Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priesečník

18. kapitola

Priesečník
Vložené: Eggy - 05.08. 2012 Téma: Priesečník
Solace nám napísal:

Priesečník

Autor: DianaR; Preklad a banner: solace

Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706

PG-15; Snamione; Romanca

 

Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Hermiona nepociťovala ani bolesť, ani nepokoj, ani pocit krivdy, ani radosť, ani žiaľ. Len zvláštnu rozčuľujúcu spokojnosť. Zdalo sa, že po scéne pred Snapom sa jej emócie vyparili niekam do vzduchu. Nestihla pribuchnúť okná svojej duše, a tak sa teraz pozerala na svet cez prizmu strateného tepla a holé sklá, ktoré zrazu prišli o pestré závesy. Z času na čas jej bolo zle zo seba samej. Trápila ju spoločnosť ľahostajnej, nudnej dievčiny, ktorá sa zručne naučila zväzovať si vlasy do uzla a počas rozhovoru prikyvovať, prejavujúc záujem. Dievčiny, v živote ktorej sa akoby nič neudialo. Dievčiny, ktorá nikdy nestretla Severusa Snapa, nebála sa jeho sily, nechvela sa pod jeho bozkami, nepočula od neho „som s tebou“, vyslovené mierne chrapľavým šepotom, nesnažila sa v hre, ktorú s ním hrala, vyhrať... samu seba, tak nerozvážne vloženú do banku. Tej dievčiny, ktorá predstierala, že je všetko v poriadku. Po jeseni príde zima a nič iné – po období dažďov nevykukne zrazu jarné slnko. Mala všetko správne: uzol na kravate, dĺžku sukne, hladkosť košele, domáce úlohy. Až mal človek chuť od hnevu zaťať zuby. Avšak Hermiona s ňou nemohla nič robiť, lebo žila v nej. Cudzopasila na jej kedysi nezvyčajnom charaktere a s nemastno-neslaným výrazom na tvári pochovávala to najkrajšie z neho. Občas mala chuť hodiť niečo ťažké do zrkadla, ale aký by to malo zmysel? Zrkadlo nebolo na vine... na vine bol Snape, ktorý ju zmrazil svojím necitlivým odchodom, krutým smiechom, surovým charakterom... Snape, ktorý jej napriek tomu odhalil realitu života – jej skutočnú a ani trochu sladkú príchuť. Snape, ktorého mala v podstate chuť nenávidieť a o to zvláštnejšia bola jej láska k nemu; taká nezlučiteľná aróma blenu s ružami, od ťažkej vône ktorej ju začínala bolieť hlava. Bolieť... a motať sa.

Hermiona už po niekoľkýkrát prakticky bez námahy odsunula tieto myšlienky na vedľajšiu koľaj, vyšla z Medových labiek a pobrala sa na schôdzku s Malfoyom. Prekvapeného Rona, Harryho, Lavender a Ginny nechala bez vysvetlenia v obchode. Zdalo sa, že len Ron tušil, kam ide, ale mlčal a tváril sa, že ho zaujíma Ginnino rozprávanie o posledných novinkách v rodine, ktoré počul už po tretí raz. Aké tajné dohody mal s Malfoyom? Harry sprevádzal Hermionu ostražitým pohľadom a trochu si odpil z horúcej čokolády. Počúval len na pol ucha. V myšlienkach sa zaoberal jej zvláštnym a už dlhší čas nevysvetliteľným správaním. Teda iste celkom vysvetliteľným, avšak nemenej zvláštnym.

Dievčina si nevšimla ani chabé Ronove pokusy tváriť sa, že sa nič nedeje, ani zamračené pohľady Harryho. Šla a úplne bezstarostne mávala kyticou červených listov, ktoré vzala Ginny. Ich aróma, mierne stuchnutá s odtienkami dažďa, sa šírila vzduchom a vyvolávala v nej príjemné pocity. Len čo ju však v nose pošteklila vôňa strateného pokoja, srdce jej uchvátil do zďaleka nepôvabného valčíka ten nedávno zabudnutý, avšak beznádejne nostalgický pocit. Boli to skvelé časy, keď ešte nepoznala žiadnu vojnu, žiadnu lásku. Keď sa pozerala na svet cez prizmu neurobených domácich úloh, hodnotila ľudí podľa množstva prečítaných kníh, rozlišovala iba dve farby a neakceptovala odtiene sivej. Keď sa jej prízrak menil na „P“ z elixírov a nie na Severusa Snapa. Keď počas víkendov mohla sedieť v kresle pri kozube a usmievať sa pri počúvaní žartovania bratov Weasleyovcov...

Hermiona, už toho viac niet. Koľkokrát si za posledné dva týždne dostala „P“? Ako rýchlo si sa naučila chápať, že nie všetko, čo nie je čierne, musí byť biele, a že nie každá čierna farba je zaručene čierna? Pochopila si, že oči tiež klamú. Vidieť naisto je nemožné. Už dávno nesedíš v kresle a dvojčatá viac nerozprávajú vtipy. Freda si vzala vojna a George sa od tých čias usmieva menej často, než v Argentíne padá sneh. Prekliata, prekliata vojna a úbohé deti tejto vojny, ktoré dospeli a nestihli sa v svojej dobe dohrať. Nevyšantili sa, nenasmiali, nepoprechádzali a zrazu zaplatili za všetky chyby čarodejníckeho sveta. Samy.

„Grangerová, z ktorého cintorína ideš tak neskoro?“ Presnosť je výsadou kráľov, však Draco? Koľkými Cruciatmi ťa otec prinútil naučiť sa toto jednoduché pravidlo? „Buď taká dobrá a zotri si z tváre ten pohrebný výraz, lebo sa rozplačem.“ Bledý v čiernom. Tento mladík poznal silu kontrastov a obratne s nimi narábal. Díval sa na Hermionu ako zvyčajne, s opovržlivo prižmúrenými očami. Ale ju už viac nemohol oblafnúť, poznala najdôležitejšie tajomstvo Draca Malfoya – tiež bol človekom. Tiež vedel ľúbiť a báť sa o tých, na ktorých mu záležalo. Jedna noc, jedna bitka, jedna veta zmenili jej mienku o ňom. Definitívne a neodvolateľne. Bol jedným z tých, na ktorých sa nemožno dívať ako na hlbokú noc. Bolo v ňom toľko svetla, že z toho bolo možné oslepnúť, ak by mal človek dosť trpezlivosti preskúmať ho. Bol také isté dieťa vojny ako ona. Jeho dušu tiež vytrhli z tela bez pokojného prehovárania, prekrútili ju a nejako, neznepokojujúc sa príliš nad jej neporušenosťou, ju vrátili naspäť. A len teraz si začínala znovu zvykať na vlastné telo. Hľa, opäť bol sarkastický, pľul jedovaté vety a prižmuroval oči... a zároveň bol bezradný v pochopení toho, že už nikdy viac nebude takým ako predtým.

„Lepšie?“ celkom pokojne sa spýtala, keď si nasadila veľmi šikovne ukradnutý úsmev od svojho bývalého ja. Zdalo sa, že sa jej to celkom podarilo, keďže Malfoy spokojne prikývol.

„Perfektné. Pri Merlinovi, akí sme len zdatní v umení pretvárky,“ skonštatoval neveselo. „Poďme, Grangerová, darujem ti slobodu,“ po tých slovách Draco zahol do prvej uličky, ktorá im prišla do cesty. Ich ďalšia trasa pripomínala beh cez prekážky. Neustále sa na nej objavovali zábrany – či už akési tŕnité kríky, kopy hnijúceho lístia, alebo kaluže lesknúce sa na slnku ako matné zrkadlá... Hermiona sa prichytila pri myšlienke, že si nikdy nepredstavovala Draca – takého ladného a elegantného a občas dokonca vznešeného – v podobných úzkych uličkách. Vždy chodil len po rovných cestách, kde sa mohol ukazovať, no... uličky? Nie, tie očividne neboli pre Draca Malfoya.

Ale bolo zrejmé, že sa tak veľmi snažil dostať čo najskôr na spomínané miesto, že kvôli tomu obetoval pohodlie. Hermiona si tiež všimla, že domáce kúzla ovládal na slušnej úrovni, pretože ho nič nezdržiavalo. Ani sa nezamyslel, keď zbadal ďalšiu prekážku, jednoducho zdvihol prútik a zašepkal známe slová. Vyššia pilotáž. Malfoyská.

Nakoniec Draco mávol prútikom ešte raz a odstránil ochranné kúzlo z nenápadných dverí. Kývnutím hlavy posúril Hermionu, aby sa poponáhľala. Dievčina sa okamžite vnorila do otvorenej štrbiny, odkiaľ na ňu dýchlo teplo, ku ktorému sa s radosťou privinula. Polovica októbra bola síce slnečným obdobím, no zároveň aj chladným.

Pokým si šúchala dlane, len čo odhodila listy na stôl, Draco zamkol dvere obyčajným kľúčom a postavil na sporák starý, liatinový čajník. Hermiona si so záujmom prezrela malú kuchynku.

„Príjemná,“ zdvorilo skonštatovala a kútikom oka zaregistrovala krehký pokoj v ďalšej miestnosti. Krehký a známy ako vanilková aróma ohnivej whisky. Zachvela sa, urobila niekoľko ostražitých, mačacích krokov a roztvorila dvere dokorán. Bolo to tak, nemýlila sa. Doširoka otvorenými očami na ňu hľadela tá istá obývačka, kde popíjala s profesorom, skrývajúc sa pred dažďom, ktorý v bezmocnej zlosti škriabal na rovnaké okno, cez ktoré teraz zľahka presvitali lúče chladného slnka. „Priviedol si ma do Snapovho domu.“ To nebola otázka, ale konštatovanie. Hermiona sa opäť otočila k Malfoyovi, ktorý si elegantne dával dolu rukavice. Ráznymi, no plynulými pohybmi si ich sťahoval rad-radom z každého prsta. „Prečo si ma sem priviedol?“

„Samozrejme ťa chcem požiadať o ruku, srdce a všetko čo k tomu patrí, ale bez Snapovho požehnania to nemôžem urobiť,“ odfrkol si Draco a nedbalým pohybom hodil na stôl kožené rukavice, ktoré svojou drsnosťou poškrabali jeho hladký povrch. „Chcem ti niečo povedať a ty ma budeš pozorne počúvať.“ Zrazu zvážnel a vybral zo skrinky dve tmavé šálky. Natiahol ruku za čajníkom, keď náhle zbledol a trasúce sa prsty si pritlačil k sluchám. „Merlin...“ sykol. „Grangerová, zostaň kde si!“ skríkol, keď si všimol, že sa chystá k nemu vrhnúť, aby mu pomohla. „Zapamätaj si, že nepotrebujem tvoju pomoc,“ riekol hrozivo, potom čo začal znovu pravidelne dýchať. „Najmä nie teraz. Náš rozhovor budeme musieť o polhodinu odložiť, dobre? Mama ma chce vidieť a to nemôžem odignorovať. Počkáš?“

„Samozrejme,“ prikývla a nemohla sa dočkať, kedy zostane v Snapovom dome sama. Aj keď sa tu zdržiaval zriedkavo, no predsa sa len zdržiaval.

„Takže sa uvidíme,“ Draco mávol prútikom a zmizol. Hermiona si spomenula na jeho popolavú tvár a napadlo ju, že mentálne spojenie nie je práve najpríjemnejšia vec. Prečo do dnešných čias múdri čarodejníci nevymysleli niečo analogické k mobilným telefónom?

Pokrčila plecami, odstavila čajník a vošla do obývačky. Nechystala sa v kozube roznietiť oheň. Kabát odhodila na jednu z pohoviek, golier na pletenom svetri si vyhrnula až po bradu a kvokla si ku kozubu. Neodprataný popol. Srdce jej napovedalo, že nebol odprataný od toho konkrétneho večera. Zrazu ju zaplavil pocit trpkosti, akoby sa v nej prebudili city spiace pod hrubou vrstvou nelogickej ľahostajnosti. Studený popol namiesto jasného plameňa so smaragdovými iskrami. Úplná samota namiesto pocitu, že je s ňou. Bolo bláznivo absurdné zvyknúť si na prítomnosť muža počas jednej noci, kedy jej dovoliť prežiť svoj sen. Objímal ju tak pevne, že sa zmýlila a myslela si, že to tak zostane navždy. Nie do nestáleho, iluzórneho úsvitu s krvavým slnkom, ale do chvíle, pokiaľ nebude mať chuť prestať dýchať. Rovnomerný tlkot srdca, pevné ruky, horúci dych na jej krku a jej meno, vyslovené jeho ústami ako modlitba... Hermiona... ako hriešnik, ktorý sa nechce kajať... ako popletený kňaz... ako duša prosiaca o odpustenie... Hermiona... a svet hasne pred očami, tma sa stáva ešte hustejšou. Prečo nemôže byť takým istým aj za denného svetla?

Hermiona fúkla na úhľadnú kôpku popola, tá sa podriadila miernemu chveniu vzduchu a rozsypala sa. Smutne sa usmiala – nie je potrebné udržiavať tento urážlivý poriadok, keď jej prievan v duši dávno narobil chaos, zhodil z políc banky s pocitmi a zmiešal ich obsah v nesprávnom pomere. Láska je zlý alchymista. Príšerný. Možno preto si Snape zakazoval premýšľať o citoch? Lebo bol zaľúbený iba do tých záhadných zmesí rôznych farieb voňajúcich mocou?

Hermiona si objala plecia.

Snape, Snape, Snape, Snape...

Merlin, dokedy ešte? pýtala sa kľačiac na kolenách.

Dokedy bude treba, odseklo jej neposlušné srdce.

Kdeže si, Severus, keď ťa tak potrebujem? Kde je tvoj sarkazmus? Kde tvoj krutý smiech? Kde je oceľový lesk obsidiánových očí, na ktorých sa bolestivo porežeš, keď do nich hľadíš? Kde si, Severus? Kde si? Kde je tvoje nebo, ktorého sa dotýkaš prstami? Prečo si sa zriekol môjho raja a dal prednosť vlastnému peklu? Je v ňom teplejšie? Mohla som ti dať všetko... do poslednej kvapky a ty si si nezobral takmer nič. Len srdce... a čo duša, Severus? Nepotrebuješ moju dušu? Veď je omnoho celistvejšia než tvoja. Vezmi si ju, drahý, chladný, milovaný. Vezmi si ju, lebo aj tak len narieka.

Zrazu ho zbadala. Ako v delíriu, ktoré môžeš vidieť s doširoka otvorenými očami. Stál, akoby na druhej strane kozuba, kde však oheň predvádzal svoj šialený tanec. S rukami prekríženými na hrudi a opovržlivým úsmevom hľadel na tanec jedného zo štyroch živlov. Ani trochu sa nezmenil. Celý v čiernom. Bledá tvár bez kvapky krvi. Spod habitu mu vykúkali sotva viditeľné biele pásiky rukávov košele. Pásiky, ktoré jej vždy našepkávali, že stále dúfal v snehobielu budúcnosť. Žiaľ... snehobiela farba bola preňho stratená.

„Severus...“ šepla a bála sa žmurknúť, „vráť sa.“ Hermiona nevedela, či sníva alebo bdie. Nikdy nepočula o podobných prejavoch mágie, odmietala veriť v sny bez spánku, očami visela na obraze, na ktorom sa Severus, akoby ju začul, mierne zamračil. Hlavu naklonil doľava, načúval. „Potrebujem ťa. Tak ťa potrebujem...“ Akoby jej do očí prudko hodili piesok a Hermiona žmurkla. Od nezvyku držať oči dlho otvorené sa jej viečka poddali ako prvé. Zlostne udrela päsťami o dlážku, lebo obraz sa rozsypal na popol. Ešte chvíľu meravo hľadela pred seba. Stalo sa to... či nie?

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 18. kapitola Od: dudu - 15.09. 2012
Úžasné další, další :D

Re: 18. kapitola Od: Zuzana - 11.08. 2012
Dokonalé. Plné emócií a odovzdanej bolesti. Takéto kúsky milujem. Dúfam, že sa dozviem prečo ju Draco zobral práve tam a čo mal znamenať ten prelud. Naozaj výplod fantázie, alebo ho tam Draco skúsil nejako dostať???
Re: 18. kapitola Od: solace - 13.08. 2012
Áno, v tejto poviedke sú nádherné, poetické opisy. Mám ju rada. Myslím, že na otázky si už dostala odpoveď pri čítaní ďalšej kapitoly. Ďakujem za komentík.

Re: 18. kapitola Od: tigy - 07.08. 2012
Fíha, aká tajomná kapitolka  Pripadá mi to, akoby tie dva kozuby boli prepojené, ten kde je Hermiona prenáša obraz z domu, kde je teraz Severus a naopak, Severus môže len počuť, čo sa deje v dome, kde je Hermiona... toľko moja špekulácia a som napnutá, ako to v piatok dopadne  Vďaka za kapitolku, solace
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Zaujímavá špekulácia, tigy. Mne to pripomenulo scénu z knihy Jana Eyrová, kedy Jana počuje (potom, čo utiekla z Thornfieldu) ako ju Edward zúfalo volá a ona mu odpovedá, že už ide. Také telepatické spojenie (niečo podobné ako medzi Dracom a Narcissou). Takže v piatok... Ďakujem za komentík.

Re: 18. kapitola Od: zuzule - 07.08. 2012
No páni! Co to bylo? Jsem napnutá. 
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
;-) Vydrž do piatku, vysvetlí sa to. Ďakujem.

Re: 18. kapitola Od: valerie - 06.08. 2012
Och, další úžasná kapitola. Je mi Hermiony líto, v tomhle věku potkat chlapa typu Severus Snape. Teda takového, jak ho tady autorka popsala. Tahle povídka by se hodila na podzimní snění. A já podzim miluju. Děkuji za skvělý překlad.
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Myslíš takého osudového chlapa? Chcelo by to z Hermioninej strany mať trochu viac skúseností. Aj keď na druhej strane má aj neskúsenosť istú príťažlivosť. Kým poviedka skončí, dostaneme sa do podzimného snenia;-), ale máš pravdu - príbeh sa odohráva na jeseň a v zime a poetika, ktorá je v ňom obsiahnutá, by sa skôr hodila do týchto ročných období. Ďakujem za komentík, valerie.

Re: 18. kapitola Od: marci - 06.08. 2012
Fascinující čtení... Jako asi každého, i mě by zajímalo, jestli to Draco nahrál, nebo jestli je opravdu !mentálně spojený" s matkou. (Huu - to bych tedy nechtěla) Hermiona... ako hriešnik, ktorý sa nechce kajať... ako popletený kňaz... ako duša prosiaca o odpustenie... Nádherná kapitola, díky moc za překlad!
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Mentálne spojenie je celkom dobrý nápad - samozrejme len v súrnych prípadoch (niečo ako čarodejnícky mobilný telefón). Aj keď podľa toho opisu to nebolo pre Draca príjemné. Ďakujem za komentík, marci. Teším sa, že sa ti poetika tejto poviedky páči.

Re: 18. kapitola Od: denice - 05.08. 2012
Uf, tak to byla pěkně tajemná kapitola. Víc otázek, než odpovědí, ale krásně poeticky záhadné. Byla to od Draca jen záminka? A jak jí tím chtěl pomoci? Dky.
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Tak veru, tajomná. Položila si mi otázky, na ktoré ti nemôžem odpovedať, aby som neprezradila, čo sa bude diať nabudúce. Vydržíš do piatku, však? Ďakujem ti za komentík, denice. Teším sa, že sa ti kapitola páčila.

Re: 18. kapitola Od: larkinh - 05.08. 2012
Tak tahle kapitola byla taková... filozofická. Chudák Draco - rodiče se s ním spojí a on musí okamžitě naklusat... Jsem zvědavá, jestli se to Hermioně zdálo nebo ho opravdu viděla. A proč ji tam Draco vzal.
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Áno, kapitolka plná záhad a otázok. Odpovede na ne nebudem prezrádzať. Ďalšia kapitola vnesie do všetkého viac svetla. Veľmi pekne ďakujem za komentík, larkinh.

Re: 18. kapitola Od: Jacomo - 05.08. 2012
Opět naprosto dokonalá, poetická a neskutečně tajemná kapitola. Jsem zcela beze slov, takže si musím půjčit ty "tvoje" - ač je to Snamione, moc se mi tady kromě všeho ostatního líbila charakteristika Draca: Ale ju už viac nemohol oblafnúť, poznala najdôležitejšie tajomstvo Draca Malfoya – tiež bol človekom. Nádhera. Díky moc za překlad.
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Ďakujem, Jacomo. Som rada, že sa ti kapitola páčila. Draco v tomto príbehu skvele sekunduje hlavným postavám. Bude sa na čo tešiť aj naďalej.

Re: 18. kapitola Od: Claire - 05.08. 2012
Kapitola podivný spojení... U Hermiony sny, halucinace hmotněná přání či zhmotněné obavy? U Draca - bylo vůbec? Nebo je telepatické spojení s matkou jen zmijozelská obezlička. Nechat Hermionu samotnou ve Snapeově domě - kdyby to byl záměr, jak by jí to mělo pomoci k návratu do "normálního" života bez bývalého profesora. Doufal, že tam v jeho nepřítomnosti všechno proslídí a najde obsáhlou sbírku kalhote a podvazků s věnováním a tisíce děkovných dopisů? V tuto chvíli vážně nevím, takže ti děkuji za skvělou kapitolu plnou "nadrpřirozených" jevů a budu se těšit na další přísun. Snad už se konečně obrátí poměr sil otázek a odpovědí. Krásný nedělní večer.
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Asi skôr zhmotnené priania alebo podivné spojenia. Dozvieš sa čoskoro, nebudem spojlerovať. S tým presliedením domu máš pravdu, ale to, čo Hermiona objaví, bude mať trochu iný charakter. Nemôžem zaručiť, že sa pomer síl otázok a odpovedí obráti, avšak dosť záhad sa objasní. Vďaka za komentík, Claire. Prajem ti krásny letný deň.

Re: 18. kapitola Od: teriisek - 05.08. 2012
Překvapilo mě, že ji Draco vzal zrovna do Severusova domu, ačkoliv je asi logické, že o něm ví a má do něj přístup. Jen by mě zajímalo, jestli je to součást Dracova plánu... Každopádně jsem hodně zvědavá, co se jí snaží říct. Ty Hermioniny pocity a myšlenky jsou trochu děsivé, snad se z toho brzy dostane. A jsem zvědavá, co má znamenat to spojení, jestli to vůbec nějaké spojení bylo:) Díky moc za překlad, budu se těšit na pokračování!
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Draco ju nemal kam inam zobrať, aby sa mohli porozprávať medzi štyrmi očami. Možno ani nevedel, že v tom dome bola. Všetko ostatné by malo byť jasnejšie po nasledujúcej kapitole. Ďakujem za komentík, teriisku.

Re: 18. kapitola Od: Nade - 05.08. 2012
Zajímá mě, jaký měl Draco důvod, odvést Hermionu právě do toho domu. A jestli měl v úmyslu ji tam nechat samotnou nebo to byla jen náhoda. V každém případě došlo k nějakému podivnému spojení mazi Hermionou a Severusem a já jsem napnutá, jaký to bude mít následek. Díky za překlad a těším se na další kapitolku.
Re: 18. kapitola Od: solace - 07.08. 2012
Dracov dôvod necháme ešte chvíľu zahalený tajomstvom. Všetko sa vysvetlí v ďalšej kapitole. Teším sa, že sa ti kapitola páčila. Díky, Nade.

Prehľad článkov k tejto téme:

DianaR: ( Solace )30.10. 201235. kapitola (Záver)
DianaR: ( Solace )25.10. 201234. kapitola
DianaR: ( solace )20.10. 201233. kapitola
DianaR: ( Solace )15.10. 201232. kapitola
DianaR: ( Solace )10.10. 201231. kapitola
DianaR: ( Solace )05.10. 201230. kapitola
DianaR: ( Solace )30.09. 201229. kapitola
DianaR: ( Solace )25.09. 201228. kapitola
DianaR: ( Solace )20.09. 201227.kapitola
DianaR: ( Solace )15.09. 201226. kapitola
DianaR: ( Solace )10.09. 201225. kapitola
DianaR: ( Solace )05.09. 201224. kapitola
DianaR: ( Solace )31.08. 201223. kapitola
DianaR: ( Solace )25.08. 201222. kapitola
DianaR: ( Solace )21.08. 201221. kapitola
DianaR: ( Solace )15.08. 201220. kapitola
DianaR: ( Solace )10.08. 201219. kapitola
DianaR: ( Solace )05.08. 201218. kapitola
DianaR: ( Solace )30.07. 201217. kapitola
DianaR: ( Solace )25.07. 201216. kapitola
DianaR: ( Solace )20.07. 201215. kapitola
DianaR: ( Solace )16.07. 201214. kapitola
DianaR: ( Solace )10.07. 201213. kapitola
DianaR: ( Solace )05.07. 201212. kapitola
DianaR: ( Solace )30.06. 201211. kapitola
DianaR: ( Solace )26.06. 201210. kapitola
DianaR: ( Solace )21.06. 20129. kapitola
DianaR: ( Solace )15.06. 20128. kapitola
DianaR: ( Solace )09.06. 20127. kapitola
DianaR: ( Solace )05.06. 20126. kapitola
DianaR: ( Solace )02.06. 20125. kapitola
DianaR: ( Solace )29.05. 20124. kapitola
DianaR: ( Solace )24.05. 20123. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20122. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20121. kapitola
DianaR: ( Solace )16.05. 2012Úvod - Priesečník