Hra tieňov (Silhouettes)
Autor: Bex-chan
Originál: http://www.fanfiction.net/s/8212278/1/Silhouettes
Stav: autorka súhlasila s prekladom
Preklad: Morgana
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní Bex-chan.
Draco.
Sníva. Toto sa mu musí zdať.
Draco, zobuď sa.
Nechcel sa zobudiť. Na nohách cítil prítomnosť Krivolaba a po jeho boku sa rozprestierala malá kôpka rozbitého skla – oboje bolo krutou pripomienkou toho, čo mu povedal Potter. Nemilosrdnou pripomienkou, že bola nezvestná, takže to nemohol byť jej hlas.
„Draco, dvere.“
Prudko otvoril oči a... tu, pred ním, bola ona. Stála v rohu a pozorovala ho s hlavou ustarostene naklonenou nabok. Nemohol sa hnúť, takže na ňu len v úplnom zmätku uprene hľadel.
Bum, bum, bum!
Ten zvuk ho načisto prekvapil, zaskočil ho. Zatvoril oči a potriasol hlavou. Znovu ich rýchlo otvoril a nasmeroval na roh, kde predtým stála, no teraz tam nikoho nebolo. Vôbec nikoho.
Prešiel si rukami po tvári a ucítil, že je celá mokrá. Studený pot mu stekal po spánku a rosil sa mu nad vrchnou perou. Bolo mu tak nevoľno. Keď preložil Krivovlaba zo svojho lona, aby sa postavil na nohy, stratil rovnováhu a skoro sa opäť zosypal na zem. Celou svojou váhou sa oprel o stenu. Takýmto spôsobom sa mu podarilo postaviť sa, šesťkrát sa sťažka nadýchol a pokúsil sa ustáliť svoju motajúcu sa hlavu.
Bum, bum, bum!
Mykol sa. Cítil sa ako po opici alebo akoby bol nakazený chrípkou, ten hluk sa mu rozliehal lebkou a doteraz pulzujúcu bolesť hlavy mu ešte zintenzívňoval. Ku dverám sa presunul v stave úplnej otupenosti a omámenia, trhnutím ich otvoril dokorán a jediné, čo potom uvidel, bola žiara.
Jeho oči zasiahlo slnečné svetlo, a následne všetky tie žiarivky fotoaparátov; niekoľko tuctov takých bleskov vystreľovalo v neutíchajúcom útoku jeho smerom bolestivé záblesky svetla, no tie hlasy sa ozývali s o dosť väčšou intenzitou.
„ČO SI O CELEJ VECI MYSLÍTE?“
„PÁN MALFOY, AKO ZNÁŠATE FAKT, ŽE VAŠA SNÚBENICA JE NEZVESTNÁ?“
„ČO NÁM VIETE POVEDAŤ NA MARGO CHÝROV O TOM, ŽE ÚNOSCOVIA POŽADUJÚ VÝKUPNÉ?“
„MÔŽETE NÁM POTVRDIŤ ZVESTI, KTORÉ HOVORIA, ŽE HERMIONA GRANGEROVÁ JE TEHOTNÁ?“
Zabuchol dvere a zosunul sa späť na podlahu, uši si prekryl dlaňami v pokuse vytesniť ten hluk. Bol tak kurevsky hlasný. Akoby sa ich hlasy nachádzali priamo v jeho hlave, ozývali sa a prekrikovali, takže zaťal zuby a snažil sa ich odtiaľ vypudiť preč.
„Prekliati ignoranti,“ sykol si sám pre seba.
„Len si robia svoju prácu, Draco, neber to osobne.“
Zalapal po dychu a jeho hlava vystrelila okamžite nahor. Celý čas to bola ona. Jej hlas poznal lepšie ako svoj vlastný. Oči mu lietali zo strany na stranu a pátrali po hocičom.... niečom. Nevoľnosť spred niekoľkých minút mu udrela do žalúdka a on v momente vystrelil z miesta. Do kúpeľne sa stihol dostať ešte predtým, než začal zvracať žlč. Prepaľovala mu hrdlo, doslova. Ofinu mal v očiach, keď mu začali slziť, a jeho telo sa začalo triasť, keď ho znenazdajky prepadol pocit neznesiteľného chladu, kým vykašliaval posledné zvyšky.
Postaviť sa ho stálo množstvo sily a vôle. Zamieril si to k umývadlu a otočil kohútikom. Zhrbil sa nadeň a dlane si naplnil vodou, ledabolo si opláchol tvár a pokúsil sa schladiť si svoje horúce líca. Zovrel porcelán a vzhliadol do zrkadla. Pomyslel si, že ak by nebol taký otupený, pravdepodobne by pri pohľade na svoj odraz s preľaknutím odskočil. Bol taký bledý, až sa zdalo, že zosinavel, oči mal podliate krvou a pery skrz-naskrz popraskané. Bolo to naozaj len včera, keď mu Potter prišiel povedať o jej zmiznutí? Vyzeral, akoby sa o tej novine dozvedel už pred vyše týždňom; vyzeral akoby ho ubodali k smrti a nechali niekoľko dní krvácať na mieste. Odvrátil tvár a oči presunul na svoje biele hánky.
„Všetko bude v poriadku,“ povedala. „Mal by si sa niečoho najesť, Draco.“
Jeho oči znova vystrelili nahor a ona tam v skutku stála - vo vnútri rámu zrkadla. Jej ustarostené oči sa spojil s upreným pohľadom jeho odrazu. Obrátil sa tak rýchlo, až stratil rovnováhu, a jeho telo začalo padať k zemi. Na kachličkovú podlahu dopadol s prenikavým plesk. Zastonal, no vstať sa ani len nepokúsil, okolo seba hľadal akýkoľvek náznak, ktorý by mu napovedal, že tu naozaj bola. Ale nič tam nebolo – opäť. Vysvetlil si to tak, že jej postava bola len očným klamom, spôsobeným skondenzovanou parou na zrkadle.
Zobudil sa s triaškou a rozmýšľal nad tým, či prespal znova ďalší deň, alebo zaspal iba na niekoľko hodín. Potom si povedal, že ho to aj tak vôbec netrápi. Čas dokáže byť podivne skresleným a nevýznamným, keď ho nútite plynúť pospiatky.
Horko-ťažko sa mu podarilo postaviť na nohy; od úsilia, ktoré vynakladal až vrčal, a potom sa bez rozmyslu vydal do spálne. Ich spálne. Zapálil svetlo a pri pohľade na rozostlanú posteľ sa zachmúril. Vždy ho za to karhala. Využil príležitosť, kým bola preč, a myšlienku na usporadúvanie prikrývok a vankúšov už z princípu zamietol. Teraz ho prepadlo neovládateľné nutkanie postlať posteľ tak, aby vyzerala ukážkovo.
Chvejúcimi sa prstami zastrčil rohy dovnútra, napol prikrývky a natriasol vankúše. Ukročil vzad a svoje dielo si prezrel. Nespokojný so svojou prácou, aranžmá prerobil znova a znova a znova - každým pokusom sa stával frustrovanejším a frustrovanejším, lebo to nevyzeralo tak, ako by malo. Nevyzeralo to ako posteľ, ktorú postlala ona. Po svojom ôsmom pokuse zavrčal, schytil prikrývky a odhodil ich nabok. Potom vankúše a plachty. Znova ho prepadlo nutkanie ničiť, spôsobiť neporiadok a chaos.
Potil sa a dýchal zrýchlene – v takomto stave sa opäť zosypal na podlahu, k zoblečenej posteli, oči pevne zatvorené.
„Vedela som, že stlanie postele neznášaš, no toto si asi trocha prehnal.“
V momente sa posadil a očami ju vyhľadal. Bola tam. Naskutku bola. Stála v najtmavšom rohu spálne a vyzerala tak skutočne, tak dokonale. Nemohol sa ani hnúť. Odmietol od nej odtrhnúť pohľad a zo všetkých síl sa snažil nežmurknúť, pripadalo mu, že ak tak nespraví, opäť mu zmizne.
Jej ústa sa skrútili do smutného úsmevu - vtedy, práve v tom okamihu sa v ňom niečo pohlo.
Spanikáril, vzduch sa mu z pľúc vytrácal v rýchlych, vyplašených výdychoch a jeho svaly ustrnuli a napäli sa do takej miery, že vyzeral ako vytesaný zo skaly.
„Kurva, kurva, kurva, kurva,“ vyštekol a pokrútil hlavou. „Kurva, nie, to nemôže byť pravda. Nemôžem-“
„Draco,“ oslovila ho. Áno, jednoznačne to bol jej hlas. „To je v por-“
„Ako to do pekla môže byť v poriadku?“ zakričal. „Ak si tu, tak to znamená, že je mŕtva! Ak si tu-“
„Nie som duch. Pozri sa na mňa, naozaj nie som. A navyše, ty vieš, že by som si takú možnosť nevybrala.“
Zatvoril ústa a hľadel na ňu. Myslel na všetkých duchov, ktorých kedy postretal; na to, že boli takmer strieborní a priehľadní. Ona vyzerala skutočná, z mäsa a kostí, prirodzenej farby a nádherne. Bol taký zmätený, že niekoľko dlhých sekúnd na ňu len s otvorenými ústami hľadel a snažil sa celej veci porozumieť.
„Ty nie si Hermiona,“ povedal s presvedčením v hlase, nádeji sa nevdojak bránil. „Novinári za dverami... a Potter-“
„Nie, ja nie som ja. Nie tak celkom.“
Sťažka prehltol. „Tak potom som sa, kurva, načisto zbláznil.“
„Ale nie,“ vzdychla si. „Nie si blázon. Veľa ľudí robí to, čo ty.“
„A to má byť čo?“
„Vídavajú ľudí, ktorí im chýbajú. Pamätáš si, spomínala som ti, že Harry nejaký čas vídaval Siriusa a Dumbledora a George zasa Freda-“
„Čo sa to so mnou do pekla robí?“ zamrmlal si popod nos a začal si vystretou dlaňou mlátiť do hlavy. „Choď preč z mojej hlavy! Zmizni, zmizni, zmizni!“
Nastalo ohlušujúce ticho. Keď sa pozrel späť do kúta, bola preč.
Bex-chan: ( Morgana ) | 18.11. 2012 | 6. kapitola | |
Bex-chan: ( Morgana ) | 09.10. 2012 | 5. kapitola | |
Bex-chan: ( Morgana ) | 26.09. 2012 | 4. kapitola | |
Bex-chan: ( Morgana ) | 16.09. 2012 | 3. kapitola | |
Bex-chan: ( Morgana ) | 08.09. 2012 | 2. kapitola | |
Bex-chan: ( Morgana ) | 31.08. 2012 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( Morgana ) | 29.08. 2012 | Úvod k poviedke | |