Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Její rozhodnutí (Her decision)

Kapitola 17. Nemá zmysel plakať...

Její rozhodnutí (Her decision)
Vložené: Jimmi - 19.10. 2008 Téma: Její rozhodnutí (Her decision)
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Her Decision : Majikat

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Nemá zmysel plakať...

"Nevie vôbec nič, Potter," povedal Draco unaveným hlasom, ruka voľne zovretá okolo pohára whisky. Draco, Harry, Ron a Hermiona sedeli v kruhu v kuchyni na Grimauldovom námestí 12. V krbe horel oheň, plamene osvetľovali malú miestnosť a vrhali po stenách nezvyklé tiene. Bolo nedýchateľne horúco a Hermiona si poťahovala límec košele, ako sa pokúšala uľaviť si od horúčavy.

"Si si istý?" spýtal sa Harry a Draco prikývol. "Mohla ti klamať."

"Pansy by mi nikdy neklamala, Potter," povedal prosto Draco, a poriadne si odpil z nápoja.

Harry si vzdychol. "Nuž, myslím, že potom sa kvôli odpovediam musíme spoľahnúť na všehodžús (mnoholičný lektvar)."

"Ale ten nebude pripravený ešte niekoľko ďalších dní," pripomenul im Ron. Draco si vzdychol, odložil svoj pohár, natiahol pred seba ruky a položil si hlavu čelom na kuchynský stôl. Rukáv jeho košele bol vyhrnutý a Hermiona uprene pozerala na Temné znamenie, viditeľnejšie než kedykoľvek predtým, žiariace v čiernej monumentálnosti oproti bledosti jeho ruky. Zachvela sa. Snažila sa nepozerať sa na to, nedovoliť svojim očiam, aby ich priťahovala donebavolajúca pripomienka minulosti jej milenca, nedovoliť svojej mysli, aby ju priťahovalo to, čo pre nich všetkých znamenalo znovuobjavenie Temného znamenia. Draco sa náhle postavil, odsotil stoličku tak prudko, že spadla na zem. Bez slova vyšiel z miestnosti, zatreskol za sebou dvere ako odchádzal, čo mierne rozvírilo prach na zárubni. S povzdychom sa Hermiona zdvihla na nohy, pritiahla si kabát z operadla svojej stoličky a prehodila si ho cez plecia.

"Je... náladovejší než obyčajne," potichu komentoval Harry, ale Hermiona na neho zazrela.

"Vravel, že návšteva Pansy bude strata času," znechutená vyprskla, skôr než vyprchala a venovala Harrymu ospravedlňujúci úsmev. Vedela, že rozčuľovať sa na jej priateľov ich problémy nevyrieši. Všetci boli unavení, napätí a tvrdo pracovali. Hermiona zazrela na Rona, zistila, že sa na ňu pozerá so zvláštnym výrazom na tvári.

"Čo je?" spýtala sa ostro, cítila sa uťahaná a strhaná.

"Nič," zamrmlal ryšavec a otočil sa k ohňu. Hermiona stiskla Harrymu plece a usmiala sa na neho.

"Potom sa uvidíme," zašepkala a otočila sa k odchodu. Vo dverách sa zastavila a obzrela sa späť. "Harry, Ron, ďakujem vám za pomoc."

Bez počkania na odpoveď sa Hermiona na chodbe pripojila k Dracovi. Vysoký blondín sa len tak opieral o stenu, na tvári hnevlivý pohľad. Hermiona si vzdychla, keď si uvedomila, že je v týchto dňoch stále zamračený. Draco mal v očiach neprítomný pohľad, takže keď sa Hermiona dotkla jeho ruky, strhol sa.

"Draco," začala, ale pokrútil hlavou, načiahol sa, pritiahol si ju k sebe a a takmer ju rozdrvil o svoju hruď. Hermiona zamrkala, keď zacítila ako sa jej do viečok zabodli neužitočné slzy. Chcela ho tak strašne zobrať niekam preč od tohto všetkého, od starostí a od bolesti.

"Poďme domov, miláčik," zašepkal jej do vlasov Draco, jemná triaška prešla jeho telom a Hermiona prikývla.

Než sa odmiestnili priamo z Grimauldovho námestia, Hermiona a Draco sa radšej prešli niekoľko blokov, ruka v ruke a vyzerali ako hocijaký iný normálny pár. Vonku bolo chladno a napriek jej kabátu, bolo Hermione zima. Zima sa blížila, dni sa skracovali, zopár krátkych hodín slnečného svetla sotva zohrialo zem, predtým než búrky a mizerný dážď potrápili krajinu. Hermiona sa zachvela, keď zacítila ako Draco preložil ruku okolo jej pliec, pritiahol si ju bližšie k svojmu vlastnému teplu. Sklonil sa a pritlačil svoje pery k jej lícu, ale takmer okamžite sa odtiahol.

"Ty mrzneš, Hermiona. Poďme, dostaňme sa z tohto absurdného počasia," zamrmlal, keď jej trel ruky.

"Nie je mi taká zima, Draco, je to v poriadku," odpovedala s úsmevom a pritúlila sa bližšie k nemu. Zaklonil jej hlavu dozadu, jeho ruka jemne potiahla jej bradu a pozrel sa jej uprene do očí.

"Milujem ťa," zašepkal skôr než zohol hlavu, sladko ju pobozkal a znova vyvolal slzy v jej očiach. Hermiona ho objala rukami, vrátila mu bozk s frustrovanou túžbou po mieri a normálnosti.

"Spomínaš si na tú malú reštauráciu, kam sme šli v Šikmej uličke (Příční ulici)?" spýtala sa ho, keď sa oddelili a znovu začali kráčať. Draco prikývol. "Poďme tam, hneď a dajme si kávu," navrhla, čím prekvapila samu seba. Nezamýšľala ho o to požiadať, keďže zúfalo chcela zistiť všetko, čo sa stalo s Pansy. Ešte nemali veľa možností porozprávať sa o Dracovom výlete a nevedomosť užierala Hermioninu hlavu.

"Prečo teraz?" spýtal sa Draco, zastavil sa, aby sa jej pozrel do tváre. Hermiona pokrčila plecami.

"Myslím, že chcem na chvíľu z tohto všetkého vypadnúť. Zabudnime, len na pár hodín, že sa znova chystáme riskovať naše životy a zachraňovať svet," povedala potichu. "Len som sa chcela cítiť normálne, Draco, ako keď sme sa vtedy rozprávali."

Prikývol v porozumení a zohol sa, aby ju zľahka pobozkal.

***

Hermiona si vzdychla, pripravila svoju a Dracovu kávu. Premiestnili sa na Šikmú uličku, len aby zistili, že ich malý obchodík je zatvorený. Napriek tomu, že to nebol jeho nápad, Hermiona si mohla všimnúť, že Draco bol sklamaný, pretože chcel tak veľmi ako ona uniknúť ich životom kvôli chvíľke pokoja. Hermiona zacítila ako sa jej už asi po miliónty krát za deň nahrnuli slzy do očí a vydala slabý výkrik sklamania. To bolo nefér! Ona a Draco boli v začiatočnej fáze ich vzťahu. Mali by tráviť všetky svoje večere tým, že budú spolu, že sa budú navzájom milovať namiesto toho, aby sa snažili prísť na to, ako zastaviť najnovšie zlo, ktoré ohrozovalo ich životy. Hermiona si zakusla do pery, aby sa tie slzy pokúsila zastaviť. Mala by byť doma a naháňať sa s Dracom, mali by...

Dupla v zlosti nohou, krabica mlieka vykĺzla z jej zovretých prstov, vytryskla na pracovnej doske a pristala na mramorovej dlažbe pri jej nohách. Mlieko sa lialo po boku kredenca, rozlievalo sa po doske a stekalo na podlahu. S pocitom úplnej márnosti a skazy Hermiona klesla k zemi, ľadovo studené mlieko presiaklo jej džínsami. Vložila si hlavu do rúk a zakričala.

Ťažké kroky jej prenikli do mysle a Hermiona zdvihla hlavu, rýchlo si pretrela oči, ktoré boli naplnené slzami. Draco pribehol do kuchyne, oči doširoka otvorené a vystrašené, prútik zovretý v ruke a jej meno sa mu tlačilo z pier. Rýchlo preletel so širokými, bledými očami kuchyňu, skôr než sa sústredil na ňu na zemi, ako na neho okúňavo pozerá. Klesol na podlahu vedľa nej, pritiahol si ju do náručia a pevne ju objal. Rýchlo ju prebehol rukami, skontroloval, či nie je zranená, ale ona sa nakrivo usmiala a jemne odstrčila jeho ruky. Usmial sa na oplátku, rukou jej uhladil vlasy z tváre, založil voľné pramienky za jej uši tak ako to zvykol robievať.

"Oh, miláčik, je to v poriadku," potichu zamrmlal, keď ju pobozkal na čelo, "je to len mlieko."

Hermiona potiahla nosom, hysterický chichot unikol z jej pier. "To nie je tým, Draco. Len chcem, aby toto všetko skončilo. Chcem žiť svoj život s tebou, chcem len aby sme mohli milovať jeden druhého bez všetkých týchto nezmyslov," jedovala sa, náhle nahnevaná. "Mám plné zuby zlých bastardov ako Zabini, ktorí mi ničia život.  Proste chcem žiť a byť šťastná. Proste chcem teba, Draco!"

Draco si ju znova privinul a pobozkal ju na vrch hlavy. "Ty už ma máš, miláčik, s týmto si nerob starosti."

Hermiona si vzdychla, pokojne sa uložila v jeho náručí, cítila sa neuveriteľne unavene a vystresovane. Jej myseľ na ňu neprestávala kričať, jej hlava bola naplnená predstavami výkrikov umierania z minulosti, výkrikov bolesti, potokov krvi, ktoré tiekli po zemi. Zachvela sa a odohnala tie vízie. Už si myslela, že sa práve dostala do etapy svojho života, v ktorej tá vojna bola vzdialenou spomienkou. Cez slzy sa zamračila, nenávidela Blaisa Zabiniho každým vláknom svojho bytia, nenávidela to, čo sa Draco chystal kvôli nim urobiť. Táto posledná myšlienka v nej vyvolala ďalšiu, a Hermiona mala pocit, že sa jej zasekol mozog.

"Povedz mi, čo sa stalo s Pansy," štikútala, ťažoba na jej bruchu. Začula Draca vzdychnúť a strach jej zovrel žalúdok, ovinul sa okolo jej srdca ľadovým zovretím. Už im všetkým porozprával, čo mu Pansy povedala, ale venoval Hermione rýchly pohľad, prikývol, keďže vedel na čo sa pýta.

"Dobre, poviem ti to," odpovedal potichu Draco. Bola na mňa naštvaná. Taká naštvaná, že mi dala facku a Pansy nikdy, bez ohľadu na to, čo som v škole povedal alebo čo som jej urobil, nezdvihla na mňa ruku. Vždy bola ako stratené šteniatko, ktoré všade išlo za mnou a dúfalo, že mu hodím kosť. Takže kvôli tomu, aby som od nej získal nejaké informácie, musel som predstierať, že sa o ňu zaujímam. Pobozkal som ju. Je mi to ľúto, zlatko. Nenávidel som, že to musím urobiť. Je to skazená mrcha."

Hermiona stuhla, dych sa jej zachytil v hrdle. Pobozkal ju! Prekliato ju pobozkal! Iracionálna, žiarlivá časť jej mysle kričala, ale ona ju ignorovala, zatlačila ten jačiaci hlások dozadu vo svojej lebke. To nebolo tak, že by ju podvádzal, zdôvodňovala si. On len robil to, o čo ho požiadali, aby urobil. Načiahla sa a dotkla sa jeho tváre, pritiahla jeho oči k svojim a usmiala sa.

"Ďakujem ti, že si mi to povedal," povedala potichu, sledovala jeho úsmev na oplátku, úľava v jeho očiach. Hermiona si vzdychla, obzrela sa po mlieku, ktoré stále kvapkalo z pracovnej dosky. "Mala by som to vyčistiť," povedala so stonom a odtiahla sa z Dracovho náručia. Pritiahol ju nazad, nadvihol jej ľahké telo zo zeme, narovnal si ju v lone, pohľadal jej pery a pobozkal ju vášnivo a hlboko. Hermiona zastenala potešením, keď jeho jazyk vkĺzol do jej úst. Všetko to napätie, všetka tá frustrácia a pochybnosti posledných niekoľko týždňov okamžite zmizli, rozpustili sa v ničotu. Opätovala jeho bozk so všetkým čo mala, ľúbila ho tak úplne, že takmer zabudla, kto je. Bola taká zaujatá bozkom, že nezacítila ako jeho ruka opustila jej driek.

Ľadovo studená tekutina sa dotkla jej hlavy a Hermiona zakňučala, prerušila bozk v šoku. Mlieko tieklo cez jej vlasy, po jej krku, tenké potôčiky mlieka stiekli pod látku jej košele. Civela na Draco ohromená.

"Hopsa," uškeril sa, "prepáč Grangerová. Musel som sa pošmyknúť."

Hermiona sa zamračila. "Za toto zaplatíš, Malfoy." Chňapla po jeho ruke a po krabici mlieka, ale prevrátil ju hore dnom, aby jej ukázal, že je prázdna. Uškrnul sa na ňu s výzvou v očiach. Draco prehodil prázdnu krabicu za hlavu, načiahol sa nadol a bezohľadne ju pošteklil, jeho prsty pracovali nemilosrdne voči jej rebrám. Vyskočila, zmietala sa smiechom, vykĺzla z jeho náručia a váľala sa po zemi. Draco ju jednou mocnou rukou držal na zemi a druhou pokračoval v útoku na ňu.

"Oh, nie, prestaň! Draco! Mlieko!" Zvládla Hermiona vykríknuť, jej boky boleli. Mala mlieko vo vlasoch, na lícach, presiaknuté cez košeľu a džínsy. Draco ju pustil, ona sa na neho usmiala, keďže sa cítila viac na žive než už celé veky. Hermiona sa radostne zachichotala, ale on sa vrhol nadol a pobozkal ju, zachytil jej pery  svojimi vlastnými, jeho ústa sa zamestnávali jej s lačnou potrebou. Objala ho rukami okolo pása, pritiahla ho bližšie, jej ruky vkĺzli pod jeho košeľu, akoby mu ju chcela strhnúť z tela. Zastonal oproti jej ústam, pritlačil svoje telo na jej a zahalil ju váhou svojej túžby. Jeho ruky sa presunuli k bokom jeho tela, pozdĺž jemných jamiek jej pásu, jeho prsty vkĺzli pod okraj jej džínsov. Hermiona zalapala po dychu, jej telo v plameňoch, jej ruky sa presunuli ponad neho tak veľmi ako mohla dočiahnuť. Draco ju bozkával nadol jej hrdlom, keď zaklonila hlavu, jej prsty sa pohrávali s gombíkmi  na jeho nohaviciach.

"Vyberiem si teraz môj trest," zašepkal jej Draco do ucha, jeho horúci dych vysielal šokujúce vlny túžby cez telo, skôr než spustil svoje zuby do jemnej pokožky jej hrdla. Tentoraz bolo Hermione jedno, či jej zanechá na koži stopy. Ľahla si na chrbát, úplne vyrovnaná a dovolila mu stiahnuť premočené oblečenie z jej tela.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 12.03. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 17. Nemá zmysel plakať... Od: denice - 22.04. 2010
Nádherně pohodová kapitola, takhle by to mělo být pořád.

Ááááách, romantika romantika, proč se nás tak mocně týká... :-))

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )08.07. 2010Pdf na stiahnutie
Majikat: ( Jimmi )06.01. 2009Epilóg
Majikat: ( Jimmi )06.01. 2009Kapitola 23. Oslobodenie
Majikat: ( Jimmi )05.01. 2009Kapitola 22. Uväznená
Majikat: ( Jimmi )04.01. 2009Kapitola 21. Obžalovaná
Majikat: ( Jimmi )03.01. 2009Kapitola 20. Fiasko
Majikat: ( Jimmi )03.12. 2008Kapitola 19. Stať sa Snapom
Majikat: ( Leena )30.11. 2008Kapitola 18. Vrať se zpátky
Majikat: ( Jimmi )19.10. 2008Kapitola 17. Nemá zmysel plakať...
Majikat: ( Leena )19.10. 2008Kapitola 16. Odhalení a protivná ženská
Majikat: ( Jimmi )12.10. 2008Kapitola 15. Dumbledorova armáda
Majikat: ( Jimmi )04.10. 2008Kapitola 14. Napätie
Majikat: ( Jimmi )18.09. 2008Kapitola 13. Panika a kúzelné znamenia
Majikat: ( Jimmi )15.09. 2008Kapitola 12. Dôsledky
Majikat: ( Jimmi )13.09. 2008Kapitola 11. Sú tu
Majikat: ( Jimmi )11.09. 2008Kapitola 10. Správny čas, nesprávne miesto
Majikat: ( Jimmi )08.09. 2008Kapitola 9. V úkryte
Majikat: ( Jimmi )06.09. 2008Kapitola 8. Odhalený Malfoy
Majikat: ( Jimmi )05.09. 2008Kapitola 7. Pravda
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 6. Zůstaň
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 5. Malfoyovo pobláznění
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 4. Něco vzplanulo
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 3. Nedorozumění, večeře a něco víc?
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 2. Překvapení
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 1. Vzpomínka
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )04.08. 2008Na úvod