Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priesečník

23. kapitola

Priesečník
Vložené: Eggy - 31.08. 2012 Téma: Priesečník
Solace nám napísal:

Priesečník

Autor: DianaR; Preklad a banner: solace

Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706

PG-15; Snamione; Romanca

 

Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Hermiona sedela na dlážke a opierala sa o kreslo. V očiach sa jej odrážali plamene tancujúce v kozube, ktoré dokonale zrkadlili zlú náladu dievčiny chytenej do neočakávanej pasce. Akú nepríjemnú chuť mala táto pomsta, plod sebeckého inštinktu profesora, ktorý jej nepatril, no ani ona už nepatrila nikomu. Nepáčil sa mu jej veľkolepý výstup – jeho priveľmi čierne oči dráždili svetlé farby. Ako zručný klavirista brnkol na strunu Williamovho fanatizmu a pokazil jej večer. Také množstvo úsilia prišlo navnivoč kvôli jeho samoľúbej namyslenosti! Šaty, priam ušité z mesačných nití, teraz vlečkou zamerali dlážku jeho domu. Krásu účesu oceňovali len horiace sviece a kochali sa ním hviezdy, ktoré bolo veľmi dobre vidieť z obrovského okna domu, prekvapivo sa nehodiaceho k Severusovi Snapovi. Hermiona sa nedomnievala, že si hrozný profesor vyberie také útulné obydlie, nachádzajúce sa v ospalom tichu hôr pri samotnom pupku neba. Vrchol sveta, na ktorom sa necítiš ako jeho vládca, len ako pozorovateľ života, ktorý tečie pomimo. Vrchol, z ktorého tvoj výkrik nik nezačuje, lebo zvuky pohasnú a nepreletia ani polovicu vzdialenosti. Vrchol, ktorý symbolizoval úplnú samotu a žiadna blízkosť neba nemohla odľahčiť tento bezcitný fakt.

Dievčina ospalo zažmurkala. Už tretiu hodinu sedela na podlahe a hrala sa s ohňom hru, kto prvý uhne pohľadom. Snape na ňu zabudol, presnejšie povedané, ani si na ňu nespomenul. Ledva sa oni – mimoriadne nápadná trojica – stihli premiestniť, hneď ju obaja majstri elixírov ponechali na milosť a nemilosť domáceho škriatka a pobrali sa niekam nadol. Tak veru, Snape by mal dostať „T“ za necitlivosť a William za fanatizmus. I keď ju správanie terajšieho profesora ani v najmenšom nehnevalo – koniec koncov aj tak bol príliš starostlivý a nadišiel čas, aby sa uňho prejavil aspoň nejaký nedostatok – správanie jej bývalého učiteľa ju nútilo škrípať od zlosti zubami, lebo... nemala rada, keď ju demonštratívne trestali za skutky, za ktoré niesol vinu niekto iný. Napríklad samotný Snape. On pošpinil čistotu vzťahov, ktoré sa medzi nimi nevytvorili a trestal ju za to. Taká slizolinská spravodlivosť, pred ktorou sa nikam neskryješ. Zostáva ti len sedieť a premýšľať, ako mu úspešne vrátiť lekciu a pripomenúť princíp bumerangu.

Zrazu sa v miestnosti niečo sotva badateľne zmenilo. Tiene ožili a prívetivo sa roztancovali, ako domáce mačky sa obtierali okolo nôh človeka, ktorý vošiel. Vošiel a s posmešným úškrnom prakticky stuhol vo dverách so založenými rukami. Koľko výzvy sa skrývalo v tom postoji. Len tam tak pokojne stáť!

Hermiona sa neponáhľala zdvihnúť na nohy. Odvrátila sa a opäť dovolila žiaru ohňa, aby jej popálil líca. Takže sa stretli – po dva a pol mesiaci. Mohli sa rozísť hocijako – s bozkom na čelo, šepotom „ľúbim ťa“, osamelými slzami, pevnými objatiami – ale rozišli sa ako dvaja nepriatelia. Nedokázali si udržať teplo spoločne strávenej noci, vypustili ho z chvejúcich sa rúk. Avšak dlane sa im chveli od rozdielnych emócií: ona bola príliš ohromená a on priveľmi dotknutý. Teplo sa urazene zachvelo a roztrieštilo zasypávajúc ich úlomkami, ktoré sa snažili pozbierať v priebehu dvoch mesiacov, pričom zabudli, že čo sa raz rozbilo, nemožno zlepiť. Končeky ich prstov teraz stratili citlivosť kvôli ranám od rozbitého skla, ich srdcia boli poriadne vyčerpané vzájomným hľadaním... Mohli sa stretnúť hocijako – s bozkom na čelo, šepotom „ľúbim ťa“, osamelými slzami, pevnými objatiami – ale stretli sa ako dvaja nepriatelia. Minulosť sa opakovala v prítomnosti. Slovo v slove, písmeno v písmene, emócia v emócii. On sa mlčky posmieval a ona dovolila ohňu, aby ju zohrieval, hoci sa mohla podvoliť a umožniť Snapovi, aby zimnými dlaňami prebudil na jej koži leto, no... stačilo. Zdalo sa, že Hermiona mala dosť poddávania sa.

Zahľadela sa na ozdobenú, tmavozelenú jedľu v rohu. Niekoľko zlatých gúľ. Žiadne mašle, žiadne lesklé čačky. Skôr pocta tradícii, než túžba vytvoriť slávnostnú atmosféru. Pominuli časy, kedy mala chuť uviazať si do vlasov sviatočnú stuhu a darovať sa ako vianočný darček hrdému profesorovi. Smiešne, absurdné! Dvaja muži by neodmietli podobný darčeka od Santa Clausa, avšak nikto ju už tak ľahko nezíska. Ani zachmúrený Snape, ani starostlivý Delan-Gri. Prvý si ju nezaslúži a druhého si nezaslúži ona – svojimi vonkoncom nechrabromilskými hrami.

Hermiona nakoniec vstala. Ľahučká a pôvabná v strieborných šatách voľných od polovice stehien. Ako vločka ťahajúca za sebou zimu. Alebo... ako si ju to raz nazval, Severus? Kométou, zdá sa. Áno, kométou. Z ľadu a popola, s vlečkou zlých spomienok. Skutočná kométa. Kométa, ktorá už-už odletí do inej galaxie.

„Zdá sa, že vám pristane tmavomodrá, profesor,“ chabo precedila do ticha a pošúchala si zápästie. Čo iné mu mala povedať?

„Ako aj vám – chýbajúca školská rovnošata,“ napodobnil jej tón. Pri Morgane, aká len bola krásna, keď tam pred ním stála ako sestra zimy alebo nevlastná dcéra hmly. Chladná a neľútostná... ociachovaná jasnými pásmi ohňa, ktorého odblesky tancovali na odhalenej koži jej rúk. Oheň a ľad – to všetko sa zlialo dokopy. „Asi som trochu vinný, že som vám pokazil večer. Nebolo vhodné ukradnúť gavaliera jeho spoločnici,“ v tóne jeho hlasu nebola ani štipka ľútosti. Prirodzene vedel, že je vinný, ale vôbec ho to nemrzelo. Práve naopak, v jeho hlase zaznela zjavná spokojnosť. Pokazil jej večer a tešil sa z toho. Dočasnú dokonalosť zavrel do svojho vzdialeného väzenia. A to mu dávalo pocit moci.

„Ako sa chystáte odčiniť svoju vinu?“ spýtala sa Hermiona a schúlila sa. Od jediného spaľujúceho pohľadu na jej plecia jej zostalo poriadne horúco. Čo na tom záležalo, že sa mu nechystala darovať na Vianoce? Oveľa dôležitejším sa javilo, že si Snape toho roku sám vybral svoj darček pod stromček a chystal sa ho získať za každú cenu. Hoc aj bez darčekovej mašle a roztomilej kartičky. Nestálo za to nerozvážne ho provokovať vyzývavou vetou! Ticho, tma a dva mesiace odlúčenia aj bez toho konali svoje temné dielo a na mramorových perách mu roznietili hrozivý úsmev.

„Takže si myslíš, že ti niečo dlhujem?“ Bolo veľmi zlým znamením, keď Snape prešiel na tykanie. To znamenalo, že sa začínala vážna hra. „Za jeden pokazený ples? Čiže ty mi potom zaplatíš za dva mesiace môjho zničeného života?“ neznelo to vôbec zlostne, len prísne. Ako od veriteľa, ktorý príde za svojím dlžníkom s neoblomným „plať“ a vykrútiť sa už nemožno. Zaplatíš. Toľko, koľko môžeš. A ešte ho budeš prosiť, aby si zobral aj percentá navyše, len aby... si zaplatil. Jeho dlaň sa jej pritisla ku krku, potom jej končekmi prstov pohladil líce. Takmer nežne. Takmer s úsmevom. Takmer bez hnevu. Tak padla opona, ktorá ich dva mesiace oddeľovala. Tak vyhrávali silnejší – jednoducho a bez toho, aby si pýtali povolenie.

Snape jej vytiahol z vlasov jednu striebornú sponku. Druhú... tretiu... Padali na zem, malými striebornými bleskami pretínali tmu a lámali ticho jemným „cink“. Pramene vlasov oslobodené zo zajatia jej padli v ťažkých vlnách na plecia. Hermiona naďalej mlčala a neodvracala od neho napätý pohľad. Z čŕt tváre, za ktorými sa jej tak cnelo. Samota ho zmenila na démona. Ona ho zmenila na démona, keď mu dovolila okúsiť chuť nehy. Venovala mu pocit potreby a to ho úplne zničilo. Po takom teple bolo blúdenie samotou ešte bolestivejšie, pretože sa stratila samotná jedinečnosť slova samota. Viac ti už niet samému pohodlne, chceš znovu vedieť, že ťa ľúbia – ľúbia iba kvôli samotnému faktu, že existuješ. Nič nežiadajú na oplátku. Neprosia, aby si sa zmenil. Ľúbia ťa, pretože si. Hoc aj celý v čiernych farbách. Jej láska – čistá a naivná – všetko zničila. Hneval sa na ňu za ten krásny cit... a nemohol jej to odpustiť. Želal si pomstu. Mimoriadnosť utrpenia z lásky sa v ňom stratila  – Hermiona Grangerová nebola jeho láskou. Len... zabudnutím, v tme ktorého si možno spliesť šťastie s jeho náhradou.

Dotyk jeho chladných pier Hermionu náhle osvietil. Jej lásku považoval za slabosť, ktorá mu dávala silu hrať sa s ňou ako s bábkou. A to bola najväčšia chyba Severusa Snapa, ktorý nepochopil, aké lekcie sa dôkladne učila počas posledných dvoch mesiacov. Dievčina odstúpila a vlepila mu, podľa svojej mienky, ohlušujúcu facku. Vzápätí sa schúlila, akoby si sama spôsobila bolesť.

„Dosť!“ zasyčala a privrela oči. „Už mám toho dosť!“

Ach, Severus, koľko emócií len vložila do toho dievčenského úderu! Hnev, potupu, hrdosť a, dopekla, aj lásku k tebe. Ako veľmi si jej ublížil. Tak, ako bezohľadne si sa dotkol jej ešte nezahojenej rany, tak smelo sa ti odplatila zauchom.

Obaja mlčali. Snape stále s rovnakým, trpkým úsmevom víťaza si pritláčal chrbát ruky k lícu, na ktorom sa začínal objavovať odtlačok hnevu krehkej dievčiny. Hermiona si objala plecia a chvela sa, akoby skrehla stojac bosá na daždi. Vlasy, ktoré znovu nadobudli pocit slobody jej zakryli polovicu poblednutej tváre.

„Už mám toho dosť!“ zopakovala tým istým ostrým šepotom. „Vyhrali ste, pane, vidíte? Nemôžem s vami bojovať ako rovná s rovným. Ste víťaz. Vzdávam sa, biela vlajka, ako sa hovorí u muklov. Príležitostne ma môžete poinformovať, ako chutí víťazstvo.“

O čom to táto dievčina hovorila? O akom víťazstve? Oslepená vlastným činom nevidela, kto tu bol skutočným víťazom. Ako ho len táto sladkooká kométa postavila do pozoru. Tak prirodzene zvýšila stávky na svoju osobu – na city, na vyznania. Hermiona sa mu už viac pokorne neodovzdá, pretože vie, že sa ráno skončí prázdnotou a kvôli tomu ju už viac nezíska. Nezmienila sa o tom ani slovom, ale držala sa podmienky: „buď tvoje city, alebo nič“, a keďže sa jej nechystal prejaviť vôňu kytice, ktorá mu nerozvážne rozkvitla v srdci... bitka bola prehraná. Čoby bitka, vojna bola prehraná.

„Kde je William? Kde je?“ spýtala sa ticho.

„Tam, kam patrí majster elixírov. V laboratóriu. Ale nedovoláš sa ho. Je fanatikom, ktorý zabúda na nebo, zem aj slnko, keď sa blíži k požadovanému výsledku. Nedovoláš sa ho, je v inej realite.“

„Takže sa ho nedovolám?“ spýtala sa so zle predstieranou nedôverou a v doširoka otvorených očiach videl obrazy jej úspešných víťazstiev nad novým majstrom elixírov. Javilo sa veľmi prostým odtiahnuť Delan-Griho od kotla, ak by sa zľahka naklonila a pobozkala ho na sluchu. A už úplne jednoduchým, ak by ho objala okolo krku.

Vidíš, o čo si prišiel, Severus? O večne prekážajúci tŕň v päte? Alebo o pocit, že ťa potrebuje aj niekto iný okrem kotla? Necháš ju ísť hľadať útechu u človeka, ktorý na ňu zabudol, sotva prekročil prah laboratória? Budeš sa pokojne pozerať, ako si zodvihne vlečku šiat a odíde za ním, aby mu predčasne, kvôli bezmocnej zlosti a túžbe byť želanou, venovala vzácny dar. Podobný tomu, ktorý si ty tak neľútostne onoho času odkopol.

„Stojí to za to?“ Neprehradzoval jej cestu, jednoducho stál medzi ňou a dverami.

„Radšej ma nechajte prejsť, pane,“ požiadala ho Hermiona.

„Inak ma vyzveš na súboj?“ vmietol jej posmešne do tváre. Zdalo sa, že to dievčinu zasiahlo rovnako ako jeho facka. Sťažka si povzdychla od zlosti, ktorá ju zaplavila a podišla tesne k nemu.

„Ustúpte, pane!“ požiadala ho opäť, takmer pokojne.

„Stále čakám, kedy sa naučíš používať Cruciatus.“ Uškrnul sa a sledoval, ako si dievčina vsúva zápästie medzi jeho prsty. V nasledujúcej chvíli ho pobozkala. Bez akéhokoľvek hnevu, agresivity, či nežnosti. Nevýrazne a fádne, akoby mu robila láskavosť. A napriek tomu mu v žilách rozprúdila krv. Prinútila ho, hoci sa skvele ovládal, žiadať svojimi bozkami o viac. Vtom okamihu sa pred ňou, ktorá ho tak pokojne bozkávala a náležite prijímala jeho náruživé reakcie, cítil bezmocne, pretože vedel, že sa mu nechystá oddať.

V čom spočívala jej pomsta? V čom bola sila jej lesti? Veď už pred ňou nič viac neskrýval, aj keď nič nehovoril. Prehral už vtedy, keď ju tak bezočivo uniesol z plesu, hoc aj s jej gavalierom ako bonusom. To hovorilo, nie, to kričalo o mnohom! O túžbe po niečom viac, než len jednej noci... Prečo potom chcela od neho počuť to, čo jej nedokáže povedať? Prečo mu jednoducho neodpovie na jeho želanie a...

Stop.

Jej zápästie medzi jeho prstami.

Čo mu tým chcela Hermiona ukázať?

Buch... buch... buch...

Jej srdce v jeho rukách. Srdce, ktoré bilo pokojne, pravidelne, bez bláznivých skokov. Jej srdce už viac naňho nereagovalo. Ani teraz, počas bozku. Skrátka bilo, akoby mu Hermiona dávala lekciu.

Pustil ju. Ustúpil nabok a nepozrel do očí. Jej srdce sa mu už viac nepodriaďovalo. Naučila sa používať Cruciatus, Severus, pretože niet na svete väčšej bolesti, než držať vo svojich rukách nebo a vedieť, že je pre teba viac nedostupné.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 23. kapitola Od: Noemi - 03.02. 2016
Posledná veta ma dnes asi nenechá zaspať, ďakujem

Re: 23. kapitola Od: Triana - 26.10. 2012
Ach....hlatám jednu kapitolu za druhou  Som uchvátena ...a nedočkava Hrniem sa do dalšej kapitoly. krásne 

Re: 23. kapitola Od: dudu - 15.09. 2012
Úžasné další, další :D

Re: 23. kapitola Od: marci - 14.09. 2012
No páni!! Nádherné, strhující. úchvatné. Chtělo by se mi napsat ještě mnohem víc superlativů, ale to by stejně nestačilo. Tahle kapitola neměla ani tu nejmenší chybičku. ještě teď popadám dech. Ten závěr byl strhující. Naučila sa používať Cruciatus..... Úžasné. No a abych zůstala věrná svým top pasážím tak dnešní je tato: ...Teplo sa urazene zachvelo a roztrieštilo zasypávajúc ich úlomkami, ktoré sa snažili pozbierať v priebehu dvoch mesiacov, pričom zabudli, že čo sa raz rozbilo, nemožno zlepiť. Končeky ich prstov teraz stratili citlivosť kvôli ranám od rozbitého skla, ich srdcia boli poriadne vyčerpané vzájomným hľadaním...
Re: 23. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Tiež si myslím, že sa táto kapitola autorke veľmi vydarila. Skvele vygradovaný dej, vybičované pocity a záver naozaj strhujúci. Opäť si vybrala krásnu citáciu. Ďakujem ti za krásny komentár, marci. Teším sa, že si si zgustla;-)

Re: 23. kapitola Od: Sevik99 - 02.09. 2012
Jo, kdo pozdě chodívá, sám sobě škodívá. Severus už by si měl ujasnit, co vlastně chce.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Možno už vie, čo chce, len by to mal dať jasne najavo. Kde je tá jeho povestná odvaha, keď ide o city? Ďakujem za komentík :-)

Re: 23. kapitola Od: tigy - 02.09. 2012
Ten koniec bol veľmi smutný... neverím, že ho Hermiona už nechce, musela to nejako natrénovať alebo čo... veď aj detektor lži sa predsa dá oklamať... Som zvedavá, ako to bude pokračovať, snáď to Severus len tak nevzdá. Vďaka za krásnu kapitolu, solace.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Presne tak, aj detektor lži sa dá oklamať... aj Severus Snape... A určite tušíš, že to nevzdá, to by nebolo v jeho štýle. Ďakujem za komentík, tigy.

Re: 23. kapitola Od: teriisek - 01.09. 2012
Že by ta její apatie sahala až tak daleko? Že by dokázala zkrotit i její reakce na něj? Protože podle toho, jak uvažovala před tím plesem, dost pochybuju, že už by jí byl lhostejný. A proč chce tak moc jít za Williamem? Neuvědomuje si, že by se k němu zachovala stejně jako Severus k ní? Nebo si to uvědomuje moc dobře a chce někomu ublížit, aby v tom nebyla sama? Severuse mi ke konci bylo hrozně líto, protože on jí vlastně chce dát to, po čem ona touží... to jen Hermiona je teď tak zaslepená, že to nedokáže vidět. Jsem hodně zvědavá, jak tohle bude pokračovat a jak se do toho ještě zamíchá Draco. Jen doufám, že William už tady žádnou větší roli hrát nebude, pro dobro všech. Díky moc za překlad, budu se těšit na další!
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Možno sa Hermiona naučila kontrolovať svoje emócie a ovládnuť srdce. Všetko čo robí má svoj podvedomý význam. Viac o jej vnútorných motívoch bude v ďalšej kapitole. Pokiaľ ide o Williama, máš pravdu. Hermiona mu svojím správaním môže len ublížiť. Určite to vie, ale možno je pre ňu teraz ťažké správať sa tak nesebecky, aby sa tomu vyhla. Severusa som na konci ľutovala aj ja. Je jasné, že je v tom až po uši, len to stále nedokáže vyjadriť slovami. Správanie ho už dávno usvedčilo. Verme, že sa z tej neprehľadnej spleti citov postupne vymotajú. Ďakujem za komentík, teriisku.

Re: 23. kapitola Od: denice - 31.08. 2012
Na můj vkus skoro příliš mnoho (skoro bych napsala planého) psychologizování. Připadá mi to jako z předminulého století, jako Carlénová nebo von Eschstruthová, tehdy to byl oblíbený žánr, mile mě překvapuje, že tak dnes ještě někdo píše. A co jsem si opravdu užívala, byly popisy, podle nichž by se daly namalovat krásné obrazy, úplně jsem to viděla. Díky.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Máš pravdu, občas sú tie úvahy až trochu príliš. A preto je dobre, že kapitoly nie sú veľmi dlhé. Správne si postrehla, že je poviedka písaná neobvyklým štýlom. Dnes už tak píše málokto. No práve tým  je výnimočná a preklad si zaslúžila. Uvedomujem si, že nemusí sadnúť každému. Komu však sadne, ten si ju vychutná (aspoň dúfam). Veľmi pekne ďakujem za komentík, denice.

Re: 23. kapitola Od: zuzule - 31.08. 2012
Tak tohle mě dostalo. Vůbec nevím, co na to napsat, nedostává se mi slov.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Len to predýchaj. Zatiaľ nikto neumiera, tak je všetko OK ;-) Ďakujem.

Re: 23. kapitola Od: Zuzana - 31.08. 2012
Som z toho zmetená. Ale asi nie som sama. Podobne sú na tom aj Hermiona so Severusom. Divím sa, že k nemu vôbec išla keď bral aj Wiliama vedela, že ju chce len uraziť, tak nemala ísť. Alebo mala zmiznúť keď ju tam nechali osamote. Wiliam je pako, že sa dal zlákať, myslím, že týmto ukázal, že ako partner nestojí za nič. A Severus je pako, akoby mu nezáležalo na ničom inom, len ako ubližovať Hermione. On asi sám netuší čo by chcel alebo či by chcel. Momentálne ma naštvali všetci traja.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Zmätená môžeš byť, ale nahnevaná nebuď. Všetko zlé je na niečo dobré. Ak by Hermiona veľmi chcela, mohla odísť... avšak neodišla. Nemohla vedieť, ako sa k nej Severus zachová, ale nakoniec to bola ona, kto rozdával lekcie. William je mometálne vo svojom živle a keďže o ničom nevie, ťažko ho obviňovať z niečoho iného, než prílišného fanatizmu. Aspoň sme sa posunuli o krôčik ďalej... Ďakujem za komentík, Zuzka.

Re: 23. kapitola Od: Claire - 31.08. 2012
Ale no tak, zformulovat větu snad není zas až tak zlé. Jak to Hermiona dokázala, natolik ovládnout své srdce? Nevěřím tomu, že je jí Severus lhostejný. Vida, to už jsou dvě věty. Ne, ale vážně. Nádherná pocitová kapitola, poslední věta mne dostala do kolen. Ale jakože úplně. Dočkáme se podobného vhledu na stejné téma i u Severuska? Díky moc za nádherný překlad a těším se na další dílek, i když je mi jasné, že celkového rozuzlení se ještě nějakou tu chvíli nedočkám. Když říkám celkového, tak mne mnohem více zajímá Malfoyova intrika  a cíle, ke kterým zlanařil zbytek Tria a přilehlé okolí. Vztah/nevztah Severuse a Hermiony může mít jen dva konce - dobrý a špatný. Pak záleží na úhlu pohledu a osobních sympatiích jedné každé čtenářky, jaký bude považovat jaký.  
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Claire, tebe sa podarilo sformulovať hneď niekoľko zmysluplných viet za čo ti patrí môj obdiv a vďaka Správne tušíš, že Severus nie je Hermione ľahostajný. K takej rýchlej zmene citov nemohlo dôjsť, takže pes bude zakopaný niekde inde. Dočkáme sa aj Severusovho pohľadu, aj keď nebude až taký obsiahly. Rozuzlenie čakaj až na samom konci poviedky. Autorka nás bude držať v šachu do poslednej chvíle. A ja tiež Ešte raz ďakujem a prajem pekný zvyšok víkendu.

Re: 23. kapitola Od: Nade - 31.08. 2012
Úplně jsem ztratila řeč. Nejspíš teď zalezu někam do koutku a budu si to v duchu přehráva stále dokola. Dokonalé vyjádření pocitů. Skládám poklonu tvému překladu.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Ďakujem, Nade. Pri preklade sa snažím vydať zo seba maximum a som skutočne rada, že sa páči. Nie každému sedí takýto štýl poviedok, o to viac ma teší, že si našla okruh svojich čitateľov.

Re: 23. kapitola Od: Jacomo - 31.08. 2012
Naprosto přesně vystihla moje pocity ve svém komentáři ajka. Nemám co dodat. Snad jen - děkuju. Strašně moc.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
Aj ja ďakujem, Jacomo. Teším sa, že sa ti kapitola páčila.

Re: 23. kapitola Od: ajka - 31.08. 2012
Já bych to tak chtěla smysluplně okomentovat, ale prostě nevím jak. Tahle povídka mi bere dech a taky schopnost fomulovat věty. Díky moc.
Re: 23. kapitola Od: solace - 02.09. 2012
To je fajn, ajka. Ak ti poviedka berie dych, plní svoj účel :-) Ďakujem za komentík.

Prehľad článkov k tejto téme:

DianaR: ( Solace )30.10. 201235. kapitola (Záver)
DianaR: ( Solace )25.10. 201234. kapitola
DianaR: ( solace )20.10. 201233. kapitola
DianaR: ( Solace )15.10. 201232. kapitola
DianaR: ( Solace )10.10. 201231. kapitola
DianaR: ( Solace )05.10. 201230. kapitola
DianaR: ( Solace )30.09. 201229. kapitola
DianaR: ( Solace )25.09. 201228. kapitola
DianaR: ( Solace )20.09. 201227.kapitola
DianaR: ( Solace )15.09. 201226. kapitola
DianaR: ( Solace )10.09. 201225. kapitola
DianaR: ( Solace )05.09. 201224. kapitola
DianaR: ( Solace )31.08. 201223. kapitola
DianaR: ( Solace )25.08. 201222. kapitola
DianaR: ( Solace )21.08. 201221. kapitola
DianaR: ( Solace )15.08. 201220. kapitola
DianaR: ( Solace )10.08. 201219. kapitola
DianaR: ( Solace )05.08. 201218. kapitola
DianaR: ( Solace )30.07. 201217. kapitola
DianaR: ( Solace )25.07. 201216. kapitola
DianaR: ( Solace )20.07. 201215. kapitola
DianaR: ( Solace )16.07. 201214. kapitola
DianaR: ( Solace )10.07. 201213. kapitola
DianaR: ( Solace )05.07. 201212. kapitola
DianaR: ( Solace )30.06. 201211. kapitola
DianaR: ( Solace )26.06. 201210. kapitola
DianaR: ( Solace )21.06. 20129. kapitola
DianaR: ( Solace )15.06. 20128. kapitola
DianaR: ( Solace )09.06. 20127. kapitola
DianaR: ( Solace )05.06. 20126. kapitola
DianaR: ( Solace )02.06. 20125. kapitola
DianaR: ( Solace )29.05. 20124. kapitola
DianaR: ( Solace )24.05. 20123. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20122. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20121. kapitola
DianaR: ( Solace )16.05. 2012Úvod - Priesečník