Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Grangerová, zdravím! Grangerová... Grangerová, áuuu!“ Malfoy sa zjavil pred chrabromilčankou vlečúcou sa v tieni ako duch. Rovnako bledý a obťažujúci. „Grangerová, netvár sa, že ma nevidíš.“

„Malfoy, odpáľ, dobre?“

„Nechápem...“ pretiahol mladík, ktorý už zabudol, kam mal pôvodne namierené. Chytil dievčinu za rukáv habitu a nedôverčivo sa na ňu zahľadel, „Kde je: Draco, poslali mi bonbóny, aké si ešte neochutnal. Čokoláda s kokosom. Ponúkni sa a chvíľku si so mnou poseď? Grangerová, ja ťa nespoznávam,“ povedal nepokojne. V myšlienkach ju už dávno volal krstným menom, dokonca aj v rozhovore s vedúcim fakulty vždy zreteľne hovoril Hermiona, avšak z akýchsi dôvodov sa v jej prítomnosti nemohol prinútiť, aby ju tak oslovoval.

„Malfoy, nemám čokoládu. Kúp si ju sám,“ odsekla dievčina. „A choď do čerta!“ poradila mu, keď si vytrhla ruku a bez obzretia sa vliekla ďalej, stále sa ešte držiac v tieni. Malfoy za ňou chvíľu prekvapene hľadel a potom sa prudko otočil a pobral na opačnú stranu. Rozmyslí si to a sama príde prosiť o prepáčenie. Načo naliehať?

Dievčinu v tom čase ani nenapadlo ospravedlniť sa mu. Prišla ku schodom vedúcim do chrabromilskej klubovne. Cítila, že teraz nie je schopná dostať zo seba ani slovo, nieto ešte viesť milý rozhovor s Ginny alebo Lavender, ktorým sa vedela ako tak prispôsobiť. Sadla si na schody. Pritisla sa k zábradliu a takmer blažene vzdychla. Hlava jej pulzovala bolesťou a chlad šíriaci sa z mramoru trochu utíšil divoký tanec krvi, od ktorého hrozilo, že sa jej lebka rozletí.

Veru, Hermiona, ty nie si podobná Popoluške utekajúcej od princa. Skôr Belle, ktorá splašene letela na krídlach strachu od Zvieraťa – ak už v tebe ožili muklovské spomienky a pohrávaš sa s disneyovskými asociáciami. Princovia...

Merlin! Dievčatá o nich strácajú záujem medzi dvanástym až pätnástym rokom. Vtedy prichádzajú na scénu zlí chlapci. I keď nie je jasné, prečo. Možno v každej dievčine drieme pedagóg vytrvalo veriaci – ja ho prevychovám. A možno je za všetkým obyčajný masochizmus.

Zdá sa však, že aj medzi zlými chlapcami existuje rozdiel. Jedným typom sú darebáci ako Malfoy. S tvárou plnou skazenej krásy, drzými žartíkmi, s pohŕdavo prižmúrenými očami a nihilizmom^[1] namiesto uctievania. Ich sa netreba báť. Keď sa rozhliadneš, zistíš, čím ťa taký obraz priťahuje. No obraz je len obraz, len aby skrátka bol. Samostatne. Malfoy možno vrhá Imperius naľavo i napravo, ale nemá žiadne strašné tajomstvá, a ak by zrazu silným kúzlom zamkol dvere, najhoršia ujma, ktorú od neho môžeš čakať je – ukradnutý bozk.

Ale ako sa zdá, ty si sa nezamilovala to tohto zlého chlapca. Musela si si vybrať úplne odlišným spôsobom. Prvýkrát si si uvedomila, že Snape je v podstate – veľmi zlý chlapec? Z kategórie neprevychovateľných. Keď zaklapli dvere... a zdvihol prútik... nečakane si si uvedomila, že si sa predtým pozerala naňho ako na Malfoya. Nuž, Snape. Čierny habit, sarkastické žartíky. Najväčšia ujma, ktorú od neho môžeš čakať – strhávam Chrabromilu päť bodov, alebo váš otec bol veľký špinavec, Potter. No zrazu si bola prinútená širšie otvoriť svoje naivné oči, aby si uzrela realitu.

Vždy o ňom hovorievali: bývalý smrťožrút, Dumbledorov vrah. Počas vojny nenávideli všetkých súčasne, preto iba Harry sústreďoval na Snapa svoju pozornosť. A po vojne ho ovenčili aureolou slávy a ty si na všetko zabudla. Hrdina, mučeník, romantik a áno, zlý chlapec. Presne taký, aký je potrebný pre lásku: bystrý, úprimný a trýznivý.

A možno to nie je láska.

Čo ak je to len iskrenie, očarenie? Videla si ho vo Veľkej sieni – takého silného, i keď si vedela, aký je slabý... Bol stelesnením tajomných kontrastov: zlý, ale ľúbiaci Lily. Zradca, ale aj človek ochraňujúci Harryho. Silný, ale v tej chvíli aj slabý.

Nie, Hermiona, čo to splietaš? Ty ho ľúbiš, ľúbiš. Veď ani nedýchaš, keď je vedľa teba. Hľadáš akýkoľvek predmet, ktorého sa môžeš zachytiť, pretože stáť je tak ťažké. Nepozeráš sa mu do očí. Neveríš v starovekú mágiu, vieš, že ti pomohol ten bozk, ktorý ani nebol bozkom... Nemôžeš sa ho báť.

Hemiona sa tak zúfalo snažila obhájiť svoje právo na lásku k Severusovi Snapovi, vytrhnúť ju z pazúrov strachu, ale ten postupne zahaľoval všetko naokolo. Šepkala nie a strach sa jej smial a ochotne podsúval obraz Snapovej bezvýraznej tváre vo chvíli, kedy hovoril Crucio. Akoby robil niečo všedné. Bývalý smrťožrút... sluha Temného pána...

Áno, Hermiona, jeho minulosť je veľmi spletitá, nakoniec si to pochopila. Pochopila si, že byť s ním je nebezpečné. Nie bez príčiny ti vstali vlasy na hlave dupkom ešte pred tou strašnou chvíľou. Ako sa hovorí: telo neklame, lebo to nevie? Pravdaže, tvoje telo to pochopilo skôr než myseľ.

Ale on ti pomohol, snažil sa utíšiť tvoju bolesť. Neochotne, ale predsa...

Lenže už bolo neskoro. Argument bol vytlačený ďalším vzbĺknutím strachu.

Bála sa...

Veľmi a zúfalo. Bola doslova ponorená v mazľavej substancii, ktorá neprijímala logiku a počúvala len srdce, lenže srdce sa tiež bálo, a to znamenalo... že je všetko stratené, úplne všetko. A tak sa príbeh, ktorý ani nezačal, skončil. Bodkou.

*****

Láska je pasca vytvorená na to, aby odoberala moc. Musíš byť vždy sám. Chcieť to, snažiť sa o úplnú samotu. Vieš, čo sa deje v mene lásky... Len hlúposti vyprodukované hrou hormónov. Never legendám, ony klamú. Rytieri neumierali pre česť svojej dámy, ale kvôli moci. Králi neviedli vojny proti iným krajinám kvôli láske k princeznám, lež kvôli moci. Moc je to jediné, čo si želaj. Láska nás láme, robí poľutovaniahodnými... Pozri, na čo ťa zmenila láska k tej humusáčke. Pre jeden jej úsmev si bol schopný zakopať svoj talent do zeme a do konca dní čakať, kedy sa na teba znovu usmeje... Hlúpy chlapec! Zdá sa, že máš veľa rozumu, a tak hlúpo ním plytváš... Zabudni na lásku, moc ťa zbaví bolesti. Choď za ňou, Severus, choď za ňou a ona ti ukáže, že niet ani temnoty, ani svetla. Otvorí ti svet bez bolesti. Choď, Severus, a nájdeš útechu...

Kedysi dávno samoľúby výrastok, uštvaný rovesníkmi a odvrhnutý zelenookou dievčinou zosobňujúcou preňho slovo krása, uveril týmto slovám a odvrátil sa od slnka – ako sa mu vtedy zdalo, navždy. Šiel tmou, tvrdo stúpal po čriepkoch cudzích osudov a slnko sa snažilo zachytiť ho za okraj dlhého plášťa. On to však už nevidel, lebo ľudia nemajú oči na chrbte ani v rozprávkach. Výrastok veľmi rýchlo pochopil celú krásu života bez farieb. V temnote nevidno neresť, spoľahlivo ukrýva hriechy, tajomstvá, myšlienky. Je možné uskutočniť všetko, čo si želáš – nikto ťa neodsúdi, lebo ťa nikto neuvidí. A hlavne, v tme môžeš ostať sám sebou. Nesnažiť sa stať kvôli niekomu lepším, len proste prijať samého seba takým, aký si sa narodil, so sklonmi k ponurým, temným experimentom, s démonmi rozbíjajúcimi dušu.

Výrastok sa veľmi pohodlne uvelebil v tme a ona ho s radosťou prijala do svojho kráľovstva. Bol odškodnený, mohol sa porátať s tými, ktorí ešte včera niekde na slnku tancovali na troskách jeho zmorenej duše. Teraz sa smial už len on – zlovestným smiechom, odrážajúcim sa ozvenou od stien.

Skutočne prijal svoje nové náboženstvo a modlil sa k jeho strašnému bohu. Usilovne chodil na bohoslužby – ako najvernejší katolík, hľadel na ústa svojho pastiera a modlil sa, modlil sa hodiny, aby sa to nikdy neskončilo. Nikdy a za žiadnych okolností.

Pre zlých a urazených chlapcov idúcich po nesprávnej ceste, sa rozprávky zvyčajne končia veľmi nespravodlivo: zrazu pochopia, zmenia smer, zaobstarajú si deti a začnú žiť šťastne, až kým nepomrú. Nespravodlivé – v skutočnom živote to tak nebýva. Chlapci obyčajne zomierajú v tme, vyhodení z vlastného tela zeleným lúčom Avady, pretože keď za tebou príde trest, nepýta sa láskavo: milý pane, nesedíte tu kvôli urazenosti na celý svet? Trest vo všeobecnosti nemá vo zvyku hovoriť. Jednoducho rozdrví všetko na prach, aby sa ostatní poučili.

*****

Profesor, sediaci za stolom, mal šťastie, ak v súvislosti s ním bolo možné použiť toto nehorázne slovo. Ponurosť jeho tváre, bledej od nedostatku slnečného svetla, popierala chápanie šťastia ako takého.

Zdalo sa, že životu preukázal veľkú láskavosť, keď sa rozhodol v ňom zotrvať. Akoby ho prehováral a on milostivo kývol na súhlas.

Tohto chlapca nerozdrvila ruka Trestu, no zaplatil dostatočne. Vyrástol a z pamäte sa mu vytratila strašná rozprávočka o hlúpych deťoch veriacich zlým ujom. Občas sa zdalo, že ju nikdy nečítal. Knihu s rozprávkou skryl na najvyššiu policu, vyšmaril rebrík a dovolil, aby ju pokryla hrubá vrstva prachu. Ale práve dnes, vo chvíli, kedy sa na zem valila prietrž a otriasla múrmi školy až do základov, dosiahol odrazu na knihu a dychtivo prelistoval strany odpredu dozadu. Od úvodu až po tie isté slová, ktorým kedysi uveril hlúpy chlapec. Po začiatok svojho konca.

Láska je pasca... Vieš, čo sa deje v mene lásky... Len hlúposti vyprodukované hrou hormónov. Láska nás láme, robí poľutovaniahodnými. Zabudni na lásku...

Tento chlapec dávno vyrástol a vyberal si, čo bude čítať. Už viac neveril slovám mŕtvej modly. No teraz ich prijímal ako protijed.

Nie. To, čo sa stalo – zatiaľ nie je príznak lásky... lenže vždy mŕtve drevo v jeho zimnej duši nečakane zakvitlo pivóniami... a skôr, ako sa rozhodne priniesť plody, si musí zapamätať: láska je pasca... láska nás láme... robí poľutovaniahodnými... zabudni na lásku...

Jej oči boli také vyľakané, no napriek tomu čisté. Hľa, odkiaľ bolo možné čerpať ČISTÉ emócie, pretože tie oči neprijímali nič napoly. Ak milovali, potom výlučne do posledného mávnutia rias. Ak nenávideli, potom až do chvíle, kedy z nepriateľa zostane len kôpka popola. Ak ľutovali, potom až kým slzy nevyliečia biedneho. Všetko skutočne. Bez masiek, obranných emócií a blokujúcich kúziel.

Nie, zatiaľ to nebola láska, ale keď sa nevzoprie, následky budú strašné. Všetko je horšie, oveľa horšie ako vtedy.

Chlapec a dievča. Rovesníci. Dievča poznalo chlapca od detstva, chápalo každý jeho skutok. Chlapec jej nikdy neublížil.

Profesor a študentka. Už to vzbudzuje nevoľnosť. Zlostný profesor jej vždy spôsoboval bolesť. Odoberal body, kritizoval prácu, vliezol do spomienok, použil Cruciatus. Študentka svojho profesora vôbec nepoznala. Nerozumela jeho konaniu, preto sa bála.

Chlapec mal za sebou len príšernú rodinu, ale za profesorom sa niekde v tieni skrýval zástup osobných prízrakov pripravených roztrhať ho, len čo sa poddá.

Rozdiel bil do očí a ani nebolo potrebné hrať muklovské hry typu nájdi desať rozdielov.

Keď sa dotkol jej krku, dýchala tak rozrušene – telo nevie klamať, však? Cíti dotyky rúk a reaguje na ne presne tak, ako mu káže príroda. Odstúpil a hneď si začala šúchať krk. Príznačné, nie?

Nie, táto hlúpa hra sa nezopakuje. Je to skrátka smiešne, absurdné mámenie. Stačí – pohrali sa s emóciami a stačí. Načo je dobré toto vzrušenie, nezmyselné skúmanie pohľadom, únavné čakanie na zázraky, ktoré sa nepredpokladajú v programe koncertu s názvom život? Ani v prvej časti a už vôbec nie v druhej. Severus, to nie je cit. To je fraška! Vieš to a ona to zistí hneď, ako jej vyjavíš svoje myšlienky. Obaja to viete.

Nie, nedopraje si ešte jednu zradu. Koľko ich už bolo? Hej, prízraky, buďte také láskavé a napovedzte!

Mohol zradiť Temného pána, stranu svetla, no... nie Lily, nie. Znovu ho vrátila na jeho cestu... oveľa zložitejšiu, ale... správnu, aj keď na nej nenašiel toľko pokoja, koľko ho získal v tme.

Severus Snape viac nehrá hry, nerozohráva šachové partie a neverí v silu koncovky, v ktorej sa pešiakom darí zakúsiť slávu. Nie. Nechce meniť svoju farbu, svoj charakter, svoj svet. S veľkou námahou sa naučil akceptovať sám seba, takže... prečo znovu začínať?

To je skrátka únava, Severus. A účinky liečivej mágie, ktorú múdra dievčina hneď spoznala. A odvážne prijala. Vskutku odvážne. Chrabromilčanka. Klobúk sa nemýlil. Je v nej všetko z ich stanov: rozum, šikovnosť, schopnosť spriateliť sa a SÚCIT k celému svetu. Dokonca i k nemu.

„Dobrý večer, profesor Snape!“ Dvere sa bez varovania otvorili a prinútili ho skriviť tvár. Pozrime sa – plody výchovy aristokratov! Len Malfoy prichádzal bez klopania. Znamenite vychovaný, to hej, ťažko nájsť chybičku. „Nikdy mi neuveríte, koho som stretol cestou k vám.“ Draco zjavne prišiel kvôli niečomu inému, ale z nejakého dôvodu mu náhodné alebo nenáhodné stretnutie vymylo z jeho nevyspytateľnej hlavy príčinu a zanechalo len rezultát. Totiž jeho prítomnosť v kabinete.

„Skúsim uhádnuť,“ profesor sa zdanlivo zamyslel, „hipogrifa?“ Nemal náladu na najnovšie podrobnosti zo života Draca Malfoya.

„Hermionu Grangerovú,“ vyhlásil mladík a zobral si jednu z kníh na poličke. Začal v nej povrchne listoval.

„Prezradím ti jedno veľké tajomstvo, Draco – ona, rovnako ako ty, študuje v Rokforte a z času na čas si nútený ju vídať,“ zaironizoval Snape a v rukách vrtel brkom.

„Nepochopili ste ma, pane,“ trpezlivo začal vysvetľovať. „Prešla vedľa mňa, a keď som sa jej pokúsil prihovoriť, povedala: choď do čerta, Malfoy...

Á, to bolo teda to, čo ho ku mne priviedlo? profesor sa náhle rozveselil. Dal na radu Grangerovej.

„Nevidím na tom nič zvláštne. Možno slečna Grangerová konečne zistila, kto jej kradne bonbóny,“ riekol pokojne. Skutočne nechápal, prečo je Draco taký rozrušený, že mu vynadali? Kedysi mával výbuchy hnevu, no potom sa naučil kontrolovať. A teraz, len si predstavte: div že nesvieti od nemierneho údivu. „Nerozumiem, Draco. Ak sa dobre pamätám, nikdy si sa so slečnou Grangerovou príliš... nepriatelil.“

„Vy tiež nie, pane, no z nejakého dôvodu sa snažila budiť dojem, že je neviditeľná, keď o desiatej večer vykĺzla z vášho kabinetu,“ povedal nečakane a náhlym pohybom vsunul knihu späť na miesto. Keď si všimol ako profesorove oči potemneli, (I keď mohli byť ešte temnešie?) dodal: „Žartoval som.“ Zdvihol dlane do vzduchu, akoby sa po muklovsky snažil povedať: vzdávam sa. Zvláštne, Snape si predtým nikdy nevšimol, že by používal muklovské gestá. „Totiž, obaja vieme, že skutočne vyšla z vášho kabinetu, len som tým chcel povedať, že chápem, aké záležitosti vás môžu spájať. Trest, prípadne vás Hermiona prišla prosiť o povolenie chodiť na hodiny... Apropo, je zvláštne, že to neurobila už skôr. No nič, nezáleží na tom, bol to hlúpy žart, pane.“ Pred Snapom je niekedy lepšie povedať som idiot, než niesť zodpovednosť za to, že to nepriznáš. „Vráťme sa teraz k vašej otázke. Skrátka som sa nad tým pozastavil, keďže sme tento rok k sebe navzájom pomerne lojálni. Viete, zdá sa, že čistota krvi nie je zďaleka všetko.“ Malfoy pôsobil trochu omráčene. Akoby ani neveril, že vyslovil poslednú vetu.

„Čo to hovoríš, Draco?“ pokrútil hlavou Severus. „Zdá sa, že si si našiel novú záľubu.“ Povedal to bez akejkoľvek trýznivej žiarlivosti alebo výčitky. Žiarliť na mladosť? Smiešne. Žiarlia len ľudia, ktorí majú šancu. Tí, ktorí sú od začiatku outsidermi, jednoducho iba konštatujú. Pozorujú. A snažia sa nezasahovať.

Malfoy sa strhol. Jeho oceľové oči zaiskrili.

„Pane, Hermiona Grangerová je dievča pre hrdinov, nie pre slizolinčanov. Jej ideálne miesto by bolo vedľa Pottera... alebo Longbottoma, ktorý sa po skončení vojny stal nemenej populárnym.“ Draco sa zadíval na rodinný prsteň, ktorý zdobil jeho ukazovák. „Kvôli takým ako ona, sa treba zmeniť. Snažiť sa budiť dojem, že si dobrý a tváriť sa, akoby ťa zaujímalo, prečo plače v kúte tamtá malá bystrohlavčanka...“ zvraštil tvár. „Nie, pane, také perspektívy ma nelákajú. Je príjemné si s ňou vypiť, dokonca sa aj poprechádzať, no... slizolinčania si vždy vyberajú sebe podobných. V priateľstve aj vo vzťahoch. Poznávate, čie sú to slová?“ tenké pery sa mu roztiahli do spokojného úsmevu.

„Múdro som to vtedy zadefinoval,“ tieň sa pomrvil. Očividne sa tiež usmial.

„Mohli by ste ma pochváliť za skvelú pamäť... Veru tak, pane, ak odsunieme bokom čistotu krvi... koniec koncov teraz je v móde ženiť sa... s... muklorodenými,“ takmer to vypľul. Malfoy mohol zmeniť slovo, no nie spôsob, akým ho vyslovil. „Nechcem sa potom celý život hrať na správneho chlapa. Nech ma príjmu takého, aký som,“ prekrížil si ruky. „Pane, vlastne som sa chcel spýtať, či by som zajtra nemohol vynechať hodinu elixírov?“ zrazu rýchlo zmenil tému, pretože si spomenul, kvôli čomu prekročil prah kabinetu. Tým, že sa vyrozprával, čiastočne zmiernil emocionálne napätie.

„Samozrejme, že nie, Draco,“ Snape pokrútil hlavou a ukázal na dvere.

Hermiona Grangerová je dievča pre hrdinov, nie pre slizolinčanov, preblesklo mu hlavou, keď nespokojný Malfoy vyšiel z kabinetu. A teraz mi dokážte, že som ho zle vychoval...

Pozn. prekl.: [1] nihilizmus - popieranie akýchkoľvek noriem, princípov, spoločenských alebo mravných zákonov, úplný skepticizmus