Preklady fanfiction Harryho Pottera

FIVE PEOPLE  

Autor: Suni-Dlight

Originál: http://www.fanfiction.net/s/5454814/11/Five_People

Preklad: tigy

Beta-read: Jimmi

Prístupnosť: M (od 16.rokov)

Pairing: Dramione

 Žáner: Angst/General

Five people – Piati ľudia

Kapitola 11: Chýbaš mi

Nasledujúce dva týždne ležali listy neprečítané vo vrecku Dracovho habitu. Nebol si istý, prečo ich nosil všade so sebou… možno aby Hermione ukázal, že nie je vôbec zvedavý (hoci mu bolo jasné, že to dokazuje pravý opak).

Nechcel to urobiť. Nemohol to urobiť. Prečítať si ich by znamenalo zachovať sa k nej rovnako, ako sa zachovala ona k nemu. Bolo by to definitívne narušenie jej súkromia, hoci mu to prakticky dovolila.

Ani náhodou.

Neurobí to.

Prinajmenšom to si navrával, keď spomínané listy ležali vedľa neho na pohovke.

Už asi po stýkrát sa na ne pozrel. Musel zozbierať všetku svoju vôľu, aby si ich neprečítal, hoci vedel, že by mal, ak je to spôsob, ako sa znovu dostať do Hermioninej priazne.

Prečo sa vôbec o to tak veľmi snaží?

Čo preňho znamenajú Hermionine city?

Veľa, pripustil po chvíli.

Ak má pravdu povedať, bola jeho jediným priateľom okrem Grega. Čo si myslela a čo cítila preňho veľa znamenalo. Ich 'priateľstvo' bolo jednoznačne z tých, ktoré vznikli z nutnosti, keďže bola jedinou osobou, s ktorou sa dala viesť inteligentná konverzácia (a myslel to bez urážky chlapca, ktorého začal považovať za svojho 'najlepšieho priateľa'). Ale ako sa mesiace míňali, stával sa od nej čoraz závislejší. Vyzeralo to, že chápala, že sa naozaj snaží a netlačila naňho, aby jej vyrozprával svoj príbeh, tak ako ani on netlačil na ňu.  Asi preto ho tak nahnevalo, že si prečítala jeho listy. Nebol pripravený, nie úplne, na to, aby sa niekto iný dozvedel, čo ho trápilo a čím všetkým si prešiel počas vojny.

Ale teraz to vedela a to ju stavalo oveľa vyššie, ako by Greg kedy mohol byť. A on... on mal pocit, akoby mala nad ním akosi... navrch.

Tak prečo nevyrovnať skóre?

Váhavo zdvihol prvý list a roztvoril si ho na kolenách. Na pergamene sa objavil Hermionin jemný rukopis. Teraz by bol ten správny čas zaradiť spiatočku, poskladať list a tváriť sa, akoby ho nikdy nenapadlo prečítať si ho…

Zhlboka sa nadýchol a začal.

Drahá mama a ocko,

ja… dokonca ani neviem, kde mám začať.

Strašne mi chýbate.

Stále si hovorím, že to, čo som urobila, bola správna vec.

Stále si hovorím, že bolo správne poslať vás preč. Keby ste zostali v Anglicku, zabili by vás kvôli mne.

Ale to ma aj tak neoprávňovalo na to, aby som vás vytrhla z vašich životov. A bez vysvetlenia.

A teraz vás nedokážem nájsť. Zo všetkých vecí, ktoré som vtedy nedomyslela, toto musí byť tá najhoršia. Poslala som vás preč, aby ste boli v bezpečí a TERAZ VÁS NEDOKÁŽEM NÁJSŤ!

A aby to bolo ešte horšie, nemáte vôbec žiadne spomienky na svoj predchádzajúci život, ani žiadne spomienky na mňa!

Neviem, čo mám robiť.

Neviem, ako vás mám nájsť.

A aj keby som vás našla, neviem, či mi vôbec odpustíte. Sľúbila som vám, že na vás nikdy nepoužijem mágiu a potom….

Je mi to ľúto.

S láskou,

Hermiona.

Páni!

Draco položil list.

Nečudo, že bola po celý čas taká zničená. To by určite dokázalo vykoľajiť aj jeho, keby sa niekedy niečo podobné stalo jeho matke.

Jej rodičia boli nezvestní. A boli nezvestní kvôli nej.

Isteže, podľa listu to spravila preto, aby ich udržala v bezpečí, ale aj tak… Nevidel žiadnu možnosť ako zistiť, kde by mohli byť.

Smutne potriasol hlavou a zobral si ďalší list.

Milý

Páni! Tak toto naozaj nečakal.

Draco

JE MI TO ĽÚTO.

Nie je smutné, že ti to neviem povedať priamo do očí?

Je mi to ľúto. Nechcela som sklamať tvoju dôveru, alebo, odvážim sa to povedať, raniť tvoje city. Nie som na to zvyknutá. Nemyslím tým mať priateľov, ale priateliť sa s tebou. Harry, Ron, či ktokoľvek iný… väčšinou sú ohľadne všetkého dosť otvorení. Poznám každé tajomstvo, každý malý detail zo života svojich priateľov.

O tebe viem viac-menej len to, že ťa pomenovali po súhvezdí a že si slizolinčan.

Nie som zvyknutá nevedieť vôbec nič o niekom, o koho som sa (nemám pre to lepší výraz) začala zaujímať.

Draco, naozaj by som ťa chcela lepšie spoznať. Myslím, že to je dôvod, prečo som si prečítala tvoje listy, keď som ich tam uvidela. Si pre mňa tajomstvom, takmer záhadou. Poniektoré dni si myslím, že ti rozumiem, ale sú dni, keď jednoducho nechápem. Poznáš ma, bol si so mnou dosť dlho na to, aby si vedel, že mi to nestačí. Musím vedieť, musím to pochopiť, presne ako na hodinách. 

Nie je to tak, že by som ťa prirovnávala k nejakej domácej úlohe, hoci pripúšťam, že istým spôsobom si pre mňa sprvoti niečo podobné predstavoval.

Bola som naozaj osamelá, keď som sem tento školský rok prišla. Nevedela som, čo mám robiť, aby som našla svojich rodičov a bola som vystrašená, lebo to bol prvý rok, čo som sa vrátila do školy bez Harryho či Rona… A potom ma spravili tvojou partnerkou. Ak mám byť úprimná, netušila som, ako by sme mohli obaja v zdraví prežiť tento rok. Ale potom… bol si iný a zistila som, že ja tiež.

Myslela som si, že hodiny profesorky Willowovej nemajú zmysel. V ten prvý deň, keď sa ma spýtala na jednu vec o sebe a ja som povedala, že tam naozaj nechcem byť, vravela som pravdu a šokovala som tým samú seba, pretože predtým som vždy chcela byť na hodinách.

Presne ako si myslel.

Ale ja som nechcela smútiť, nechcela som sa s tým zmieriť a naozaj by som sa nemohla menej starať o medzifakultnú spoluprácu. Už to pre mňa nič neznamenalo.

Avšak, prekvapujúco, čím viac času sme strávili na hodinách, čím viac vecí sme robili, tým viac som zisťovala, že naozaj smútim a mám problém vyrovnať sa s tým. Mala som problém vyrovnať sa s tebou.

Vieš, že nás Willowová na mojich súkromných sedeniach porovnávala? Robievala to aj na tých tvojich? Nemyslela som si to, ale asi sme si naozaj podobní, ty a ja, hoci je ťažké vidieť to po všetkých tých rokoch súperenia a fakultnej rivality.

Som rada, že sme sa začali spolu rozprávať.

Som rada, že som dostala možnosť spoznať ťa, spoznať tvoju druhú stránku - tú, ktorú som počas predchádzajúcich rokov nebola schopná vidieť.

A preto mi je to tak ľúto. Je mi ľúto, že som ti ublížila. Dúfam, že ak by si chcel, môžeme sa pokúsiť byť znovu priateľmi.

Toto bol naozaj dlhý list, takže ho ukončím

s úprimným pozdravom,

Hermiona  

“Sakra,” zamrmlal Draco a zložil list do lona. Keby aspoň nesúhlasil s minimálne polovicou vecí, ktoré spomenula…

Nemohol si pomôcť.

Naozaj jej chcel odpustiť.

Chýbala mu... chýbala mu jeho priateľka.