „Ale predtým než skončíme, dovoľ mi ujasniť si to. Chodila si na kurz, na ktorý by Ministerstvo pozeralo s nevôľou, kurz vyučovaný mužom, ktorého už roky hľadá ministerstvo ako zločinca kvôli hanlivej literatúre, ktorú pred rokmi vydal o Fudgem, na mieste, ktoré nie dokonca možné ani považovať za školu?“ Hermiona na neho pozrela hrozivo a Draco vedel, sa pokúša rozhodnúť, či by to mohla s svojím prútikom zvládnuť rýchlejšie než ho vytiahne on.
„Grangerová,“ povedal smejúco sa, s náznakom súhlasu v jeho hlase. „Nikdy som si nemyslel, že ty si taký rebel.“
„Oh, čuš Malfoy,“ odpovedala Hermiona a Draco si uľahčene vydýchol, keď zbadal jej úsmev.
------------------------------------------------------------------
Nasledujúci večer sa Draco pomaly vliekol po chodbe. V knižnici to bola veľmi dlhá noc a napriek tomu mali stále veľké množstvo práce. Bez ohľadu na ako veľa času nad tým strávili, vôbec sa to nezdalo dostatočne dlho na to, aby bolo niečo urobené. Ale dokonca aj s ohľadom na minimum spánku, ktorý si doprial predošlú noc potom, čo sa rozišiel pred knižnicou s Hermionou, bol pozoruhodne dobre naladený. Bol teraz na ceste do knižnice. Jediná hodina, ktorú mal v ten deň ráno s Hermionou, boli Elixíry, kde väčšinu hodiny strávil s jedným okom upreným na ňu a s druhým na profesora Snapa. A to nikdy nebola nikdy dobrá vec ignorovať profesora Snapa; vždy vedel, keď mu študenti dlhšie nevenovali pozornosť.
Chodby boli skoro pusté, zdalo sa, že každý je na ceste do jedálne kvôli večeri. Jeho oko zachytilo nečakaný pohyb a Hermiona sa objavila na vrchu schodov po Dracovej pravej strane. Zachytila jeho pohľad a usmiala sa. Draco zacítil čudné nutkanie a takmer urobil krok dopredu, aby došiel k nej, ale potom sa zastavil a poobzeral sa dokola.
„Ale čo ak…“
„Nerob si starosti, nikto ťa neuvidí, že si s humusáčkou,“ chladne povedala Hermiona, keď zišla dole po schodom smerom k nemu.
Draco stuhol, keď povedala slovo humusáčka. Už to bolo dávno, keď toto slovo použil a teraz, keď ho počul z iných úst než jeho, znelo to príkro a kruto.
„To nie je to, čo som chcel povedať,“ vybuchol. Ale dokonca ani on nemohol uveriť svojej lži, hoci to tak veľmi chcel. Pretože sa cítil previnilo odvrátil od nej svoj zrak, čo bolo zvláštne, predtým sa on nikdy vo svojom živote necítil previnilo, až do tohto roku, až do nej.
„To je v poriadku,“ potichu povedala. „Mne to nevadí.“ Ale toto bola lož, ktorú ani jeden z nich nemohol prehliadnuť.
Mlčky spolu pokračovali smerom ku knižnici. Zdalo sa, že mala pravdu, nikto ich nevidel. Táto časť školy bola neprirodzene prázdna.
„Na,“ Hermiona sa prehrabala vo svojej taške a vytiahla veľmi hrubý zvitok. „Myslela som, že by si si to možno chcel požičať.“
Draco si od nej vzal zvitok, bol veľmi ťažký a previazaný hrubým koženým pásom, cez ktorý bolo z jedného konca na druhý napísané: Omyly Ministerstva od Tobiasa Greysona.
„Čo? U St.Stephena si nemohli dovoliť naozajstné knihy?“ zľahka ju podpichol.
Usmiala sa a Draco sa zastavil uprostred chodby, aby sa na ňu pozrel. Hermionin úsmev sa ešte prehĺbil a Draco na načiahol, aby jej založil vykĺznutú kaderu dozadu za jej ucho.
„Draco!“ pre ucho bolestivý výkrik energickej radosti naplnil prázdnu chodbu a Pansy Parkinsonová, ktorá práve vyšla z blízkej triedy za Dracovým chrbtom, sa mu náhle hodila okolo krku s takou silou, že stratil rovnováhu a zrazil Hermionu k zemi, kde sa jej vysypala taška a rozhádzali sa jej knihy a brká po zemi.
„Draco,“ zahučala mu Pansy za chrbtom, jej ruky stále okolo jeho krku. „Kde sa v poslednom čase ukrývaš? Chýbal si mi.“ Jej tón hlasu hovoril jasnou rečou a Hermionine oči nebezpečne potemneli.
Prešla dopredu okolo neho, pritláčajúc svoje telo oproti jeho tak ako to len bolo možné. Keď si Pansy všimla Hermionu, ktorá sa pokúšala pozbierať svoje brká, ohavne sa usmiala.
„Ale, ale, ale, či to nie je zubatá humusáčka z chrabromilskej veže? Povedz mi, Grangerová, kde sú Potter a Weasley? Nehovor mi, že ťa nechali celkom bez pomoci? Je to nebezpečné, keď ty muklom narodený kúzelník si vonku celkom sama.“ Pansy vykročila smerom dopredu a nohou odkopla Hermionin prútik, ktorý jej pri páde preletel naprieč podlahou.
„Čakáš, že ma vystrašíš, Pansy?“ odvážne sa spýtala Hermiona.
„Nechaj ju na pokoji Pansy,“ potichu povedal Draco, predsa len prekvapený, že povedal tieto slová.
Pansy ho ignorovala a vytiahla svoj vlastný prútik zo svojho vrecka. Hermiona sa opatrne postavila a pozrela sa nadol chodbou dúfajúc, že po nej pôjde nejaký profesor.
„Nechaj ju na pokoji, Pansy,“ povedal Draco znovu trochu silnejším hlasom.
„Ach poďme Draco, len trošku zábavy. Stavila by som sa, že jej môžem vrátiť zuby do pôvodnej podoby, akú mali.“ Pansy sa zlomyseľne zaškerila.
„Povedal som,“ Draco ju schmatol za ruku a silno k sebe mykol. „Nechaj ju na pokoji.“ Jeho hlas bol surový a nebezpečný.
Pansy vytrhla svoju ruku z jeho.
„S tebou nie je žiadna zábava, je to len hlúpa malá humusáčka, stojí to všetko za to?“
Draco sa zlostne na ňu pozrel a zacítil ako sa jeho ruky zovreli. Hoci sa mu Pansy hnusila, nikdy ju nechcel zraniť, rozhodne nie až do tejto chvíle. Zdalo so, že si to Hermiona všimla a vrhnúc sa dopredu ho chytila za zápästie.
„Nie, Draco.“
Ich oči sa stretli a Draco uvidel v jej očiach obavu, že urobí niečo prchkého a dostane sa do problémov. Taktiež mohol vidieť i vďačnosť za to, že sa za ňu postavil. Niekoľko stôp obďaleč šokovaná Pansy žasla s otvorenými ústami.
„Oh… oh chápem. Tak preto. Tá humusáčka je ten dôvod.“ Draco sa otočil, aby sa na ňu zlostne pozrel, ale Pansy sa len usmiala. Otočila sa a s miernym smiechom odišla od nich preč. „Neuveriteľné,“ povedala, keď odišla dole schodmi.
„Draco?“ potichu sa spýtala Hermiona.
„Čo?“ povedal nehnevane s ostrejším hlasom než mal v úmysle.
Hermiona pustila jeho ruku a odstúpila od neho s obozretným pohľadom v očiach. Kľakla si na zem a začala ukladať svoje veci nazad do tašky. Draco stál za ňou, nevediac čo má robiť. Pozrel sa dole chodbou a uvidel študentov, ako sa začali vychádzať z tej istej triedy, z ktorej prišla Pansy. Draco si uvedomil, že to musí byť jej študijná skupina Kúziel, ktoré kedysi spomínala. Draco ustúpil preč od Hermiony. Zastavila sa na chvíľu a mierne sa obrátila, aby sa na neho pozrela cez plece. Bol to pohľad, ktorý nemohol prečítať. Draco to nenávidel, keďže väčšinou vedel, čo si kto myslí, ale Hermiona bola hádankou.
„Uvidíme sa neskôr, v knižnici,“ zamrmlal, keď niekoľko ďalších ľudí prechádzajúcich okolo sa na neho zvedavo pozrelo.
Hermiona mlčky prikývla a Draco sa otočil a odišiel preč. Rýchlo prešiel okolo dverí do knižnice, vedel, že keby sa tam zastavil, pravdepodobne by vošiel do vnútra a počkal na ňu. A on nechcel na ňu čakať, on bol Malfoy, on by nikdy nemal čakať. Ale Draco vedel so znepokojujúcou istotou, že ju by čakal navždy, keby ho o to požiadala. Hoci celkom nevedel, čo to znamená. Draco pokračoval dole chodbou bez toho, že by sa obzrel. A zdrvujúca myšlienka mu zatemnila myseľ. Komu to Pansy povie? Draco bol dosť populárny Slizolinčan… odváži sa rozširovať o ňom reči? Vedel, že áno. Pansy bola pozoruhodne zákerná. Čo by povedali ostatní Slizolinčania, keby zistili, že si začal s Hermionou? S nečistokrvnou? A začal si s ňou? Draco si nebol istý. Vedel, že sa rozhodne nezaujíma o Pansy. Kedysi nie tak dávno ho jej rozkošné krivky prebúdzali v noci zo spánku, ale znamenalo to niečo?
Draco kráčal nadol po schodisku a smeroval k žalárom, smerom k slizolinskej spoločenskej miestnosti. Vedel, že nebude užitočné popierať príťažlivosť, ktorú pociťoval ku tomu chrabromilskému dievčaťu. Predtým bol možno schopný potlačiť svoje pocity, keď prosto z nejakých dôvodov napádal Pottera, pretože on úprimne pohŕdal Potterom a jeho snahe konať správnu vec, alebo možno to dokonca bral ako spôsob ako rozzúriť Luciusa. Ale teraz, keď kráčal k portrétu, ktorý blokoval dvere do slizolinskej spoločenskej miestnosti, Draco vedel, že to všetko s tým nesúviselo. Dokonca teraz ako sa za ním portrét zatvoril, musel bojovať s nutkaním otočiť sa späť a ísť do knižnice, ísť k nej. Draco vedel, že to bolo smiešne, nebola tam žiadna možnosť, aby mohli rozhodovať jeho city k nej. Celkom dobre poznal tie tragické čarodejnícke milostné romány, ktoré jeho matka niekedy čítala, aby si dokázal uvedomiť, že by čokoľvek s Hermionou bolo zbytočné. Tak ale prečo ju potom nemohol dostať zo svojej hlavy?
Draco sa posadil na kraj svojej postele a zlostne zazeral na podlahu. Čo za spúšť Pansy spôsobí? Čo povedala ostatným? Zničila ho tu na Rokforte? Draco vstal a začal sa prechádzať hore dole krížom cez izbu.
„Nie je to tak, že mi na nej záleží alebo čo, ona je len dievča a k tomu ešte narodená v muklovskej rodine.“ Ale Draco vedel, že klame. Bol takmer pripravený zabiť Pansy za to, že hrozila Hermione. Hoci Draco len málo pochyboval, že by Hermiona prijala jeho ochranu proti Pansy. Dosť možné, že skôr ona mohla chrániť jeho, bola to veľmi silná čarodejnica. Považoval ju za rovnocennú, výsadu, ktorú predtým nikomu neudelil, pokiaľ si pamätal. Neustále mu zahmlievala jeho myšlienky a Draco si uvedomil, že sa pokúša správať sa podľa pravidiel ideálov, ktoré predtým nepoznal. Pravidlo, aby nebol krutý. Pravidlo, ktorého ho nútilo premýšľať o tom, k čomu jeho činy môžu viesť. Draco sa natiahol na svoju posteľ a stratený v myšlienkach uprene pozeral na baldachýn.
------------------------------------------------------
„Milé, že si sa konečne rozhodol ukázať a pomôcť mi.“
Draco zavrel za sebou dvere a ignoroval ju. Obrátila sa aby sa na neho zlostne pozrela; sedela na tej stoličke, ktorú mala tak rada.
„Mal som niečo na práci, Grangerová,“ chladne odpovedal Draco, keď prešiel okolo na druhú stranu stola a sadol si.
Všimol si, že trocha stuhla, ale nič viac mu nepovedala. Draco sa načiahol po najbližšej knihe a pokúsil sa do nej zahĺbiť. Zdalo sa, že jej nikdy nepovie nič správne.
Draco sa zameral na knihu, ktorú mal v rukách. Keby sa jeho oči pozreli na skrútené zvitky vpredu pred ním, potom by sa nevyhol pohľadu na ňu. Čas sa vliekol najprv pomaly, v miestnosti sa ich vzájomné mlčanie sa zdala strašne hlučné, ale čím dlhšie pracovali, tým ľahšie sa to stalo. Prinajmenšom prelomili ich mlčanie.
„Myslím, že máš pravdu,“ zrazu povedal Draco. Prešiel takmer cez polovicu jeho knihy, kým našiel niečo zaujímavé.
Hermiona sa so záujmom naklonila dopredu a Draco položil knihu pred neho a začal čítať:
„Napriek nášmu úsiliu temné sily získali kontrolu nad ministerstvom. Mám strach o mojich zmiznutých druhov, môžem sa len modliť, aby tí, čo boli najbližšie k boju, dokázali uniknúť pred čistkou. Tie ministerské ovečky sa dobrovoľne zaradili na porážku. Ale čo zvyšok? Ostal som teraz celkom sám? Môžem len dúfať, že môj výskum nebude bezcenný.“
Draco prestal čítať a pozrel sa na Hermionu. „Čo myslel tým , že 'jeho výskum'?“
„Nie som si istá.“ Hermiona sa mierne zadumala. „Ale možno to má niečo do činenia s týmto.“ Ponúkla mu text, na ktorom pracovala. „Najprv som nerozumela, čo tam bolo napísané, súpis vecí, ktoré som nepoznala, ale po chvíli som začala rozoznávať niektoré predmety. Pozri tu, palina pravá a bodliaky. A pozri sem, preklad nie je presný, ale som si takmer istá, že je to latinsky názov pre palinu obyčajnú.“
„Prísady do elixírov?“ spýtal sa Draco.
„Myslím, že toto je kniha kúziel,“ potichu povedala Hermiona. „A pravdepodobne tiež veľa ďalšieho.“
Draco si vzal knihu z jej rúk a začal si ju pre seba čítať.
„Nič z tohto nie sú kúzla, ktoré poznám… ani nič z týchto elixírov. Sú tam niektoré zložky, ktoré používame v dnešnej dobe, ale čo s tým zvyškom?“
Hermiona si vzdychla a oprela sa nazad o svoju stoličku.
„Len nechápem, čo robil s tými všetkými zvláštnymi kúzlami. Polovica z kombinácii by nikdy nespolupracovala. A pozri sem… tu má ten istý zoznam zložiek napísaný znova a znova s niektorými odlišnými dodatkami. Čo robil?“ mrmlala zmätene.
Draco pokračoval v skúmaní knihy, kým si Hermiona sústredením hrýzla pery. Nemohol si pomôcť, ale cítil, že to bolo niečo dôležité, niečo zvláštne, ale čo?
„Myslím,“ povedal Draco pomaly, nejaký nápad sa práve formoval v jeho hlave, „že skúmal svoje vlastné kúzla, objavoval nejaké nové. Spomenul výskum v jednom z denníkov; možno, že to bolo jeho postavením medzi Rytiermi, chcem tým povedať, napadlo by ťa, že nejaký starý fušersky Arimantik bol niekto, o kom môžeš zistiť, že bojoval s temným kúzelníkom?“
Hermionine oči sa rozšírili a sadla si znova dopredu rozčúlene.
„Myslíš, že to bolo to, o čom hovoril riaditeľ? Vedel, že O'Leary napísal svoju vlastnú knihu kúziel?“ uvažovala Hermiona nahlas.
Draco sa zamračil na knihu.
„Pochybujem, že by dal niečo tak dôležité dvojici študentov.“
„Nuž, Harry si myslí, že riaditeľ rád zisťuje, čoho sme schopní, že nás rád skúša,“ hrdo odpovedala Hermiona, Draco si nebol istý, či to bola hrdosť na Pottera alebo na ňu samu.
„Dobre, ak je to tak, tak je ten starý blázon ešte bláznivejší ako som si myslel.“
„Draco,“ rýchlo ho napomenula, ale jej tón bol veselý.
Draco sa spojene uškrnul, potešený, že rozriešil niečo skôr ako ona. Niežeby to bola súťaž, ale Draco bol zvyknutý, že je chytrejší než všetci jeho priatelia. Samozrejme, aj nakladané mloky sú chytrejšie než Crabbe a Goyle. Na druhej strane Pansy nebola totálne blbá, ale mala hroznú vlastnosť mať na všetko vlastný názor, nech bol akýkoľvek. Draco sa trochu zaškeril, keď si na ňu pomyslel. Bola teraz vo Veľkej sieni a každému rozprávala o Dracovi a Hermione? Nie že by tam vlastne bolo čo hovoriť, keďže ich neprichytila ako sa na chodbe bozkávajú. Ale Draco mal pocit, že toto bolo rovnako zlé, dokonca horšie. Keby ho prichytila ako ju bozkáva, mohol by sa vyhovoriť, že sa len snažil nejako zamestnať, kým sa dostane k Potterovi. Avšak Pansy ho neprichytila s Hermionou v takej pozícii, ona ich prichytila samých na chodbe. A Draco bránil Hermionu s takou prudkosťou, ktorú ešte Pansy nikdy nevidela. A Draco si nebol istý, či sa predtým niekedy cítil tak silný alebo tak mimo kontroly.
„Draco?“
Zdvihol oči a stretol sa s jej znepokojenými očami.
„Čo?“ ostro sa spýtal, pričom mal pocit, ako keby ho prichytila, keď robil niečo zlé.
„N… nič, len si vyzeral,“ zastala a zdalo sa, že premýšľa nad svojimi slovami, „tak mimo. V tej chvíli si vyzeral veľmi ďaleko.“
Draco zacítil ako sa sám usmieva bez toho, že by vedel prečo. Naklonil sa cez stôl a vzal jej ruku do svojej. Bola oveľa menšia, ale vyzeralo to, že pasuje do tej jeho veľmi dobre. Podržal jej dlaň vo svojej a druhou rukou začal obkreslovať jemné čiary, ktoré mala na dlani. Trochu stuhla a Draco si všimol, že sa prudko začervenala. Hermiona sa zhlboka nadýchla a pomaly vydýchla. Draco sa uškrnul.
„Toto moja milá,“ začal ľahkým nenúteným hlasom, ktorý na počudovanie znel ako Profesorka Trelawneyová, „je tvoja čiara života. Oh, moja, povedieš dlhý život, aká škoda. Hoci predvídam problémy na tvojej ceste. Oh, čo je toto? Veď to je dobre vyzerajúci cudzinec, svetlovlasý a lotrovský… páni, to je chlap.“ Hermiona sa začala smiať, ale stále držala svoju ruku tak, aby mohol pokračovať. „A tu je čiara tvojho srdca, vodítko do skrytých hlbín tvojho srdca,“ jeho hlas sa náhle vytratil a Hermiona si pritiahla ruku späť.
Vyzerala, že je rozpoltená medzi zábavou a nepokojom. Nasledovalo niekoľko minút ticha, keď Draco úplne stratil slová. Vedel že je to lepšie, než otvoriť ústa z obavy, aby nepovedal niečo ohromne hlúpe.
Hermiona sa náhle postavila.
„Ja… mala som radšej ísť. Sľúbila som Harrymu, Ronovi, že im skontrolujem domácu úlohu z Transfigurácie.“
Hermiona si začala baliť svoje veci. Draco sa tiež postavil a balil svoju tašku. Nasledoval ju von z dverí, opúšťali knižnicu spolu bez toho, že by niečo povedali, avšak zisťujúc, že ticho je upokojujúce. V otvorených dverách knižnice sa zastavila a pozrela naspäť na neho.
„Draco…“ začala, ale niečo ju prerušilo.
„Hermiona!“
Draco a Hermiona sa obaja pozreli, keď uvideli Harryho a Rona oblečených v ich tréningových hábitoch ako prichádzajú smerom k nim. Zastavili sa niekoľko stôp od nich a prezerali si Draca s odporom.
„Malfoy,“ povedal Potter chladne.
Draco si uvedomoval ako Hermiona tuhne. Začala vydávať malé znepokojené zvuky ako sa pokúšala vymyslieť niečo, čo by povedala, aby zastavila zhoršenie situácie. Pozrela na z neho na svojich priateľov a znova nazad, s prosbou v jej očiach.
„Potter, Weasley,“ priateľsky povedal Draco a potom kývol na Hermionu, skôr než sa zvrtol a odišiel preč zanechajúc prekvapeného Pottera a Weasley a jednu veľmi uvoľnenú Hermionu.