Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Ach, pre lásku... Hermiona! Hermiona!“

„Prečo kričíš ako šialený, Severus?“

„Ak by si na chvíľu prestala tárať, mohla by si vidieť, že ležím nehybne na zemi.“

„Tárať? No tak tam môžeš ležať aj naďalej.“

„Nie, počkaj, Hermiona. Nemôžeš nechať svojho manžela takto na podlahe po dvanástich rokoch, či áno?“

„Nepočujem ťa kvôli svojmu táraniu, Severus.“

„Dočerta, ženská! Mám vážne zdravotné problémy.“

„Nuž, to je veľmi zlé, však?“

„Ja...“

„Áno?“

„Prepáč.“

„Neznelo to príliš úprimne, ale dobre.“

„Ospravedlnil som sa ti. A teraz mi pomôž.“

„Snáď ma nechceš vziať do nemocnice?“

„Nie, chystám sa ťa dať do postele a liečiť doma. Nie je potrebné, aby si sekíroval nových liečiteľov, ktorí sa ťa práve zbavili.“

„Som najlepším učiteľom v tejto inštitúcii.“

„Si najobávanejším učiteľom.“

„To je to isté. Čo to so mnou robíš?“

„Čo si myslíš, že robím? Balím ťa do deky.“

„Balíš ma tak, ako by to bol rubáš.“

„Ak to má byť rubáš, robím to zle. Mala som začať tvojimi ústami.“

„Ty nemusíš ísť do práce, Hermiona?“

„Vzala som si voľno, takže sa o teba môžem postarať.“

„Poradím si aj sám.“

„Myslíš, že ti to naozaj uverím? Naposledy si použil bezprútikovú mágiu a uškodil si si ešte viac.“

„Nuž, ak by tvoja „liečba“ skutočne zaberala, neurobil by som to.“

„Si neznesiteľný chlap!“

„Snažím sa.“

„Uvedom si, že mám ešte stále úplne pod kontrolou teplotu tvojej vody na kúpanie.“

„Si krutá a zlomyseľná žena.“

„Počas dvanástich rokov života s tebou som sa to musela naučiť.“

„Som lepší učiteľ, než som si myslel.“

„Čo, pri Merlinovi, je toto?“

„Čo máš dnes zase, Severus?“

„Znovu máš na sebe jednu z tých hrozných vecí.“

„O čom to hovoríš?“

„Netvár sa tak nevinne, Hermiona. Vieš, že si mi sľúbila, že si už nikdy viac neoblečieš rolák.“

„Severus, toto sa dá len ťažko nazvať rolákom.“

„Ale dá! Je to rolák.“

„Nie je! Je to golier so stojačikom.“

„Je mi úplne fuk, ako sa to volá, je to vysoký golier. Dohodli sme sa predsa, že to nebudeš nosiť. A nepozeraj sa tak na mňa. Sľúbila si to.“

„Dobré ráno, Severus.“

„Dobré. Zbavila si sa toho otrasného pulóvra.“

„Samozrejme, miláčik. Veď nenávidíš roláky.

„Čo na mňa zase chystáš?“

„Čo tým myslíš, zlatko?“

„Prestaň sa ku mne správať povýšene. Poznám ten tón hlasu. Keď ho používaš, si vskutku nebezpečná.“

„Nebezpečná? Ja?“

„Každý muž, ktorý počuje svoju manželku hovoriť takým tónom vie, že má utekať. Ja však nie som v stave, aby som sa dostal mimo nebezpečenstva. Objasni mi svoje úmysly.“

„Len chcem, aby si sa cítil pohodlne.“

„Nechceš!“

„Prečo nie, drahý?“

„Začarovala si si blúzku, aby sa neroztvárala, keď sa skláňaš nad posteľou.“

„Vyzeráš nezdravo, Severus. Si v poriadku?“

„Úmyselne ma týraš. V muklovskom svete by som ťa dal zatknúť za domáce násilie.“

„Áno, zatkli by ma za to, že ťa kŕmim, obliekam a umývam. Bola by som zavretá veľmi dlhý čas.“

„Každý chlap by sa stotožnil s faktom, že začarovať blúzku proti roztváraniu je týranie.“

„Ak by mi niekto povedal, že skončím s tebou, alebo že si sexuálna bytosť, prekliala by som ho.“

„Tiež som ťa nikdy nepovažoval za sexuálnu bytosť, až kým si sa prvýkrát nado mnou nesklonila.“

„Si hrozný chlap!“

„Vydala si sa za mňa, takže to o niečom vypovedá.“

„Ty... ty...“

„Počítaj do troch, zhlboka sa nadýchni. Nemôžeš zabiť svojho pacienta.“

„Môžem zabiť svojho muža.“

„Som si celkom istý, že je to stále trestný čin.“

„Keď to aurori prídu vyšetrovať, tú situáciu označia ako mimoriadnu okolnosť. Maj na pamäti, že si učil všetkých terajších aurorov okrem troch.“

„Chýbal by som ti.“

„Ani nie.“

„Uznaj, že by som ti chýbal.“

„Dobre. Chýbal by si mi. Ale nie tvoje bedákanie a sťažovanie. Čudujem sa, ako si mohol byť špiónom?“

„Zmenila si ma. Gratulujem. Nie je to sen každej ženy?“

„Čo to robíš, Hermiona? To je studená voda? To neurobíš!“

„Ale urobím.“

„Tiež tu spíš. Nebudeš si chcieť zamokriť vlastnú posteľ.“

„Môžem použiť kúzlo na veci okolo teba, len nie na teba.“

„No tak, Hermiona, som chorý človek. Čo je s tvojím sľubom, že nikdy nikomu nespôsobíš ujmu?“

„Studená voda ti neublíži. Okrem toho si asi taký chorý, ako ja. Viem, že to robíš naschvál.“

„Myslíš, že si sám spôsobujem chorobu? Ako si prišla na tento bláznivý nápad?“

„Hovoríš zo sna, Severus.“

„Dočerta so všetkým!“

„Áu! To naozaj bolí!“

„Prestaň sa správať ako decko, lebo to poviem tvojim študentom.“

„Boja sa ťa rovnako, ako mňa. Čo myslíš, prečo poklesla chorobnosť odkedy si prevzala nemocničné krídlo? Myslia si, že si horšia. Možno ma ešte poľutujú a začnú sa na hodinách správať slušne. Mala by si im to povedať.“

„Nenávidím, keď to robíš.“

„Čo?“

„Nútiš ma prestať chcieť spraviť to, čo chcem urobiť.“

„To nedáva zmysel.“

„Dáva to dokonalý zmysel. Čo nedáva zmysel je dôvod, prečo sa tak správaš po celé tie roky.“

„Povedz, Severus, prečo to robíš?“

„Si oveľa zábavnejšia, keď sa správaš profesionálne.“

„Čože?“

„Nespomínaš si, ako sme sa prvýkrát stretli?“

„Mala som jedenásť. Bol si mojím príšerným profesorom elixírov.“

„Nie, keď sme sa naozaj stretli, po skončení vzťahu žiak – učiteľ.“

„Ako by som mohla zabudnúť? Dal si mi zabrať viac, než moji ostatní pacienti dokopy.“

„Snažila si sa správať čo najprofesionálnejšie. Musel som na teba nastražiť návnadu, aby som ťa spoznal.“

„Chceš povedať, že si si tak užíval to lezenie na moje nervy, že si sa paralyzoval, aby si ma mohol hnevať ešte viac?“

„Desať bodov pre Chrabromil!“

Koniec