Preklady fanfiction Harryho Pottera

FIVE PEOPLE  

Autor: Suni-Dlight

Originál: http://www.fanfiction.net/s/5454814/9/Five_People

Preklad: tigy

Beta-read: Jimmi

Prístupnosť: M (od 16.rokov)

Pairing: Dramione

 Žáner: Angst/General

Five people – Piati ľudia

Kapitola 10: Otvorenosť

Hodina nasledujúci deň bola napätá.

Aj keď to vyzeralo, že si to nik iný nevšimol. Spoločne so svojím partnerom mali vytvoriť umelecké dielo, navyše bez pomoci kúziel, vraj kvôli posilneniu spolupráce. So slovami: “Umožnite rozlet svojej fantázii” ich Willowová zanechala samotných, len v spoločnosti farieb, štetcov, makarónov, farebných fazuliek, lepidla, fixiek, pasteliek a veľkých listov bieleho pergamenu, hoci Draco si bol istý, že ich stále sleduje.

To už nič otrepanejšie tá ženská nemohla vymyslieť?

Draco si pripadal, akoby bol v nejakej škôlke.

Hoci, všetci ostatní vyzerali byť tým nápadom nadšení. Neville s Hannah sedeli naproti v rohu, s hlavami zrazenými k sebe, kým Neville kreslil nejaký dom a Hannah malých človiečikov (vlastne, títo dvaja trávili v poslednej dobe spolu dosť veľa času). Greg a Lavender pracovali na kópii obrazu Mony Lisy, ibaže tentoraz s Lavenderinou tvárou. Greg nevyzeral, že by mu to vadilo, vlastne sa mu celkom dobre darilo Lavender rozosmievať. Dean s Parvati sa so smiechom dohadovali, čo budú maľovať. Parvati zamýšľala kresliť kvety, kým Dean chcel zase nakresliť futbalový zápas a nakoniec jej musel vysvetľovať, čo to vlastne je. Seamus a Padma sa rozhodli fixkami nakresliť svojich spolužiakov.  Seamus, ktorý bez akéhokoľvek zlého úmyslu kreslil len to, čo práve videl, načrtol karikatúru zamračeného Draca, ako sa obzerá cez plece na smejúceho sa Deana.

Draco a Hermiona sedeli pri svojom spoločnom stole, Hermiona lepila makaróny a fazuľky na jednu polovicu ich papiera, kým Draco kreslil apaticky zelenou fixkou obrysy Rokfortu na druhú. Ani jeden z nich nepovedal tomu druhému ani slovo odkedy vošli do triedy a obaja sa cítili nepríjemne, zranení a nešťastní.

Bolo však očividné, že Hermiona mu chce niečo povedať. Podchvíľou prestala s lepením, mierne sa pootočila jeho smerom… a potom sa znovu vrátila k svojej práci. Na druhej strane, Draco vôbec nevedel, čo by jej mal povedať. A tiež sa čudoval, prečo si nikto nevšimol tento ich nedostatok komunikácie. Zvláštne, že k tomu ešte nikto nemal žiadnu poznámku…

Vlastne, veď toto ani nebolo úplne odlišné od ich bežného správania. Na predchádzajúcich hodinách boli obaja rovnako mĺkvi, pretože pre svoje rozhovory uprednostňovali oveľa súkromnejšie prostredie. Ale prečo tomu tak bolo? Prečo s tým nedokázali vyjsť na verejnosť? Každý z triedy sa rozhodol minimálne spolupracovať s ostatnými, ak už nie spriateliť sa. Bolo oveľa ľahšie vychádzať s Willowovou, ak si myslela, že jej taktika funguje (hoci, aj keď to asi nezaregistroval nikto okrem Draca, ona naozaj fungovala).  Pravdepodobne by nikto ani náhodou neuhádol, že sa z nich dvoch stali priatelia, keďže boli obaja tvrdohlaví a odmietali spolupracovať. Preto ostatným toto ich správanie vôbec nepripadalo čudné.

Ale Dracovi to čudné bolo, mierne povedané. Zvykol si na tie drobnôstky, ktoré si v súkromí s Hermionou vymieňali, ako ten malý úškrn, ktorý venoval len jej, alebo jemné potľapkanie po ruke, ktoré mu zase venovala ona. Zrazu si želal, aby nerobili okolo svojho priateľstva také tajnosti, potom by sa možno našiel niekto, kto by im pomohol uzmieriť sa.

Tak strašne sa chcel ospravedlniť za použitie toho hnusného slova, ale zistil, že to nedokáže, že mu to jeho hrdosť nedovolí. A možno bol iba tvrdohlavý, ako vždy. Nedokázal sa rozhodnúť.

Greg sa pozrel jeho smerom s úsmevom, ktorý mu zamrel na perách hneď, ako ho zbadal. To vyzerá naozaj až tak biedne?

Willowová zo svojho kabinetu znovu vtrhla do triedy. Na všetkých sa usmiala a potom sa pohla k jednotlivým dvojiciam okomentovať ich prácu. Keď sa nakoniec dostala k Hermione a Dracovi, o ich samostatnej a úplne rozdielnej práci nepovedala ani slovo. Namiesto toho sa na nich iba zamyslene zahľadela a potom prešla dopredu, aby mohla pokračovať v prednáške.  

*****

 
“Čítala moje listy!”

Willowová vzhliadla nahor k Dracovi, ktorý si práve sadal do kresla pred ňou. “Čo prosím?” spýtala sa zmätene.

“Viem, že ste mali v úmysle spýtať sa, prečo sme posledne ja a Hermiona nepracovali spoločne,” odpovedal Draco. “Nemám dnes náladu chodiť okolo horúcej kaše. Potrebujem vedieť, čo mám spraviť.”

Učiteľka na neho hľadela, znovu raz prekvapená jeho náhlou otvorenosťou. Odkedy sa naposledy stretli a on ju tak pôsobivo 'zrušil' (pre nedostatok lepšieho výrazu), s radosťou očakávala ich ďalšie stretnutie. Hoci o tom nevedel, vlastne sa od neho veľa naučila. Zložila si ruky do lona. “Čo ste urobili, keď ste zistili, že ich čítala?”

“Hodil som ich do ohňa,” prezradil jej, keďže sa rozhodol, že mu neublíži, ak k nej bude pre tentokrát úplne otvorený. Bol unavený z toho ticha, ktoré už viac ako týždeň vládlo medzi ním a Hermionou. “A nakričal som na ňu, nazval som ju hu… humusáčkou…”

“Och, môj ty…” vydýchla šokovane Willowová. To naozaj nečakala.

“Bol som nahnevaný!” vykríkol okamžite Draco v pokuse brániť sa. “Nechcel som to povedať, ale stalo sa. A teraz neviem, ako to vziať späť.”

“To už teraz nie je možné,” povedala opatrne Willowová. “Škoda sa stala a ako to tak vyzerá, na oboch stranách.”

“Tak čo mám teda urobiť?”

Willowová si pošúchala bradu. “Čo si myslíte, že by ste mali spraviť?”

“Keď ja neviem!” priznal Draco frustrovane. “Preto som prišiel za vami.”

“Ja nemôžem vyriešiť všetky vaše problémy, Draco.”

“Ale to vás predtým neodradilo od toho, aby ste sa aspoň nepokúšali.”

“To bolo iné,” pozrela Willowová na mladého muža. “Tie problémy sa týkali výhradne len a len vás. Teraz ide aj o ďalšiu osobu a ja vám nemôžem hovoriť, čo máte robiť, pokiaľ ide o niekoho iného.”

“Tak si predstavte, že sa to týka iba mňa. Tvárme sa, že som jediný zúčastnený. Som jediný, kto sa tu trápi. Cítim sa strašne, tak mi prosím pomôžte.” Draco pomaly prepadal zúfalstvu. Ak Willowová nevie, čo robiť, tak potom kto?

Ale profesorka len pokrútila hlavou. “Draco, takto ale priateľstvo nefunguje. Týka sa dvoch ľudí. Nájsť spôsob, ako vás zbaviť vašej viny by nepomohlo tej druhej osobe a nájsť spôsob, ako ospravedlniť vaše konanie by nepomohlo ani jednému z vás. Viem vám povedať len toľko, že ak ste sa rozhodli vybudovať si s niekým vzťah, musíte brať ohľad aj na jeho pocity. To, ako na niečo zareaguje Gregory je úplne odlišné od toho, ako by zareagovala Hermiona. Je to všetko otázkou porozumenia, pochopenia pre tých ľudí, s ktorými ste sa rozhodli zblížiť. Priatelia spolu bojujú, hovoria si veci, ktoré tak nemyslia… a napokon je všetko len o odpúšťaní a o tom, kto je natoľko dospelý, že sa odhodlá urobiť prvý krok. Takže, pre dnešok asi skončíme. Potrebujete si toho ešte veľa premyslieť.”

S týmito slovami Willowová vstala a odišla preč. Z nejakého dôvodu mal Draco pocit, akoby z neho bola sklamaná. Schmatol svoj batoh a vyšiel von z kancelárie, len aby zistil, že ho vonku čaká Greg.

Chlapec chvíľu kráčal vedľa neho a Draco si uvedomil, že mieria von z hradu. Odkedy sa začal stretávať s Hermionou, akosi zanedbával svojho jediného ďalšieho priateľa.

Merlin, nemohol by si dať na chvíľu pauzu? Táto vec s priateľstvom bola pre neho príliš nová.

“Vieš ty čo? Nemyslím si, že ťa nenávidí,” ozval sa zrazu Greg, práve keď prechádzali okolo tmavého jazera.

“Prečo si to myslíš?” odpovedal mu Draco bez toho, aby sa spýtal, koho tým myslí. Bolo to jasné.

Greg pokrčil plecami. “Lavender mi prezradila, že Hermiona v poslednej dobe veľa plače. Ostatné dievčatá sa pokúšali prísť na to, čo sa deje, prihovárali sa jej, ale aj tak im neprezradila, v čom je problém. Lavender si myslí, že sa jej cnie za domovom.”    

“Dosť sa teraz okolo Lavender motáš, nezdá sa ti?” spýtal sa Draco s úškľabkom.

Na jeho prekvapenie sa Greg začervenal. “No, ty si nablízku nebol a ona je mojou partnerkou v triede. Len sa spoznávame. Nie je až taká zlá… na chrabromilčanku…

Takže... naozaj si nemyslím, že ťa nenávidí. Neviem, čo si jej urobil a ani to nepotrebujem vedieť, ale možno, možno keby si sa jej ospravedlnil, tak by sa s tebou zase rozprávala a obaja by ste boli znovu v pohode…”

Draco pokrčil ramenami. “Nemyslím si, že ma bude počúvať.”

“Nezistíš to, kým to neskúsiš.”

*****

Večer sedel Draco pred kozubom a premýšľal. Mohol by sa ospravedlniť, ale neznamenalo by to, že ustúpil? Veď na vine bola Hermiona, ona by sa mala ospravedlniť ako prvá!

Ale vedel, že to neurobí, tak ako to neurobí ani on. A presne ako povedala Willowová, aj keby otázku viny na krásno vyriešili, jeden z nich bude musieť urobiť prvý krok. Ale čo ak sú obaja príliš pyšní, aby to dokázali?

Ozval sa zvuk pádu a Draco sa otočil.

Hermiona sa práve dvíhala z podlahy. Venovala mu bleskový pohľad predtým, ako si pozbierala všetky svoje veci a vybehla hore po schodoch.

Na zemi zostalo ležať zopár papierov. Povzdychol si: “Viem, o čo sa pokúšaš! A neskočím ti na to!”

Pravdaže, odpovede sa nedočkal.

Odvrátil sa so založenými rukami. Keď sa však nevracala, predsa len sa pohol a pozbieral pergameny.

Hoci vôbec nemal v úmysle tie listy (áno, bolo mu bolo jasné, čo to je) čítať, nechcel ani, aby si ich prečítal niekto iný.

“Je to smiešne,” mrmlal si. “Absolútne smiešne.”

On jednoducho na tú jej malú fintu nenaletí.