Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Hermiona sedela na dlážke a opierala sa o kreslo. V očiach sa jej odrážali plamene tancujúce v kozube, ktoré dokonale zrkadlili zlú náladu dievčiny chytenej do neočakávanej pasce. Akú nepríjemnú chuť mala táto pomsta, plod sebeckého inštinktu profesora, ktorý jej nepatril, no ani ona už nepatrila nikomu. Nepáčil sa mu jej veľkolepý výstup – jeho priveľmi čierne oči dráždili svetlé farby. Ako zručný klavirista brnkol na strunu Williamovho fanatizmu a pokazil jej večer. Také množstvo úsilia prišlo navnivoč kvôli jeho samoľúbej namyslenosti! Šaty, priam ušité z mesačných nití, teraz vlečkou zamerali dlážku jeho domu. Krásu účesu oceňovali len horiace sviece a kochali sa ním hviezdy, ktoré bolo veľmi dobre vidieť z obrovského okna domu, prekvapivo sa nehodiaceho k Severusovi Snapovi. Hermiona sa nedomnievala, že si hrozný profesor vyberie také útulné obydlie, nachádzajúce sa v ospalom tichu hôr pri samotnom pupku neba. Vrchol sveta, na ktorom sa necítiš ako jeho vládca, len ako pozorovateľ života, ktorý tečie pomimo. Vrchol, z ktorého tvoj výkrik nik nezačuje, lebo zvuky pohasnú a nepreletia ani polovicu vzdialenosti. Vrchol, ktorý symbolizoval úplnú samotu a žiadna blízkosť neba nemohla odľahčiť tento bezcitný fakt.
Dievčina ospalo zažmurkala. Už tretiu hodinu sedela na podlahe a hrala sa s ohňom hru, kto prvý uhne pohľadom. Snape na ňu zabudol, presnejšie povedané, ani si na ňu nespomenul. Ledva sa oni – mimoriadne nápadná trojica – stihli premiestniť, hneď ju obaja majstri elixírov ponechali na milosť a nemilosť domáceho škriatka a pobrali sa niekam nadol. Tak veru, Snape by mal dostať „T“ za necitlivosť a William za fanatizmus. I keď ju správanie terajšieho profesora ani v najmenšom nehnevalo – koniec koncov aj tak bol príliš starostlivý a nadišiel čas, aby sa uňho prejavil aspoň nejaký nedostatok – správanie jej bývalého učiteľa ju nútilo škrípať od zlosti zubami, lebo... nemala rada, keď ju demonštratívne trestali za skutky, za ktoré niesol vinu niekto iný. Napríklad samotný Snape. On pošpinil čistotu vzťahov, ktoré sa medzi nimi nevytvorili a trestal ju za to. Taká slizolinská spravodlivosť, pred ktorou sa nikam neskryješ. Zostáva ti len sedieť a premýšľať, ako mu úspešne vrátiť lekciu a pripomenúť princíp bumerangu.
Zrazu sa v miestnosti niečo sotva badateľne zmenilo. Tiene ožili a prívetivo sa roztancovali, ako domáce mačky sa obtierali okolo nôh človeka, ktorý vošiel. Vošiel a s posmešným úškrnom prakticky stuhol vo dverách so založenými rukami. Koľko výzvy sa skrývalo v tom postoji. Len tam tak pokojne stáť!
Hermiona sa neponáhľala zdvihnúť na nohy. Odvrátila sa a opäť dovolila žiaru ohňa, aby jej popálil líca. Takže sa stretli – po dva a pol mesiaci. Mohli sa rozísť hocijako – s bozkom na čelo, šepotom „ľúbim ťa“, osamelými slzami, pevnými objatiami – ale rozišli sa ako dvaja nepriatelia. Nedokázali si udržať teplo spoločne strávenej noci, vypustili ho z chvejúcich sa rúk. Avšak dlane sa im chveli od rozdielnych emócií: ona bola príliš ohromená a on priveľmi dotknutý. Teplo sa urazene zachvelo a roztrieštilo zasypávajúc ich úlomkami, ktoré sa snažili pozbierať v priebehu dvoch mesiacov, pričom zabudli, že čo sa raz rozbilo, nemožno zlepiť. Končeky ich prstov teraz stratili citlivosť kvôli ranám od rozbitého skla, ich srdcia boli poriadne vyčerpané vzájomným hľadaním... Mohli sa stretnúť hocijako – s bozkom na čelo, šepotom „ľúbim ťa“, osamelými slzami, pevnými objatiami – ale stretli sa ako dvaja nepriatelia. Minulosť sa opakovala v prítomnosti. Slovo v slove, písmeno v písmene, emócia v emócii. On sa mlčky posmieval a ona dovolila ohňu, aby ju zohrieval, hoci sa mohla podvoliť a umožniť Snapovi, aby zimnými dlaňami prebudil na jej koži leto, no... stačilo. Zdalo sa, že Hermiona mala dosť poddávania sa.
Zahľadela sa na ozdobenú, tmavozelenú jedľu v rohu. Niekoľko zlatých gúľ. Žiadne mašle, žiadne lesklé čačky. Skôr pocta tradícii, než túžba vytvoriť slávnostnú atmosféru. Pominuli časy, kedy mala chuť uviazať si do vlasov sviatočnú stuhu a darovať sa ako vianočný darček hrdému profesorovi. Smiešne, absurdné! Dvaja muži by neodmietli podobný darčeka od Santa Clausa, avšak nikto ju už tak ľahko nezíska. Ani zachmúrený Snape, ani starostlivý Delan-Gri. Prvý si ju nezaslúži a druhého si nezaslúži ona – svojimi vonkoncom nechrabromilskými hrami.
Hermiona nakoniec vstala. Ľahučká a pôvabná v strieborných šatách voľných od polovice stehien. Ako vločka ťahajúca za sebou zimu. Alebo... ako si ju to raz nazval, Severus? Kométou, zdá sa. Áno, kométou. Z ľadu a popola, s vlečkou zlých spomienok. Skutočná kométa. Kométa, ktorá už-už odletí do inej galaxie.
„Zdá sa, že vám pristane tmavomodrá, profesor,“ chabo precedila do ticha a pošúchala si zápästie. Čo iné mu mala povedať?
„Ako aj vám – chýbajúca školská rovnošata,“ napodobnil jej tón. Pri Morgane, aká len bola krásna, keď tam pred ním stála ako sestra zimy alebo nevlastná dcéra hmly. Chladná a neľútostná... ociachovaná jasnými pásmi ohňa, ktorého odblesky tancovali na odhalenej koži jej rúk. Oheň a ľad – to všetko sa zlialo dokopy. „Asi som trochu vinný, že som vám pokazil večer. Nebolo vhodné ukradnúť gavaliera jeho spoločnici,“ v tóne jeho hlasu nebola ani štipka ľútosti. Prirodzene vedel, že je vinný, ale vôbec ho to nemrzelo. Práve naopak, v jeho hlase zaznela zjavná spokojnosť. Pokazil jej večer a tešil sa z toho. Dočasnú dokonalosť zavrel do svojho vzdialeného väzenia. A to mu dávalo pocit moci.
„Ako sa chystáte odčiniť svoju vinu?“ spýtala sa Hermiona a schúlila sa. Od jediného spaľujúceho pohľadu na jej plecia jej zostalo poriadne horúco. Čo na tom záležalo, že sa mu nechystala darovať na Vianoce? Oveľa dôležitejším sa javilo, že si Snape toho roku sám vybral svoj darček pod stromček a chystal sa ho získať za každú cenu. Hoc aj bez darčekovej mašle a roztomilej kartičky. Nestálo za to nerozvážne ho provokovať vyzývavou vetou! Ticho, tma a dva mesiace odlúčenia aj bez toho konali svoje temné dielo a na mramorových perách mu roznietili hrozivý úsmev.
„Takže si myslíš, že ti niečo dlhujem?“ Bolo veľmi zlým znamením, keď Snape prešiel na tykanie. To znamenalo, že sa začínala vážna hra. „Za jeden pokazený ples? Čiže ty mi potom zaplatíš za dva mesiace môjho zničeného života?“ neznelo to vôbec zlostne, len prísne. Ako od veriteľa, ktorý príde za svojím dlžníkom s neoblomným „plať“ a vykrútiť sa už nemožno. Zaplatíš. Toľko, koľko môžeš. A ešte ho budeš prosiť, aby si zobral aj percentá navyše, len aby... si zaplatil. Jeho dlaň sa jej pritisla ku krku, potom jej končekmi prstov pohladil líce. Takmer nežne. Takmer s úsmevom. Takmer bez hnevu. Tak padla opona, ktorá ich dva mesiace oddeľovala. Tak vyhrávali silnejší – jednoducho a bez toho, aby si pýtali povolenie.
Snape jej vytiahol z vlasov jednu striebornú sponku. Druhú... tretiu... Padali na zem, malými striebornými bleskami pretínali tmu a lámali ticho jemným „cink“. Pramene vlasov oslobodené zo zajatia jej padli v ťažkých vlnách na plecia. Hermiona naďalej mlčala a neodvracala od neho napätý pohľad. Z čŕt tváre, za ktorými sa jej tak cnelo. Samota ho zmenila na démona. Ona ho zmenila na démona, keď mu dovolila okúsiť chuť nehy. Venovala mu pocit potreby a to ho úplne zničilo. Po takom teple bolo blúdenie samotou ešte bolestivejšie, pretože sa stratila samotná jedinečnosť slova samota. Viac ti už niet samému pohodlne, chceš znovu vedieť, že ťa ľúbia – ľúbia iba kvôli samotnému faktu, že existuješ. Nič nežiadajú na oplátku. Neprosia, aby si sa zmenil. Ľúbia ťa, pretože si. Hoc aj celý v čiernych farbách. Jej láska – čistá a naivná – všetko zničila. Hneval sa na ňu za ten krásny cit... a nemohol jej to odpustiť. Želal si pomstu. Mimoriadnosť utrpenia z lásky sa v ňom stratila – Hermiona Grangerová nebola jeho láskou. Len... zabudnutím, v tme ktorého si možno spliesť šťastie s jeho náhradou.
Dotyk jeho chladných pier Hermionu náhle osvietil. Jej lásku považoval za slabosť, ktorá mu dávala silu hrať sa s ňou ako s bábkou. A to bola najväčšia chyba Severusa Snapa, ktorý nepochopil, aké lekcie sa dôkladne učila počas posledných dvoch mesiacov. Dievčina odstúpila a vlepila mu, podľa svojej mienky, ohlušujúcu facku. Vzápätí sa schúlila, akoby si sama spôsobila bolesť.
„Dosť!“ zasyčala a privrela oči. „Už mám toho dosť!“
Ach, Severus, koľko emócií len vložila do toho dievčenského úderu! Hnev, potupu, hrdosť a, dopekla, aj lásku k tebe. Ako veľmi si jej ublížil. Tak, ako bezohľadne si sa dotkol jej ešte nezahojenej rany, tak smelo sa ti odplatila zauchom.
Obaja mlčali. Snape stále s rovnakým, trpkým úsmevom víťaza si pritláčal chrbát ruky k lícu, na ktorom sa začínal objavovať odtlačok hnevu krehkej dievčiny. Hermiona si objala plecia a chvela sa, akoby skrehla stojac bosá na daždi. Vlasy, ktoré znovu nadobudli pocit slobody jej zakryli polovicu poblednutej tváre.
„Už mám toho dosť!“ zopakovala tým istým ostrým šepotom. „Vyhrali ste, pane, vidíte? Nemôžem s vami bojovať ako rovná s rovným. Ste víťaz. Vzdávam sa, biela vlajka, ako sa hovorí u muklov. Príležitostne ma môžete poinformovať, ako chutí víťazstvo.“
O čom to táto dievčina hovorila? O akom víťazstve? Oslepená vlastným činom nevidela, kto tu bol skutočným víťazom. Ako ho len táto sladkooká kométa postavila do pozoru. Tak prirodzene zvýšila stávky na svoju osobu – na city, na vyznania. Hermiona sa mu už viac pokorne neodovzdá, pretože vie, že sa ráno skončí prázdnotou a kvôli tomu ju už viac nezíska. Nezmienila sa o tom ani slovom, ale držala sa podmienky: „buď tvoje city, alebo nič“, a keďže sa jej nechystal prejaviť vôňu kytice, ktorá mu nerozvážne rozkvitla v srdci... bitka bola prehraná. Čoby bitka, vojna bola prehraná.
„Kde je William? Kde je?“ spýtala sa ticho.
„Tam, kam patrí majster elixírov. V laboratóriu. Ale nedovoláš sa ho. Je fanatikom, ktorý zabúda na nebo, zem aj slnko, keď sa blíži k požadovanému výsledku. Nedovoláš sa ho, je v inej realite.“
„Takže sa ho nedovolám?“ spýtala sa so zle predstieranou nedôverou a v doširoka otvorených očiach videl obrazy jej úspešných víťazstiev nad novým majstrom elixírov. Javilo sa veľmi prostým odtiahnuť Delan-Griho od kotla, ak by sa zľahka naklonila a pobozkala ho na sluchu. A už úplne jednoduchým, ak by ho objala okolo krku.
Vidíš, o čo si prišiel, Severus? O večne prekážajúci tŕň v päte? Alebo o pocit, že ťa potrebuje aj niekto iný okrem kotla? Necháš ju ísť hľadať útechu u človeka, ktorý na ňu zabudol, sotva prekročil prah laboratória? Budeš sa pokojne pozerať, ako si zodvihne vlečku šiat a odíde za ním, aby mu predčasne, kvôli bezmocnej zlosti a túžbe byť želanou, venovala vzácny dar. Podobný tomu, ktorý si ty tak neľútostne onoho času odkopol.
„Stojí to za to?“ Neprehradzoval jej cestu, jednoducho stál medzi ňou a dverami.
„Radšej ma nechajte prejsť, pane,“ požiadala ho Hermiona.
„Inak ma vyzveš na súboj?“ vmietol jej posmešne do tváre. Zdalo sa, že to dievčinu zasiahlo rovnako ako jeho facka. Sťažka si povzdychla od zlosti, ktorá ju zaplavila a podišla tesne k nemu.
„Ustúpte, pane!“ požiadala ho opäť, takmer pokojne.
„Stále čakám, kedy sa naučíš používať Cruciatus.“ Uškrnul sa a sledoval, ako si dievčina vsúva zápästie medzi jeho prsty. V nasledujúcej chvíli ho pobozkala. Bez akéhokoľvek hnevu, agresivity, či nežnosti. Nevýrazne a fádne, akoby mu robila láskavosť. A napriek tomu mu v žilách rozprúdila krv. Prinútila ho, hoci sa skvele ovládal, žiadať svojimi bozkami o viac. Vtom okamihu sa pred ňou, ktorá ho tak pokojne bozkávala a náležite prijímala jeho náruživé reakcie, cítil bezmocne, pretože vedel, že sa mu nechystá oddať.
V čom spočívala jej pomsta? V čom bola sila jej lesti? Veď už pred ňou nič viac neskrýval, aj keď nič nehovoril. Prehral už vtedy, keď ju tak bezočivo uniesol z plesu, hoc aj s jej gavalierom ako bonusom. To hovorilo, nie, to kričalo o mnohom! O túžbe po niečom viac, než len jednej noci... Prečo potom chcela od neho počuť to, čo jej nedokáže povedať? Prečo mu jednoducho neodpovie na jeho želanie a...
Stop.
Jej zápästie medzi jeho prstami.
Čo mu tým chcela Hermiona ukázať?
Buch... buch... buch...
Jej srdce v jeho rukách. Srdce, ktoré bilo pokojne, pravidelne, bez bláznivých skokov. Jej srdce už viac naňho nereagovalo. Ani teraz, počas bozku. Skrátka bilo, akoby mu Hermiona dávala lekciu.
Pustil ju. Ustúpil nabok a nepozrel do očí. Jej srdce sa mu už viac nepodriaďovalo. Naučila sa používať Cruciatus, Severus, pretože niet na svete väčšej bolesti, než držať vo svojich rukách nebo a vedieť, že je pre teba viac nedostupné.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |