Preklady fanfiction Harryho Pottera

FIVE PEOPLE  

Autor: Suni-Dlight

Originál: http://www.fanfiction.net/s/5454814/12/Five_People

Preklad: tigy

Beta-read: Jimmi

Prístupnosť: M (od 16.rokov)

Pairing: Dramione

 Žáner: Angst/General

Five people – Piati ľudia

Kapitola 12: Odvaha

Na nasledujúcej hodine bola profesorka Willowová veľmi rozrušená.

Teda, ešte viac než zvyčajne.

“Trieda, mám vzrušujúce novinky!” oznámila, pričom sa na nich zoširoka usmievala. “My, čiže ôsmy ročník sme boli poverení zorganizovaním… a teraz sa podržte,” odmlčala sa, aby ich ponapínala, až Seamus zaúpel nedočkavosťou.

Keď sa ticho predlžovalo, ostatní si taktiež nemohli pomôcť, aby si nepovzdychli.

“O čo ide, profesorka Willowová?” spýtal sa Neville a pokúšal sa neznieť príliš netrpezlivo.

“O Koncoročný školský ples!” zvolala profesorka Willowová nadšene.

Draco si musel zakryť uši, keď Parvati, Padma a Lavender svorne zapišťali.

“Ples!” vykríkla Parvati

Lavender znovu zajačala: “Och, to je úžasné!”

“Môžeme ho spraviť taký veľkolepý, ako bol ten Vianočný!” pridala sa Padma.

“To bude nádhera!”

“Môžeme rozhadzovať  konfety!”

“Och! Áno! A balóny!”

“A mohli by sme pozvať orchester, aby nám zahral!”

“Môžeme vyzdobiť celú Veľkú sálu doružova!”

“Nie!” zvolal unisono zvyšok triedy.

“Stačilo, stačilo,” ukľudňovala ich Willowová, stále sa usmievajúc. “Rozdelím vás do skupín a každá bude mať na starosti niečo iné. Tak sa na to pozrime: O téme plesu rozhodnú Seamus a Padma a potom môžu pomôcť ostatným s čímkoľvek bude treba. Dean s Parvati sa postarajú o pozvánky.  Neville s Hannah, keď Seamus s Padmou zvolia tému, vy dvaja budete mať na starosti oblečenie. Gregory s Lavender, vy zodpovedáte za hudbu. A v neposlednom rade, Hermiona a Draco, vy budete mať na starosti celkovú výzdobu! Sú všetci spokojní s rozdelením úloh?”

Keďže sa nikto nesťažoval, bolo rozhodnuté. Seamus s Padmou, ktorí sa s hlavami zrazenými dokopy doteraz potichu radili, vzhliadli a Seamus zdvihol ruku. “Profesorka Willowová? Myslím, že sme našli tému.”

“Tak len do toho!” zvolala profesorka. “Postavte sa a prezraďte nám ju! Všetci už horíme nedočkavosťou!”

Seamus s Padmou si vymenili pohľad. Ťažko povedať, či to profesorka Willowová myslela sarkasticky, alebo bola naozaj až takou vznetlivou osobou. Postavili sa a Seamus pokývol Padme, aby začala. Usmiala sa naňho a spustila: “Takže, našou predstavou bolo niečo ako cesta naprieč časom. Použili by sme hudbu, oblečenie a predmety z minulých desaťročí.” 

“Mohli by sme sa vrátiť späť až do dvadsiatych rokov,” pokračoval Seamus, “alebo dokonca ešte ďalej. Pointou je vytvoriť čosi ako 'Návrat do minulosti'.”

“Návrat do minulosti,” zamrmlala si Willowová sama pre seba. “Úplne som sa do tej predstavy zamilovala! Čo na to vraví zvyšok triedy?”

“Nemali by sme si stanoviť nejaký časový limit?” spýtal sa Dean. “Aby sme pri hľadaní v učebniciach  dejepisu nemuseli zachádzať príliš dozadu.”

“Čo takto zamerať sa len na dvadsiate storočie?” navrhla Hannah.

“To znie dobre,” pritakala profesorka s úsmevom. “Súhlasíte s tým všetci? Výborne! Čo keby sme dnes skončili skôr? Stretneme sa tu všetci na budúci týždeň aj s novými nápadmi. Želám vám všetkým nádherný večer!”

Tentokrát sa trúsili z učebne pomaly, na rozdiel od zvyčajnej snahy dostať sa odtiaľ čo najrýchlejšie. Greg sa chcel ako vždy pripojiť k Dracovi, ale Lavender ho odtiahla preč (“Poďme Greg, musíme toho toľko naplánovať! Je to také vzrušujúce, nemyslíš? Takže, premýšľala som nad…”).

Skôr, než sa Draco spamätal, zostali na chodbe sami dvaja s Hermionou a kráčali mlčky smerom k ich koľaji.

Pozrel sa na Hermionu kútikom oka a všimol si, že sa snaží na neho nepozerať. Pažami pevnejšie zovrela svoje knihy, čo, ako si Draco uvedomil, bolo neklamným znamením, že sa chystá čo najrýchlejšie zmiznúť.

“Hermiona,” oslovil ju.

 Potichu si povzdychla a spomalila. “Draco, ja…”

“Stále na tom pracujem,” prerušil ju. Zostali stáť uprostred chodby a Hermiona sa k nemu otočila so zmäteným výrazom na tvári. “Ja… nie som na to zvyknutý, alebo, mal by som skôr povedať, na teba. Nie som si ešte celkom istý, ako sa mám pri tebe správať. Alebo možno v spoločnosti kohokoľvek. Hoci, ty si iná a ja sa to ešte stále iba učím a potrebujem trochu času, aby som si zvykol. A… je mi ľúto… naozaj je… to, čo som povedal, aj to, ako som sa správal. Dúfam, že mi to môžeš odpustiť.”

Vzhliadol len aby uvidel, že sa naňho usmieva. “Si odvážnejší ako ja.”

“Ako to?”

“No, že si niečo také vôbec priznal. Väčšina ľudí by sa obávala pripustiť, že niečomu nerozumejú. A ako prvý si sa ospravedlnil.”

“Technicky si bola prvá ty.”

Pokrútila hlavou. “Ospravedlniť sa v liste a ospravedlniť sa tvárou v tvár sú dve úplne odlišné veci. Si odvážnejší…  ale, aj mne je ľúto. Tak veľmi…”

Zdvihol ruku, aby ju prerušil a usmial sa na ňu. Skutočne usmial. “Ja viem,” povedal.

Chvíľu váhala a potom sa mu tiež odplatila žiarivým úsmevom. “Nechcel by si ísť do Astronomickej veže? Plánovať výzdobu?”

“Isteže.”

Znovu vykročili po chodbe a Hermiona sa s nadšením  rozhovorila o tom či onom, čomu Draco v skutočnosti vôbec nerozumel, ale vôbec mu nevadilo počúvať ju.

Veci sa konečne začali vracať do normálu.