Where There's a Will
Autor: grangerinvestigations
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4359182/24/Where_Theres_a_Will
Keď sa chce
Preklad: Jimmi
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Pairing: Dramione
Žáner: Humor/Romance
Zhrnutie: Lucius Malfoy zanechal dosť podivnú poslednú vôľu: ak bude Draco pracovať pre Hermionu jeden rok, aj on, aj jej S.O.P.L.O.Š zdedia tridsať miliónov galeónov. Samozrejme, možno sa skôr obaja vzájomne prizabijú... Ignoruje Epilóg. Prístupnosť M kvôli slovníku.
Kapitola 24
AN: Práve som si uvedomila, že som v tomto príbehu úplne zblbla časovú postupnosť. Bál bol asi pred mesiacom, takže v príbehu je teraz prelom novembra a decembra a Teddy sa narodil až na jar. Z mojej strany hlavná chyba voči kánonu, prosím prepáčte, že ho upravujem tak, ako potrebujem. :D Tiež sa mi páčili vaše názory na hádku medzi Harrym, Ronom a Hermionou. Náhodou som obrovský Ronov fanúšik a hoci je ho ľahké v Dramione fics kritizovať, páči sa mi, ako všetci zjavne pochopili, že kým uvádza veci nesprávnym spôsobom, jednako boli jeho postrehy oprávnené. Tak či tak, dosť s mojimi kecami a ospravedlňovaním.
Po ich hádke Hermiona stále čakala, že jej Harry alebo Ron pošlú sovu, či sa s ňou spoja letaxom, ale zjavne povedali, čo mali na srdci. Bolo to absolútne nefér. Vedeli, že musí pracovať s Malfoyom a že je jej prirodzenosťou nachádzať v ľuďoch dobro. Chápala ich stanovisko - do pekla, ešte veľmi nedávno ho mala rovnaké - ale v tomto prípade mala pravdu a ona nebude tou, ktorá ustúpi. Ak im na nej záležalo, vrátia sa. Ak nie... bude to riešiť, keď k tomu dôjde. Hoci zatiaľ bude rešpektovať Harryho rozhodnutie ohľadne Teddyho. Nechcela všetko zhoršiť.
Našťastie včera bol piatok, takže nemusela kvôli práci nasadiť šťastnú tvár, či celý deň znášať Robinine súcitné, dobre mienené, ale nekonečne na nervy idúce pohľady. Hermiona si bola istá, že Ron jej všetko vyklopil, ale hoci Robin pre ňu strašne veľa znamenala, skutočne nechcela, aby sa zaplietla do nejakej hádky, ktorú mala ona s Ronom. Bolo to skrátka príliš čudné.
Stále rozrušená zo včerajšieho večera zostala Hermiona v posteli až dopoludnia. Normálne zriedkakedy vyspávala, pokiaľ nebola noc predtým dlho hore, ale nemohla sa prinútiť čeliť bielemu dňu. Tvár mala od plaču napuchnutú a vedela, že má vlasy pochlpené a že jej trčia z hlavy na štvrť metra ďaleko. Pousmiala sa, keď si predstavila, čo by Malfoy povedal, keby ju takto videl. Asi by v hrôze cúvol, možno by bol taký traumatizovaný, že by vôbec nedokázal prehovoriť. Potom sa pri ďalšej myšlienke zamračila. Prečo on vždy vyzeral ako zo škatuľky, zatiaľ čo ona vyzerala ako troska vo viac než polovici ich hádok? Hermione na vzhľade nezáležalo, ale bolo by fajn, keby mohla mať pripomienky aj k niečomu inému ako bola jeho mimoriadna bledosť. Bolo by ho zabilo jeden deň sa o piatej ráno ukázať so strniskom či ospalými očami? Vzdychla si. Domnievala sa, že ak majú byť priateľmi, asi by mala prestať premýšľať o možnostiach ako ho uraziť. Tým sa však strácalo deväťdesiatpäť percent zábavy, ktorú za posledné mesiace zažila. Plus, keby vyzeral príšerne, mohlo by jej to pomôcť odplašiť niektoré z podozrivých myšlienok a snov, ktoré v poslednej dobe mala.
Hlasné zaklopanie na predné dvere prerušilo jej rozjímanie.
"Uf," zastonala. "Choď preč." Asi sa Ginny prišla ospravedlniť za svojho manžela. Zakryla si vankúšom hlavu, ale klopanie zosilnelo. Nakoniec sa vyštverala z postele a vypotácala zo spálne. Odomkla dvere, otvorila ich a otočila sa bez toho, aby sa pozrela na návštevníka.
"Nechcem o tom hovoriť, Ginny," oznámila pri návrate do svojej spálne. "Harry sa musí naučiť hovoriť sám za seba. S Ronom sa skutočne dotkli mojich citov. Ale ak ma fakt chceš vytiahnuť z postele, aspoň by si mohla urobiť čaj, kým sa osprchujem."
"Urobil by som ho, ale neviem, kde máš na to veci, Grangerová."
Hermiona zvýskla a stočila sa len, aby našla stáť Malfoya za prahom dverí. Usmieval sa - nebol to úškrn - na ňu.
"Malfoy!" dostala zo seba. "Čo tu robíš?"
"Práve si ma vpustila dnu, nespomínaš si? To ťa naučí, aby si sa vždy spýtala, kto je, než otvoríš dvere. Pozveš ma dnu?"
"Čo si upír?" vybuchla, zdesená , že ju skutočne uvidel v tomto stave. "Prepáč, to bolo nevychované. Čo chceš?"
"To tiež vychované nebolo, Grangerová," odvetil s ďalším krivým úsmevom. "Smiem vojsť či nie?"
"Fajn," váhavo odvetila. Zatvoril za sebou dvere a vošiel do obývačky, kde si so záujmom prezeral jej veci.
"Ak mi ukážeš, kde všetko je, pripravím nám čaj," vyhlásil, pričom znel ľahostajnejšie, než sa cítil. Po rozhovore s Theom včera večer sa Draco rozhodol, že strávi s Grangerovou tak veľa času, ako bude môcť v nádeji, že sa mu podarí väčšmi ovplyvniť jej názor na neho. Bez nejakej ľsti to bol jediný plán, ktorý dokázal vymyslieť.
Hermiona zjavne nedokázala protestovať a bez slova ho zaviedla do svojej malej kuchyne. Usmial sa od ucha k uchu, keď zbadal čerstvé ružové lístky, ktoré pre nich vytiahla. Mal silné podozrenie, že boli kúpené veľmi nedávno.
"Len sa choď osprchovať, Grangerová," povedal. "Sľubujem, že nič nepokašlem. Na, môžeš si vziať môj prútik."
Hermiona stále bez slova vzala jeho ponúkaný prútik a vrátila sa do spálne. Pustila vodu v sprche a kým ju skúšala rukou, uvedomila si, že nepovedal ani jediné slovo o jej škandalóznom výzore. Nebolo pre ňu typické byť v jeho prítomnosti taká zarazená a neistá. Bolo len mimoriadne zvláštne, že tu bol a aj to, že sa choval tak milo. Bude viacej sebou a pripravenejšia čeliť mu, keď sa osprchuje, takže v duchu pokrčila plecami a vkročila dnu po tom, čo sa uistila, že dvere za ňou sú zamknuté. Posledné, čo potrebovala, bolo, aby to, že ju "náhodou" uvidel nahú, použil ako muníciu voči nej.
Draco chcel preňúrať Grangerovej byt, aby o nej zistil viac, ale radšej sa precvičil v sebaovládaní. Ničomu by neprospelo, keby vyšla a našla ho hrabať sa jej v zásuvkách so spodným prádlom či horšie. Prebehol mu mráz po chrbte, keď si uvedomil, že Grangerová je vo vedľajšej miestnosti nahá a vlhká, ale rýchlo zastavil takýto smer myšlienok a dokončil čaj. Pripravil malý podnos a doniesol ho do obývačky, ktorá bola samozrejme plná preplnených knihovničiek a množstvom fotografií jej, Zjazvenčíka a Lasičiaka. Obaja na neho z množstva ich obrázkov zazerali. Vyplazil na nich jazyk a zdvihol nepohyblivú fotografiu jej a páru v strednom veku. Zrejme jej rodičia. Bolo jasné, že Grangerová zdedila neskrotné vlasy po svojej matke, ale obaja vyzerali veľmi milí. Okolo členkov sa mu preplietol obrovský žltý kocúr a on sa automaticky sklonil, aby ho poškrabkal za ušami. Pozeral sa práve na fotografiu jej s Robin, Jasmínou, Ariadnou, Ginger, Veronikou a Violet, keď vošla do miestnosti s vlhkými vlasmi a v muklovských džínsoch. Prehltol, pretože si pomyslel, že vyzerala ešte krajšie než na bále. Posadila sa na gauč a zdvihla šálku s čajom. Krivolab opustil Draca a vyskočil na gauč vedľa nej. Chvíľu si odpíjala, než sa mu pozrela do očí. Trošku ňou trhlo, keď si všimla, že sú rovnako jasné, ako boli v ten večer na bále.
"Čo môžem pre teba urobiť, Malfoy?" nakoniec sa spýtala.
Príbeh mal naplánovaný a hoci to nebola lož, určite to nebolo niečo, do čoho by sa za iných okolností pustil. Jednako, ak chcel získať Grangerovú, bude sa na tom musieť namakať. Našťastie, keďže posledných sedem mesiacov pracoval ako jej asistent, vynikajúco jej rozumel. Vedel, čo ju ohromí a čo odradí.
"Len som premýšľal o tvojom výlete do Ameriky," začal. "Vravela si, že tamojší čarodejníci a čarodejnice sú oveľa väčšmi muklovsky orientovaní, než sme tu, správne?"
Prikývla, stále zmätená jeho prítomnosťou. "Američania sa veľmi obávajú zbavenia práv," vyhlásila. "Chcem povedať, čarodejnícky svet ako celok je stále tajomstvom, ale vždy bývali väčšmi liberálnejší ohľadne muklorodených a magických stvorení."
"No, napadlo mi, že by bol dobrý nápad, keby si ma povodila po muklovskom Londýne. Viem, že mi zostáva už len pár mesiacov, ale mohlo by mi to skutočne pomôcť získať ďalšie zamestnanie, keby som sa dokázal v muklovskom svete orientovať. Včera večer sme vyskúšali, že dokážeme spolu tráviť čas mimo práce a nezabiť sa navzájom. Čo hovoríš?"
Nech očakávala čokoľvek, toto to nebolo. "Ty chceš tráviť čas s muklami? So mnou?"
"Správne."
"Malfoy."
"Viem, čo si myslíš, Grangerová," vyhlásil. "Blá, blá, blá, Draco je diabol, blá, blá, blá, nenávidíme sa. Ale už k sebe viacej nenávisť necítime a ja nie som diabol a toto je pre teba dokonalá príležitosť robiť to, čo miluješ najväčšmi."
Nadvihla na neho obočie. "A to je?"
"Komandovať ma."
Napriek svojej vôli sa rozosmiala. "To nie je moja najobľúbenejšia činnosť, Malfoy. Možno je medzi top desať."
"Myslel som, že som sa umiestnil vyššie," zareagoval, popadol sa za hrudník a zapotácal dozadu. "Hrozne si mi ublížila, Grangerová."
"Nepochybujem, že sa z toho zotavíš," zaškerila sa. "Takže nech to správne pochopím. Ty chceš so mnou stráviť môj voľný deň, kým budeš peniť na muklov a liezť mi na nervy?"
"Je to aj môj voľný deň. Pozri sa na to takto: poskytujem ti príležitosť niečo ma naučiť o dôležitosti muklov. Možno ma môžeš dokonca vziať do jedného z tých všelikín, o ktorých večne počúvam od Ginger a Ariadny. Vieš, také to s hercami a herečkami."
"Multikín?" spýtala sa pobavená. "V poriadku, Malfoy, prijímam tvoju ponuku. Ale najprv musíme na tebe niečo zmeniť. Z teba skrátka kričí čarodejník."
"To je to, o čo sa snažím, Šefica," odpovedal Draco. "Chcem sa zmeniť."
"Myslím oblečenie," zachichotala sa. "Určite tu mám nejaké veci po Harrym a Ronovi."
"Neoblečiem si staré gate po Potterovi alebo Weasleym!" vykríkol Draco. "V žiadnom prípade, Grangerová."
"To sú moje podmienky, Malfoy. Ber alebo nechaj byť."
Bože, stálo získanie Grangerovej za takúto potupu? Čo keď ho niekto vo Weasleyho handrách uvidí? To by mohla byť väčšia potupa než, keď ho na Rokforte Potter nabil v každom jednom metlobale. Dracovi ale bolo jasné, že ho zámerne skúša. V poriadku, Grangerová. Len sleduj, ako ďaleko som ochotný zájsť, aby som ťa získal.
"Pozri sa, či nemáš niečo zelené," vzdychol si. "Tak by som sa cítil trochu lepšie."
Zapišťala a tleskla rukami, keď sa zdvihla z gauča. Všetok jej hnev z minulého večera bol preč pri predstave, že vyoblieka Malfoya ako mukla a k tomu ešte do Harryho a Ronovho oblečenia. Toto bude dokonca ešte lepšie než ten sveter, ktorý uplietla pre Krivolaba, ten, ktorý okamžite roztrhal na kusy. Ako dodatočný bonus to bude ako také malé 'seriem na vás' pre Harryho a Rona za to, ako sa včera večer správali.
"Poď do mojej izby, Malfoy. Prisahám, že tam nemám žiadne tampóny či podprsenky."
Draco sa snažil netváriť natešene z vyhliadky, že uvidí Grangerovej izbu. Nebolo to v skutočnosti až také ťažké, pretože akékoľvek nadšenie potlačila predstava, že čoskoro bude mať na sebe Weasleyho obnosené oblečenie. Na dôvažok, nepáčilo sa mu, že stále mala v byte oblečenie svojho ex-priateľa. To, že bolo pomiešané s Zjazvenčíkovým nijako nezlepšilo jeho názor na nich.
Jej izba bola úhľadná a obsahovala ešte viacej kníh. Mala tam nejaké muklovské zariadenia, ktoré nespoznával a na toaletnom stolíku zbierku pekných fľaštičiek parfumov. Chcel preskúmať jej veci, prejsť po nich rukami... aby odolal, zastrčil si ruky do vreciek a díval sa na jej chrbát, kým sa prehrabávala svojím šatníkom a zásuvkami.
"Tu to máme!" vykríkla Hermiona, keď na neho tie odevné výrobky hodila. "Vedela som, že tu stále niekde tie džínsy mám. Tie sú Harryho. Ginny ich neznáša, takže mu nebude vadiť, ak ich nedostane nazad. To staré tričko je Ronovo a sveter patrí Georgeovi. Vzala som mu ho, keď mi bola zima a páči sa mi tak veľmi, že mu ho odmietam vrátiť."
"Páni, Grangerová, koľko chlapov si vyzliekla len, čo sem vošli?" spýtal sa, kým sa ksichtil na nepovedomé oblečenie, z ktorého nič nebolo zelené. Aspoňže ten sveter bol čierny.
"Samozrejme, že všetkých! Teraz si ty na rade!" Založila si ruky a očakávane sa na neho pozrela, príliš pobavená, aby premýšľala, aké bezprecedentné bolo ich súčasné správanie voči sebe. Vybuchla smiechom, keď mu všetka krv (nech jej tam bolo akokoľvek málo) zmizla z tváre. "Len žartujem, Malfoy. Ako keby som chcela vidieť tvoju kostnatú hruď."
"Ja som samý sval, Grangerová," protestoval, keď znova obnovil svoj hlas. Človeče, bol rád, že ešte nemá na sebe tie úzke nohavice. Mal tušenie, že by mu v tejto chvíli boli pomerne tesné.
"V tom dám na tvoje slová. Harry nie je taký vysoký ako ty a George je širší, ale mali by ti sedieť. Budem v obývačke, nezabudni sa tu, keď sa budeš obzerať v zrkadle, dobre?" Zanechala ho ohúreného na ňu zízať a posadila sa na gauč, kde sa pokúšala vymazať predstavu nahého Malfoya v jej izbe. Zdôvodňovala si to tým, že je len prirodzene zvedavá a že takúto reakciu by mala na akékoľvek muža. Dobrá teória, Hermiona. Veríš jej? Pokrútila hlavou a načiahla sa, aby pohladila Krivolaba na bruchu. Nehanebne sa rozťahoval na chrbte so všetkými štyrmi nohami vo vzduchu.
"Mal by si sa hanbiť," povedala mu. "Pozri sa na seba! Aspoň si si mohol sadnúť normálne ako inteligentné zviera, ktorým máš akože byť."
Krivolab zívol a roztiahol laby ešte väčšmi.
"Čo si myslíš o Malfoyovi? Nepoškriabal si ho, takže hádam, že to niečo znamená. Máš byť veľkým znalcom charakteru. Myslíš, že by si sa mohol kvôli mne o ňom porozprávať s Harrym a Ronom?"
"Tak už sa rozprávaš s kocúrom, Šéfica? Čo o mne povedal?"
Hermiona vzhliadla a takmer zhíkla. "Malfoy. Vyzeráš," sexy bolo slovo, ktoré jej takmer uniklo z pier, "pekne." Žalúdok jej pomaly urobil premet a veľmi sa pokúšala nezačervenať sa. Naposledy sa toto stalo s Ronom, dokonca ani Theo u nej nevyvolal takúto reakciu.
"Pripadám si ako podvodník," sťažoval sa Draco. "Ešte horšie, pripadám si ako Weasley. Toto ťa bude niečo stáť, Grangerová."
"Zatiahnem zmrzlinu, čo ty na to?" spýtala sa, stále sa jej krútila hlava z toho, ako dobre vyzeral v muklovskom oblečení. Vďaka nemu vyzeral uvoľnenejší, prístupnejší. Je to len zovňajšok, Hermiona, navrávala si. Ovládaj sa. "A očakávaj, že sa dnes budeš vzdelávať, Malfoy. Toto je pre teba šanca skutočne niečo zistiť."
Nie, toto je šanca pre teba niečo zistiť, odpovedal v duchu, kým jej zasalutoval 'rozkaz, kapitán'. Ty zistíš, že ma zúfalo miluješ.