Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Hermiona sa strhla, prsty sa jej zachveli, dokonca aj tiene mihalníc ovíjajúce líca od strachu bleskove skĺzli z poblednutých líc. Myšlienky sa od hrôzy schúlili a srdce... srdce sa zradne dralo vpred k tomu, ktorý stál v nepreniknuteľnej tme. Nepozvaný, napriek tomu taký očakávaný neposlušným, tvrdohlavým srdcom, ktoré by mu odpustilo všetko už len kvôli faktu, že existuje.
Malfoy posmešne prižmúril oči. Zdalo sa, ako by na chvíľu zabudol na svoje zranenie. Bol to pohľad víťaza.
Otoč sa, smiali sa jeho oči, ktoré razom zbledli, ukáž mu svoje pery, ktoré si ešte chránia farbu mojej krvi. Poď, Hermiona, udrieme naňho spolu. Za tvoju potupu. Za moju. Sme slizoličania – ja aj ty, moja milá – preto musíme hrýzť. Poďme, otoč sa! Ukáž mu „hnevám sa po našom“... ako sa patrí na dievča s malými čriepkami noci v očiach.
„Tak nestojte a použite ho,“ rozčúlila sa Hermiona a prudko otočila hlavu. Snape nesplýval s tmou, vyčleňoval sa z nej svojou väčšou nasýtenosťou černe. Ľahostajný vo svojom pokoji sotva viditeľne zdvihol obočie a ostrým pohľadom skĺzol po jej tvári. Dotkla sa jej pritom akási clivota. Clivota za tým, čo od nich odišlo len pred niekoľkými hodinami a nechystalo sa viac vrátiť, pretože jej pod kožu prenikla tvrdohlavá dôstojnosť, no nie strach, čo by bolo oveľa pravdepodobnejšie. Hermiona hľadela na Snapa a chápala, že sa ho nemôže báť, avšak niekedy je pocit krivdy za niekoho iného oveľa silnejší než všetko pohlcujúca hrôza.
„Tak odstúp,“ pokynul jej akýmsi nedbanlivým pohybom ruky. Podobným gestom dovoľujeme čašníkovi, aby sa vzdialil, keď ho nechávame bez prepitného, s boľavou hlavou od vrtochov hosťa. Tak jednoducho jej ukázal miesto v tejto situácii, vo svojom živote a v tom, čo nazvala spoločnou budúcnosťou. Zakríkla to. Unáhlila sa.
Odfrkla si, zdvihla prútik a odstúpila o niekoľko krokov. Sadla si na nočný stolík. Vďaka, pane, že ste ma nevykopli ako neposlušné mača, len ste mi vydali rozkaz. Ohromne milé! Nabudúce by ste mali aj nohou dupnúť, aby som sa pousilovala.
Hermiona už pootočila hlavu k Dracovi a chcela mu niečo povedať, lenže slová jej zrazu uviazli kdesi v hrdle a z očí jej takmer vyhŕkli slzy zlosti. Malfoy sa otvorene a šťastne usmieval na muža, ktorý obsadil jej miesto. Ako malý chlapec naťahoval pery v tom najprirodzenejšom úsmeve. Len čo medzi nimi prestala sedieť prekážka s názvom Hermiona Grangerová, upustil od plánov na pomstu. Tešil sa, že mu Snape prišiel pomôcť... a v tom nebolo viac logiky ako, dajme tomu, v pridaní soli do zmrzliny. Ublížili ti a ty ešte budeš bozkávať ruku katovi za to, že ti s ľútosťou prišiel prišívať hlavu na miesto, hoci duša bola napriek tomu zranená. Navždy. Hlboko a mocne. No Malfoya, samozrejme, podobná nelogickosť neprivádzala do rozpakov.
„Pane, som rád, že ste prišli skôr, ako všetka moja krv vsiakla do prestieradla,“ bodro zažartoval mladík a nemotorne sa posadil. Koľká radosť sálala z tých očí! Pozri sa pozorne, Hermiona, aha, to si ty! S inou tvárou, farbou vlasov, krvi a kože, napriek tomu... je to tvoja presná, dokonale vytvorená kópia pokiaľ ide o otázku vernosti, oddanosti a nekonečnej lásky. Tvoje oči hľadia do tých jeho tiež s takou nádejou, aby v nich videli čo i len ozvenu tvojich citov. Pozri, ako hlúpo to vyzerá!
„Tiež som rád...“ zamrmlal Severus a vytiahol prútik. „Vulnera Sanentur,“ predniesol potichu, avšak Hermiona, ktorá sústredene načúvala, rozlíšila jednotlivé slabiky protikúzla. Jasne, akoby jej ich zašepkal priamo do ucha. „Môj študent, môj najlepší študent...“ Snape sledoval, ako sa krv vťahuje naspäť do rany. Pravdepodobne si spomenul, že už mal možnosť liečiť ho z následkov tejto kliatby... nie raz. Potter, Lucius... z nejakého dôvodu mal Draco na ňu „šťastie“, čo opäť dokazovalo, že aj platine možno ublížiť. Veď nakoniec aj samotný tvorca týchto strašných slov zohyzdil kožu svojho chovanca. Severus mu otcovsky postrapatil vlasy a pokrútil hlavou. „Vzal si si do hlavy... zviesť chrabromilčanku? Draco, nie je nutné, aby si sa odo mňa učiť všetkému. Prečo tak horlivo kopíruješ ešte aj moje chyby?“
„Lebo ste mi ako otec...“
Hermiona sa hlasno nadýchla. Pozrimeže, k čomu sa priznal! Draco kopíruje jeho chyby. Počuli ste to? Ona je chybou Severusa Snapa!
Dokonca mu ani nebolo ľúto, že ho počuje. Tak ľahostajne žartoval, akoby sa bavili o kúpe čaju. Ona je jeho chybou a vôbec ho to neznepokojuje. Ešte sa strachuje, aby jeho chovanec nekráčal v jeho šľapajach.
„Ste nenormálni – obaja!“ zasyčala a vybehla z miestnosti.
*****
„Ako ste to zistili, pane?“ Ticho, ktoré nastalo po Hermioninom dramatickom odchode, bolo prerušené Dracovou otázkou. Farba sa mu vracala do tváre rovnako rýchlo, ako sa zaceľovala rana.
„Bola na nej tvoja krv,“ jednoducho podotkol a rozlomil čokoládu, ktorá sa uňho vzala nevedno odkiaľ. Draco sa uškrnul. Kto, ak nie Severus Snape, by vedel rozlíšiť jeho krv medzi stovkami iných? Koľkokrát ju musel zastavovať? Mladík sa prikrčil a obliekol si čistú košeľu, vytiahnutú zo skrine pomocou kúzla. Do dnešného rána mu Snape nikdy neublížil. A hoci chápal jeho motívy, aj tak sa cítil dotknuto, napriek všetkým patetickým rečiam vypusteným pred Hermionou. „A malo by to byť celkom naopak,“ nečakane sa potichu rozosmial smiechom, ktorý mohol počuť len málokto.
„Pane, je mi to naozaj ľúto, ale prebehli ste ma,“ rovnakým tónom odvetil Draco a zobral si z jeho rúk dokonale rovno odlomený kúsok čokolády. „Muklovská...“ skonštatoval a zaklonil hlavu. Usmial sa. „Mám rád muklovskú čokoládu. Pane, priznajte sa, želáte si Hermioninu smrť?“ opatrne sa spýtal a cítil sa pritom úplne spokojne. „Prečo ste povedali, že je vašou chybou?“
„Veď to do určitej miery aj tak je,“ pokrčil plecami Severus a v zadumaní ochutnal čokoládu. Zvraštil tvár a vypľul ju. „Hnus!“ skonštatoval nespokojne. „Naozaj som urobil chybu, keď som sa rozhodol pohrať s čistotou kvôli vlastnému uspokojeniu a doteraz to ľutujem. Draco, začať si s chrabromilčankou nebol najmúdrejší krok v mojom živote. Je príliš... správna. Jej svet je rozdelený na dobrých a zlých, na čarodejníkov a bosorákov, na „V-čka“ a „T-čka“. Je únavné balansovať na hrane,“ skrivil tvár. Áno, bolo mu s ňou dobre. Páčila sa mu. Viesť s ňou rozhovory bolo zaujímavé. Bavila ho jej odovzdanosť a naivita. Uchvacovalo ho nadšenie, s ktorým sa mu oddávala... ale... bolo to s ňou zložité. Bez ohľadu na všetku jej nekomplikovanosť.
„Ale aj tak ju ľúbite,“ s istotou prehlásil Malfoy.
„To nie je dôvod domnievať sa, že konám správne. Možno ľúbiť človeka a vedieť, že je to úplná hlúposť.“
„Neodpustí vám, pane,“ povedal potichu a pomaly dojedal čokoládu.
„Tak zle si jej to vysvetlil?“ Sarkastický úškrn tentoraz mladého slizolinčana neoklamal. Vedel, že pod maskou prakticky pulzuje panika pri myšlienke, že dievčina už viac neotvorí dvere, aby mu v tanci ranných lúčov znovu vletela do tmavého a surového života.
„Nie je ľahké kázať, keď máte pod rebrami prievan,“ zablyslo sa mu v očiach.
„Nesnaž sa vo mne vzbudiť ľútosť. Tvoja bezmocnosť nie je ospravedlnením hlúposti.“ Snape sa zamračil. „Áno, pochopil som, že ti slečna Grangerová pomohla zabudnúť na bolesť.“ Jeho hlas sa stal zrazu priezračným ako sklo. Dotkni sa ho a zamrzneš! Udri a prerežeš si žily! Taká vidina samovraždy – hlasom. Nevidel ich, napriek tomu vedel. A možno práve tento fakt spôsoboval bolesť profesorovi, necitlivému ako mramor. Veď aj mramor máva praskliny.
„Bola na vás nahnevaná.“
„Jej zámery ma teraz nezaujímajú,“ pohodil rukou, „ale tvoje...“
„Ale prečo moje? Prečo moje? No tak prepáčte, že som sa dotkol vašej vzácnej víly. Opovážil sa krvou pošpiniť striebro jej kože a bozkami znížiť jas vychádzajúci z nej. Prepáčte, pane, že som šepkal „si krásna“ a ona mi odvetila vaším menom, ktoré som mal chuť znenávidieť. Ľúbim Astóriu, napriek tomu som bol pred dvadsiatimi minútami s Hermionou Grangerovou a oslovoval ju menom, ale ona mňa nie. Taká facka!“ Draco sa rozčúlil, dalo sa to rozpoznať podľa toho, ako nervózne začal v rukách vrtieť prútikom. „Dobre, bola to hlúposť... chcel som len jedno – poznať chuť, ktorá vám poplietla hlavu, pripravila vás o rozum a donútila vymeniť priateľov za... ňu. Nikdy ste na mňa nepoužili Cruciatus. Chránili ste ma... a zrazu ma trestáte za blaho. Bol som zvedavý, čo také je v jej koži, očiach, perách a dychu? Čo také, že ste ku mne odrazu taký krutý?! Povedal som jej, že je to slizolinské, ale sám tomu neverím. Ste viac než slizolinčan, ste nad všetkými tými deleniami, no kvôli dúšku pramenitej vody sa odo mňa odvraciate! Pane, je mi úzko!“ vyhlásil odrazu detinsky a nebol schopný ovládnuť rozrušenie. „Stratil som otca, Narcissa ma opustila... Neopúšťajte ma aj vy... kvôli akejsi... sladkej... víle.“
„Draco, čo za hlúposti to hovoríš?“ Snape mu znovu postrapatil vlasy. „Samozrejme, že ťa neopustím.“
„Len sa bojím, že vám Hermiona neodpustí, ako ste sa ku mne správali. Aj k nej,“ vrátil sa späť k pôvodnej téme, už trochu pokojnejší. Vždy sa bál, aby nevyzeral smiešne. A teraz obzvlášť, preto zmenil tému.
„Ak ti nevedia odpustiť, nehľadaj odpustenie. Prinúť ich, aby sa dívali na svet cez prizmu tvojich názorov. Zapamätaj si to!“ Severus vstal. „Draco, my neprosíme o odpustenie, ale ho prijímame.“
„Do konca života sa budem od vás učiť, pane.“
„Nie, nebudeš. Už si vyrástol.“
„Áno,“ súhlasil ľahko a hlavu si položil na vankúš. Ospalo zamrmlal: „Niekedy je pre mňa ťažké uveriť, že ste po celý čas hrali za Dumbledora.“
„Vždy som hral iba sám za seba.“ Snape zhasol svetlo a prinavrátil izbu do pôvodnej tmy. „Oddychuj, Draco.“
„Prosím, pane, nedovoľte Hermione rozbiť maminu obľúbenú vázu... možno... sa raz ešte vráti,“ Dracov hlas sa zradne zachvel. Severus sa otočil a na chvíľu odložil stretnutie s Hermionou. Sadol si vedľa postele ako lekár pri lôžku chorého.
„Všetko bude dobré, Draco... Sľubujem, že všetko bude dobré,“ prisľúbil mu, lebo vedel, že chlapec verí každému jeho slovu. Bol informovaný, že Narcissu Malfoyovú tajne uväznili v Azkabane, preto mu tak nehanebne klamal. Milosrdná lož, Draco, milosrdná lož. Tvoj krutý učiteľ ti nechce rozbíjať krehké, sklenené srdce. Chráni ho pre Astóriu tak, ako si ho ty uchoval pre Hermionu Grangerovú. Hľa, to je to pravé vyrovnávanie dlhov! Nie Cruciatom, nie vďakou, lež mlčaním, ktoré sa dávkuje presne podľa receptu ako liek.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |